Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Csp-53-2019.pdf
PDF · 147.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/53/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: SPP- distribúcia, a.s., so sídlom Mkynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanej: I. P., F.. XX.XX.XXXX, T. Q. XX, H., zast. Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Ventúrska 1, Bratislava, IČO: 46 962 000, o zaplatenie sumy 309,64 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 309,64 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 309,64 Eur od 15.04.2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.04.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 309,64 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Žalobca zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného i distribúcia plynu. Prijatie Smernice 2003/55/ES, ktorá bola do slovenského právneho poriadku transformovaná v ustanoveniach zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (pozn. účinnosť nadobudol 1. januára 2005) možno označiť za začiatok transformácie energetického trhu na Slovensku. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zabezpečujúcim „dopravu“ plynu z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej siete až ku koncovým odberateľom. Skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej siete je aktívne legitimovaným na uplatnenie si nároku na náhradu škody v prípade odberu podľa ustanovenia § 82 odsek 1 zákona o energetike, vyplýva z ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike. V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované subjekty, ktorým patrí oprávnenie prislúchajúce povinnosti odberateľa nahradiť škodu, v tomto ustanovení zakotvenej. Na odbernom mieste žalovanej bolo pri kontrole zistené a neskôr znalcom konštatované porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber je podľa § 82 odsek 1 písmeno d) zákona o energetike považovaný za neoprávnený. Vo veci neoprávneného odberu bol znalcom Ing. Petrom Leškom, znalcom pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia spracovaný znalecký posudok číslo 677/PL-2017. Škoda bola preto v súlade s § 82 ods. 4 zákona o energetike a vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu č. 449/2012 Z.z., vyčíslená na sumu 309,64 EUR. Znalec konštatoval, že „Na základe optického skúmania môže potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a „Plomba v kryte číselníka bola
mechanicky poškodená“ a „na základe zistených skutočností môžem s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.“ a „optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští som zistil obsahovú podobnosť, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.“ a „Optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho plechu krytu číselníka v okolí plomby som zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom. (strana 6 a 7 posudku). Podľa podkladov žalobcu k dnešnému dňu k úhrade dlhu zostáva suma vo výške 309,64 EUR, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.10.2017, splatný dňa 30.10.2017. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na úrok z omeškania od 15.4.2019 v sadzbe 5 % ročne.
2. Okresný súd Banská Bystrica žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a v zmysle žaloby vydal platobný rozkaz sp. zn. 2Up/440/2019 zo dňa 29.04.2019, voči ktorému žalovaná podala odpor, ktorý odôvodnila, že zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec obdržal jedny plombovacie kliešte, podľa ktorých mal skúmať, či plomba bola poškodená, prípadne vymenená. Aj zo strany 5 znaleckého posudku vyplýva, že znalec dostal jedny kliešte. Znalec nemohol porovnať odtlačky viacerých čeľustí. Je možné, že medzi jednotlivými čelusťami je značný rozdiel. Znalec potvrdzuje, že odtlačky boli vytvorené plombovacími kliešťami, ale odtlačky čeľustí sa nezhodujú. Plombovacie kliešte používajú a vlastnia pracovníci žalobcu. Znalec v posudku uvádza, že nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla. To znamená, že k číselníku meradla sa nikto nedostal a nemohol manipulovať. To znamená, že k žiadnej škode nedošlo. Znalec v posudku hovorí iba o pravdepodobnosti porušenia plomby, nie o zásahu do meradla, ktoré by malo za následok spôsobenie škody. Žalobca nepredložil dokumentáciu akými ciachami bol plynomer namontovaný. Taktiež nebol vyhotovený znalcom v odbore meracích systémov a kým je príslušný Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Vyčíslenie škody je protiústavné. Škodu vyvodzuje žalobca iba z údajného porušenia plomby, pričom ničím nepreukázal, že by v dôsledku tohto údajného porušenia plomby došlo aj k nefunkčnosti meracieho zariadenia a teda vzniku škody. Žalobca nepreukázal, že neoprávneným odberom plynu zo strany žalovanej mu bola spôsobené škoda, ide len o jeho dohady. Žalobca mal napríklad porovnať množstvo odberu plynu, pred zistením údajného neoprávneného odberu plynu, s odberom, ktorý bol nameraný v spornom období, v prípade v období po. Žalovaná namieta aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko zmluvu má uzavretú so Slovenským plynárenským priemyslom a.s. Žalobca uvádza nesprávnu adresu odberného miesta, na čo niekoľkokrát upozornila.
