Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/96/2020

Uznesenie

Okresný súd Malacky v spore žalobcov 1/ Q. a 2/ B. proti žalovaným 1/ Všeobecnej úverovej banke, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, 2/ U9, a.s., so sídlom v Bratislave, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, o zdržanie sa výkonu záložného práva a iné, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Žalovaná 1/ je povinná zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Z., katastrálny odbor, pre okres Z., obec a k. ú. A., a to stavby - rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/ X . - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2 , ďalej pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X -. zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2 a pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX - záhrada, o výmere XXX m2, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/ zamieta.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 2/ zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.10.2020 sa žalobcovia domáhajú, aby súd určil, že žalovaná 1/ je povinná zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. A., a to stavby - rodinného domu súp. č. XXX na parcele XXXX/X a pozemkov parcela č. XXXX/X - XXX m2 a parcela č. XXXX/XX - XXX m2. Zároveň žiadajú, aby súd určil, že záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k. ú. A., a to rodinnom dome súp. č. XXX na parcele XXXX/X a pozemkoch parcela č. XXXX/X - XXX m2 a parcela č. XXXX/XX- XXX m2, neexistuje.

2. Súčasťou žaloby jej aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia domáhajú, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. A., a to stavby - rodinného domu súp. č. XXX na parcele XXXX/X a pozemkov parcela č. XXXX/X - XXX. m2 a parcela č. XXXX/XX - XXX m2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv žalobcov.

3. V spomínanom podaní žalobcovia uvádzajú, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou. Dňa 26.10.2005 uzavreli so žalovanou 1/ Zmluvu o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX na sumu 2 170 000 Sk - flexihypotéka a 848 500 Sk - spotrebný úver. Súčasťou zmluvy bola aj zmluva o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. V období od 11/2005 do 06/2017 žalobcovia splátkový úver platili riadne a včas, celkom uhradili na účet žalovanej 1/ sumu 83 975,04 €. V polovici roku 2017 sa nie vlastnou vinou dostali do finančných problémov, snažili sa to riešiť s veriteľom, nie však úspešne. Žalovaná 1/ listom zo dňa 11.7.2017 pristúpila k

mimoriadnemu zosplatneniu úveru a žiada od žalobcov uhradiť ešte 52 717,59 € + 20 269,03 €. Následne mala žalovaná 1/ doručiť žalobcom list - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, tento im však dodnes nebol doručený. Žalovaná 2/ zaslala žalobcom dňa 18.9.2020 oznámenie o dražbe, ktorá sa má konať dňa 28.10.2020. Žalobcom nebol dodnes doručený znalecký posudok č. X.X/XXXX zo dňa 3.6.2020, disponujú len stiahnutou verziou cez internet, nemali možnosť podať námietky proti tomuto znaleckému posudku, ktorý je určený na hodnotu nehnuteľností vo výške 101 000 €, čo je podľa nich značne podhodnotené. Uviedli, že zároveň vznášajú námietku premlčania pohľadávky, ktorá vyplýva z úverovej zmluvy, s poukazom na . Podaním žaloby podľa nich došlo aj premlčaniu záložného práva, ktoré sa takisto premlčuje v lehote 3 rokov, nie však skôr ako sa premlčí pohľadávka. Majú za to, že prvá neuhradená splátka, kvôli ktorej následne došlo k vyhláseniu úveru za predčasne splatný bola dňa 15.4.2017, týmto dátumom začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 15.4.2020. Čiže ku dnešnému dňu je premlčaná aj pohľadávka a aj záložné právo. Žalobcovia majú dôvodné obavy, že žalovaná 2/ nehnuteľnosť predá na dražbe skôr, ako súd rozhodne vo veci samej a bude aj voči žalobcom a ich rodinným príslušníkom postupovať nezákonne a bude sa snažiť všetkých násilne dostať z nehnuteľností a budú nútení ich nedobrovoľne opustiť. Podľa žalobcov je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný aj preto, že je možné sa domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. Namietajú, že ústavne konformný nemôže byť výkon práva, ktorý je neprimeraný a zasahuje do práva na obydlie. Nie je im jasné, prečo sa banka nesnažila uplatniť právo prostredníctvom exekúcie. To že sa dražby zneužívajú a obchádza sa primeranejšia exekúcia, potvrdzujú aj súdy. Žalobcovia tvrdia, že zmluva o úvere bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené aj neprijateľné podmienky. Zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobcovia nemohli jej obsah ovplyvniť, museli zmluvu podpísať v celku jedným podpisom. V zmluve dohodnutá splátka nie je vôbec uvedená, žalobcovia nemali pri podpise úverovej zmluvy vedomosť, koľko za daný úver celkom zaplatia, a tak ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti považujú za nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku v zmysle . Majú za to, že banka už pri uzatváraní zmluvy konala nekalo a dojednala neprijateľné zmluvné podmienky podľa / písm. i/, a . Žalobcovia sú presvedčení, že žalovaný 1/ voči nim použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup a preto porušil o ochrane spotrebiteľa. Konštatujú, že pri tak veľkom počte neprijateľných zmluvných podmienok nemôže obstáť zmluva o úvere ako celok a považujú ju za absolútne neplatnú. Taktiež namietajú, že veriteľom nie je preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcov. Dávajú do pozornosti rozhodnutie ústavného súdu SR sp. zn. v spojení s rozhodnutiami ESĽP K. vs. SR a S. vs. Chorvátsko. Súdy v týchto judikátoch potvrdili, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Aplikácia týchto judikátov je o to nevyhnutejšia, že zásah do vlastníckeho práva žalobcov a práva na obydlie chce vykonať súkromný subjekt - dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, ktorá by v reálnom čase poskytla právam žalobcov ochranu. Vzhľadom na to, že žalovaná 1/ môže zo dňa na deň vyvolať proces dražby pri hrubom nemorálnom a neprimeranom výkone záložného práva, a teda existuje reálna hrozba, že žalobcovia a ich rodinní príslušníci prídu o strechu nad hlavou, žiadajú súd, aby rýchlo zasiahol a neodkladným opatrením dočasne usporiadal pomery tak, že poskytne ochranu ohrozeným ústavným právam žalobcov a zakáže neprimeraný výkon práva

