Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoP-32-2020.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/32/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci manžela: O. B. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. U. 4, XXX XX U., Nemecko, zastúpený JUDr. Milanom Hablákom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 48, Martin a manželky: O. Ha Le O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.- L. - U.. XX, XXX XX V., Nemecko, o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 4. augusta 2020 č. k. 18Pc/45/2020-28 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc na konanie vo veci rozvodu manželov a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, § 161 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že manžel sa svojím návrhom zo dňa 06. 07. 2020 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo. Z návrhu manžela, pripojených dôkazov - sobášneho listu, dokladu totožnosti manželov, lustrácií v Registri obyvateľov SR vyplynulo, že manžel je občanom Slovenskej republiky a manželka je občanom Vietnamskej republiky. Manželstvo uzavreli na Slovensku v Bratislave dňa 18. 05. 2019. Manželia nikdy nemali spoločné bydlisko na Slovensku. Obidvaja majú bydlisko na území Nemecka. Manžel sa zdržiava, býva a pracuje v Nemecku. Manželka po uzavretí manželstva sa po niekoľkých dňoch presťahovala do Nemecka, o tom má vydanú aj pobytovú kartu. Manželka si našla v Nemecku nového partnera a pracuje a žije v meste Halle. Manžel má v registri obyvateľov uvedenú adresu trvalého pobytu od 07. 08. 2013 obec X. W., avšak sa dlhodobo zdržiava v Nemecku. Vzhľadom na skutočnosť, že manželia majú bydliská na území iného štátu - v Nemecku ide v predmetnom konaní o vzťah s medzinárodným prvkom a súd musí skúmať, či je v danej právnej veci rozvodu daná právomoc na rozhodnutie slovenskému súdu. Vo veci súd uplatnil Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, ktoré upravuje, ktorý súd členského štátu Európskej únie má právomoc rozhodovať vo veciach rozvodu. Súd prvej inštancie dospel súd k záveru, že nie je daná právomoc slovenských súdov rozhodnúť o rozvode manželstva. Manželka, ani manžel nemajú obvyklý pobyt na Slovensku, ale na území Nemecka. Súd dospel k záveru, že ani jedno stanovené kritérium v zmysle článku 3 Nariadenia Rady č. 2201/2003 nie je v danej veci splnené. Prvé kritérium právomoci, že právomoc má súd štátu, na území ktorého majú manželia obvyklý pobyt, nie je splnené. Manželia majú obvyklý pobyt v Nemecku, nie na Slovensku. Druhú kritérium - právomoc má súd členského štátu, na ktorého území manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, tiež nie je splnené v prípade slovenského súdu. Ani jeden z manželov na území Slovenska nebýva a ani
tu nemali obvyklý pobyt. Tretie kritérium, podľa ktorého právomoc má súd štátu, na území ktorého má odporca obvyklý pobyt, tiež nie je splnené. Manželka nemá obvyklý pobyt na Slovensku, ale má obvyklý pobyt v Nemecku. Štvrté kritérium, že právomoc má súd štátu, na území ktorého v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, tiež nie je splnené. Manželia nepodali spoločnú žiadosť, a okrem toho, ani jeden z nich na Slovensku nemá obvyklý pobyt. Ani piate a šieste kritérium nie je splnené, pretože navrhovateľ nemá obvyklý pobyt na Slovensku. Posledné kritérium pod písm. b) tiež nie je splnené, pretože manželia nemajú spoločnú štátnu príslušnosť. Manžel je občan SR a manželka občianka Vietnamskej republiky. Na základe uvedených skutočností je podľa čl. 3 nariadenia daná právomoc nemeckého súdu. Slovenský Civilný mimosporový poriadok hovorí o príslušnosti v prípade rozvodu, teda ktorý konkrétny slovenský súd bude o rozvode konať. Nariadenie rady hovorí o právomoci v prípade konania s cudzím prvkom, teda, či vôbec súdy členského štátu majú právomoc vo veci konať. Pretože slovenské súdy nemajú v danej veci právomoc, nemožno ani aplikovať ustanovenie Civilného mimosporového poriadku o miestnej príslušnosti. Kritérium určovania právomoci je založené na obvyklom pobyte. Obvyklý pobyt nie je totožný pojem ako trvalý pobyt. Obvyklý pobyt je tam, kde je ťažisko a centrum života manželov, kde žijú, bývajú, pracujú, kde sa socializujú. A to je v danom prípade u oboch manželov v Nemecku. Vzhľadom na to, že slovenský súd nemá právomoc konať a právomoc vo veci rozvodu patrí do právomoci súdu iného členského štátu, súd vyhlásil, že nemá právomoc podľa článku 17 Nariadenia Rady č. 2201/2003. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci slovenského súdu je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, súd konanie vo veci rozvodu zastavil. O trovách konania súd rozhodol tak, že podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel, poukazujúc na ustanovenie § 92 CMP a na to, že súd prvej inštancie je vo veci príslušný konať, pretože je všeobecným súdom žalobcu, ktorý má trvalé bydlisko v X. a súčasne je občanom Slovenskej republiky. Na území Nemeckej republiky sa zdržiava len prechodne a v súčasnosti tam pracuje. Je toho názoru, že inštitút trvalého pobytu na území SR neodôvodňuje postup súdu podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia ES č. 2201/2003. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol, že súd prvej inštancie je príslušný konať na základe predloženého návrhu na rozvod manželstva.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) prejednal odvolanie manžela bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
4. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že manžel sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 08. 07. 2020 domáhal rozvodu manželstva s manželkou, uzavretého dňa 18. 05. 2019 v Bratislave. V návrhu uviedol, že je občanom Slovenskej republiky, vietnamskej národnosti a manželka je občiankou Vietnamskej republiky, s pobytom na území Nemecka. Ako manželia nemali spoločné bydlisko, pričom aj on sa v súčasnej dobe zdržiava a pracuje v Nemecku. Manžel po rozvode prvého manželstva na Slovensku s predchádzajúcou manželkou predali dom, v ktorom bývali v obci X. W. a on sa presťahoval do Nemecka, kde v súčasnosti žije a pracuje.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni a jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.
8. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 9 CSP. Nemôže však vec postúpiť súdu iného štátu; iba
v odôvodnení svojho uznesenia poučí stranu o tom, že sa so žalobou môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine.
9. Preskúmavajúc napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, je potrebné konštatovať, že záver prvoinštančného súdu, že nemá právomoc na konanie o rozvod manželstva, je správny, čo rovnako správne viedlo súd prvej inštancie k zastaveniu konania v tejto veci.
10. Na doplnenie záverov súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení odvolací súd udáva nasledovné:
11. Nakoľko v predmetnom konaní je prítomný medzinárodný prvok (skutočnosť, že manželka je občanom Vietnamskej republiky, ako aj skutočnosť, že obaja manželia majú bydlisko v Nemeckej republike), na určenie právomoci slovenského súdu bolo potrebné zistiť, či medzi Slovenskou republikou a Vietnamskou republikou je uzavretá medzinárodná zmluva, v zmysle ktorej by bola upravená otázka právomoci, pričom zistil, že je uzatvorená Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, ktorá je publikovaná v Zbierke zákonov ako Vyhláška ministra zahraničných veci č. 98/1984 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach. Prednosť predmetnej zmluvy pred uplatnením nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2201/2003 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktoré je univerzálne aplikovateľné, vyplýva z článku 351 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého ustanovenia zmlúv neovplyvnia práva a povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých pred 1. januárom 1958 alebo pre pristupujúce štáty pred dňom ich prístupu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi na jednej strane a jedným alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej.
12. Podľa čl. 20 ods. 3, 4 Vyhlášky č. 98/1984 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach platí, že na konanie o rozvode, v prípade, ak sú obaja manželia v čase podania návrhu na začatie konania o rozvod občanmi jednej zmluvnej strany, je príslušný justičný orgán tej zmluvnej strany, ktorej občanmi sú obaja manželia v čase podania návrhu. Ak v čase podania návrhu na rozvod majú obaja manželia bydlisko na území druhej zmluvnej strany, je príslušný aj justičný orgán tejto zmluvnej strany. V prípade, že jeden z manželov je občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je príslušný justičný orgán zmluvnej strany, na území ktorej majú alebo mali obaja manželia posledné spoločné bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, sú príslušné justičné orgány oboch zmluvných strán.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že na predmetnú vec nie je možné aplikovať medzinárodnú zmluvu, keďže ani jeden z manželov v súčasnosti nemá bydlisko na území jednej zo zmluvných strán, keď obaja manželia majú bydlisko v Nemeckej republike. K pojmu bydlisko je dôvodné ešte dodať, že bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať (registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/40/2014 zo dňa 19. 01. 2015).
