Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Csr-1-2019.pdf
PDF · 100.87 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csr/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného právnym zástupcom: Sedlačko & Partners, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853186, proti žalovanému: P. Š., nar. XX.XX.XXXX, S. W. S. Q. G.. X, XXX XX P., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 50 560 611, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 27.12.2018, sp. zn. II/2018-11 vo veci žalobcu P. Š., nar. XX.XX.XXXX proti žalovanému Prima banka, a.s. IČO: 31 575 951 o zaplatenie 1 416,53 eur s príslušenstvom z r u š u j e.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 15.04.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 27.12.2018, sp. zn. II/018-11. Dôvody zrušenia predmetného rozsudku vymedzil § 45 ods. 1 písm. b), d), g), l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (zákona). Okrem iného žalobca namietal, že účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania (pozn. súdu žalobcovi - v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (pozn. pre súd podstatné tvrdenie). V rozhodcovskom konaní výzvou zo dňa 14.12.2018 doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 21.12.2018 umožnil rozhodcovský súd žalobcovi vyjadriť sa k pripojenému vyjadreniu žalovaného zo dňa 11.12.2018. Na vyjadrenie určil rozhodcovský súd lehotu 30 dní. Svojou replikou žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.10.2018 pri využití rovnakej 30 dňovej lehoty počítanej od 12.11.2018. V rozhodcovskom rozsudku je nepravdivo uvedené, že žalobca sa k replike nevyjadril. Rozhodcovský súd pravdepodobne kvôli jeho zrušeniu vydal rozhodcovský rozsudok aj napriek tomu, že žalovanému ešte ani neuplynula lehota na zaslanie dupliky. Žalovaný (pozn. súdu v danej veci žalobca) nemal ani teoretickú možnosť reagovať hoci aj v kratšej lehote, pretože výzva na vyjadrenie mu bola doručená 1 pracovný deň pred piatimi po sebe idúcimi dňami pracovného pokoja. Prvý nasledujúci deň rozhodcovský súd už vec rozhodol. Mal za to, že bol naplnený dôvod v súlade s § 45 ods. 1 písm. b) zákona na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nedoručením procesného podania nedochádza automaticky k odňatiu možnosti konať pred súdom. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi. Uviedol, že ak vyššie uvedené závery platia pre prípad nedoručenia procesného podania strany sporu druhej strane, o to viac potom musia platiť v situácii, keď druhej strane bolo doručené takéto procesné podanie, ktoré nemá vplyv na výsledok konania. Poukázal, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.12.2018, vo vzťahu ku ktorému namieta žalobca, že sa nemal možnosť vyjadriť, nijako neovplyvnilo rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský súd si vôbec neosvojil a nestotožnil sa s argumentáciou a právnym posúdením, ktoré žalovaný prezentoval v rozhodcovskom konaní až v rámci predmetného vyjadrenia zo dňa 11.12.2018 a toto vyjadrenie tak nemalo žiadny vplyv na výsledok konania rozhodcovského súdu. Mal za to, že žalobcovi teda v tomto prípade bolo umožnené v plnej miere zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní vo vzťahu k výsledku konania. Mal za to, že nie je naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 335/2014 Z.z..
3. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný zjavne opomína, že žalobcovi bolo umožnené zúčastniť sa len zaslaním jediného vyjadrenia, keďže na repliku žalovaného mu už rozhodcovský súd nedovolil reagovať. Jej existenciu sa snažil zatajiť aj v odôvodnení rozhodcovského rozsudku. Preto nemožno ani len uvažovať o stave efektívnej konfrontácie alebo o účelnom odmietnutí pravidiel o kontradiktórnosti z dôvodu procesnej ekonómie. Princíp kontradiktórnosti platí aj v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Garantuje ho priamo § 15 ods. 2 zákona. Poukázal na § 71 ods. 1 zákona, a v tej súvislosti na § 167 CSP a § 28 ods. 3 zákona. Tiež poukázal na čl. 15 ods. 2, čl. 17 ods. 6 Rokovacieho poriadku. Zdôraznil, že žalovaný v replike poprel dodatok č. 5, s ktorým súvisí vada podľa § 45 ods. 1 písm. g) zákona. Dodatok mal pritom predložiť žalovaný a tým, že sa žalobca nemohol k veci vyjadriť, nemohol ho ani doplniť a relevantne realizovať svoju obranu. Žalovaný sa bráni, že jeho replika nemala vplyv na výsledok sporu. Tento názor však neguje aj sám, pri vade namietanej žalobcom v čl. VI. a VII. žaloby, kde namieta dodatok č. 5 a žalobcovi vyčíta, že pred rozhodcovským súdom neprezentoval konkrétnu argumentáciu. Argumentácia žalobcu však nebola rozhodcovským súdom prezentovaná iba a práve z dôvodu, že mu nebolo umožnené reagovať na repliku žalobcu. Právo na dupliku mu pritom výslovne priznáva aj § 167 ods. 4 CSP, ktorý v zmysle § 71 ods.1 zákona bol aplikovateľný aj v konaní pred stálym rozhodcovským súdom.
4. Žalovaný v replike upozornil na bod 12. odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, z ktorého je zrejmé, že rozhodcovský súd pri vydávaní rozhodcovského rozsudku vôbec nezohľadňoval repliku žalovaného zo dňa 11.12.2018. Je teda zrejmé, že žalovaný nebol oproti žalobcovi nijako zvýhodnený a naopak, a že nedoručenie predmetnej repliky žalovaného zo dňa 11.12.2018 žalobcovi vôbec neodňalo možnosť vyjadriť sa k takému podaniu, ktoré by rozhodcovský súd zohľadnil pri vydávaní rozhodcovského rozsudku, resp. ktoré mohlo mať akýkoľvek vplyv na rozhodcovský rozsudok. Mal za to, že žalobca zavádza, keď tvrdí, že v konaní pred rozhodcovským súdom v podanej replike žalovaný poprel existenciu dodatku č. 5 k predmetnej zmluve o úvere. Naopak v podanej replike v rámci rozhodcovského konania pred rozhodcovským súdom žalovaný odkázal na všetky dodatky k zmluve o úvere, pričom poukázal na to, že ani jedným z nich nedošlo k dohode na inom úročení úveru po ukončení pracovného pomeru žalovaného u žalobcu oproti zmluve o úvere. Výklad dodatku č. 5 vykonal pritom samotný žalobca už v rozhodcovskom konaní, keď vo vyjadrení k žalobe uviedol, že strany sa dohodli že od 01.01.2011 žalovaný určí žalobcovi úrokovú sadzbu mesačnú anuitnú splátku, poplatky a iné pohľadávky v zmysle úverovej zmluvy ako pre štandardných klientov, tzn. bez zamestnaneckých výhod.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 22.10.2020, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej.
6. Právny zástupca žalobcu zotrval na doterajšej argumentácii v spore.
7. Rovnako právny zástupca žalovaného zotrval na doterajšej argumentácii v spore.
8. Okresný súd na tomto mieste uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci pre jeho rozhodnutie za relevantné.
9. Súd sa tak zaoberal primárne otázkou naplnenia dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Dospel k záveru, že tento dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku je naplnený a preto nevidel dôvod zaoberať sa následne aj ďalšími uvádzanými dôvodmi.
