Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-22-2020.pdf
PDF · 119.18 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlo Ulica priemyselná 10, Sučany 038 52, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group sídlo Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Félixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 816 23, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 348,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 172,80 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 172,80 Eur a nahradiť trovy konania.
2. V žalobe uviedol, že na základe škodovej udalosti, evidovanej u žalovaného, došlo ku škode na vozidle poškodeného, poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Žalovaný nevybavil poistnú udalosť v zákonnej lehote, preto sa dostal do omeškania. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len „PZP“) a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, sp.zn. 23Up/1103/2020 zo dňa 23.júna 2020.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal nesplnene formálnych požiadaviek žaloby pri aplikácií § 123 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 132 CSP; že
pri aplikácií § 153 ods. 1 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
5. Vo vzťahu k žalobe uviedol, že jej imanentnou časťou je tvrdenie o existencii nájmu náhradného motorového vozidla, dokladované Zmluvou o prenájme vozidla č. 603/S001 zo dňa 09.12.2019. Z predloženej zmluvy vyplýva, že došlo dňa 09.12.2019 medzi žalobcom a poškodeným k dohode o prenájme náhradného vozidla, namietal uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už pri uzavretí tejto zmluvy, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti zmluvy o nájme, nakoľko pri uzavretí zmluvy nemohli zmluvné strany mať vedomosť o skutočnosti, ktorá mala nastať v budúcnosti - 12.12.2019.
6. Namietol aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu, poukazom aj na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S ohľadom na uvedené a na ust. § 524 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) potom vyplýva, že poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktoré v zmysle vystavenej faktúry predstavujú práve pohľadávky žalobcu. To znamená, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Preto namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle § 39 OZ, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi, t. j. neexistujúci predmet postúpenia.
7. Z obsahu popisovaného predmetu zrealizovaného postúpenia vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému za opravu motorového vozidla, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia zakladá absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu, t. j. zmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko poškodený zjavne postupuje pohľadávku, ktorá zároveň predstavuje záväzok poškodeného.
8. K nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktorý si žalobca uplatňuje odkazom na ust. § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP a § 442 ods. 1, § 443 OZ, uviedol, že žalobca tento nárok nijako nekonkretizuje, pritom rozsah poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla skutočne upravuje ust. §4 zákona o PZP, ktorého citáciu uviedol a v tomto smere upozornil, že nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o PZP, ani z OZ. Žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Poukázal na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14. 01. 2020, v zmysle ktorého bola doba nájmu náhradného vozidla priznaná v rozsahu 4 dní. Poukázal na oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14.1.2020, v zmysle ktorého žalovaný plnil vo výške, ktorá zohľadňuje primeraný rozsah nájmu náhradného vozidla s ohľadom na oznámenie o totálnej škode zo dňa 10.12.2019.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu (č.l. 33) označil argumentáciou žalovaného v odpore za neopodstatnenú a účelovú. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodal, že dňa 09.12.2019 došlo vo Vrútkach ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Audi A6, EČV: H. XXX U., spôsobenej poškodenej K. H.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Passat, EČV H. XXX U., poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 9529340372. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Škoda Octavia, EČV: H. XXX U. u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 630 zo dňa 9.12.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190637 zo dňa 16.12.2019, s dátumom splatnosti 27.12.2019 na sumu 288,- Eur. V zmysle Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.1.2020 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 115,20 Eur. Listinné
dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Predmetné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto opätovne odkazuje.
10. Dal do pozornosti stanovisko, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať tieto náklady za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Poukázal na rozsudok KS v Košiciach, sp. zn. 3Cob/189/2014, ďalej na rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného.
11. K dobe nájmu a k uvedeniu presného dátumu ukončenia zmluvy o nájme uviedol, že žalobcovi a poškodenému nič nebráni k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na akúkoľvek dobu. Relevantnou v tomto prípade je ale skutočnosť, či bol prenájom realizovaný počas opravy poškodeného vozidla, t. j. počas doby faktického obmedzenia poškodeného. Dokonca nemusí trvať po celú dobu opravy, nakoľko poškodený môže vrátiť náhradné vozidlo žalobcovi už skôr. Preto tvrdenie žalovaného, že zmluva o nájme mohla byť uzatvorená najskôr 13.12.2019, tj. v deň ukončenia nájmu, je absurdné, ničím nepodložené a nelogické a nijako nezakladá dôvodnú pochybnosť o existencii, resp. realizácii nájomného vzťahu.
12. K námietkam ohľadne postúpenej pohľadávky uviedol, že poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 13.12.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 9.12.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Akékoľvek tvrdenie žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, rozpore s ust. § 524 OZ či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považuje za neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu a zmluvu o postúpení pohľadávok považuje za platne uzatvorenú. Žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok, t. j. odplata za postúpenie pohľadávky a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Poukázal na oznámenie o poistnom plnení, z ktorého tiež vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Preto tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky považuje za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného, považuje za nepodložené a účelové. Podotkol, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.
