Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/72/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpená: DOBIAŠOVÁ | law firm s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2679/18, Bratislava a otca: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G.. H. I. XXX, J., Poľská republika, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 4. decembra 2020 č.k. -510, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach bežného výživného, zročného výživného a náhrady trov konania r u š í a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, otca obmedzil v rodičovských právach a povinnostiach k maloletej tak, že nie je oprávnený zastupovať ju v podstatných veciach, rozhodovať vo všetkých veciach vyžadujúcich súhlas zákonného zástupcu v rámci poskytovania zdravotnej, vzdelávacej a výchovnej starostlivosti a vybavovania osobných dokladov maloletej, ako ani spravovať majetok maloletej. Uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 220 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 18.03.2019, zročné výživné za obdobie od 18.03.2019 do 30.11.2020 vo výške 3 659,35 eur uložil otcovi povinnosť zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletou ponechal bez úpravy, vo zvyšnej časti návrh matky zamietol a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu a štát nemá nárok na náhradu trov konania voči účastníkom.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil článkom 5, § 24, § 25, § 28, § 38, § 39, § 62, § 63, § 65, § 75, § 76 a § 77 Zákona o rodine, ako aj článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa, článkom 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a článkom 5 Zákona o rodine. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka sa domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka, ďalej žiadala obmedziť otca v jeho rodičovských právach v otázke zastupovania a správy majetku maloletej, styk maloletej s otcom navrhla ponechať neupravený. Zároveň navrhla určiť otcovi povinnosť platiť na maloletú bežné výživné v sume 500 eur a na tvorbu úspor 100 eur mesačne. Návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletej sa zoznámila v roku 2015 na spoločnom pracovisku, otec mal v tom čase prenajatý byt v K., každý tretí víkend chodieval do Poľska a tvrdil, že tam odchádza kvôli firme, ktorú vlastní, po čase sa jej priznal, že je ženatý a má v Poľsku aj dcéru, otcovstvo k maloletej však uznal a spočiatku prispieval na jej výživu sumou od 300 do 500 eur v hotovosti približne na dva mesiace. Rodičia maloletej spolu nežijú, otec na dcéru neprispieva a nezaujíma sa o ňu. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je namieste zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky,

u ktorej maloletá od narodenia býva a ktorá sa o ňu osobne riadne stará. Otec sa o maloletú nezaujíma, nestretáva sa s ňou a so zverením do starostlivosti matky súhlasil. Výslovne tiež súhlasil s obmedzením svojich rodičovských práv, pričom súd mal preukázané, že žije v zahraničí, nekontaktuje sa s maloletou ani jej matkou, neprejavuje žiaden záujem o maloletú a rodičovské práva a povinnosti nevykonáva s výnimkou občasného plnenia si vyživovacej povinnosti peňažným plnením. Preto vyhovel návrhu matky v tejto časti a v súlade so zákonnou požiadavkou v rozhodnutí uviedol konkrétny rozsah rodičovských práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Styk otca s maloletou ponechal bez úpravy, keďže matka žiadala styk neupraviť a aj s týmto otec súhlasil.

3. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletej, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú ako aj možnosti, schopnosti a zistené majetkové pomery oboch rodičov, pričom poukázal na to, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Matka je nemajetná, s maloletou býva u rodičov v podnájme a poberá iba rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur a prídavok na dieťa 24,34 eur mesačne, resp. v r. 2020 poberá už len prídavok na dieťa. V období 10.01.2020 až 10.08.2020 jej bola vyplatená dávka v nezamestnanosti celkovo 7827 eur, t.j. priemerne cca 1000 eur mesačne. Matka uviedla, že vzhľadom k jej príjmom v zásade všetky náklady znášajú jej rodičia, pričom náklady na maloletú pôvodne vyčíslila spolu vo výške 629 eur mesačne, ktoré počas konania zaktualizovala a v súvislosti s plánovaným nástupom do škôlky v januári 2020 ich vyčíslila na sumu na 520 eur mesačne (kedy už však vo vyčíslení neuvádzala položku nájom 150 eur). Svoje mesačné náklady matka vyčíslila na sumu 450 eur mesačne. U otca mal súd preukázané, že je ženatý a s manželkou má dve maloleté deti 11 ročnú dcéru a 2 ročného syna, jeho manželke bol priznaný rodičovský príspevok na mal. syna vo výške 1000 PLN mesačne za obdobie od 27.12 2018 do 26.12.2019, nepoberá materskú dávku a nie je zamestnaná. Otec súdu deklaroval, že od januára 2018 má priemerný čistý mesačný príjem cca 1000 eur, uviedol, že vyššie príjmy mal v rokoch 2015-2017, a to vo výške okolo 4 500 eur mesačne. Príjem tvrdený matkou maloletej (okolo 12000-14000 eur ) nemal, pretože tento príjem sa delil medzi viacero osôb. V Poľsku žije s manželkou a ich dvomi deťmi v rodinnom dome vo vlastníctve jeho manželky (z dôvodu, že bola pred uzavretím manželstva ona vlastníčkou pozemku), dom stavali spoločne a považuje ho za ich spoločný. Vlastní motorové vozidlo značky Ford, vozidlo značky Audi predal v roku 2018 za 40 000 PLN, iný majetok väčšej hodnoty nemá. Jeho manželka nepracuje, do decembra 2019 bude ešte poberať príspevok v sume 1000 PLN, inak na každé dieťa do jeho plnoletosti dostáva 500 PLN. Otec svoje mesačné náklady na domácnosť a deti vyčíslil na 3500-4000 PLN. Peniaze na výživné pre maloletú A. si podľa jeho vyjadrenia odkladal, nad rámec posielaných platieb jej neprispieval a od januára 2018 prestal platiť, lebo už nemal finančné prostriedky a tiež mu začala brániť manželka, pred ktorou dovtedy mimomanželský pomer tajil. Uviedol, že jeho firma podniká v oblasti čalúnenia motorových vozidiel, v minulosti mal kontrakt s nemeckou firmou, ktorá mu sprostredkovala prácu na Slovensku v spoločnosti L. B. M. N., v súčasnosti vykonáva činnosť iba v Poľsku, kde platí aj dane a žiaden kontrakt už na Slovensku nemá. Pokiaľ ide o doklady doložené matkou o príjmoch, ktoré boli za jeho činnosť spoločnosťou L. O. (K.) K. vyplatené spoločnosti L. A. O. (L.), otec uviedol, že príjmy za rok 2019 mu doposiaľ neboli vyplatené, pričom mu nemajú byť vyplatené sumy, ktoré vyplývajú z dokladov doložených navrhovateľkou, tieto sumy sú vyplácané spoločnosti L., ktorá je sprostredkovateľom a táto spoločnosť vypláca odmenu jemu. Odmena za prácu za rok 2019 mu bude vyplatená až v roku 2020, zatiaľ spoločnosti L. nevystavil otec daňový doklad, na základe ktorého by mu mali príjmy vyplatiť, od decembra 2019 sa snaží s nimi dohodnúť a telefonicky ich žiadal o výplatu, avšak nevie, kedy peniaze dostane. Nemali uzatvorenú písomnú zmluvu, a to z dôvodu, že to nebolo z daňového hľadiska výhodné, ale predpokladá, že by mu mali vyplatiť sumu asi 30 000 eur, ale vôbec nevie, či ju skutočne dostane, alebo časť, všetko je na ústnej dohode. Je pravdou, že na minulom pojednávaní uviedol, že v roku 2019 v SR prácu nevykonával a nemal príjem, avšak to z dôvodu, že peniaze za jeho prácu nedostal a chcel si ich ponechať ako úhradu výživného, ktoré mu určí súd. Trval na tom, že jeho príjem je okolo 1000 eur s tým, že príjem nechcel zatajiť, len nevedel koľko a kedy dostane za vykonanú prácu. Súdu predložil výpisy z podnikateľského účtu za rok 2019, podľa ktorých mal otec zostatok na účte v období roku 2019 priemerne okolo 400 PLN (94 eur), pričom na účte boli mesačne realizované vklady ako aj výbery priemerne v sume okolo 2000 - 3000 PLN (470-705 eur), otec uviedol, že iný účet nemá, predložil tiež daňové priznania za roky 2016 až 2019. Podľa prehľadu vystavených faktúr v období od mája do novembra 2019 spoločnosť L. O. (K.) K. fakturovala spoločnosti L. A. O. za činnosti vykonávané v spoločnosti L. O. (K.) K. otcom maloletej a cestovné náhrady sumu spolu vo výške 75.849,20 eur.

4. Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania určil otcovi výživné v sume 220 eur mesačne, ktorú považoval za primeranú. Pokiaľ ide o náklady na výživu maloletej, ktoré matka uvádzala v celkovej výške okolo 630 eur mesačne, tieto súd vyhodnotil v niektorých matkou uvádzaných položkách ako aj v ich súhrne za nadštandardné vzhľadom na vek dieťaťa (4 r.), ako aj vzhľadom na to, že maloletá zatiaľ nenavštevuje predškolské zariadenie, pričom je zdravá, a tieto matkou uvádzané náklady podľa názoru súdu ani nekorešpondujú so životnou úrovňou matky, ktorá sama svoje mesačné náklady vyčíslila na sumu 450 eur mesačne. Maloletá zatiaľ nenavštevuje materskú školu v dôsledku pretrvávajúcich problémov s adaptáciou, preto súd prihliadol na to, že matka si vyživovaciu povinnosť v značnej miere plní výkonom osobnej starostlivosti o maloletú, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu. Matka je v súčasnosti už len poberateľkou prídavkov na dieťa, keďže sa zatiaľ z dôvodu, že musí zabezpečovať celodennú starostlivosť o maloletú nezamestnala. Otec sa nijakým spôsobom nepodieľa na starostlivosti o maloletú, nejaví o ňu akýkoľvek záujem a svoju vyživovaciu povinnosť si v určitom období vôbec neplnil. Súd bol toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej platiť stanovené výživné, napriek tomu, že príjmy otca podľa doložených daňových priznaní v roku 2018 a 2019 oproti predošlému obdobiu (r. 2016 a 2017) poklesli, a tento pokles príjmov korešponduje s tvrdením otca, že v roku 2017 sa vrátil do Poľska a jeho zmluva, na základe ktorej vykonával činnosti v spoločnosti L. O. (K.) K. bola ukončená. V roku 2019 však otec začal opäť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť aj v uvedenej spoločnosti, čo súdu najskôr neuviedol (s odôvodním, že zatiaľ mu príjem z tejto činnosti nebol vyplatený), zároveň vyjadril predpoklad, že za vykonanú činnosť pre uvedenú spoločnosť mu bude vyplatený príjem spolu cca 30 000 eur. Aj z uvedeného vyplýva, že v možnostiach a schopnostiach otca je dosahovať vyšší ako ním uvádzaný príjem okolo 1000 eur mesačne, preto súd nevychádzal len z príjmov zistených z daňových priznaní otca ale z potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosiahnuť. Otec je v produktívnom veku, vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by otcovi v dosahovaní adekvátneho príjmu bránili. Otec sa dlhodobo živí svojou podnikateľskou činnosťou a v prípade, že by táto nebola dostatočne rentabilná, určite by ju ukončil. Príjem z podnikania je síce pohyblivý, avšak otec zarábal v minulosti (r. 2015 až 2017) nadštandardne, čo sám pripustil, pričom v konaní sa preukázalo, že jeho podnikateľské aktivity v spoločnosti L. O. (K.) K. sa v roku 2019 obnovili. Preto bol súd toho názoru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach aj pri existujúcich 3 vyživovacích povinnostiach výživné vo výške 220 eur mesačne platiť a za nedôvodnú považoval požiadavku otca (ktorý navrhoval výživné v sume 150 eur), aby obaja rodičia platili polovicu nákladov na výživu maloletej, keď súd pripomenul, že otec podniká a nič mu nebráni vykonávať zárobkovú činnosť na rozdiel od matky, ktorá musí zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Pri určení jeho výšky súd zohľadnil skutočnosť, že otec musí zabezpečiť riadnu výživu všetkých svojich maloletých detí, pričom nie je však prípustné, aby uprednostňoval ostatné dve deti na úkor maloletej A.. Súd preto zaviazal otca maloletej povinnosťou prispievať výživným na maloletú vo výške 220 eur mesačne, a to od podania návrhu na súd, čím otcovi vznikol dlh na zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. za obdobie od 18.03.2019 do 30.11.2020, vo výške 3 659,35 eur, ktoré mu uložil uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže nezistil skutočnosti odôvodňujúce splácania dlhu na výživnom v splátkach alebo v dlhšej lehote. Zároveň súd rozhodol o trovách účastníkov konania aj o trovách štátu, vzniknutých v súvislosti s prekladom listín a tlmočení na pojednávaní a to s poukazom na ust. , 57 v spojení s prvej vety .

5. Proti tomuto rozsudku výlučne v časti výživného podala v zákonnej lehote odvolanie matka majúc za to, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, nevykonal matkou navrhnuté dôkazy, z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie nie je dostatočne, presvedčivo a logicky odôvodnené, vykazuje znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Otec nepredložil súdu nevyhnutné podklady na objektívne zhodnotenie jeho majetkových a finančných pomerov a jeho životnej úrovne, súd sa uspokojil napriek vyšetrovaciemu princípu len s čiastočnými dôkazmi. Poukázala na to, že ona má od septembra 2020 jediný príjem 24,95 eur ako prídavok na dieťa, s ktorým býva v prenajatom byte v D. spolu s rodičmi, pričom náklady na maloletú vo výške 450 eur (avšak bez podielu maloletej na nájomnom čo je 150 eur na osobu), jej pomáhajú uhrádzať rodičia a čiastočne ich platí z minulých úspor. V období január až august 2020 matka poberala síce dávku v nezamestnanosti vo výške 1 000 eur mesačne, tú však prevažne použila na splatenie svojich dlhov na nájomnom, aj voči rodičom a tiež na vlastné živobytie, čo však súd nesprávne vyhodnotil ako nadštandardné náklady na maloletú. Matka poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR -15. Zároveň matka nie je momentálne schopná zamestnať sa, čo súd nevyhodnotil pri určení výšky podielu otca na jeho vyživovacej povinnosti.

