Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. V. XXX, XXX XX M. V., právne zastúpená AK Mgr. Ivan Chvostek, Štefánikova 17, 066 01 Humenné, o zaplatenie 1.136,32 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -220 zo dňa 26.06.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 44,82 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 44,82 eur od 02.08.2017 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § , , , o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“), o ochrane spotrebiteľa a podľa ust. -4, -3, , , , , , , . Uviedol, že rozsudkom č. k.

- 95 zo dňa 30.11.2017 vo veci rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 19,21 € s prísl. zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.117,11 €, úrok 54,69 €, úrok z omeškania vo výške 2,02 €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.140,81 € od 21.3.2013 do 22.3.2017, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.136,32 € od 23.7.2017 až do dňa zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 87,52 €, splatných vždy každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca, začínajúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol a určil, že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd na základe odvolania vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie okrem výroku o čiastočnom zastavení konania. Súd prvej inštancie vec opätovne preskúmal a zistil, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 06.03.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výška 3.000,- eur, s úrokovou sadzbou 17,9 % ročne, za poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur, pričom bola dohodnutá mesačná splátka vo výške 87,52 eur, splatnosť 1. splátky 17.03.2014, počet splátok 48, deň splatnosti 15. deň kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť 15.02.2018, RPMN 23,36 %, priemerná RPMN 20,54 % a celková čiastka na zaplatenie 4.350,96 eur. Žalovaná uhradila pred podaním žaloby sumu 2.935,97 eur (na istinu 1.859,19 eur pred zosplatnením, 4,49 eur po zosplatnení, 1.072,29 eur na úrok) a po podaní žaloby sumu 19,21 eur. Ďalej zistil, že

predmetná formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o splatnosti splátok, iných poplatkov ako to vyžaduje ust. a v zmluve je nesprávne v neprospech spotrebiteľa uvedená RPMN vo výške vo výške 23,36 %, keďže podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 22,57 %. Z týchto dôvodov sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobca má nárok iba na istinu úveru, priznal mu nesplatenú istinu v sume 44,82 eur (3.000 eur

- 2.935,97 eur - 19,21 eur) spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne, pretože žalovaná sa dostala do meškania s plnením svojho záväzku, a to od 02.08.2017, nakoľko posledná úhrada zo strany žalovanej bola vykonaná 01.08.2019. O trovách konania rozhodol podľa ust. , , , (ďalej len „“).

3. Proti rozsudku v rozsahu zamietnutej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené priamo v texte zmluvy a tie sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Banka poskytuje klientovi amortizačnú tabuľku v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy. Aj poplatky sú uvedené priamo v zmluve a ostatné poplatky viazané ad hoc poplatkovým úkonom sú predmetom a výškou uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a teda aj zmluvy. Rozhodné znenie v ust. nevyžaduje rozčlenenie mesačnej splátky spotrebiteľského úveru na jednotlivé zložky dlhu s osobitne prislúchajúcimi dátumami splatnosti. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch, dôvodovú správu k zákonu o spotrebiteľských úveroch, rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k smernici 2008/48/ES - VEC C-42/2015 v zmysle ktorého, čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice sa má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Ohľadne toho poukázal aj na aktuálnu judikatúru súdov. Hoci nie je vylúčený odlišný právny názor nižšieho stupňa vo vzťahu k rozhodnutiam dovolacieho súdu, v danej veci je neprijateľný a pretrvávajúca protichodná súdna prax porušuje zásadu procesnej ekonómie, zásadu právnej istoty, právo na súdnu ochranu, princíp prednosti záväzných aktov EÚ pred vnútroštátnymi zákonmi a záväznosť výkladu Súdneho dvora EÚ v oblasti úplnej harmonizácie. Ďalej bol toho názoru, že výpočet RPMN uvedený v zmluve je správny a v súlade so zákonom a v tejto časti považoval rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozsudku odkazom na kalkulačku zverejnenú na internete považoval za nepresvedčivé. Výpočet RPMN bankou vychádza z presného dátumu čerpania prostriedkov. Nie je zrejmé, či kalkulačka uvádzaná súdom zohľadňuje dni pracovného pokoja bez čoho súd nemôže RPMN vypočítať správne. Aj v tejto súvislosti poukázal na judikatúru odvolacích súdov. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a priznal žalobcovi náhradu trov konania a odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (, ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a v súvisiacom výroku o trovách konania ( ), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument strany, uplatnený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