3. Podľa § 14 ods. 1-3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrili a aby v tej istej lehote navrhli pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
4. Žalobca svojím podaním, ktoré urobil v lehote na podanie návrhu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci, tento postup navrhol a z toho dôvodu bola dňa 27.06.2019 predmetná vec postúpená Okresnému súdu Pezinok.
5. Žalobca k podanému odporu uviedol, že pokiaľ žalovaná namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu máme za to, že uvedené závery nemožno prijať. Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú pritom rozhodujúce údaje o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo (pozn. údaj o spotrebe z meradla nebolo možné z dôvodu zániku platnosti jeho úradného overenia použiť v obchodnom styku), platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete. V prípade odberu plynu, ku ktorému dochádzalo bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke logicky nemôže plyn, ktorý takýto odberateľ odobral, patriť žiadnemu dodávateľovi zemného plynu (pozn. keďže neexistovala zmluva o dodávke zemného plynu, žiaden dodávateľ ani nemohol predpokladanú spotrebu daného odberateľa prevádzkovateľovi siete oznamovať - nominovať). Plyn, ktorý takýto odberateľ odobral teda patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete. V prípade odberu nemeraného plynu je situácia rovnaká. Odberateľ síce v takomto prípade môže mať uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s ktorýmkoľvek dodávateľom, ale pre určenie množstva plynu, ktoré jeho dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci údaj z meradla (plynomeru), ktorý pri nemeranom odbere logicky nemôže byť k dispozícii. Pokiaľ teda odberateľ odoberá zo siete nemeraný plyn (napríklad prostredníctvom hadice, či iného technického zariadenia pripojeného ešte pred plynomerom), nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, do siete
dodávateľ daného odberateľa. Vyššie uvedené rovnako platí aj v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a/alebo odberu plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Dôležitá je v tejto súvislosti skutočnosť, že pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii alebo pri neoprávnenom zásahu do meradla, zaniká v zmysle ustanovenia § 15 odsek 6 zákona č. 142/2000 Z.z. platnosť jeho úradného overenia a údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný takýmto meradlom nemôže byť použitý v obchodnom styku. Z údajov plynomera nie je teda možné zistiť to, koľko metrov kubických zemného plynu odobral daný odberateľ a dodávateľ zemného plynu fakturuje odberateľovi dodanie 0 m3 zemného plynu. Pokiaľ však odberateľ plyn odoberal a s poukazom na vyššie uvedené tento nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu (pozn. čoho dôkazom je skutočnosť, že dodávateľ plynu odberateľovi vyfakturoval za rozhodné obdobie spotrebu 0 m3), plyn ktorý odberateľ spôsobom podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písm. d) a/alebo ustanovenia § 82 odsek 1 písm. c) zákona o energetike odobral, bol opäť plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, t.j. žalobca, za účelom zabezpečenia riadneho fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k zmenšeniu majetkovej sféry na strane žalobcu, pričom v zmysle ustanovenia § 81 zákona o energetike je nárok na zaplatenie takto odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody. Skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej siete je aktívne legitimovaným na uplatnenie si nároku na náhradu škody v prípade odberu podľa ustanovenia § 82 odsek 1 zákona o energetike, vyplýva z ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike. V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované subjekty, ktorým patrí oprávnenie prislúchajúce povinnosti odberateľa nahradiť škodu, v tomto ustanovení zakotvenej. Žalovaná nepreukazuje a ani netvrdí, že by v žalobcom tvrdenom období (pozn. neoprávneného odberu zemného plynu) zemný plyn nespotrebúvala. Žalovaná nepreukazuje ani netvrdí, že by za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu s konečnou platnosťou zaplatila za spotrebovaný zemný plyn inej osobe, napríklad svojmu dodávateľovi zemného plynu. V tejto súvislosti