6. Matka ďalej dôvodila, že v konaní sústavne poukazovala na to, že otec svoj skutočný príjem a životnú úroveň úmyselne zamlčuje a navrhovala súdu konkrétne dôkazy, ktoré ale súd odmietol vykonať s odôvodnením, že otec ako daňový rezident Poľska zdaňuje svoje príjmy v Poľsku, kde podáva daňové priznanie aj ohľadom príjmov zo zahraničia. Tento záver súdu je v rozpore s vykonaným dokazovaním, keďže z obsahu daňového priznania predloženého otcom z Poľska je zrejmé, že bolo podané za fyzickú osobu a nie fyzickú osobu podnikateľa, ako nesprávne uvádza súd a zároveň podľa komunitárneho práva, ako aj právneho poriadku NSR, podľa ktorého za daňového nerezidenta je možné považovať aj štátneho príslušníka iného štátu ES, ak odpracoval v NSR menej ako šesť mesiacov v jednom daňovom roku a v takom prípade sa príjem z NSR daní v NSR a celosvetové príjmy sa dania v domovskom štáte, t.j. v Poľsku (čo bol práve prípad otca, ktorý mal odpracovať cez nemeckú spoločnosť päť mesiacov). Bolo preto dôvodné domnievať sa, že vykonaním navrhovaného dokazovania môže súd zistiť vyplatenie príjmov, ktoré daňové priznanie z Poľska nezahŕňa. Navrhnuté dôkazy matkou mali aj skutkový základ, keďže boli súdu predložené ako dôkazy faktúry vystavené nemeckou spoločnosťou v súvislosti s prácou otca v spoločnosti L. O. K. ako odberateľa uvedenej nemeckej spoločnosti za obdobie piatich mesiacov máj až november 2019 v celkovej výške 75 849,20 eur bez DPH. Súd nezisťoval aké úhrady táto nemecká spoločnosť posilala otcovi a keďže otec sa jej chválil, že má mesačný príjem 12.000 eur, matka má za to, že príjem uvedený v daňových priznaniach nekorešponduje s jeho skutočným príjmom. Toto dokazuje i skutočnosť, že bol vlastníkom dvoch motorových vozidiel zn. Ford Mustang a zn. Audi Q5, posledne menované predal v roku 2018 svojmu bratovi značne pod cenu za cca 9.300 eur. Zároveň v uvedenom období staval v Poľsku rodinný dom, pričom túto stavbu financoval zrejme sám, keďže nedoložil žiadne potvrdenie z banky o hypotéke, pričom jeho manželka poberala do konca roka 2019 len rodičovský príspevok cca 230 eur, čo súd takisto vôbec nevyhodnotil. Otec navyše vyčíslil svoje mesačné výdavky vo výške cca 1.700 eur a svoj príjem uvádzal len vo výške cca 1.000 eur, a ani tento vysoký schodok súd nijako nevyhodnotil. Tiež z otcom predloženého bankového výpisu len jedného účtu, hoci v konaní boli zistené minimálne ďalšie tri účty, súd zistil mesačné výbery v priemere 470 až 705 eur a z daňového priznania za rok 2019 príjem celkovo len 8.902 eur, pričom ročné výdavky otca podľa jeho vyčíslenia mali byť až vo výške 20.400 eur, čo opäť spochybňuje pravdivosť jeho tvrdení o skutočnom príjme. Z uvedených rozporov je matka toho názoru, že otec musel dosahovať vyšší príjem, ako bol v konaní preukázaný, najmä s ohľadom na preukázané platby za päť mesiacov v celkovej výške 75.849,20 eur bez DPH, z ktorej sám otec priznal sumu 30.000 eur (pričom zavádzal súd rôznymi zmätočnými tvrdeniami), čo je príjem 6.000 eur mesačne, napriek tomu súd ustálil výšku jeho príjmu len na 1.000 eur. Pokiaľ otec tvrdil, že peniaze údajne ešte neobdržal, lebo nevystavil spoločnosti žiadnu faktúru, matka uvádza, že vystavenie faktúry je irelevantné, a ak si otec vlastným nekonaním neuplatnil tento nárok, toto treba vykladať v jeho neprospech. Súd pochybil, keď dané príjmy otca ďalej vôbec neskúmal a v odôvodnení iba povrchne skonštatoval, že „z uvedeného vyplýva, že v možnostiach a schopnostiach otca je dosahovať vyšší príjem, ako ním uvádzaný – okolo 1.000 eur mesačne“, no napriek tomu ďalšie dokazovanie nevykonal a jeho skutočný príjem nezistil. Súd síce poukázal na tzv. princíp potencionality príjmu, avšak nie je zrejmé, prečo tento princíp pri rozhodovaní neaplikoval a odmietol aj doplniť dokazovanie navrhované matkou na zistenie jeho skutočného príjmu, čo je v hrubom rozpore so záujmom maloletej, zvlášť keď matka poberá len prídavky na dieťa. Dôvodné pochybnosti matky o výške príjmu otca vzbudzuje i to, že otec sa snažil skrývať pohyby na účtoch, keď súdu predložil len výpis z účtu z podnikateľskej činnosti vedený v L. P. aj to len za rok 2019 a nie aj za ostatné obdobie, zároveň výpisy z osobných účtov vôbec nepredložil, hoci bol na to súdom opakovane vyzvaný a súd z jeho konania nevyvodil žiadne dôsledky a zároveň pritom z dokazovania mal preukázané, že otec má zriadených viacero účtov. Majetkové finančné pomery a životná úroveň otca neboli zákonne preukázané a rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Zásada hospodárnosti nemôže potlačiť zásadu materiálnej pravdy, matka poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR R 26/1980, i rozhodnutie Ústavného súdu SR . Navrhla preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 500 eur mesačne a na tvorbu úspor sumou 100 eur mesačne na sporiaci účet založený matkou.

7. Otec považoval odvolanie matky za nedôvodné a navrhol rozsudok potvrdiť, zároveň žiadal náhradu trov konania. Uviedol, že výživné vo výške 220 eur prekračuje jeho finančné možnosti, no odvolanie nepodal majúc na zreteli dobro jeho dieťaťa. Tvrdenie matky, že súd nesprávne ustálil skutkový stav je nedôvodné a pokiaľ aj došlo k nezrovnalostiam, tak predovšetkým v tom, že súd uznal príliš vysoké náklady na výdavky spojené so životnými potrebami maloletej a nezohľadnil matkine skutočné zárobkové