13. K dĺžke nájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným uviedol rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3 MCdo 3/2015, zo dňa 28. 06. 2016, že nárok na náhradu škody (nákladov za nájom náhradného vozidla) poškodenému vzniká po dobu, keď nemohol užívať svoje vozidlo. V danom prípade je relevantný moment reálneho odstránenia nežiaduceho stavu a refundácia vzniknutej škody a nie vedomosť poškodeného o rentabilnosti opravy, ako sa nesprávne domnieva žalovaný. Samotná vedomosť poškodeného o hospodárnosti opravy (príp. vykonaní jednotlivých obhliadok poškodeného vozidla) tak v tomto konaní nie je rozhodujúca. Nájom náhradného vozidla po zápise o poškodení vozidla preto nemožno považovať za neopodstatnené navyšovanie nákladov, nakoľko nežiaduci stav v tom čase ešte stále pretrvával. Za rozhodný okamih, odkazom aj na rozsudok KS v Bratislave, sp. zn. 3Cob/109/2018 zo dňa 03. 10. 2018, na posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného vozidla, je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok oprávnenému. Do tejto doby je poškodený oprávnený používať náhradné vozidlo ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxe súdov. Poškodený mal v tomto prípade prenajaté náhradné vozidlo iba do 13. 12. 2019, kedy bolo vyhotovené aj písomné oznámenie o totálnej škode. Žalovaný nijako nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia ani opodstatnenosť záverov uvedených v oznámení o poistnom plnení.
14. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu nevyjadril. Uznesenie s výzvou, aby sa k tomuto vyjadreniu žalobcu vyjadril, prevzal PZ žalovaného dňa 10.8.2020.
15. Súd dňa 21.10.2020 vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu a ich PZ., Žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný prostredníctvom jeho PZ (doručenka na č.l. 45), prevzatie predvolania na pojednávanie 17.9.2020. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť prostredníctvom jeho PZ, ktorý súhlasil, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Súd vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 179 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Súd v zmysle § 180 druhá veta CSP pojednával v ich neprítomnosti.
16. Súd vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu a zistil: Podľa Správy o nehode (č.l. 12), došlo dňa 9.12.2019 k dopravnej nehode vo Vrútkach, škoda na motorovom vozidle Audi A6, EČV: H. XXX U., poškodená K. H.S.. Škodová udalosť spôsobená prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Passat, EČV H. XXX U., poisteného v poisťovni žalovaného.
17. Žalovaný listom zo dňa 13.12.2019 (č.l. 12/rub) oznámil poškodenej, že na základe vypočítaných nákladov na opravu vozidla presiahli tieto hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla, poisťovňa vyhlásila škodu na vozidle poškodenej za totálnu škodu ako neekonomickú opravu.
18. Okresný dopravný inšpektorát v Martine (č.l. 13) spísal Záznam dopravnej nehody zo dňa 9.12.2019 v čase o 13.00 hod. (ods. 16).
19. Zmluva o prenájme vozidla č. 630/S001 bola uzatvorená medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom K. H. dňa X.XX.XXXX. Predmetom nájmu je Škoda Octavia, EČV: H. XXX U., doba prenájmu od 9.12.2019 do 13.12.2019, účel: dochádzanie do lekárskych zariadení, nákupy, súkromné účely. Nájomca prehlasuje, že nevlastní iné vozidlo ani nemôže užívať iné vozidlo. Týmto súčasne splnomocňuje prenajímateľa na zastupovanie nájomcu vo všetkých úkonoch súvisiacich s uplatnením nároku na poistné plnenie pri škodovej udalosti zo dňa 9.12.2019 na vozidle Audi A6, EČV: H.. Denná sadzba nájmu 57,60 Eur. Pri ukončení nájmu poškodená prehlásila, že 13.11.2019 jej bola vyhlásená na vozidle totálna škoda.
20. Žalobca vo fa č. 190637 vyúčtoval K. H. sumu 288,- Eur za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. 630, za obdobie od 9.12.2019 do 13.12.2019, tj. 5 dní, nájom za jeden deň 48,- Eur bez DPH.
21. Nedatovaným listom H. K. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky z titulu nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúcej z poistnej udalosti č. 9851415141 zo dňa 9.12.2019, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 288,- Eur spolu s jej príslušenstvom, na žalobcu.
22. Zmluvou o postúpení pohľadávky poškodená Radoslava Margušová ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému vo výške 288,- Eur, z titulu jej nároku voči poisťovni, podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Zb. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 9.12.2019, na vozidle Audi A6, EČV: H.. Postupca sa zaväzuje uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5.