4. K podanej žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia priložili fotokópie listinných dôkazov, a to: Zmluvy o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 26.10.2005, výpisu z listu vlastníctva č. XXX, informácie o výške dlžnej splátky, amortizačnej tabuľky k predmetnému úveru, potvrdenia o pobyte, oznámenia žalovanej 2/ o dražbe zo dňa 18.9.2020 a znaleckého posudku č. XX/ XXXX Ing. R.. . 5. Súd mal z obsahu podania žalobcov a listinných dôkazov k nemu priložených za osvedčené, že žalobcovia ako dlžníci dňa 26.10.2005 uzavreli so žalovanou 1/ ako veriteľom Zmluvu o financovaní bývania č. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XX za účelom financovania investičných zámerov žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam, keď celková suma určená na financovanie bola 3 018 500 Sk a toto financovanie bolo realizované kombináciou hypotekárneho úveru vo výške 2 170 000 Sk a účelového spotrebného úveru vo výške 848 500 Sk, pričom ich účelom bolo nadobudnutie predmetných nehnuteľností žalobcami. Súčasne, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovanej 1/ z predmetnej

úverovej zmluvy, došlo k uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX., keď zálohom boli práve predmetné nehnuteľnosti, pričom žalovaná 1/ mala v tomto zmluvnom vzťahu postavenie záložného veriteľa a ako záložcovia vystupovali vtedajší podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností. Zmluvu podpísali aj žalobcovia ako dlžníci a budúci záložcovia, na ktorých malo byť prevedené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy so záložcami. Z listu vlastníctva č. XXX pre okres Z., obec a k. ú. A. vyplýva, že vklad záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej 1/ bol povolený pod V-XXXX/XX a že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, každý v 1, keď vlastnícke právo k nim nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V-XXXX/XX. Z potvrdení o pobyte doložených žalobcami vyplýva, že v predmetnom rodinnom dome má okrem nich vedené trvalé bydlisko aj R. a maloletý B.. Z pripojenej informácie o výške dlžnej splátky, ako aj amortizačnej tabuľky mal súd za osvedčené tvrdenie žalobcov, že k 11.7.2017 bol úver žalovanou 1/ zosplatnený. Z oznámenia o dražbe zaslanej žalobcom dňa 18.9.2020 žalovanou 2/ ako dražobníkom je zrejmé, že dňa 28.10.2020 sa má na návrh žalovanej 1/ ako záložného veriteľa uskutočniť 1. kolo dražby predmetných nehnuteľností, ktorých hodnota bola v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného P. stanovená na 101 000 €.

6. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

16. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

18. Podľa ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

19. Podľa ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

20. Podľa o dobrovoľných dražbách (ďalej len „“) dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené.

21. Podľa dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať.

22. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa žalobca mohol nerušene domáhať svojho práva. Má preto opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Navrhované obmedzenie pritom musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej.

23. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Taktiež je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.

24. Žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia požadujú, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predmetných nehnuteľností. Argumentujú najmä tým, že úverová zmluva obsahuje množstvo neprijateľných podmienok a je preto absolútne neplatná, a tiež premlčaním zabezpečenej pohľadávky, ako aj samotného záložného práva.

25. V prejednávanom prípade síce niet pochýb o tom, že predmetná úverová zmluva je zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou, avšak žalobcovia neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré podľa nich zmluva obsahuje vo veľkom počte, nijako nekonkretizujú, iba všeobecne poukazujú na ustanovenia , a . Jedinú výnimku predstavuje ich poukaz na v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru žalovanou 1/, tento je ale zjavne nenáležitý, keďže žalovaná 1/ si tým len uplatnila právo vyplývajúce jej z v spojení s .

26. Iná je ale situácia, pokiaľ žalobcovia namietajú premlčanie zabezpečenej pohľadávky, a tiež samotného záložného práva. Záložné právo sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky. V zmysle sa však záložné právo nepremlčí skôr ako zabezpečená pohľadávka. Ustanovenie Občianskeho

zákonníka pritom výslovne umožňuje záložnému veriteľovi uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, ak je zabezpečená pohľadávka už premlčaná. V danom prípade je preto podstatná argumentácia žalobcov, že premlčané je aj záložné právo. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky (viď ). Je však potrebné poukázať na to, že námietku premlčania záložného práva možno uplatniť len v konaní pred súdom (príp. iným štátnym orgánom), ktorým dražobník nie je (konanie na dobrovoľnej dražbe nie je súdnym konaním). Záložca teda v prípade premlčania záložného práva nemôže jeho premlčanie namietať v dobrovoľnej dražbe, ani v konaní o zaplatenie úverovej pohľadávky (tu môže dlžník namietať len premlčanie úverovej pohľadávky), a preto je záložca oprávnený podať žalobu o určenie neexistencie záložného práva, resp. zdržanie sa výkonu záložného práva, keďže ide o jedinú prípustnú obranu záložcu pred zrealizovaním premlčaného záložného práva (k tomu porovnaj uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 12.11.2018 sp. zn. ).

27. V danom prípade mal súd z priložených listinných dôkazov za osvedčené tvrdenie žalobcov, že k zosplatneniu úveru došlo 11.7.2017. Uvedené nasvedčuje tomu, že nasledujúcim dňom začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu. V situácii, keď z doterajšieho obsahu spisu nie je zrejmé, či si žalovaná 1/ vôbec uplatnila pohľadávku z úverovej zmluvy na súde (prípadne inom príslušnom orgáne), resp. či tak urobila pred uplynutím trojročnej premlčacej doby počítanej od splatnosti splátky, pre ktorú bol úver zosplatnený ( druhá veta ), teda či došlo k spočívaniu premlčacej doby záložným právom zabezpečenej pohľadávky v zmysle , sa potom námietka žalobcov, že záložné právo je premlčané, súdu nejaví ako neopodstatnená. Či je záložné právo skutočne premlčané, bude ale možné ustáliť až po vykonaní riadneho dokazovania a následnom skutkovom a právnom vyhodnotení veci, ktoré bude predmetom konania vo veci samej. Pokiaľ sa teda žalobcovia za opísaného stavu podanou žalobou domáhajú voči žalovanej 1/ zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predmetných nehnuteľností a určenia neexistencie záložného práva na nich, súd dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili dôvodnosť a trvanie týchto svojich nárokov voči žalovanej 1/.