možnosti. Keďže matka sa sústavne odvoláva na otcove minulé zárobky, ktoré dosahoval v rokoch 2016 a 2017, v takom prípade by mala byť zohľadnená aj matkina schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť práve v tomto období, kedy zarábala vyše 800 eur mesačne a súd by teda mal i u matky vychádzať zo zásady potencionality príjmu. Jeho kontrakty, ktoré mal v roku 2016 a 2017 nie sú trvalé, uzatvárajú sa na krátke obdobie a umožňujú mu splatiť veľké záväzky, ktoré mal v Poľsku a ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkou jeho firmy. V ďalšom otec opisoval následky pretrvávajúcej pandémie, ktorá spôsobila kolaps i v automobilovom priemysle, čiže dopyt po službách, v ktorých podniká a síce čalúnenie vozidiel, je veľmi slabý, keďže aktuálne sa ľudia sústredia sa na zaistenie najdôležitejších životných potrieb. Snaží sa diverzifikovať príjmy tak, že sa opäť venuje aj čalúnnictvu nábytku, avšak ani to mu vysoké príjmy neprináša, navyše má komplikácie po prekonanom ochorení Covid-19. Nie je pravda, že svoje príjmy pred súdom zatajoval, súd posudzoval jeho schopnosti na základe plnenia, ktoré otcovi ešte vyplatené nebolo vo výške 30.000 eur, otec ani nikdy neuviedol, že ide o čiastku bez DPH, ani nikdy neuviedol, že faktúru nevystavil pre svoje nekonanie, čaká totiž na potvrdenie, či takúto faktúru môže vystaviť a to z dôvodu, že vo chvíli, keď ju vystaví, musí z príjmu z tejto faktúry zaplatiť v Poľsku daň bez ohľadu na to, či mu faktúra bude zaplatená, alebo nie. To nič nemení na fakte, že i keby veľmi chcel, takýto zárobok nemá možnosť aktuálne a ani v najbližšom čase zopakovať, vzhľadom na spomínaný kolaps v priemysle, v ktorom podniká a toto žiadal zohľadniť, i s poukazom na najvyšší nárast inflácie v Poľsku v rámci celej Európskej únii. Nie je tiež pravdou, že neuviedol celý príjem – pri ročnom zúčtovaní príjmu pred poľskými inštitúciami musí uviesť celý príjem, ktorý dosiahol príp. aj v iných krajinách EÚ a pokiaľ niekto tvrdí opak, mýli sa, pretože nespĺňal žiadne podmienky, aby podával akékoľvek zúčtovanie mimo Poľska. Súdu predložil všetky dokumenty, ktoré mal k dispozícii a ktoré súviseli so zúčtovaním daní a jeho príjmom, v poľskom právnom systéme neexistujú žiadne iné dokumenty, ktoré mohol predložiť v rámci vykonávania jednoosobového živnostenského oprávnenia.

8. Ďalej otec uviedol že v období, keď mal dobrý príjem, posielal maloletej A. nie 300 až 500 eur mesačne, ale okolo 300 eur raz za dva, dva a pol mesiaca. Ďalej uviedol, že si musel vybrať, či zachráni jeho manželstvo v Poľsku, alebo bude udržiavať kontakt s dcérou na Slovensku a vybral si možnosť, že sa pokúsi opäť obnoviť vzťah s manželkou, ktorá mu dala podmienku, aby sa nekontaktoval s matkou dieťaťa a dieťaťom na Slovensku. Po podaní návrhu na súd platil po 120 eur, keďže iba toľko si mohol dovoliť. Matkou predložené výdavky na maloletú sú nadhodnotené, zároveň sú podhodnotené zárobkové schopnosti matky. Maloletej čoskoro začne povinná školská dochádzka a tvrdenie, že matka nemá ako ísť od práce, je nepravdivé, rovnako ako tvrdenie, že otec získaval príjem z práce pre nemeckú firmu v roku 2019. Matka má nesprávnu predstavu o jeho majetkovom a finančnom statuse. Otec nie je majiteľom dvoch vozidiel, jedno predal keďže potreboval prostriedky na bežné fungovanie, čo aj preukázal pred súdom (išlo o predaj za trhovú cenu, v opačnom prípade by poľský daňový úrad taký predaj namietal), druhé vozidlo je staršie a sústavne potrebuje opravy. Pokiaľ ide o stavbu domu (o ploche 136 m2), otec zdôrazňuje, že dom patrí jeho manželke, ktorá dostala pozemok od matky v roku 2012 a na tomto pozemku stavali od roku 2013 do roku 2019 spolu dom s finančnou pomocou manželkinej rodiny väčšinou svojpomocne, pričom postavený dom patrí v zmysle poľských právnych predpisov tiež jeho manželke. Otec zdôrazňuje, že v Poľsku má ešte dve deti a uložené výživné by nemalo jeho ďalšie dve deti postihovať. Suma 220 eur je pre neho veľkým výdavkom, pričom zameškané výživné musí splácať z úveru.

9. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení a s prihliadnutím na potreby a vek maloletej navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

10. V odvolacej replike matka zotrvávala na podanom odvolaní i skutočnostiach v ňom uvedených. Otec si neplní riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť ani sa vôbec o maloletú nezaujíma a matka tak nemala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných potrieb nielen pre dieťa, ale ani pre seba a dostala sa do hmotnej núdze, musela dcéru napriek jej problémom s aklimatizáciou zapísať do škôlky, čím jej vznikli ďalšie náklady, zároveň sa matka musela od 04.01.2021 zamestnať. Je neakceptovateľné, aby sa otec odvolával na vyššie zárobkové možnosti matky s cieľom vyhnúť sa jeho vlastnej zodpovednosti a povinnosti voči dieťaťu, pričom matka sa musí o dcéru osobne starať. Výklad otca ohľadom vplyve pandémie na ekonomickú situáciu v Európe a Poľsku považuje matka za bezpredmetný, táto situácia nezbavuje otca jeho zákonnej vyživovacej povinnosti, navyše miera inflácie sa zvyšuje aj v SR a ovplyvní aj životnú úroveň matky. Otec tvrdí, že jeho príjem sa znížil, čo však nepreukázal, neuviedol ani nepreukázal objektívne príčiny, ktoré by mu bránili sa riadne zamestnať ako

občan EÚ v SR, kde podľa zverejnených údajov je priemerná mzda čalúnnika 1.037 eur. Z predložených listinných dôkazov je však zrejmé, že životná úroveň otca a jeho majetkové možnosti a schopnosti sú oveľa vyššie, ako sám uvádza a svoj skutočný príjem úmyselne zamlčuje, dokonca vo svojom poslednom vyjadrení už sumu 75.849,20 eur úmyselne zmenil a namiesto meny pohľadávky v eurách už uvádza PLN, čomu v prepočte zodpovedá už iba cca 6.538 eur, čo matka považuje za zavádzanie súdu. Navyše uvedenú faktúru otec úmyselne do dnešného dňa nevystavil. Tvrdenie, že zameškané výživné bude musieť splácať z poskytnutého úveru sú nielen nepreukázané, ale irelevantné, keďže výživné má prednosť pred jeho inými výdavkami a navyše dlh na zameškanom výživnom si spôsobil vlastným nekonaním. Pokiaľ otec tvrdí, že vlastníkom ich spoločného rodinného domu je výlučne manželka, toto ničím nepreukázal, predložená darovacia zmluva sa týka len vlastníctva pozemku.

11. Otec v odvolacej duplike zotrvával na predchádzajúcom stanovisku, žiadal však o zníženie výživného na 150 eur mesačne, keďže súdom určené výživné prekračuje jeho finančné možnosti. Zopakoval tvrdenia uvádzané v predchádzajúcom vyjadrení ohľadom dôsledkov pandémie na priemysel v Poľsku a negatívny vplyv tejto situácie na jeho zárobky. Napriek tomu, že predpokladal zlepšenie situácie v máji 2021, jeho vyhliadky sa nepotvrdili, podnikatelia ako on majú veľké náklady, pričom zmeny, ktoré poľská vláda koncom roka 2021 v daňovej legislatíve zaviedla, ešte významnejšie znížili jeho príjem, keď sa okrem iného zvýšili zdravotné odvody bez podpory štátu. Kurz poľskej meny klesol a očakáva ďalšie zdražovanie. Otec apeluje na súd, aby vzal na vedomie, že 150, či 200 eur aktuálne pre otca znamená oveľa viac peňazí v poľskej mene ako predtým. Kontakt s dcérou neudržiava, nakoľko sa snaží zachrániť jeho manželstvo v Poľsku. Aktuálne žije separovane od manželky a dávajú si čas na nápravu vzťahu, pričom v súčasnosti platí manželke výživné aj na dve nezaopatrené deti v Poľsku, ide približne o čiastku 800 až 1000 PLN na dieťa, otec sa snaží zarobiť peniaze, aby uživil seba a jeho 3 deti. Sumu 702 eur, ktorú zarába aktuálne matka maloletej sa jemu v Poľsku nedarí mesačne dosiahnuť. O svojich príjmoch predkladá mesačné potvrdenky z registračnej pokladnice aj svoje ročné zúčtovanie dane z príjmov fyzickej osoby za roky 2021, 2020 a 2019, opísal tiež zvýšené náklady na úhradu poistného, na jeho farmakologickú liečbu a pracovné obmedzenia v súvislosti so zdravotným stavom, opäť poukázal na zvyšujúcu sa infláciu, ktorá už dosiahla 10 percentuálnych bodov a v dôsledku vojny na Ukrajine bude ešte rásť. Pokiaľ ide o námietku, že má rôzne bankové účty, otec predkladá potvrdenie, že dňa 9.3.2020 pre účely úhrady výživného si zriadil účet v L. P. K., aby mohol realizovať úhrady súdom určených čiastok v eurách, druhý jeho účet slúži na realizáciu platieb v Poľsku a musí ho mať ako podnikateľ, pričom otec dokladá výpis z neho. V ďalšom opísal výdavky na svoje ďalšie deti, tiež vlastné výdavky s tým, že aktuálne býva oddelene od manželky, v narýchlo pripravenom byte v dielni, nechodí na žiadne dovolenky, žije úsporne a jeho životné náklady predstavujú 1.500 PLN.

12. Matka doručila v priebehu odvolacieho konania ešte ďalšie vyjadrenie, v ktorom poukázala na to, že napriek zásadnému poklesu príjmu otec na túto situáciu nijako nereflektoval a nepokúsil sa o zmenu práce alebo aspoň zmenu miesta výkonu práce, napríklad mohol pracovať v Nemecku alebo v SR, ako to urobil aj pred podaním návrhu, otec je však spokojný, hoci mu príjem klesol viac ako o dve tretiny, čo musí ísť z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti na vrub otcovi ako povinnému. Maloletá nemôže byť sankcionovaná za to, že otec sa nielenže uspokojil so zásadným poklesom príjmu, ale s tým ani nechce nič urobiť.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – matka dieťaťa (, a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

14. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A.. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorú oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, obmedzil otcovi rodičovské práva a povinnosti k maloletej a styk otca s maloletou neurčil, zároveň otcovi uložil povinnosť platiť na maloletú výživné v sume 220 eur mesačne a doplatiť dlžné výživné.

15. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného, vrátane zročného výživného ako aj závislý výrok o trovách konania, v ostatných častiach nebol rozsudok napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

16. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4).

17. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

19. Podstatou odvolacích námietok matky boli jednak nedostatky v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie a v právnom posúdení veci, a zároveň nedostatočné odôvodnenie rozsudku, keďže súd sa nezaoberal s podstatnými skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo, ani s podstatnými argumentami matky, pričom svoj záver súd dostatočne, presvedčivo a logicky neodôvodnil takže rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.

20. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

21. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). I podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (, ) súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

22. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci teda nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, zároveň odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní.

23. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými kritériami neriadil. V súvislosti s rozhodovaním o výške výživného na maloleté dieťa bolo treba súhlasiť s odvolateľkou, že súd jednak nedôsledne vykonal dokazovanie na zistenie možností, schopností a majetkových pomerov otca a jeho životnej úrovne a zároveň svoje rozhodnutie nedôsledne a nedostatočne odôvodnil, jeho závery nie sú zrozumiteľne vysvetlené a súd sa nevysporiadal s viacerými zásadnými skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre určenie výšky vyživovacej povinnosti, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné.

24. V prvom rade je nutné sa stotožniť s argumentáciou odvolateľky, ktorá poukázala na to, že súd prvej inštancie presvedčivo nezdôvodnil ako dospel k výške príjmu otca maloletej, a ani jasne neuviedol, z akej výšky príjmov u otca vychádzal.

25. Jedným z najvýznamnejších kritérií, ktoré skúma a posudzuje súd pri určovaní výživného sú možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča a jeho životná úroveň. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodiča platiť výživné je zistenie jeho skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Rozhodujúce sú teda vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané tak jeho subjektívnymi vlastnosťami i objektívnymi skutočnosťami, avšak zároveň platí, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Ide tu o uplatnenie princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné, kedy súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.

26. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v prejednávanej veci súd prvej inštancie síce odkazuje na princíp potencionality v súvislosti so zisťovaním príjmu otca, ale spôsob, akým ho aplikoval je nepreskúmateľný. Súd u otca vykonal dôkaz oboznámením sa s jeho daňovými priznaniami za roky 2016 až 2019 a v odôvodnení ( body 49, 50) konštatoval, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej platiť stanovené výživné napriek tomu, že príjmy otca podľa doložených daňových priznaní v roku 2018 a 2019 oproti predošlému obdobiu (r. 2016 a 2017) poklesli. Ďalej uviedol, že pokles príjmov v daňovom priznaní korešponduje s tvrdením otca že v roku 2017 sa vrátil do Poľska a jeho zmluva, na základe ktorej vykonával činnosti v spoločnosti L. O. (K.) K. bola ukončená, v roku 2019 však otec začal opäť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť aj v uvedenej spoločnosti, čo súdu najskôr neuviedol s odôvodnením, že zatiaľ mu príjem z tejto činnosti nebol vyplatený, otec však sám uviedol, že predpokladá za vykonanú činnosť pre uvedenú spoločnosť vyplatenie príjmu spolu vo výške okolo 30 000 eur. Súd konštatoval, že aj z uvedeného vyplýva, že v možnostiach a schopnostiach otca je dosahovať vyšší príjem ako ním uvádzaný okolo 1000 eur mesačne a v tejto súvislosti poukázal súd na tzv. princíp potencionality príjmu, s ohľadom na ktorý preto súd nevychádzal súd len z príjmov zistených z daňových priznaní otca ale z potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosiahnuť, otec je v produktívnom veku, vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by otcovi v dosahovaní adekvátneho príjmu bránili.

27. Odvolací súd považoval takéto závery prvoinštančného súdu za nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, z akého príjmu vlastne súd u otca pri určení výživného vychádzal a ako konkrétne mienil princíp potencionality na tento prípad aplikovať. Keďže súd neuviedol, z akého príjmu u otca vychádzal, nedá sa potom ani preskúmať správnosť, resp. primeranosť výšky súdom určeného výživného. Mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom, pričom proces dokazovania ovláda vyšetrovacia zásada a súd je oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania. Súd je teda pri určovaní výživného v prvom rade povinný zaobstarať si dostatok podkladov pre zistenie skutočných príjmov rodičov a pokiaľ jeho zistenia povedú k záveru o nevyužívaní jeho schopností a možností, je potrebné zaoberať výškou príjmov, ktoré povinný rodič mohol pri riadnom využívaní svojich schopností a možností dosahovať, t.j. výškou potencionálneho príjmu. Ak súd vychádza pri určení výživného z potencionálneho príjmu, z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, v akej výške a na základe akých dôkazov ( kritérií a pod.) takýto príjem ustálil. Pokiaľ teda súd dôvodil, že v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by otcovi v dosahovaní adekvátneho príjmu bránili, zostala nezodpovedané kardinálna otázka a síce, aký príjem považoval prvoinštančný súd u otca za adekvátny a z akých dôvodov, keďže možno dôvodne predpokladať, že práve z takéhoto príjmu súd otcovi určil výživné v sume 220 eur, považujúc ho za primerané jeho možnostiam a schopnostiam.