23. Podľa čl. 4 Zmluvy o postúpení pohľadávok, postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 je odplatné. Odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 288,- Eur, ktorá zodpovedá neuhradenej časti fa č. 190637 vystavenej SetCar ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Škoda Octavia.
24. Podľa bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávok, vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, SetCar si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
25. Žalovaný listom zo dňa 16.1.2020 zaslal žalobcovi oznámenie o poistnom plnení, k poistnej udalosti 952340372 zo dňa 9.12.2019, v ktorom oznámil, že 13.1.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe listu predkladá výpočet výšky plnenia, vzhľadom na rozsah poškodenia (neekonomická oprava - totálna škoda) je priznané zapožičanie náhradného vodila od 9.12.2019 do oznámenia o totálnej škode dňa 10.12.2019 na zápise o poškodení motorového vozidla, t. j. 2 dní a poskytol plnenie vo výške 115,20 Eur.
26. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
27. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.
28. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
29. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
30. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
31. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
32. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
33. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
34. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi postupcom, poškodenou z dopravnej nehody a žalobcom ako postupníkom. V súlade s ust. § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postúpenie pohľadávky bolo súdu preukázané zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2019. Z jej obsahu vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodenej voči poisťovni - žalovanému, súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, ktorý poistný nárok poškodenej bol postúpený na žalobcu. Poškodená teda bola veriteľom, pretože mala pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú pohľadávku postúpila žalobcovi. Poškodená teda bola veriteľom žalovaného, pretože mala pohľadávku voči žalovanému (poisťovni) z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú pohľadávku postúpila žalobcovi, teda bola postúpená existentná pohľadávka postupcu/poškodenej pri dopravnej nehode na žalobcu; zmluva neodporovala ust. § 524 a nasl. OZ, súd nezistil, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21. 8. 2019 je absolútne neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na písomné vyjadrenie žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu (viď ods. 12). Žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku od poškodenej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok (§ 524 OZ) preukázal súdu, že po celú dobu trvania nájmu náhradného motorového vozidla mala poškodená náhradné motorové vozidlo prenajaté účelne.
35. Dlžné nájomné ako záväzok poškodenej - nájomcu voči prenajímateľovi, zanikol vzájomným započítaním s pohľadávkou poškodenej voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky. Pohľadávka poškodenej voči prenajímateľovi je preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok v zmysle dojednania čl. 4 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2019 ako odplata za postúpenie pohľadávky. Zaplatenie nájomného, t. j. zánik záväzku poškodenej voči prenajímateľovi zo zmluvy o nájme, je preukázaný v zmysle dojednania čl. 5. Zmluvy o postúpení pohľadávok, započítaním dohodou. V zmysle ust. § 581 ods. 3 OZ, dohodu účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v ods. 1 a 2, t. j., poškodenej vznikla majetková ujma vzájomným započítaním dohodou podľa zmluvy o postúpení pohľadávok v čl. 5 v spojení s čl. 4. V prípade započítania na základe dohody zákon dovoľuje, aby účastníci záväzkového vzťahu dohodli započítanie aj nad rámec podmienok, ktoré inak ustanovuje pre započítanie jednostranným právnym úkonom. Predmetnou dohodou teda zanikol záväzok poškodenej, bol splnený záväzok poškodenej z titulu dlžného nájomného, vyúčtovaného vo faktúre prenajímateľa č. 190637 a teda okamihom zániku tohto záväzku poškodenej vznikla reálne škoda v rozsahu, ako vyplýva z výroku rozsudku, tj. skutočná škoda.
36. Pokiaľ žalovaný v Oznámení o poistnom plnení listom zo dňa 16.1.2020 (č.l. 18) oznámil, že dňa 13.1.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti a vzhľadom na rozsah poškodenia, ktoré vyhodnotil ako totálnu škodu, priznal náklady za zapožičanie náhradného vozidla od 9.12.2019 do oznámenia o totálnej škode dňa 10.12.2019 na zápise o poškodení motorového vozidla, teda len za dva dni, súd sa s takýmto postupom žalovaného nestotožňuje. Naviac, keď list žalovaného zo dňa 13.12.2019 popiera uvedené tvrdenie, lebo žalovaný až týmto listom - zo dňa 13.12.2019 - oznamuje poškodenej „totálnu škodu“. Súd k tomu uvádza, že až oznámenie o poistnom plnení listom zo dňa 16.1.2020 bolo dôvodné vyhodnotiť ako rozhodnutie o likvidácií, ktoré je pre určenie dĺžky oprávneného nájmu zásadné. Uplatnený nárok predstavuje teda nájom za dobu, počas ktorej poškodená účelne a oprávnene využívala náhradné vozidlo za obdobie od 9.12.2019 do 13.12.2019 a teda v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá vznikla 9.12.2019. Poškodená mala nárok na zapožičanie náhradného motorového vozidla až do oznámenia o poistnom plnení listom zo dňa 16.1.2020, náhradné vozidlo však užívala len do 13.12.2019 a za toto obdobie jej prislúcha náhrada nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla.
