Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11Cpr-30-2019.pdf
PDF · 200.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11Cpr/30/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu: J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX X. , zastúpený D.. D. Z. , nar. XX.XX.XXXX bytom XXX XX P. H. č. XX proti žalovanému: EMMEGI HEAT-EXCHANGERS s.r.o., so sídlom M. Rázusa 1, 955 14 Topoľčany, IČO: 35 907 746, zastúpený: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO : 36663051 v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy , takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1./ Žalobca podal dňa 8.8.2019 Žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, ktorú odôvodnil tak, že žalobca uzatvoril so žalovaným pracovný pomer s účinnosťou od 1.2.2006, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.2006, na neurčitý čas, druh vykonávanej práce: robotník. Tento uzatvorený pracovný pomer bol s účinnosťou od 31.5.2010 skončený dohodou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.5.2010 podľa § 60 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Následne žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 31.5.2010 nový pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy s účinnosťou od 1.6.2010 na neurčitý čas, druh vykonávanej práce: vedúci oddelenia prípravy materiálu. Žalobcovi bolo dňa 1.8.2019 cca o 13:00 hod. zo strany žalovaného doručené v jednom okamihu: a) Výzva a upozornenie na možnosť výpovede pre závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 1.8.2019. b) Žiadosť žalovaného o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zo dňa 1.8.2019 adresovaná p. G. Y., ktorá zároveň obsahuje aj potvrdenie p. G. Y. ako zástupcu zamestnanca svojim podpisom, že výpoveď žalovaného bola prerokovaná dňa 1.8.2019. c) Písomné okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov s odôvodnením, žalobca dňoch 29.7.2019 až 31.7.2019 neospravedlnene vymeškal pracovné zmeny. Vzhľadom na vzniknuté skutočnosti, žalovaný mal za to, že žalobca porušil závažne pracovnú disciplínu podľa Pracovného poriadku zamestnávateľa, účinného od 1.januára 2014 Článok 7 ods. 4 písm. f) a to tým, že nenastúpil na riadny výkon práce k zamestnávateľovi. Žalobca namieta, že žalovaný neplatne okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom, nakoľko zo strany žalovaného neboli splnené všetky náležitosti a podmienky, ktoré zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov požaduje pre spôsob okamžitého skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti žalobca dáva do pozornosti súdu: 1) K dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného žalovaným: Uvedenie dôvodu žalovaného, že žalobca v dňoch 29.7.2019 až 31.7.2019 neospravedlnene vymeškal pracovné zmeny sa nezakladá na pravde, nakoľko žalobca dňa 22.7.2019 najskôr ústne oboznámil zmenového majstra p. N. Y. zámere čerpania dovolenky na dni 29.7.2019 až 31.7.2019 a následne v
tento deň aj vypísal tlačivo - dovolenka, v ktorej v súlade so zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov žiadal o dovolenku na zotavenie od 29.7.2019 do 31.7.2019 vrátane, t.j. 3 pracovné dni, ktoré odovzdal zmenovému majstrovi N. Y.. Žalobca do nástupu čerpania dovolenky na zotavenie nebol zo strany žalovaného okamžite oboznámený o nemožnosti čerpania dovolenky na zotavenie v dňoch 29.7.2019 až 31.7.2019 a na tom základe dovolenku v týchto dňoch čerpal v súlade so zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. S poukazom na vyššie uvedené, žalobca má za to, že jeho neprítomnosť bola spôsobená čerpaním dovolenky v súlade so zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, nakoľko podľa ust. § 144a ods. 1 písm. e) doba dovolenky sa posudzuje ako výkon práce a na tomto právnom základe nebola naplnená skutková podstata § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pre ktorú žalovaný mal zákonný dôvod okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom. 2) K žiadosti žalovaného o prerokovanie skončenia pracovného pomeru vrátane obsahujúcom aj stanovisko zástupcu zamestnancov