14. Z dôvodu, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky pre aplikáciu Zmluvy, súd prvej inštancie pri určení právomoci správne vychádzal z Nariadenia ES č. 2201/2003. Uvedené nariadenie za účelom určenia právomoci je univerzálne aplikovateľné a vzťahuje sa aj na občana 3. štátu s obvyklým pobytom v EÚ.
15. Táto univerzálna aplikovateľnosť nariadení EÚ v oblasti európskeho medzinárodného práva súkromného vyplýva z judikátu Súdneho dvora EÚ vo veci Owusu, kde súd povedal: „Znenie článku 2 Dohovoru (dnes Nariadenia Brusel I) nenaznačuje, že uplatnenie všeobecného pravidla právomoci, ktorý tento článok obsahuje výlučne vo vzťahu k bydlisku žalovaného na území zmluvného štátu, je podmienené existenciou právneho vzťahu týkajúceho sa viacerých zmluvných štátov (bod 24. rozsudku). Všeobecné pravidlo právomoci uvedené v článku 2 Dohovoru sa môže vzťahovať aj na konania a spory týkajúce sa zmluvného štátu a tretieho štátu (bod 26. rozsudku). Medzinárodná povaha právneho vzťahu bydliska žalobcu a žalovaného v prvom štáte a sústredenie sporných skutočností v druhom štáte môže predstavovať medzinárodnú povahu predmetného právneho vzťahu (bod 29. rozsudku),“ čím uzavrel,
že medzinárodný prvok, ktorý je potrebný na aplikáciu nariadení v oblasti európskeho medzinárodného práva súkromného, nemusí byť intrakomunitárny, ale môže sa týkať i nečlenského štátu.
16. To znamená, že aj v danom prípade, aj keď vec súvisí so štátom mimo EÚ, aplikuje sa Nariadenie, nakoľko sú splnené podmienky čl. 3 Nariadenia, a teda, vzhľadom na rovnaký obvyklý pobyt oboch manželov v Nemecku, ktorý je členským štátom EÚ sa aplikuje na určenie súdnej právomoci vo veci rozvodu manželstva navrhovateľa a jeho manželky čl. 3 predmetného Nariadenia, podľa ktorého vo veciach rozvodu, majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území, majú manželia obvyklý pobyt, čo nie je na území Slovenskej republiky, ale tak ako správne ustálil súd prvej inštancie v Nemecku.
17. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie manžela je celkom nedôvodné, keď tento v podanom odvolaní argumentuje aplikáciou ustanovenia § 92 CMP pojednávajúcom o miestnej príslušnosti súdu, zrejme si neuvedomiac zásadnú skutočnosť, že pojednávať o tom, ktorý zo súdov SR je miestne príslušný vo veci konať, je možné až vtedy, ak by bola daná právomoc slovenského súdu na konanie v danej veci, čo však nie je. Z hľadiska posúdenia toho, či má manžel obvyklý pobyt v Nemecku, treba uviesť to, že pokiaľ by tento argumentoval len tým, že na území SR má trvalý pobyt, táto skutočnosť z hľadiska posúdenia jeho obvyklého pobytu nie je zásadná, pretože pre koncept obvyklého pobytu je typickým jeho objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúci, keď podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba väčšinu roka zdržuje, kde pracuje, študuje a pod.
18. Na margo uvedeného potom bezpochyby možno uviesť, že obvyklý pobyt manžela je v Nemecku, kde sa zdržuje a pracuje, čo je zrejmé i z jeho samotného vyjadrenia v podanom návrhu, keď na Slovensku má nahlásený len trvalý pobyt na adrese obce - X. W. (pobyt bezdomovca), ktorá skutočnosť sama o sebe na určenie miesta jeho obvyklého pobytu nie je relevantná.
19. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je tak vecne správne, v dôsledku čoho ho odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 52 CMP s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).