poukazujú aj na vypracovaný znalecký posudok číslo 677/PL-2017 znalca Ing. Petra Lešku pričom má za to, že predložený znalecký posudok spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Znalecký posudok číslo 677/ PL-2017 vypracovaný Ing. Petrom Leškom je vypracovaný písomne, pričom obsahuje titulnú stranu, úvod, samotný posudok, záver, prílohy ako aj znaleckú doložku. Súčasne má za to, že v posudkovej časti znaleckého posudku sú uvedené všetky skutočnosti v súlade s ust. § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Znalec konštatoval, že „Na základe optického skúmania môže potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a „Plomba v kryte číselníka bola mechanicky poškodená“ a „na základe zistených skutočností môžem s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.“ a „optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští som zistil obsahovú podobnosť, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.“ a „Optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho plechu krytu číselníka v okolí plomby som zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom. (strana 6 a 7posudku). Má za to, že z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle umiestnenom na odbernom mieste žalovaného, kedy došlo k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii tak, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Zo zákona o metrológii teda nie je možné použiť meradlo (resp. stav na číselníku meradla indikujúci spotrebu zemného plynu) v situáciách uvedených v § 15 odsek 6 zákona o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko platnosť jeho overenia zanikla. Opätovne zdôrazňuje, že žalovaná nijakým spôsobom nenamieta, že za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu od 19.1.2017 do 3.10.2017 zemný plyn nespotrebúvala. Žalovaná rovnako ani netvrdí, že by za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu od 19.1.2017 do 3.10.2017 zaplatila za spotrebovaný zemný plyn inej osobe, t.j. svojmu dodávateľovi zemného plynu. Súčasne zdôrazňuje, že pokiaľ platnosť overenia meradla zanikla, dodávateľ zemného plynu vystaví svojmu odberateľovi zúčtovaciu faktúru za obdobie neoprávneného zemného plynu, s množstvo spotrebovaného zemného plynu v objeme 0 m3. Súčasne zdôrazňujeme, že pokiaľ platnosť overenia meradla zanikla, dodávateľ zemného plynu vystaví svojmu odberateľovi zúčtovaciu faktúru za obdobie neoprávneného zemného plynu, s množstvo spotrebovaného zemného plynu v objeme 0 m3. V takomto prípade potom dochádza k spotrebe zemného plynu patriaceho žalobcovi - ide o plyn, prostredníctvom ktorého žalobca zabezpečuje vyvažovanie distribučnej siete, tak ako uviedli už v podanom žalobnom návrhu.
6. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 20.11.2019 uviedla, že poukazuje na nesprávne miesto odberu. Hoci na všetkých listinných dokumentoch vyhotovených žalobcom sa ako odberné miesto uvádza Kučišdorfská dolina 10, Pezinok, skutočným odberným miestom bola Topoľová č. 10, 902 01 Pezinok. Žalobca v konaní tvrdí, že k neoprávnenému odberu malo dôjsť za obdobie od 19.01.2017 do 03.10.2017. K predmetnému tvrdeniu žalovaná uvádza, že jej nie je zrejmé na základe akej skutočnosti, toto časové obdobie žalobca ustálil. V konaní bol žalobcom predložený montážny list meradla zo dňa 03.10.2017, z ktorého možno vyvodiť, že k demontáži meradla č. XXXXXXXXXX malo dôjsť dňa 03.10.2017 avšak z tohto listinného dôkazu ako ani zo žiadneho iného dôkazu doteraz predloženého v konaní nie je zrejmé kedy malo byť toto meradlo namontované, a prečo by mal byť rozhodným dňom pre začatie plynutia neoprávneného odberu, práve deň 19.01.2017. V prípade, že by vychádzali z tvrdenia žalobcu ohľadne začiatku obdobia neoprávneného odberu čo však zásadne odmietajú, vyvstáva otázka z akého dôvodu skutočnosť, že na odbernom mieste Topoľová č. 10, Pezinok dochádza k neoprávnenému odberu žalobca zistil, až po takmer 10 mesiacoch odo dňa vzniku tohto protiprávneho stavu. Žalobca v konaní predložil znalecký posudok, podľa ktorého sa odtlačky na kontrolnej overovacej/ zabezpečovacej značke nezhodujú. Žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz o stave meradla v čase jeho osadenia na odberné miesto žalovanej, a teda nepreukázal či meradlo bolo v čase jeho