Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/174/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. P. XXX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 4095/09 o vymoženie pohľadávky vo výške 252,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -27 zo dňa 25. mája 2018 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -27 zo dňa 25. mája 2018 v prvej a druhej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V druhej výrokovej vete povolil odklad exekúcie do právoplatnosti tohto uznesenia. V tretej výrokovej vete rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 24.06.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR 14007/08 dňa 01.06.2009.

3. Dňa 12.08.2016 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na odklad a zastavenie exekúcie. Povinný žiadal zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g), l) Exekučného poriadku. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že rozhodcovský súd pri vydávaní rozhodcovského rozsudku pochybil, keď tento vydal v absolútnom rozpore so zákonom. Za rozporné zo zákonom považoval povinný to, že konajúci súd napriek zákonom stanovenej povinnosti nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok Zmluvy o úvere. Povinný ako ďalší dôvod zastavenie exekúcie uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozpore s verejným poriadkom. Mal za to, že rozpor s verejným poriadkom má integrovať všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti a ústavného a právneho poriadku Slovenskej republiky. Navyše legálnou definíciou pojmu verejný poriadok je možné pod pojem „rozpor s verejným poriadkom“ subsumovať najmä rozpor výkonu exekučného titulu s princípom dobrých mravov. Z uvedeného povinný vyvodil záver, že porušenie zákona pri vydávaní rozhodcovského rozsudku a následný výkon nezákonne vydaného exekučného titulu je „de facto“ porušením dobrých mravov, a toto je teda v rozpore s

verejným poriadkom. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že právo výberu akému súdu spor predloží spočíva na strane, ktorá podá žalobný návrh - teda v konečnom dôsledku ide o navrhovateľa, ktorý má eminentný záujem na tom, aby boli spory s povinným riešené pred rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ani výber súdu, ani výber rozhodcu. Spotrebiteľskú zmluvu, ani všeobecné podmienky nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení predložená spotrebiteľovi. Nakoľko rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, došlo k neplatnosti založenia právomoci rozhodcovského súdu. Povinný nepoznal rozdiel medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom a tento mu ani nebol vysvetlený.

4. Z predloženého rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že rozhodcovský súd ním priznal právo na peňažné plnenie na základe Zmluvy o úvere uzavretej dňa 02.05.2008 medzi oprávneným a povinným, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré upravili rozhodcovskú doložku, od ktorej odvodil právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi rozhodcovský súd. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia a nasl. upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúru Európskeho súdneho dvora týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa.

5. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj obchodné podmienky pre úver. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ - povinný ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebitelia boli vedomí všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

6. Na základe uvedených skutočnosti okresný súd po preskúmaní podmienok exekučného konania zistil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľmi osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľov v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, a preto okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň s vyššie citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

7. V súlade s vykonaným dokazovaním a už vedenými závermi, okresný súd povolil odklad exekúcie podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

8. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva, že ním napáda prvú a druhú výrokovú vetu uznesenia. Oprávnený v odvolaní navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení . V zmysle má zmluva povahu absolútneho obchodu.

9. Oprávnený k záveru okresného súdu o neplatnom dojedaní rozhodcovskej doložky uviedol, že dojednaná rozhodcovská doložka bola dojednaná medzi účastníkmi ako tzv. nevýhradná rozhodcovská doložka, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory so oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný mal teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.

Z uvedeného dôvodu oprávnený považoval predmetnú rozhodcovskú doložku dojednanú v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného považoval za preukázané, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.

10. Povinný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 03.06.2019 a navrhol, aby odvolací súd potvrdil v napádanom rozsahu rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne a priznal povinnému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Povinný nesúhlasil s tvrdením oprávneného o tom, že zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, a to dôvodu, že už zo samotnej podstaty spotrebiteľského práva vyplýva, že právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ak to samotný predpis nevylučuje. V danej veci povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným povinný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a teda mal postavenie spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený v podanom odvolaní sám označuje povinného ako spotrebiteľa. Zdôraznil, že je bežnou praxou oprávneného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv neuvádzať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy vyžadované zákonom, ktorej účelom je vyhnúť sa aplikácii ustanovení ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru povinného v danom prípade ide jednoznačne o spotrebiteľský vzťah medzi povinným ako spotrebiteľom a oprávneným ako dodávateľom. Z tohto dôvodu predmetná zmluva o úvere mala obsahovať údaje, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch predpokladá ako obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ich absenciu sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverovej zmluvy.