10. Z vykonaného dokazovania, a to pripojeného rozhodcovského spisu sp. zn. II/2018-11 je zrejmé a v konaní aj nesporné, že P. Š. v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu bol podaný návrh na začatie spotrebiteľského konania zo dňa 19.09.2018 (č.l. 171 spisu). K návrhu na začatie konania žalobcu bolo zo strany Prima banka, a.s. v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného dňa 29.10.2018 doručené rozhodcovskému súdu vyjadrenie zo dňa 26.10.2018 (č.l. 149 spisu). Rozhodcovský súd podaním zo dňa 08.11.2018 žalobcovi doručeným dňa 12.11.2018 vyzval žalobcu na vyjadrenie do 30 dní od doručenia. Následne žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu v rozhodcovskom konaní vyjadrenie zo dňa 11.12.2018 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.10.2018 - repliku (č.l. 16, 132 spisu). Rovnako je nesporné, že predmetné vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.12.2018 bolo doručované na vyjadrenie žalovanému (na dupliku) podaním zo dňa 14.12.2018 a žalovanému doručené dňa 21.12.2018 (č.l. 15 spisu). Žalovanému bola daná možnosť k vyjadreniu žalobcu doručenému 21.12.2018 vyjadriť sa v lehote 30 dní, t.j. minimálne do 21.01.2019. Rovnako je nesporné že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 27.12.2018, t.j. ešte pred uplynutím lehoty na vyjadrenie žalovaného (do 21.01.2019). Žalovaný tak nemal vytvorený procesný priestor na vyjadrenie k veci, resp. nebolo mu umožnené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej podať dupliku, resp. vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Napriek uvedenému v bode č. 12 odôvodnenia predmetného rozsudku je v rozpore so skutočnosťou uvedené, že žalobca vyjadrenie žalovaného prevzal dňa 12.11.2018, avšak písomne sa k nemu nevyjadril. Uvedené je v rozpore s realitou, keď žalobca podal repliku zo dňa 11.12.2018 (č.l. 16, 132 spisu).
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Podľa § 15 ods. 1 zákona pravidlá konania a postup v konaní pred stálym rozhodcovským súdom v rokovacom poriadku musia zabezpečovať rovnosť účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a právo každého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania konať pred stálym rozhodcovským súdom, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa.
Podľa § 25 ods. 4 zákona stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Ak je žalovaným spotrebiteľ, výzva musí obsahovať poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2. Spolu s výzvou stály rozhodcovský súd doručí žalovanému žalobu s priloženými listinnými dôkazmi.
Podľa § 28 ods. 3 zákona spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa spravuje predpismi stáleho rozhodcovského súdu účinnými v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania.
Podľa § 71 ods. 1 zákona ak niektorú otázku v konaní nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa.
Podľa § 167 ods. 1 až 4 CSP Ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na
ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
Podľa čl. 15 ods. 1, 2, 13 rokovacieho poriadku predmetného Rozhodcovského súdu rozhodcovský súd pripraví a vedie konanie tak, aby sa zabezpečila rovnosť účastníkov rozhodcovského konania a právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom a aby sa čo najskôr zistil skutkový stav a sporná vec mohla byť spravodlivo rozhodnutá bez zbytočných prieťahov. V rámci prípravy konania rozhodcovský súd preskúma najmä či sú splnené podmienky rozhodcovského konania a urobí všetky potrebné opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov. Rozhodcovský súd si môže od účastníkov rozhodcovského konania vyžiadať ďalšie písomné stanovisko a dôkazy k skutkovo a právne rozhodujúcim okolnostiam sporu, ak to považujú za potrebné, aj s určením primeranej lehoty na predloženie týchto podkladov na pojednávanie. Ak účastníci rozhodcovského konania nemohli včas a správne vykonať potrebný úkon rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať tento úkon dodatočne pričom prihliada na charakter príčiny, ktorá im znemožnila správne a včas vykonať potrebný úkon a prihliada na zásadu hospodárnosti a rýchlosti v rozhodcovskom konaní.
Podľa čl. 17 ods. 6 Rokovacieho poriadku predmetného Rozhodcovského súdu všetky listiny alebo iné informácie predložené Rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania musí rozhodcovský súd bez zbytočného odkladu doručiť alebo oznámiť všetkým účastníkom rozhodcovského konania rovnako, ako aj obsah znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré sa Rozhodcovský súd môže opierať pri svojom rozhodovaní.