zo dňa 1.8.2019: Žalovaný listom adresovaným p. G. Y. - zástupcovi zamestnancov vo veci žiadosti žalovaného o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zo dňa 1.8.2019 požiadal p. G. Y. - zástupcu zamestnancov, aby v súlade s § 74 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov prerokoval výpoveď danú žalobcovi podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny a to tým, že v dňoch 29.7.2019 až 31.7.2019 nenastúpil na pracovnú zmenu a svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil. Zároveň tento predmetný list obsahuje nasledovnú odpoveď p. G. Y. a to: „E. Y. G. týmto svojím podpisom potvrdzuje, že výpoveď zamestnávateľa bola prerokovaná dňa 1.8.2019. K uvedenej žiadosti sa p. Y. G. vyjadruje nasledovne: „Žiadne vyjadrenie zástupcu zamestnancov (žiadny súhlas). Nasleduje vlastnoručný podpis p. G. Y.. S poukazom na vyššie uvedenú žiadosť žalovaného o prerokovanie skončenia pracovného pomeru vrátane obsahujúcom aj stanovisko zástupcu zamestnancov p. G. Y. zo dňa 1.8.2019 žalobca dáva do pozornosti právne dokázanú skutočnosť a to, že k 1.8.2019 bol súčasne aj právoplatný člen zamestnaneckej rady - zástupca zamestnancov pôsobiacej u žalovaného. Žalovaný pri okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom, ktorý bol súčasne ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru aj členom zamestnaneckej rady - zástupcom zamestnancov, nepožiadal o predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov pôsobiacich u neho a ani zástupcovia zamestnancov predchádzajúci súhlas žalovanému, na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom, ktorý bol súčasne ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru aj členom zamestnaneckej rady - zástupcom zamestnancov, neudelili podľa § 240 ods. 9 a 10 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. S poukazom na vyššie uvedené, žalobca má za to, že žalovaný túto podmienku nesplnil a tým okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom je neplatné. Žalobca netrvá, aby ho žalovaný ďalej zamestnával. Žalobca, vzhľadom na všetky uvedené skutkové okolnosti a právne dôvody navrhuje, aby Okresný súd v Topoľčanoch vydal nasledovný rozsudok:
1) určuje sa, že okamžité skončenie pracovného pomeru u žalobcu dňom 1.8.2019 na základe listu žalovaného o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 1.8.2019 doručené žalobcovi dňa 1.8.2019 ne neplatné a pre žalobcu sa končí pracovný pomer so žalovaným dohodou dňom 1.8.2019. 2) žalovaný je povinný do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku: a) zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. b) Za dni 29.7.2019, 30.7.2019 a 31.7.2019 zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za dovolenku v sume jeho priemerného zárobku a vykonať všetky opravné právne úkony na príslušných inštitúciách. c) Nekrátiť dovolenku žalobcovi a zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume jeho priemerného zárobku z roku 2018 a z roku 2019 k 1.8.2019.
J. C. na pojednávaní dňa 13.2.2020 uviedol, že dňa 1.8.2019 okolo 13 hodiny pred skončením pracovnej zmeny, v tento deň nastupoval do práce, o 6 hodine ráno mu bolo zo strany žalovaného, prítomný bol D. U., v ruke držal jeho dovolenkový lístok zo dá 22.7.2019, bol tam N. Y. - zmenový majster a G. Y.. Bolo mu doručené písomné okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP s odôvodnením, že dňa 29.7.2019 až 31.7.2019 neospravedlnene vymeškal pracovné zmeny a tak porušil závažne pracovnú disciplínu podľa pracovného poriadku žalovaného. A to rým, že nenastúpil na riadny výkon práce. Má za to, že dôvod uvedený žalovaným v predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru nevznikol, nakoľko jeho neprítomnosť bola spôsobená čerpaním dovolenky v súlade so ZP a to doba dovolenky sa posudzuje ako výkon práce a na tomto právnom základe nemal žalovaný