montáže bez vád. Žalovaná má za to, že v prípade domáhania sa nároku za vzniknutú škodu je povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno ohľadne preukázania stavu poškodeného meradla v čase pred a po vzniku škody. Zákon o energetike ak ako ani žiadny iný právny predpis neupravuje prezumpciu „bezvadnosti“ meradla pri jeho montáži. Za účelom preukázania poškodenia meradla žalobca v konaní predložil ako dôkazný prostriedok montážny list meradla zo dňa 03.10.2017 a znalecký posudok. Z montážneho listu však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by demontované meradlo malo v čase demontáže vykazovať akékoľvek porušenie, resp. poškodenie. Rovnako žalovaná nebola poverenými pracovníkmi žalobcu pri demontáži meradla oboznámená so skutočnosťou, že by meradlo na jej odbernom mieste malo byť porušené. Taktiež žalovaná poukazuje i na tú skutočnosť, že meradlo vykazovalo odber plynu - podľa počítadla ku dňu demontáže meradla bol stav počítadla 4596 m3. Žalobca doposiaľ neuviedol či evidoval u žalovanej diametrálne odlišný odber plynu, pre ktorý dospel k záveru, že by malo byť meradlo poškodené. Žalovaná má za to, že pokiaľ by jej úmysel mal smerovať k poškodeniu meradla za účelom neoprávneného odberu plynu, malo by dôjsť k poníženiu objemu odobraného zemného plynu na odbernom mieste, čo však žalobca nepreukázal a k čomu ani nedošlo. Znalec v znaleckom posudku na jednej strane konštatuje, že sa odtlačok na spornej a odtlačok na kontrolnej overovacej/ zabezpečovacej značke nezhoduje, čím znalec konštatuje, že tieto neboli vyhotovené čelusťami toho istého nástroja, na druhej strane však uvádza, že nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla. Znalec sa v posudku žiadnym spôsobom nevyporiadal či mal k dispozícii aj plombovacie kliešte použité pri montáži ako i demontáži meradla. Rovnako sa znalec nevyporiadal ani s otázkou či rozdielnosť v odtlačkoch plombovacích klieští s ohľadom na nepoškodenie samotnej plomby osadenej v kryte číselníka meradla mohla mať dosah na funkčnosť samotného meradla. Znalec v znaleckom posudku okrem rozdielnosti odtlačkov čelustí, pri ktorých však nešpecifikoval čím mohla byť rozdielnosť spôsobená a či takáto rozdielnosť mohla poškodiť meradlo, vyjadril že nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla ako ani nezistil poškodenie a ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla. Na otázku či je kryt/meradlo poškodené uviedol „optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho plech krytu číselníka v okolí plomby som zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom.“. Znalec však výslovne neuviedol, že meradlo/kryt boli poškodené, taktiež nekonkretizoval aké mechanoskopické stopy na meradle zaistil a aký vplyv a či vôbec mohli tieto stopy mať na meradlo vplyv. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaná za to, že zo znaleckého posudku nevyplýva skutočnosť, že meradlo bolo poškodené a toto poškodenie malo za následok nesprávnosť merania meradla. Žalovaná zastáva názor, že vznik škody nie je možné odvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, ktoré by zapríčinilo nezaznamenávanie alebo nesprávne zaznamenávanie množstva odobratého plynu. Skutočná škoda mohla žalobcovi vzniknúť iba zásahom do meradla, ktorého následkom by meradlo nezaznamenávalo odber plynu alebo by ho zaznamenávalo nesprávne. Podľa názoru žalovanej žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, pričom ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle (čo však žalovaná výslovne odmieta) nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobca je tiež povinný preukázať, že mu škoda skutočne vznikla. Žalovaná má za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania porušenia meradla, ktoré by zakladalo nárok na náhradu škody titulom neoprávneného odberu. V prípade, že by konajúci súd dospel k záveru, že meradlo na odbernom mieste žalovanej bolo porušené čím došlo k neoprávnenému odberu poukazuje žalovaná na skutočnosť, že žalobca v konaní nevysvetlil
ako dospel k rozhodnému obdobiu počas ktorého malo dochádzať k neoprávnenému odberu. Rovnako žalovaná odkazuje i na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočne vzniknutej škody, ktorá mu mala údajne neoprávneným odberom vzniknúť.
7. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, právnej zástupkyne žalovanej a listinami, a to žalobou, znaleckým posudkom číslo 677/Pl-2017, vyúčtovaním škody za odber zemného plynu, list žalobcu zo dňa 16.10.2017, zápis zo dňa 03.10.2017, odporom žalovanej, vyjadrením žalobcu k odporu, vyjadrením žalovanej vo veci 20.11.2019, vyjadrením žalobcu zo dňa 08.01.2020, odpoveď žalobcu zo dňa 03.01.2020, e-mail zo dňa 09.10.2017, fotodokumentácia z 03.10.2017, e- mail z 29.10.2017, e- mail z 30.10.2017, e-mail z 05.12.2017, e-mail z 06.12.2017, list žalovanej zo dňa 25.10.2017, list žalovanej 14.02.2018, list žalovanej zo dňa 26.02.2018, odporné vyjadrenie spol. Elster s.r.o. a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako aj vyjadrení k odporu, kde vo vyjadrení k odporu sa podrobne vyjadrili ku každej námietke žalovanej. Žalobca je aktívne legitimovaný k čomu aj doložili rozhodnutie, taktiež má zato, že nejedná sa o spotrebiteľský spor. Znaleckým posudkom preukázali, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na danom meradle, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva, alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 3Obdo/49/2019 sa podrobne zaoberá obdobným prípadom ohľadne skutočnej škody, kde poukazujú, že ide o objektívnu zodpovednosť, ako aj 3Obdo/51/2017. V rozhodnutí Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co 140/2017 a sp. zn. 11Co 339/2016 sa zaoberá taktiež námietkou žalovanej, kde sa vysporiadali ohľadne plombovacích klieští, kde zo záveru daných rozhodnutí vyplýva, že nie je potrebné sa zaoberať danými plombovacími kliešťami, čo nie je potrebné vykonávať dokazovanie. Zo záverov znalca vyplýva, že pôvodné zabezpečovanie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené a odstránené a nahradené inou plombou. Žalobcovi vznikla škoda, zodpovednosť je objektívna na zavinenie uplatneného návrhu kde je potrebné preukázať protiprávny stav. Znalec konštatoval porušenie a zo znaleckého posudku nevyplýva, či porušenie spôsobil odberateľ, vlastník objektu, kde sa manipulovalo s číselníkom, stáčaním plynu alebo nie. V danom znaleckom posudku sa iba predpokladá, že došlo k porušeniu. K spôsobu výške škody predložili rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2019, kde došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, v tomto prípade spotreba zemného plynu nie je fakturovaná dodávateľom, kde dodávateľ zemného plynu žalovanej fakturoval spotrebu 0 m3. Žalovanej cena bola stanovená tarifou zemného plynu SPP a mesačnou sadzbou. Daná cena bola aplikovaná pre žalovanú výhodnejšia, nakoľko vo výpočte nie je fakturovaná DPH. Je tam použitá sadzba 5,76 eur fixná sadzba a 0,325 eur kde sa odoberá plyn. V tabuľke sú ceny bez DPH, keby to účtovala SPP a.s., tak by cena bola vyššia. Žalovanej spotreba plynu po výmene meradla stúpla od 18.1.2013 do 18.01.2014 spotreba 1203m3, od 19.1.2014 do 7.1.2015 1033m3, od 8.1.2015 do 7.1.2016 644m3, od 8.1.2016 do 7.1.2017 1239m3, od 19.1.2017 do 3.10.2017 je obdobie neoprávneného odberu 720m3. Vyplýva, že 3.10.2017 došlo k výmene meradla. Spotreba vymeneného meradla od 03.10.2017 do 15.01.2018 761m3, od 16.1.2018 do 22.1.2019 1725m3, od 23.1.2019 do 25.1.2020 1610m3, je tam zreteľný nárast po výmene meradla.
9. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal, že došlo k porušeniu plynomeru. Odtlačky nekorešpondujú s osadením plynomeru, taktiež nebolo preukázané aký plynomer bol namontovaný. Žalobca neuviedol z akého dôvodu požaduje neoprávnený odber od 19.1.2017 do 3.10.2017, taktiež pri výmene meradla nebola žalovaná upozornená, že dané meradlo meralo nesprávne. Žalobca skutočnú škodu nepreukázal. Nepreukázal skutočný stav predtým ako bolo meradlo vymenené. Znalecký posudok taktiež nemá doložku § 209 Csp. Žalobca sa nikdy nedozvedel kedy škoda vznikla. Nárok na náhradu škody je premlčaný. Preto žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať trovy konania. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania rozsahu škody, kde s princípom spravodlivosti, má za to, že nárok na náhradu škody nevznikol. Žalovaná nemohla ovplyvniť, že sa nezasahovalo do meradla. Zo znaleckého posudku vychádzajú len domnienky a predpoklady. Na základe ktorých žalobca nemôže zakladať nárok na náhradu škody.
10. Žalobca predložil súdu znalecký posudok č.677/PL-2017, ktorý bol vypracovaný znalcom Ing. Peter Leško, znalec ku danému znaleckému posudku uviedol znaleckú doložku podľa § 209 C.s.p. a možno preto daný znalecký posudok akceptovať ako súkromný znalecký posudok. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie približne v tvare
loga spol. Elster s.r.o. Na základe optického skúmania znalec potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Nezistil poškodenie ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla. Na otázku „Bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii?“ Znalec odpovedal, že na základe zistených skutočností môžem s pravdepodobnosťou blížiacej sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Či sa zhoduje odtlačok na spornej a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej značke, znalec odpovedal, že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští som zistil obsahovú podobnosť, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Na otázku, „Či je overovacia/zabezpečovacia značka poškodená?“ uviedol, že nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla. Na otázku: „Je kryt/meradlo nepoškodené?“, uviedol, že optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho plechu krytu číselníka v okolí plomby som nezistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom- nástrojom.