12. Povinný ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka je neplatná, pretože nebola individuálne dojednaná a zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda bola dojednaná ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Vykonanie predmetného exekučného titulu, prostredníctvom ktorého by oprávnený získal plnenie, na ktoré nemá nárok, povinný považoval za rozporné s dobrými mravmi ako aj s verejným poriadkom. Povinný sa v odvolaní pridržal svojej argumentácie v podanom návrhu na zastavenie exekúcie z ktorého vyplýva, že konajúci rozhodcovský súd pri vydávaní predmetného exekučného titulu pochybil, keď tento vydal v absolútnom rozpore so zákonom. Rozpor so zákonom pri vydávaní exekučného titulu bol daný najmä tým, že vo veci konajúci rozhodcovský súd napriek zákonom stanovenej povinnosti nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o úvere v zmysle ustanovení a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uzatvorením rozhodcovskej doložky zakomponovanej vo všeobecných obchodných podmienkach došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia povinného v postavení spotrebiteľa, resp. k vzniku hrubého nepomeru v právach medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere. O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom a neprijateľnú zmluvnú podmienku ( a ) ide najmä z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne v predformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej zmluvy, že tieto budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom - t.j. povinný v danom prípade nemal možnosť vypovedať a ani odstúpiť od predmetnej rozhodcovskej doložky.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , a (ďalej len ) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 24.06.2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 03.08.2009 poverenie č. 5613 023766, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 14007/08 zo dňa 13.05.2009 na vymoženie sumy 252,94 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie. Podkladom pre vydanie

rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 02.05.2008. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 5.000,- Sk (165,97 Eur).

15. Okresnému súdu bol doručený dňa 12.08.2016 návrh povinného na odklad a zastavenie exekúcie. Povinný v ňom uviedol, že s oprávneným uzatvoril ako spotrebiteľ zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú doložku, od ktorej odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd. Povinný namietal, že rozhodcovská doložka je neplatná, keďže nebola individuálne dojednaná a zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda bola dojednaná ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Povinný zároveň namietal nedodržanie zákonom stanovenej formy dojednania rozhodcovskej doložky upravenej v o rozhodcovskom konaní. S poukazom na , , až j), a o spotrebiteľských úveroch tvrdil, že v zmluve o úvere absentujú obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto oprávnený nemôže od povinného vymáhať úroky a ani poplatky. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že rozhodcovský súd pri vydávaní rozhodcovského rozsudku pochybil, keď tento vydal v absolútnom rozpore so zákonom. Vykonanie predmetného exekučného titulu, prostredníctvom ktorého by oprávnený získal plnenie, na ktoré nemá nárok, povinný považoval za rozporné s dobrými mravmi ako aj s verejným poriadkom a preto žiadal exekúciu zastaviť aj podľa ust. Exekučného poriadku.

16. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

17. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

18. Podľa (ďalej len „“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa platného a účinného k 02.05.2008 (ďalej ) je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa , neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

26. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

27. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

28. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

29. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

30. Odvolací súd k námietke oprávneného, že v danom prípade nemožno zmluvu o úvere zo dňa 02.05.2008 uzavretú medzi ním a povinným považovať za spotrebiteľskú zmluvu uvádza, že napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle a nasl. je nutné predmetnú zmluvu považovať za zmluvu spotrebiteľskú a právny vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský, a to aj s poukazom na ust. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy. Odvolací súd mal z obsahu zmluvy o úvere preukázané, že oprávnený ako dodávateľ vystupoval pri uzavretí tejto zmluvy jednoznačne v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a povinný vystupoval ako spotrebiteľ, keď pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej, ani inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd mal tiež preukázané, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia , a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované

touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Na základe uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľský, okresný súd preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

31. Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle neplatná.

32. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. a nasl. . Pokiaľ teda okresný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania pre neprípustnosť jej vedenia podľa Exekučného poriadku, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považoval za správne aj rozhodnutie okresného súdu o povolení odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže vzhľadom na zistené skutočnosti je možné očakávať, že exekúcia bude právoplatne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

34. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie a povolení jej odkladu ako vecne správne podľa potvrdil.

35. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).