zákonný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Má za to, že pri jeho žiadosti na dovolenku od 29.7.2019 do 31.7.2019 postupoval podľa v tom čase platného zaužívaného a obvyklého postupu u žalovaného a to nasledovne: dňa 22.7.2019 ústne oboznámil pána N. Y. o zámere čerpania dovolenky na dni 29.7.2019 až 31.7.2019 a následne v ten deň vypísal aj tlačivo „dovolenka“, v ktorej v súlade so zákonom žiadal o dovolenku na zotavenie od 29.7.2019 do 31.7.2019 vrátene, t.j. 3 pracovné dni, ktoré odovzdal pánovi N. Y. - zmenovému majstrovi, ktorý povedal, že pokiaľ bude splnený plán, že je to možné a dovolenka mu bude poskytnutá a tento výrobný plán splnený bol. Zo strany žalovaného do nástupu čerpania dovolenky na zotavenie nebol oboznámený o nemožnosti čerpania dovolenky a na tomto základe v dňoch 29.7.2019 až 31.7.2019 čerpal dovolenku v súlade so zákonom. Taktiež má za to, že žalovaný pri okamžitom skončení pracovného pomeru s jeho osobou, ktorá bola súčasne ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru aj členom zamestnaneckej rady zástupcom zamestnancov, nepožiadal o prechádzajúci súhlas zástupcom zamestnancov pôsobiacich u neho a ani zástupcovia zamestnancov predchádzajúci súhlas žalovanému na okamžité skončenie pracovného pomeru neudelili, podľa §240, nakoľko žalovaný túto podmienku nesplnil. Tým okamžité skončenie pracovného pomeru s jeho osobou je neplatné. Domáha sa cestou súdu na tomto základe o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru s jeho osobou dňom 1.8.2019 je neplatné a netrvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného a končí sa pracovný pomer so žalovaným dohodu dňom 1.8.2019 ako aj náhradu mzdy, ktorá je bližšie špecifikovaná v petite žaloby. Čo sa týka zamestnaneckej rady, podotýka, že v roku 2017 voľby spoluorganizoval U., on sa volieb nezúčastnil, lebo nekandidoval. Existuje zápisnica z volieb, ktorú mal k dispozícii k nahliadnutiu, v ktorej boli uvedené výsledky volieb a ktorá bola podpísaná aj pánom D. U. a M.. D. P. a aj pani D.. D. Z.. Na základe volieb bol v januári 2017 vymenovaný za člena zamestnaneckej rady, kde podpisoval menovaný dekrét, ktorý bol podpisovaný M.. D. P. - majiteľom spoločnosti. Od januára 2017 bol členom zamestnaneckej rady, kde aktívne spolupracoval a spolurozhodoval pri otázkach týkajúcich sa zamestnancov. V jeho prípade nepostupoval podľa článku 3 ods. 3 pracovného poriadku zamestnávateľa z dôvodu, lebo sa nedodržiava a postupoval podľa interného predpisu, vtedy čo bol u zamestnávateľa, že 5 dní dopredu sa má nahlásiť dovolenka, čo aj dodržal, lebo dovolenku nahlásil a vypísal dovolenkový lístok 22.7.2019 a na dovolenku nastúpil 29.7.2019. Dovolenkový lístok nepredložil svojmu personalistovi, iba zodpovednému vedúcemu pánovi Y.. V tom čase nevie, kto bol personalista. Písomne mu nedal nikto súhlas na čerpanie dovolenky, avšak mu bolo ústne povedané, že keď bude mať splnený plán, že túto dovolenku môže čerpať, pričom to, že bol plán splnený mu oznámil pán Y.. Túto skutočnosť mu oznámil pán Y. v piatok, pričom, kedy nastúpil na dovolenku bol pondelok. Nemá vedomosť o tom, či u zamestnávateľa prebehli voľby do zamestnaneckej rady tým spôsobom, že by zamestnanci chodili hlasovať o osobách to takej rady. Týchto volieb sa nezúčastnil, lebo sám kandidoval. Podpisoval dokumenty, ktoré potvrdzujú uskutočnenie volieb. Tieto dokumenty podpisoval, lebo bol prizvaný na podpis týchto dokumentov. Pričom s obsahom týchto dokumentov bol oboznámený tým spôsobom, že budeme spolupracovať s pánom U., čo sa týka spolurozhodovania vo výrobe a aj ohľadom zamestnancov. Nemá vedomosť o tom a nepýtal sa, či by sa niekto zo zamestnancov reálne zúčastnil voľby do zamestnaneckej rady. Nevie sa vyjadriť, či ostatné osoby, ktoré podpisovali tieto dokumenty by sa vedeli reálne vyjadriť, či sa voľby uskutočnili. Postupoval pri formálnom nahlasovaní dovolenky 5 dní predtým ako uviedol z dôvodu, že na jednej zamestnaneckej rade pán U. povedal, že bude postupovať takýmto spôsobom, resp. bude predpis, pričom má za to, že následne takýto predpis bol schválený. Takýto predpis nevie predložiť, avšak bol vyvesený na nástenke, kde sa dávajú oznamy pre zamestnancov. Nevie špecifikovať obdobie, kedy ho mohol takto vidieť na nástenke, bolo to v priebehu roku 2019, mesiac bližšie určiť nevie.