37. Pri posudzovaní účelnosti a nutnosti nákladu na nájom za náhradné motorové vozidlo je potrebné vychádzať z porovnania hodnotového významu listiny „Zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 10.12.2019“, na ktoré odkazuje žalovaný v liste zo dňa 16.1.2020 a jednostranného právneho úkonu „Oznámenia o ukončení vyšetrovania škodovej udalosti“. Zápis o poškodení vozidla je zápisom o momentálnom stave tohto motorového vozidla, v rámci ktorého sa reviduje stav, ktorý sa popíše a vysloví sa len odporúčací charakter s ohľadom na zhodnotenie daného poškodeného predmetu. Až jednostranný právny úkon - oznámenie o ukončení vyšetrovania škodovej udalosti je úkonom, ktorým poistiteľ oznamuje skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť (§ 11 Zákona č. 381/2001 Z.z., primerane § 797 ods. 3 OZ), od ktorého momentu nastáva aj
splatnosť poistného plnenia. Doručenie úkonu - oznámenia o ukončení vyšetrovania škodovej udalosti, s vysvetlením, do dispozície poškodenej, v danom prípade jej právneho nástupcu - žalobcu, z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok, je momentom, od ktorého má poškodená objektívnu vedomosť, že sa jedná o ekonomicky neúčelnú opravu, ktorú vedomosť nadobudla až týmto jednostranným úkonom zo dňa 16.1.2020. I zo zákonnej úpravy vyplýva, že je to jednostranný právny úkon poisťovateľa, a to oznámenie o ukončení vyšetrovania škodovej udalosti, teda rozhodnutie poisťovne o škode. V konajúcej veci si poškodená, jej právny nástupca, uplatnil tento nevyhnutný náklad len za obdobie od 9.12.2019 do 13.12.2019, teda len za nevyhnutnú dobu, ktorá predchádzala časovo dobe jednostranného úkonu žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje i na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu ČR, sp.zn. 3831/2017, v spojení s Nálezom Ústavného súdu ČR, sp.zn. I.ÚS 3204/2018 a v tejto súvislosti i na Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. III.ÚS 48/2012-25, zo dňa 28.3.2012. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí, samotnou podstatou poskytnutia náhradného vozidla je umožniť poistencovi, tj. poškodenému, zachovanie určitého životného štandardu v situácii, kedy dôjde, či už k čiastočnému alebo totálnemu poškodeniu vozidla. Poskytnutím náhradného vozidla tak nebude poškodený ponechaný tiesni a bude mu umožnené viesť, čo do kvality, obdobný život ako pred dopravnou nehodou. Neexistuje dôvod, pre ktorý by sa poškodený, ktorého vozidlo bolo poškodené iba čiastočne, mal nachádzať v lepšom postavení ako ten, ktorého vozidlo bolo zničené totálne. Obaja poškodený sa predsa nachádzajú v rovnakej životnej situácií a to, že z dôvodu vzniku škodovej udalosti nemôžu užívať vozidlo vlastné a preto museli používať vozidlo náhradné. Je teda logicky záver, že ak má poškodený nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla počas doby opravy, až do prevzatia si opraveného vozidla, tj. do momentu, kedy jeho obmedzenie v užívaní vlastného motorového vozidla pominulo, má taktiež v prípade totálnej škody nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov na nájom do poukázania poistného plnenia, lebo až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného.
38. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu od 9.12.2019 do 13.12.2019 vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodená mohla používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bola vylúčená z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešila nájmom náhradného vozidla počas obdobia - do poukázania poistného plnenia - viď ods. vyššie. Poškodená používala vozidlo na cestu do práce, do lekárskych zariadení, nákupy, na súkromné účely, čo preukazuje listina Zmluva o prenájme vozidla č. . 630/ S001. Žalobca preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodená zapožičala do obdobia o oznámení o poistnom plnení náhradné motorové vozidlo a dostatočne vysvetlil aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré bol súdom priznaný nárok na náhradu škody. Za uvedené obdobie je nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 420 OZ, tj., okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti - existencia protiprávneho úkonu, b/ vznik škody ako majetkovej ujmy; c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil), tieto musia byť splnené súčasne, čo v konajúcej veci mal súd preukázané (k tomu viď aj ods. 37).
39. Uplatnený nárok súd priznal v zmysle ust. § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2002 Z.z. v spojení s ust. § 442 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočná škoda bola preukázaná započítaním nárokov poškodenej a žalobcu v zmysle dohody o zápočte podľa čl. 4 a 5.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.