Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Csp/105/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: V. X. V., X.. XX.XX.XXXX, V. L. B. XX, L., o zaplatenie 117,14 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 105,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne

- zo sumy 84,90 eur od 21.01.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 21,- eur od 21.02.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,82 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.11.2019 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 117,14 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 84,90 eur od 21.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 21,- eur od 21.02.2017 do zaplatenia a zo sumy 11,24 eur od 21.03.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca poskytol žalovanému telekomunikačné služby, za ktoré žalovaný nezaplatil. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.04.2018 uzavretej medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 13.08.2016 zmluvu č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť za tieto služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Za poskytnuté telekomunikačné služby postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, a to faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 102,90 eur splatnú dňa 20.01.2017 (pričom neuhradený zostatok je 84,90 eur), faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 39,- eur splatnú dňa 20.02.2017 (pričom neuhradený zostatok je 21,- eur) a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 62,24 eur splatnú dňa 20.03.2017 (pričom neuhradený zostatok je 11,24 eur). Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil takisto nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, a to vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry až do zaplatenia.

2. Súd vo veci vydal dňa 13.01.2020 platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Súd preto uznesením zo dňa 20.08.2020 zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu.

3. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov a ani sa mu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Súd preto doručil žalobu žalovanému oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní ostal nečinný.

4. Súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie s poukazom na (ďalej len ""), keďže v predmetnom spore išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur. V nadväznosti na to súd súlade s v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku a rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.10.2020.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: zmluva o postúpení pohľadávok s prílohami, zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.08.2016, všeobecné podmienky spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o., cenník spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o., faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 102,90 eur splatná dňa 20.01.2017, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 39,- eur splatná dňa 20.02.2017 a faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 62,24 eur splatná dňa 20.03.2017, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 25.04.2018, pokus o zmier zo dňa 21.10.2019

6. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o.) ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 13.08.2016 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanému aktivovaná SIM karta s prideleným telefónnym číslom +XXX XXX XXX XXX a na základe ktorej sa podnik zaviazal poskytovať žalovanému program služieb "O2 Paušál". Podnik poskytol žalovanému ako účastníkovi dohodnuté telekomunikačné služby riadne a včas, pričom cenu za poskytnuté služby fakturoval žalovanému nasledovnými faktúrami:

- faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 102,90 eur splatná dňa 20.01.2017, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 84,90 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 39,- eur splatná dňa 20.02.2017, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 21,- eur, a

- faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 62,24 eur splatná dňa 20.03.2017, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 11,24 eur. Žalobca sa teda v tomto konaní domáha zaplatenia ceny za poskytnuté služby v celkovej výške 117,14 eur. Žalovaný cenu za poskytnuté služby doposiaľ nezaplatil, a to ani sčasti. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.04.2018 boli pohľadávky podniku voči žalovanému postúpené na žalobcu. Pokusom o zmier zo dňa 21.10.2019 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

7. Podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len "") zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

8. Podľa podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

9. Podľa a účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

10. Podľa ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

11. Podľa a (ďalej len "") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa vety prvej a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 117,14 eur je dôvodný len čiastočne. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovaným ako účastníkom bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle , predmetom ktorej bol záväzok podniku poskytnúť žalovanému dohodnuté telekomunikačné služby a záväzok žalovaného platiť podniku mesačne dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Podnik si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému plnil, keď mu poskytol telekomunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluve a tieto zároveň vyúčtoval jednotlivými faktúrami (špecifikovanými vyššie). Za poskytnutie týchto služieb vznikol podniku nárok na úhradu dohodnutej ceny v celkovej výške 117,14 eur (uplatnenej v tomto konaní) a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť podniku túto dohodnutú cenu.