Žalobca sa dňa 30.9.2019 vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 9.9.2019 doručeného súdu 10.9.2019 tak, že žalobca považuje toto vyjadrenie za irelevantné, zmätočné a založené na nepravdivých a na rozporuplných tvrdeniach žalovaného. Na tomto základe sa žalobca domnieva, že má oproti žalovanému oslabené postavenie, týkajúce sa zabezpečenia niektorých ním označených dôkazov (žalovaný mal možnosť zničiť dôkaz - dovolenkový lístok žalobcu zo dňa 22.6.2019, ktorý existoval a ktorý vychádzajúc z jeho písomného vyjadrenia aj zničil, žalovaný disponuje so spisovým materiálom týkajúcim sa existencie zástupcov zamestnancov - zamestnaneckej rady zvolenej 25.1.2017, ktorej volebné obdobie končí až 25.1.2021, ktoré úmyselne neposkytol súdu kandidátne listiny, zápisnicu z volieb - podpísanú okrem riaditeľa spoločnosti a zároveň prokuristu M.. D. P. aj p. D. U. vtedajším existujúcim vedúcim výroby, toho času „výkonným riaditeľom“, menovacími dekrétmi. S poukazom na uvedené, má žalobca za to, že k náležitému objasneniu veci je pre žalobcu významným a dôležitým dôkazným prostriedkom. výsluch žalovaného a výsluch svedkov - zamestnancov žalovaného navrhnutých žalobcom. K bodu II.
písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 9.9.2019, doručeného súdu 10.9.2019 k žalobe žalobcu zo dňa 8.8.2019, kde žalovaný popiera v celom rozsahu tvrdenie žalobcu, že žalobca v dňoch 29.7.2019 až do 31.7.2019 čerpal dovolenku v súlade so zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, žalobca v tejto súvislosti poukazuje na tieto skutočnosti: Žalovaný v súvislosti s čerpaním dovolenky svojich zamestnancov nepostupuje v súlade s § 111 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, nakoľko žalovaný nemá pre rok 2019 zostavený plán čerpania dovoleniek a teda čerpanie dovolenky neurčuje po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla v celku a do konca kalendárneho roka. Žalovaný svoje tvrdenie vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.9.2019 nepreukázal zostaveným plánom čerpania dovoleniek pre rok 2019 v súlade s § 111 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Žalovaný v súvislosti s čerpaním dovolenky svojich zamestnancov taktiež nepostupuje podľa tretej časti, článku 3, bodu 3. Pracovného poriadku žalovaného zo dňa 25.novembra 2013. S poukazom na uvedené vyššie žalobca dáva do pozornosti súdu nasledovné žalovaným zaužívané a obvyklé postupy: Postup žalovaného pri určovaní dovolenky žalovaným bol v čase trvania pracovného pomeru až do času okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu nasledovný: Žalovaný určuje čerpanie dovolenky na plánované odstávky akými sú letná odstávka, všetci zamestnanci (2 týždne v celku v mesiaci august), zimná odstávka - všetci zamestnanci (medzi vianočnými sviatkami), väčšina zamestnancov v čase údržby vákuových pecí a inventúry. Dovolenkové lístky u väčšiny zamestnancov boli vypisované personalistkou, podpisované zamestnancovi a následne boli predložené na podpis - schválenie p. D. U.. Postup žalovaného pri poskytovaní a schvaľovaní dovolenky na žiadosť zamestnancov bol v čase trvania pracovného pomeru až do času okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu nasledovný: Zamestnanec si vypísal a podpísal dovolenkový lístok vždy iba v jednom vyhotovení a tento lístok doručil na schválenie resp. neschválenie (cca do apríla 2019 sa dovolenkový lístok doručoval výlučne na schválenie resp. neschválenie p. D. U. takzvanému výkonnému riaditeľovi) cca od apríla XXXX N. Y.