11. Zo stanoviska obchodnej spoločnosti Elster s.r.o. zo dňa 18.05.2020, súd zistil, že odtlačky na obrázku č. 11 a 9 sú vyhotovené kliešťami spoločnosti Elster s.r.o.. Predmetné odtlačky poskytla ich spoločnosť súdnemu znalcovi. Odtlačky na ďalších obrázkoch č. 7 a 10 nevie určiť, alebo môže konštatovať, že odtlačky sú s vysokou pravdepodobnosťou vyhotovené inými kliešťami obr. č. 6,8, to isté na obr. č. 4 pri jeho pootočení.
12. Faktúrou zo dňa 16.10.2017 splatnou dňa 30.10.2017 fakturoval žalobca žalovanej sumu 309,64 EUR, hodnotu zemného plynu za obdobie od 19.01.2017 do 03.10.2017.
13. Žalobca písomne dňa 16.10.2017 vyzval žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy 309,64 EUR podľa pripojenej faktúry.
14. Podľa Montážneho listu meradla bez uvedenia čísla vyplýva, že dňa 03.10.2017 bolo meradlo č. výr. číslo XXXXXXXXXXXX stav počítadla 4596 m3 demontované a vymenené za meradlo č. XXXXXXXXXXXXXX, stav počítadla XXXXX m3.
15. Podľa § 2 písmeno c) bod 15 Zákona o energetike č. 251/2012 Z.z. (ďalej len zákon o energetike)na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve vyvažovaním siete vyrovnávanie nerovnováhy siete dodaním plynu do siete alebo odobratím plynu zo siete alebo akumuláciou plynu v sieti.
16. Podľa § 49 odsek 6 písmeno d) zákona o energetike prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný zabezpečovať prepravu plynu a s tým súvisiace podporné služby.
17. Podľa § 49 odsek 6 písmeno i) zákona o energetike prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný zabezpečiť meranie prepravovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania a na požiadanie predkladať namerané údaje účastníkom trhu s plynom.
18. Podľa § 49 odsek 6 písmeno j) zákona o energetike prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný zabezpečovať vyvažovanie prepravnej siete a zúčtovanie vyvažovania prepravnej siete v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými pravidlami.
19. Podľa § 72 odsek 8 zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojenia prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.
20. Podľa § 73 odsek 4 zákona o energetike odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete.
21. Podľa § 76 ods. 1 zákona o energetike dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bez odplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.
22. Podľa § 76 ods. 11 zákona o energetike odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.
23. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
24. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene neodoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
25. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
26. Podľa § 82 ods. 4 zákona o energetike Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
27. Podľa § 95 ods. 1 zákona o energetike Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví: spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 3.Týmto všeobecne záväzným predpisom je Vyhláška ministerstva hospodárstva SR 449/2012 Z.z.
28. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
29. Podľa § 209 ods. 1 CSP súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.
30. Podľa § 209 ods. 2 CSP ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
31. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
32. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať
33. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
34. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného od 1. februára 2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Súd uvádza, že v prejednávanej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď žalobcom uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutý v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu, preto žalovaná v konaní nemá postavenie spotrebiteľa a nemožno v jej prípade aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské spory, ako spory s ochranou slabšej strany.
36. Súd sa ako prvým zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu, ktorú namietla žalovaná v podanom odpore, ktorú súd vyhodnotil ako nedôvodnú.Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Predpokladmi zodpovednosti za škodu podľa uvedeného zákonného ustanovenia sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Odkazujúc na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (vo veciach pod sp.zn. 1Cdo 107/2008, 4Cdo 102/2010, 4Cdo 30/2009, 3Cdo 99/2012, 3Obdo51/2017, 5Obdo/32/2018) súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu.
37. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu podľa ust. § 82 ods.1 písm. d) zákona o energetike je objektívna. Odberateľ zodpovedá za to, že predmetným meradlom plyn odoberal, bez ohľadu na skutočnosť, či samotné poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobil sám odberateľ, ním poverená osoba, lebo aj iný subjekt bez vedomia odberateľa. Za protiprávny úkon sa teda považuje už samotný neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ust. § 82 ods. 1 a 2 zákona o energetike, pretože žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej siete vrátane technologických objektov a zabezpečuje jednak distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom a meranie jeho spotreby. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní ako subjektu zabezpečujúceho distribúciu zemného plynu je daná aj s poukazom na Smernicu č. 2003/55 ES odčlenením činnosti prepravy plynu od pôvodného subjektu Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Žalobca zabezpečuje jednak „dopravu“ zemného plynu a určenie množstva odobratého zemného plynu odberateľmi, pre ktoré sú rozhodujúce údaje o spotrebe plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádza, alebo meradlo odberu plynu malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo, platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, neodobral do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete.
38. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobca je aktívne vecne legitimovaný subjekt, ktorý si uplatnil právo na zaplatenie škody vyplývajúcej z neoprávneného odberu plynu tak, ako to preukazuje vyúčtovaním škody za odber zemného plynu (čl. 27 spisu) spolu s výzvou na úhradu ceny takto odobratého plynu za obdobie od 19.01.2017 do 03.10.2017. Žalobca vyúčtoval hodnotu neoprávneného odberu v určenom období sumou 309,64 Eur, s použitím typového diagramu dodávky bolo určené, že došlo k odobratiu 720m3.
39. S poukazom na § 72 ods. 9 písm. c), § 71 ods. 2 písm. d), § 76 ods. 11 zákona o energetike má súd za to, že práve žalovaná, ako odberateľ bola zodpovedná za technický stav plynového zariadenia a udržiavať ho v zodpovedajúcom technickom stave a teda pasívna právna legitimácia svedčí žalovanej.
40. Súd sa zaoberal námietkou premlčania, keď v danom prípade v prejednávanej veci si žalobca uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, ktoré právo sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe. Objektívna premlčacia doba je v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka trojročná, začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej vznikla škoda, úmysel zo strany žalovanej preukázaný ani tvrdený nebol. Žalobca sa v konaní domáha škody za neoprávnený odber, ku ktorému došlo v období od 19.01.2017 do 03.10.2017, trojročná doba preto žalobcovi začala plynúť dňa 19.01.2017, uplynula dňa 19.01.2020, takže ak žalobca
žalobu podal dňa 04.04.2019, urobil tak v rámci trojročnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka dvojročná a začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pri hodnotení, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda iba možnosť dozvedieť sa o vzniknutej škode). Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktoré je možné objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Vypracovaným znaleckým posudkom zo dňa 08.10.2017 nadobudol žalobca vedomosť o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a kto za ňu zodpovedá. Týmto dňom podľa názoru súdu začala plynúť 2-ročná premlčacia doba a keďže žaloba bola na súd podaná 04.04.2019, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný.
41. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaná mala uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom (SPP, a.s.), na čo aj poukázala v podanom odpore. Žalobca preukázal, že pri námatkovej kontrole dňa 03.10.2017 bol zistený neoprávnený odber, kde bola hneď privolaná odberateľka, ktorá bola pri výmene zariadenia aj prítomná. (e-mail zo dňa 09.10.2017, fotodokumentácia č.l. 241- 248) Zo zápisu zo dňa 03.10.2017 vyplýva, že je uvedená adresa Kučišdorfská 10, Pezinok, kde je uvedené, že meradlo bolo voľne prístupné umiestnené v plote rodinného domu. Pri výmene bola prítomná a výmenu umožnila majiteľka/žalovaná. Meradlo bolo vložené do krabice a zaslané na overenie. Žalovaná v odpore namietala, adresu odmerného miesta, kde bola uvedená Kučišfdorská dolina 10, mala byť uvedená Topoľova 10. Kde súd poukazuje, že zo zápisu vyplýva, že bolo odobrané meradlo č. XXXXXXXXXXXXX novostavby rodinného domu, kde bola prítomná aj žalovaná, ktorá daný zápis aj podpísala. Zároveň žalovaná podpísala aj montážny list, z fotodokumentácie vyplýva, že bola pri danom odmere meradla aj prítomná. To, že je uvedená v zápise zlá adresa odberného miesta, odberné miesto sa nezmenilo, podstatné je číslo meradla, ktoré bolo odobraté na odbernom mieste. Nakoľko porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Porušením zabezpečenia zanikla možnosť odoberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa a dodávateľ nemohol odberateľovi dodávať a účtovať množstvo spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje meradlo bez platného overenia. Ak meradlo nemalo platné overenie, plyn, ktorý žalovaná spotrebovala, nebol plynom, ktorý patrí jej zmluvnému dodávateľovi, ale odoberala plyn patriaci žalobcovi.
42. Súd mal za preukázané, že v období od 19.01.2017 do 03.10.2017 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška, ktorý zistil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (meradla) bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, a potvrdil že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja.