Podľa čl. 29 ods. 3 Rokovacieho poriadku vo veciach neupravených týmto rokovacím poriadkom sa postupuje podľa štatútu, ďalej podľa zákona o rozhodcovskom konaní a vo veciach neupravených ani štatútom ani zákonom o rozhodcovskom konaní sa postupuje primerane podľa CSP a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.
12. Okresný súd dospel k záveru, že procesným postupom rozhodcovského súdu, ktorý neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v súlade so zákonom, resp. vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a článkami, a teda nevytvoril žalobcovi zákonom daný procesný priestor na procesnú obranu, resp. prekladanie prostriedkov procesnej obrany, bolo porušené právo žalobcu ako účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na spravodlivé konanie. Okresný súd má za to, že procesným postupom rozhodcovského súdu bola porušená aj rovnosť strán sporu. Žalobca nemal vytvorený dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s vyjadrením žalovaného, na zaujatie stanoviska k vyjadreniu a tým pádom k veci samej, a tiež na jeho procesnú obranu v konaní. V tomto smere okresný súd poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/209/2014, ako aj rozsudok ESĽP vo veci S./Slovenská republika z 13.01.2015. Okresný súd má za to, že právo strán sporu na doručenie procesných vyjadrení ostatných strán a umožnenie sa k týmto vyjadriť a zaujať k nim procesný postoj, treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Okresný súd dospel k záveru, že postup rozhodcovského súdu, ktorým bola odopretá možnosť žalobcu vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu, bol v rozpore so zákonom a výkonom spravodlivosti. Okresný súd má za to, že bolo povinnosťou rozhodcovského súdu, aby pred svojím rozhodnutím poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k replike žalovaného v rozhodcovskom konaní. Okresný súd má za to, že replika žalobcu v rozhodcovskom konaní bola formulovaná ako právna a skutková argumentácia a žalovaný v rozhodcovskom konaní mal mať možnosť sa s touto oboznámiť a k tejto zaujať procesnú obranu. Okresný súd má za to, že keďže tomu tak nebolo, došlo k porušeniu práva na spravodlivé konanie (zaručeného aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru) a teda k porušeniu § 45 ods. 1 písm. b) zákona. Okresný súd na tomto mieste dodáva, že vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru neobstojí teda ani argumentácia žalobcu, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní z repliky žalovaného (žalobcu v rozhodcovskom konaní) nevychádzal a túto nezohľadňoval. Okresný súd má za to, že ak už repliku žalobca v rozhodcovskom konaní doručil, pri dodržaní princípu spravodlivého
procesu a kontradiktórnosti mal mať žalobca (žalovaný v rozhodcovskom konaní) jednoznačne možnosť sa pred rozhodnutím súdu vyjadriť. Okresný súd má naviac za to, že týmto vyššie opísaným procesným postupom v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozhodcovským súdom naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v súlade s § 45 ods. 1 písm. c) zákona, keď rozhodcovský súd nemohol správne zistiť skutkový stav veci. Na jednej strane neumožnil procesný priestor na procesnú obranu (dupliku) a na druhej strane právny zástupca žalovaného tvrdí, že rozhodcovský súd na prostriedok procesného útoku (repliku) ani neprihliadal, hoc táto existovala a rozhodcovský súd jej existenciu v samotnom rozsudku poprel. Je tak možné ustáliť, že rozhodcovský súd svojim procesným postupom ignoroval pred rozhodnutím procesnú aktivitu strán sporu, ktorý postup nemožno označiť ako dodržanie práva na spravodlivé konanie. Možno konštatovať, že takýmto procesným postupom nemohol byť dostatočne zistený skutkový stav veci. Pri takomto procesnom postupe rozhodcovského súdu nemožno ani dospieť k záveru, že by takýto postup rozhodcovského súdu nemal vplyv na výsledok rozhodcovského konania.
13. Okresný súd tak mal za to, že bol naplnený dôvod podľa § 45 ods.1 písm. b), príp. c) zákona a preto rozhodol tak, že predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému ako plne úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.