- zmenovému majstrovi, niektorí zamestnanci doručovali predmetný dovolenkový lístok aj p. D. U. tzv. výkonnému riaditeľovi a zamestnanci oddelenia skladu M.. M. X.. Následne pokiaľ zamestnanec ním podpísaný dovolenkový lístok predkladal p. D. U. alebo M.. M. X. na schválenie (v prípade neschválenia bol tento dovolenkový lístok zničený zamestnancom) a až následne schválený dovolenkový lístok bol doručený p. D. U. alebo M.. M. X. - občas aj zamestnancom personalistke na personálne oddelenie. V prípade, keď zamestnanec doručil ním podpísaný dovolenkový lístok p. N. Y., ten mal následne predložiť predmetný dovolenkový lístok p. D. U. na schválenie ( v prípade neschválenia p. D. U., p. N. Y. informoval zamestnanca o neschválení dovolenky a dovolenkový lístok mu bol vrátený resp. zničený pred zamestnancom) a následne schválený dovolenkový lístok p. N. Y. doručil personalistke na personálne oddelenie. Schválený a podpísaný dovolenkový lístok u žalovaného je nevyhnutným dokladom pre správne spracovanie dochádzky a pre správne spracovanie miezd a teda neslúži výlučne len pre zamestnanca a zamestnanci žalovaného ho nemali k dispozícií, nakoľko schválený a podpísaný dovolenkový lístok býval odovzdaný personalistke a bol ako súčasť mzdového spisu v danom mzdovom mesiaci. S poukazom na vyššie uvedené, žalobca trvá na tom, že pri jeho žiadosti o dovolenku zo dňa 22.6.2019 na dni 29.7.2019 do 31.7.2019 postupoval u žalovaného zaužívaným a obvyklým spôsobom, žalobcom vypísaný a podpísaný dovolenkový lístok existoval a žalobca ho doručil p. N. Y. na vyššie uvedený schvaľovací proces. Zo strany N. Y. žalobcovi do konca pracovnej zmeny t.j. do 14:00 hod., dňa 26.7.2019 nebolo oznámené neschválenie dovolenky, nebol mu vrátený dovolenkový lístok ani pred žalobcom zničený. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení v ods. 6 na str. 3 vyjadrenia žalovaného zo dňa 9.9.2019 ani neuvádza čas a spôsob ako N. Y. nariadil žalobcovi, aby v dňoch 29.7.2019 do 31.7.2019 nastúpil do práce, nakoľko N. Y. žalobcovi vyššie uvedené nenariadil ani žalobcovi neoznámil neschválenie dovolenky a tvrdenie žalovaného žalobca považuje za nepravdivé. Na tomto základe žalobca v dňoch 29.7.2019 až 31.7.2019 čerpal v súlade so zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Zároveň žalobca dáva do pozornosti aj skutočnosti, že žalovaný ani tento postup v niektorých prípadoch nedodržiaval a dovolenku na žiadosť zamestnanca schvaľoval aj jeden a viac dní po jej čerpaní zamestnancom. (napr. M.. M. X. nemala požiadané o dovolenku na deň 17.6.2019 - nemala vypísaný a schválený dovolenkový lístok, aj napriek tejto skutočnosti jej bola vyplatená náhrada mzdy za dovolenku. Dovolenkový lístok na podnet personalistky doložila až 23.7.2019). Taktiež dovolenku na žiadosť zamestnanca žalovaný schvaľoval aj v deň čerpania dovolenky. S poukazom na uvedené,
žalobca má za to, že žalovaný pri určovaní, schvaľovaní, neschvaľovaní a čerpaní dovoleniek, okrem nedodržiavania zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, nedodržiavania ním prijatých interných predpisov, nedodržiava ani zásady rovnakého zaobchádzania. Zároveň žalobca sa domnieva, že konanie žalovaného bolo úmyselné, s cieľom zbaviť sa žalobcu - skončiť so žalobcom pracovný pomer tak, aby žalovaný žalobcovi nemusel vyplatiť odstupné, nakoľko u žalovaného dochádza k poklesu výroby. S poukazom na vyššie uvedené, žalobca má za to, že jeho neprítomnosť, v dňoch 29.7.201í až 31.7.2019 nebola spôsobená svojvoľnou a neospravedlnenou absenciou. Žalobca v celom rozsahu popiera tvrdenie žalovaného, že úmyselne riadne neplnil pokyn nadriadeného vydaný v súlade s právnymi predpismi, nakoľko žiadny pokyn vydaná v súlade s právnymi predpismi zo strany žalovaného mu nebol daný. Žalobca taktiež popiera v celom rozsahu aj tvrdenie žalovaného, že úmyselne nebol počas troch dní na pracovisku a úmyselne porušil ustanovenia Zákonníka práca a Pracovného poriadku o čerpaní dovolenky v tejto súvislosti žalobca poukazuje na svoje tvrdenie uvedené vyššie ako aj na skutočnosť, že žalobca pracoval pre žalovaného na základe pracovnej zmluvy od 1.2.2006 a za to