7. Odvolateľ má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. februára 2010). Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že strany sporu uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX a z predmetnej zmluvy vyplýva, že výška úveru je 3.000,- eur, mesačná anuitná splátka 87,52 eur, počet splátok 48, výška úrokovej sadzby 17,9 % p.a. a RPMN 23,36 %, priemerná RPMN 20,54 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 4.350,96 eur. Pri uzatváraní tejto zmluvy žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení spotrebiteľa nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Nepochybne predmetná zmluva má povahu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle a nasl. .

10. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa .

11. Podľa ust. Z. z, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je dôležitý ukazovateľ ceny úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nesprávne uvedenej výške RPMN v úverovej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu, a to v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho vyhodnotil bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru s odkazom na znenie účinného v čase uzatvorenia zmluvy. So zreteľom na túto situáciu opodstatnene uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi nesplatenú istinu úveru po zohľadnení jeho čiastočného plnenia a pokiaľ v zmysle uvádzaných dôvodov žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, postupoval správnym spôsobom.

15. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, ). Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil, pričom nemožno prijať záver o nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia (v zmysle odvolacích námietok žalovaného), pretože toto rozhodnutie ako celok spĺňa všetky požiadavky stanovené zákonom ( ) na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie. Súd prvej inštancie uviedol, že pri výške reálne poskytnutého úveru 3.000 eur, výške splátky 87,52 a počte splátok 48 a poplatku za poskytnutie úveru 150,- eur je skutočná výška RPMN pre predmetný spotrebiteľský úver 22,57 % a nie 23,36 % ako je uvedené v zmluve, v dôsledku čoho platí, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ust. Nesprávne uvedená výška RPMN má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ( Z.z).

16. Súd prvej inštancie sa po vrátení veci nezaoberal všetkými námietkami žalovanej, pretože neskúmal povinnosť žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa , Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu vydaného súdom prvej inštancie č. k. -31 zo dňa 03.05.2017 uviedla, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by overil jej bonitu.

17. Podľa , v znení platnom k 06.03.2014, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa v znení platnom k 06.03.2014, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa , sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

20. S poukazom na citované zákonné ustanovenia odvolací súd konštatuje, že je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klientov žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu aj v prejednávanej veci, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, teda a nasl. , Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby nepochybne preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal a že si splnil povinnosti plynúce pre neho z ust.

21. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

22. Z vyjadrenia žalobcu k odporu žalovanej zo dňa 04.09.2019 je zrejmé, že žalobca overoval bonitu žalovanej iba na podklade informácií poskytnutých žalovanou v žiadosti o poskytnutie úveru, z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom SRBI (R. P. - Q.). Žalobca síce zhromaždil o žalovanom isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalovanej, nakoľko vôbec nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu jej poskytol úver. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy síce vyslovene neustanovoval, že dodávateľ je povinný skúmať aj výdavky žiadateľa o úver, avšak z dikcie: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie

zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ( ). Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Odvolací súd sa nemôže stotožniť s názorom žalobcu, že skúmal bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou, ak poskytol žalovanej úver vo výške 3.000,- eur, za ktorý mala celkovo zaplatiť 4.350,96 eura pri mesačnej výške jej príjmu 300,- eur, navyše ak ani nezisťoval jej mesačné výdavky. Je evidentné, že pri príjme 300,- eur je mesačná splátka vo výške 87,52 eur neadekvátna. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

23. Za danej situácie je odvolací súd toho názoru, že žalobca si náležite neplnil povinnosti preňho plynúce z citovaného ust. a aj z tohto dôvodu je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový ako to vyplýva z ust. druhej vety

24. Vzhľadom na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil postupom podľa .

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov, žalovanej ako procesne úspešnej strane v tomto štádiu konania trovy nevznikli, preto im ich náhrada nebola priznaná.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).