28. Avšak nielen vzhľadom na vyššie uvedený nedostatok je záver súdu o výške výživného nepreskúmateľný. V danom prípade mal súd k dispozícii daňové priznania otca za rozhodujúce

obdobie a zároveň indície na základe matkou predložených dôkazov (faktúr vystavených nemeckou spoločnosťou v súvislosti s prácou otca v spoločnosti L. O. K. za obdobie od mája do novembra 2019 v celkovej výške 75 849,20 eur bez DPH), že otec v roku 2019 mal aj ďalšie príjmy, ktoré súdu nepreukázal, pričom prvoinštančný súd sám dokazovanie na zistenie výšky vyplatených príjmov nevykonal (považujúc vyžiadanie potvrdenia o otcovi vyplatených úhradách z tejto nemeckej spoločnosti za nehospodárne), tieto príjmy ani neskúmal, ani bez relevantného dôvodu na uvedenú argumentáciu matky pri rozhodovaní neprihliadal a nevysporiadal sa s ňou. Súd tak nedal účastníkovi konania odpoveď na argument podstatný pre rozhodnutie. Rovnako sa súd nevysporiadal s rozpormi zistenými v konaní ohľadom príjmov otca a jeho majetkovými pomermi a životnej úrovne, čo tiež matka dôvodne namietala, keď v odvolaní poukazovala na skutočnosť, že vo svojom podaní zo dňa 30.09.2019 otec vyčíslil svoje mesačné výdavky vo výške cca 1.700 eur a svoj príjem uvádzal len vo výške cca 1.000 eur, čo predstavuje vysoký mesačný schodok 700 eur, ktorý súd nijako nevyhodnotil. Súd sa nezaoberal a nevyhodnotil výdavky otca, tiež súd nezohľadnil majetok otca, nezisťoval ani okolnosti, za akých v rozhodnom období staval v Poľsku rodinný dom (ktorý má byť vo vlastníctve jeho manželky) a z akých prostriedkov, pričom z odôvodnenia nevyplýva, ako či a ako prihliadol na skutočnosť, že otec investoval do nehnuteľnosti, ktorá mu nepatrí.

29. Odôvodnenie rozhodnutia v časti určenia výživného tak nezodpovedá požiadavke náležitého odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol na viaceré podstatné skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a hlavne svoj záver, akým ustálil výživné v sume 220 eur súd dostatočne nezdôvodnil. Rozhodnutie je nielen nepresvedčivé ale aj nepreskúmateľné a upiera účastníkom právo dozvedieť sa, z akých dôvodov rozhodol súd práve zvoleným spôsobom, čím zároveň znemožňuje účastníkom konania uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. Keďže napadnuté rozhodnutie neobsahuje potrebné úvahy súdu, ktoré by zrozumiteľným a jasným spôsobom predostreli dôvody vysvetľujúce spôsob rozhodnutia zvoleného prvoinštančným súdom, nie je možné ani v odvolacom konaní preskúmať správnosť jeho dôvodov. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces zrušil a podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Úlohou súdu prvej inštancie bude zistiť dôkladne majetkové pomery každého z rodičov, predovšetkým ich reálne príjmy, ako aj výdavky súvisiace so životnými nákladmi, pričom ak súd uplatní princíp potencionality, je potrebné ustáliť výšku príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať, ale aj podloženú vykonaným dokazovaním. Je tiež treba zistiť a vyhodnotiť aj odôvodnené potreby a výdavky maloletej, ktoré sa nepochybne zmenili. V prípadne potreby súd vykoná dokazovanie ex offo, a to aj s prihliadnutím k argumentácii účastníkov konania predostretej v odvolacom konaní, tak aby súd získal dostatočné podklady pre ucelený obraz o majetkových pomeroch rodičov a ich životnej úrovne. Súd následne vyhodnotí všetky relevantné okolnosti majúce vplyv na výživné a vo veci opätovne rozhodne. Pri rozhodovaní bude rešpektovať zákonné kritériá pre určovanie výšky výživného a táto by mala byť súdom stanovená preskúmateľným spôsobom po zohľadnení všetkých relevantných okolností i aplikačnej praxe súdov. Konkrétne zistenia premietne súd do svojich úvah na podporu primeranosti určeného výživného (odvolací súd poznamenáva, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a jeho určenie je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, určitou pomôckou môže byť i Metodika pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende a môže súdu slúžiť ako pomôcka). Súd opätovne rozhodne nielen o bežnom výživnom, ako i o zročnom výživnom v závislosti od doposiaľ poskytnutých plnení zo strany otca. Nové rozhodnutie súd náležite odôvodní v súlade s tak, aby spĺňalo kritéria riadneho a preskúmateľného rozhodnutia, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce boli logické a presvedčivé, pričom sa vysporiada s podstatnou argumentáciou a námietkami účastníkov konania. V novom rozhodnutí rozhodne tiež o náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania ( ).

32. Senát odvolacieho súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).