obdobie nemal ani jeden deň neospravedlnenú absenciu. Na základe vyššie uvedeného, žalobca má za to, že jeho neprítomnosť bola spôsobená čerpaním dovolenky v súlade so zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, nakoľko podľa ustanovenia § 144a ods. 1 písm. e) doba dovolenky sa posudzuje ako výkon práce a na tomto právnom základe nebola naplnená skutková podstata § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, pre ktorú žalovaný mal zákonný dôvod okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom. Žalobca taktiež popiera tvrdenie žalovaného, že žalovanému bola zo strany žalobcu spôsobená škoda, predstavujúca zvýšené náklady na mzdy za nadčas zamestnancov. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na svoje tvrdenie uvedené vyššie a zároveň žalobca dáva návrh na vykonanie dokazovania. K bodu III. Písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 9.9.2019, doručenému súdu 10.9.2019 k žalobe žalobcu zo dňa 8.8.2019, kde žalovaný popiera v celom rozsahu tvrdenie žalobcu, že bol platným členom v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru členom zamestnaneckej rady u žalovaného a taktiež žalovaný popiera, že by u neho prebehli voľby členov zamestnaneckej rady v súlade s § 234 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a zároveň popiera, že v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi žiadna zamestnanecká rada zvolená zamestnancami žalovaného podľa § 234 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov u neho nepôsobí, žalobca v tejto súvislosti poukazuje na tieto skutočnosti: Na rozporné tvrdenie žalovaného a to, na jednej strane popiera existenciu zamestnaneckej rady pôsobiacej u neho a na druhej strane žiadosťou adresovanou p. G. Y. ako zástupcovi zamestnancov zo dňa 1.8.2019 žiada o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu. Žalobca má za to, že voľby zamestnaneckej rady v januári 2017 boli realizované aj za aktívnej účasti žalovaného ako zamestnávateľa a predpokladá, že žalovaný vytvoril všetky podmienky, aby prebehli v súlade s § 234 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Dôkazom tohto predpokladu žalobcu je aj skutočnosť, že žalovaný na základe výsledkov volieb vydal menovacie dekréty a teda vymenoval zamestnaneckú radu v zložení: G. Y. - predseda zamestnaneckej rady, J. C. st. - člen zamestnaneckej rady, D. L. - člen zamestnaneckej rady, G. D. - člen zamestnaneckej rady a H. J. - člen zamestnaneckej rady (menovacie dekréty sú podpísané riaditeľom a zároveň prokuristom spoločnosti M.. D. P. a podpísané zvolenými zástupcami zamestnancov, zápisnica z volieb zamestnaneckej rady okrem iných podpísaná aj D. U. - vedúcim výroby, toho času sa nazýva výkonný riaditeľ) a zároveň s touto zamestnaneckou radou a vymenovanou od XX.X.XXXX aj aktívne spolupracoval a spolurozhodoval pri dôležitých otázkach, týkajúcich sa zamestnancov. Menovacie dekréty zo dňa 25.1.2017 ako aj ostatná dokumentácia volieb zamestnaneckej rady sa nachádzajú u žalovaného, ktoré žalovaný úmyselne zatajil a neposkytol súdu. Tvrdenie žalobcu o existencii vyššie uvedenej žalovaným vymenovanej a žalovaným akceptovanej zamestnaneckej rady potvrdzuje aj: 1.existencia žalovaným vyžadovaného spolurozhodovania vo forme uzatvorenej dohody zástupcov zamestnancov/ zamestnaneckej rady a zamestnávateľa / žalovaného na presiahnutie práce nadčas v priemere 8 hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich pre oddelenie CNC, zváranie, montáž, tvarovanie, píla SIMEC, hranovanie, tlaková skúška, sklad, kontrola kvality z marca 2017. Uzatvorená dohoda zástupcov zamestnancov/ zamestnaneckej rady a zamestnávateľa/ žalovaného na presiahnutie práce nadčas v priemere 8 hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sene nasledujúcich najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich pre oddelenia CNC, zváranie, montáž, tvarovanie, píla SIMEC, hranovanie, tlaková skúška, sklad, kontrola kvality z mesiaca marec 2017 ako aj rovnako uzatvorenej dohody z mesiaca marec 20189 bola súčasťou odložených dokladov v rámci výkonu inšpekcie práce - Inšpektorátu práce P., ukončeného v mesiaci október 2018.