17. Súd sa preto následne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva žalobou uplatňovaný nárok, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy

k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

18. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal veriteľom žalobou uplatnených pohľadávok na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.04.2018. Predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s prílohami žalobca pripojil k žalobe. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok došlo. Táto skutočnosť ani nebola sporná medzi sporovými stranami. Súd preto pristúpil k posúdeniu platnosti postúpenia pohľadávok z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Aplikujúc ust. v spojení s ust. dospel súd k záveru, že postúpenie bolo platné len vo vzťahu k časti žalobou uplatnených pohľadávok. Právny predchodca žalobcu ako podnik mal totiž povinnosť postupovať v súlade s ust. , v zmysle ktorého podnik môže postúpiť svoju peňažnú pohľadávku voči účastníkovi inej osobe aj bez súhlasu účastníka len vtedy, ak je účastník napriek písomnej výzve podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku. Nesplnenie tejto zákonnej podmienky má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa ust. pre rozpor so zákonom (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.04.2018 sp. zn. , zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 60/2018, ktorý sa týka obsahovo identickej právnej úpravy v ust. o bankách).

19. Žalobca v konaní netvrdil, že by jeho právny predchodca písomne vyzval žalovaného na splnenie jeho peňažných záväzkov a že by žalovaný bol napriek tejto písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojich peňažných záväzkov. Vo faktúre č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 20.03.2017 sa však nachádza upomienka, z ktorej vyplýva, že podnik upozornil žalovaného na nedoplatok z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 20.01.2017 vo výške 102,90 eur a z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 20.02.2017 vo výške 39,- eur a vyzval ho na úhradu tohto nedoplatku. Súd mal teda v konaní preukázané, že podnik písomne vyzval žalovaného na úhradu týchto súm. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 105,90 eur (84,90 eur + 21,- eur) a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Vo zvyšnej časti žalobou uplatneného nároku (t. j. v časti pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 20.03.2017 v sume 11,24 eur) totiž žalobca nepreukázal (a ani netvrdil) splnenie zákonnej podmienky uvedenej v ust. , a síce zaslanie písomnej výzvy podnikom žalovanému. V nadväznosti na to súd vyhodnotil zmluvu o postúpení pohľadávok vo vzťahu k tejto pohľadávke ako absolútne neplatnú, čo malo za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tejto časti žalobou uplatneného nároku.

21. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. ). Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj ). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku.

22. Nebol preto daný dôvod na postup podľa , teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa , keďže nedostatok spočívajúci

v neuvedení rozhodujúcich skutočností nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Podaná žaloba v zamietnutej časti nebola ani zjavne nedôvodná v zmysle , súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení), a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).

23. Ako bolo uvedené už vyššie, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže na to boli splnené podmienky uvedené v : išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- eur. Len zo skutočnosti, že žalobca zanedbal svoju procesnú povinnosť tvrdiť v žalobe rozhodujúce skutočnosti, nie je možné dospieť k záveru, že bolo povinnosťou súdu nariadiť pojednávanie. Súd nepovažoval skutočnosti uvedené žalobcom za sporné, len ich považoval za nedostatočné pre priznanie žalobou uplatneného nároku v prevyšujúcej (zamietnutej) časti. Takýto procesný postup súdu alebo samotné jeho rozhodnutie nemožno hodnotiť ako prekvapivé, keďže nikoho by nemalo prekvapovať, že neuvedenie rozhodujúcich skutočností v žalobe vedie k zamietnutiu žaloby.

24. Nezaplatením dlžných súm v lehotách splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) z jednotlivých súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry až do zaplatenia.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 105, eur, žalovaný bol v konaní úspešný v zamietnutej časti o zaplatenie 11,24 eur. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 90,41 % (podiel sumy 105,90 eur a sumy 117,14 eur) a vo zvyšku bol neúspešný. Žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 9,59 % (podiel sumy 11,24 eur a sumy 117,14 eur) a vo zvyšku bol neúspešný. Rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného tak predstavuje čistý úspech žalobcu v rozsahu 80,82 % (90,41 % - 9,59 % = 80,82 %). Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,82 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.