28. Podľa názoru súdu je v predmetnej veci splnená aj druhá zákonná podmienka pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/, t.j. potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalobcami. Žalobcovia v konaní preukázali vôľu žalovanej 1/ realizovať výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností, keď z predloženého oznámenia žalovanej 2/ ako dražobníka je zrejmé, že už 28.10.2020 sa má uskutočniť prvé kolo dražby týchto nehnuteľností. V prípade dobrovoľnej dražby prechádza udelením príklepu vlastnícke právo k predmetu dražby (po uhradení ceny dosiahnutej vydražením v stanovenej lehote) na vydražiteľa ( ), čo by v prípade, že námietka premlčania záložného práva je dôvodná, predstavovalo neoprávnený a závažný zásah do vlastníckeho práva žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj do ich práva na obydlie i do ich súkromného a rodinného života.

29. Súd zároveň konštatuje, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovanú 1/ ako podnikateľský subjekt s finančným zázemím budú zanedbateľné v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre žalobcov. Samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04).

30. S poukazom na vyššie uvedené závery súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej 1/ zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predmetných nehnuteľností. Zvyšnú časť petitu neodkladného opatrenia týkajúcu sa toho, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou predmetných nehnuteľností pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv žalobcov považoval súd za nadbytočnú, preto v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/ zamietol. Žalobcovia taktiež žiadali nariadiť neodkladné opatrenie bez časového ohraničenia, súd preto trvanie neodkladného opatrenia ohraničil okamihom právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/ zamietol.

31. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 2/ ako dražobníkovi, súd ho považuje v celom rozsahu za nedôvodný, pretože vo vzťahu k žalovanej 2/ nie sú splnené zákonné predpoklady pre využitie tohto inštitútu. Vychádzajúc zo žalobcami formulovaného návrhu, ktorým žiadajú uložiť povinnosť tak záložnému veriteľovi - žalovanej 1/, ako aj dražobníkovi - žalovanej 2/, zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predmetných nehnuteľností, je potrebné poukázať na to, že nositeľom záložného práva nie je dražobník, ale záložný veriteľ, a preto nemá opodstatnenie ukladať, resp. zakazovať dražobníkovi disponovať s právom, ktorého nositeľom nie je. Dražobník je vo zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom, a to na základe zmluvy, ktorú s ním záložný veriteľ uzatvoril za účelom vykonania procesu dobrovoľnej dražby, v ktorej má byť speňažený majetok vlastnícky patriaci žalobcom, ktorý je predmetom zálohu, na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa voči žalobcom. Už samotná skutočnosť, že nariadeným neodkladným opatrením bolo nositeľovi tohto práva, teda záložnému veriteľovi prikázané zdržať sa jeho výkonu, je dostatočne účinným prostriedkom ochrany práv žalobcov, ktoré sú za daných okolností, t.j. za situácie, že prebieha proces dobrovoľnej dražby, ohrozené. V tomto smere súd poukazuje aj na ustanovenia a , vychádzajúc z ktorých sú dané zákonné dôvody zakladajúce povinnosť dražobníka upustiť od dražby, k naplneniu ktorých v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia voči záložnému veriteľovi dochádza aj v posudzovanej veci. Hypotéza uvedenej právnej normy ako dôvod vzniku povinnosti dražobníka upustiť od dražby pokrýva teda aj prípad, ku ktorému došlo v posudzovanej veci, keď súd uložil navrhovateľovi dražby, v tomto prípade záložnému veriteľovi - žalovanej 1/, povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, čím obmedzil právo na jej strane s predmetom dražby nakladať, na čo nadväzuje povinnosť dražobníka v dražbe ďalej nepokračovať. Možno sa len stotožniť s tým, že samotná ochrana ohrozenému právu žalobcov je poskytnutá už nariadením neodkladného opatrenia voči záložnému veriteľovi - žalovanej 1/ a niet žiadneho racionálneho dôvodu, aby požadované neodkladné opatrenie malo za danej situácie smerovať aj voči dražobníkovi - žalovanej 2/. Úplne postačujúcou je predbežná úprava pomerov voči samotným účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, keďže táto sa v súlade s prenesie aj do právneho postavenia samotného dražobníka. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 2/ zamietol.

32. O trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd v zmysle až v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, 364 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).