43. Žalobca počas konania vyčíslil výšku škody v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. podľa tzv. typového diagramu dodávky na sumu 309,64 €. Žalovanej nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie mala od svojho dodávateľa zemného plynu uvedenú spotrebu plynu vo výške 0 m3. Keď žalobca zistil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, dodaný plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovanej. Žalovaná v rozhodnom období zemný plyn skutočne odoberala, dodaním plynu žalovanej ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu. Podľa súdu nie je podstatné, aký veľký zásah bol do meradla vykonaný, pretože zákon č. 251/2012 Z. z. v § 82 ods. 1 písm. e) predpokladá, že v prípade akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného plynu. Takýto odber má charakter objektívnej zodpovednosti, takže odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo v akomkoľvek rozsahu porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek.
44. Zo znaleckého posudku jasne vyplýva, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, keď pôvodná olovená plomba bola a nahradená inou, na ktorej boli kontrolné odtlačky urobené iným nástrojom. Ak žalovaná ako strana chcela spochybniť závery posudku príp. jeho výpovede, bolo jej povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne závery v posudku spochybnili. Žalovaná svoje námietky ku znaleckému posudku
nepodložila žiadnymi vlastnými dôkazmi, teda nevyvrátila jeho závery. Z odborného vyjadrenia spoločnosti Elster s.r.o. , kde na návrh žalobcu im bol doručený znalecký posudok č. 677/Pl- 2017, obrázky 9 a obrázok 11 (kontrolné odtlačky), obrázok č. 4,5,6,7, 8, 10, z ktorého vyplýva, že odtlačky na obrázku č. 11 a 9 sú vyhotovené kliešťami spoločnosti Elster s.r.o.. Predmetné odtlačky poskytla ich spoločnosť súdnemu znalcovi. Odtlačky na ďalších obrázkoch č. 7 a 10 nevie určiť, alebo môže konštatovať, že odtlačky sú s vysokou pravdepodobnosťou vyhotovené inými kliešťami obr. č. 6,8, to isté na obr. č. 4 pri jeho pootočení.
45. Čo sa týka vzniknutej škody a jej výpočtu, žalobca vypočítal vzniknutú škodu na základe ust. § 82ods. 3 Zákona o energetike a podľa metodiky stanovenej vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Skutočne vzniknutá škoda sa určuje na základe spoľahlivých a objektívnych podkladov, ak však tieto podklady chýbajú, atribút „skutočnosti“ škody nie je nutné ďalej skúmať a výška spôsobenej škody sa určí metodikou podľa vyhlášky. Pre určenie skutočnej spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávneného odberu plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. Keďže nie je možné na určenie množstva použitého plynu použiť údaje z meradla na ktorom bola porušená plomba čiže ide o to, že tento údaj nie je objektívnym a spoľahlivým údajom, nemôže byť ani údaj na odbernom mieste za predchádzajúcom mieste, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Tak ako už bolo vyššie uvádzané pokiaľ nie je možné určiť skutočne odobrané množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu. V prípade odberu plynu spôsobom, akým ho odoberal žalovaná, skutočnú škodu nie je možné zistiť. Použitiu údajov o množstve spotrebovaného plynu, ktoré zaznamenalo meradlo, brania ustanovenia Zákona o metrológii a bez údajov o presnom žalovaným odobratom množstve plynu nie je možné určiť presnú výšku skutočnej škody, a teda na mieste je jej určenie pomocou metodiky stanovenej v príslušnom vykonávacom predpise. Žalobca preto postupoval pri výpočte podľa ustanovení vykonávacej vyhlášky. Pričom žalobca na pojednávaní uviedol, že vo výpočte bola použitá sadzba 5,76 eur fixná a 0,325 Eur, kde ceny sú uvedené bez DPH.
46. Súd nepovažuje za sporné, že išlo o neoprávnený odber plynu, žalobca jednoznačne uniesol dôkazné bremeno, žalovaná popierala akýkoľvek neoprávnený odber a nárok žalobcu. Žalobca si vyčíslil nárok v súlade s ustanovením § 82 ods. 4 zákona o energetike v spojení s Vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Keďže došlo k porušeniu meradla, nebolo možné použiť údaje z meradla v zmysle zákona o metrológii. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 309,64 Eur.
47. O úroku z omeškania súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1/,2/ OZ a priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z priznanej sumy, ktorý úrok z omeškania je žalovaná zaplatiť žalobcovi od 15.04.2019 do zaplatenia, tak ako žiadal, žalobca, aj napriek tomu, že je uvedená splatnosť vo vyúčtovacej faktúre dňa 30.10.2017.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak i) sa týkajú procesných podmienok, j) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, k) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo l) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).