2.žalobcovi ako vedúcemu oddelenia prípravy materiálu a zároveň zástupcovi zamestnancov - členovi zamestnaneckej rady vydanie žalovaným poučenie o povinnosti mlčanlivosti fyzickej osoby v pracovnoprávnom vzťahu, inom obdobnom vzťahu alebo zmluvnom vzťahu s prevádzkovateľom, ktorá príde do styku s osobnými údajmi u prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa a nie je oprávnenou osobou prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa zo dňa 25.5.2018. Na základe vyššie uvedeného, žalobca má za to, že žalovaný pri okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom, ktorý bol súčasne ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru aj členom zamestnaneckej rady - zástupcom zamestnancov, nepožiadal o predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov pôsobiacich u neho a ani zástupcov zamestnancov predchádzajúci súhlas žalovanému na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom, ktorý bol súčasne ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru aj členom zamestnaneckej rady - zástupcom zamestnancov, neudelili podľa § 240 ods. 9 a 10 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a teda žalovaný túto podmienku nesplnil a tým okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom je neplatné. Žalobca, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti a právne dôvody ako aj na všetky uvedené skutkové okolnosti a právne dôvody v žalobe navrhuje, aby Okresný súd v Topoľčanoch po príslušnom dokazovaní vydal nasledovný rozsudok:
1) Určuje sa, že okamžité skončenie pracovného pomeru u žalobcu dňom 1.8.2019 na základe listu žalovaného o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 1.8.2019 doručené žalobcovi dňa 1.8.2019 je neplatné a pre žalobcu sa končí pracovný pomer so žalovaným dohodou dňom 1.8.2019. 2) Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku: a) Zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov b) Za dni 29.7.2019, 30.7.2019 a 31.7.2019 zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za dovolenku v sume jeho priemerného mesačného zárobku a vykonať všetky opravné právne úkony na príslušných inštitúciách.
Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že majú za preukázané, že žalovaný konal úmyselne a účelovo na vytvorenie fiktívne pôsobiacich zástupcov zamestnancov u neho a to výlučne len pre účely naplnenia zákonom stanovených povinností vyhnúť sa tak prípadným sankciám stým, že keď si zástupca zamestnancov chce uplatniť právo na ochranu zástupcu zamestnanca, týmto konaním je mu to zmarené. Svedkovia vypočutí, majú za to, že vypovedali účelovo no podstatné veci si nepamätali. Išlo o dohodnuté, účelové výpovede. S poukazom na toto, vzhľadom na podanú žalobu, ich písomné a ústne vyjadrenia a všetky uvedené skutkové okolnosti a právne dôvody, navrhujú, aby OS Topoľčany vydal rozsudok:
Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru u žalobcu dňom 1.8.2019, na základe listu žalovaného o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 1.8.2019 doručené žalobcovi dňa 1.8.2019 je neplatné a pre žalobcu sa končí pracovný pomer so žalovaným dohodou dňa 1.8.2019. Žalovaný je povinný do troch dní zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov za dni 29.7., 30.7., a 31.7.2019 zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za dovolenku v sume jeho priemerného zárobku. 2. / Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.8.2019 uviedol, že žalovaný popiera v celom rozsahu tvrdenie žalobcu, že žalobca v dňoch 29.7.2019 až 31.7.2019 čerpal dovolenku v súlade so zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. V súvislosti s údajným čerpaním dovolenky poukazujú na ustanovenie § 111 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého: „Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom, podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca“. Z vyššie uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že o čerpaní dovolenky zamestnanca rozhoduje zamestnávateľ a nie zamestnanec. Žalobca si bol vedomý, že na zákonné čerpanie dovolenky potrebuje súhlas žalovaného ako zamestnávateľa, nakoľko o tejto skutočnosti bol oboznámený aj v pracovnom poriadku žalovaného zo dňa 25.11.2013 účinným od 1. januára 2014 (ďalej len „Pracovný poriadok“). Podľa tretej časti článku 3 bod 3. Pracovného poriadku: “Pred nástupom na dovolenku si zamestnanec vyplní tlačivo „Dovolenkový lístok“, ktorý predloží personalistovi, následne zodpovednému vedúcemu zamestnancovi na schválenie aspoň 2 dni pred jej čerpaním. V prípade dovolenky v dĺžke viac ako 2 dni je zamestnanec povinný predložiť
na schválenie svoju žiadosť 3 týždne vopred. Skutočný deň nástupu dovolenky a deň návratu do práce potvrdzuje na príslušnom tlačive personalista.“ Ak mal žalobca skutočne záujem čerpať dovolenku v trvaní troch dní v období 29.7.2019 až 31.7.2019, bol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Pracovného poriadku ako aj v súlade vyššie citovaným ustanovením Zákonníka práce povinný požiadať žalovaného 3 týždne vopred o súhlas s čerpaním jeho dovolenky na tlačive „Dovolenkový lístok“, pričom na tomto tlačive „Dovolenkový lístok“ by mohol žalovaný prostredníctvom svojho personalistu vyznačiť svoj súhlas s čerpaním dovolenky. Tlačivo „Dovolenkový lístok“ tak slúži výlučne pre zamestnanca, aby ním požiadal zamestnávateľa o súhlas s čerpaním dovolenky a v prípade súhlasu zamestnávateľa, aby mal doklad, že svoju neprítomnosť v práci mal ospravedlnenú čerpaním dovolenky. Takéto tlačivo tak slúži najmä pre zamestnanca, ktorý by ho mal mať aj k dispozícií. Žalobca však nemal odsúhlasenú od žalovaného dovolenku v období od 29.7.2019 až 31.7.2019, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj samotný žalobca, a to tým, že nemá k dispozícií tlačivo „Dovolenkový lístok“, na ktorom by bol podpis žalovaného vyjadrujúci súhlas s čerpaním dovolenky. Tlačivo „Dovolenkový lístok“, na ktorom by bol podpis žalovaného vyjadrujúci súhlas s čerpaním dovolenky žalobcu v období od 29.7.2019 až do 31.7.2019 nemá k dispozícií ani žalovaný, nakoľko takéto tlačivo ani neexistuje. Žalovaný výslovne uvádza, že žalobcovi nikdy neodsúhlasil čerpanie dovolenky v období od 29.7.2019 až do 31.7.2019 a právne naopak, žalovaný prostredníctvom p. N. Y. nariadil žalobcovi, aby v dňoch od 29.7.2019 až do 31.7.2019 nastúpil do práce. Žalobcove tvrdenia o čerpaní jeho dovolenky považujú za nepravdivé a z ničoho nevyplývajúce a preto poukazujú na čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenie dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalobca sa absenciu dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia snaží nahradiť výsluchom svedka N. Y., zmenového majstra. V tejto súvislosti poukazujú na skutočnosť, že žalobca ani len netvrdí, že by mu p. Y. odsúhlasil čerpanie dovolenky. Nakoľko žalobca ako zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplnil svoje pracovné povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru z dôvodu jeho neprítomnosti na dohodnutom pracovisku, pričom jeho neprítomnosť nebola spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou ani udelením neplateného pracovného voľna, zákonnou prekážkou v práci a ani čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, majú za to, že jeho absencia v práci v dňoch 29.7.2019 až 31.7.2019 je svojvoľná a neospravedlnená. Žalobca tak svojou úmyselnou svojvoľnou neospravedlnenou absenciou v trvaní troch dní, napriek výslovnému nariadeniu zo strany vedúceho zamestnanca na výkon práce v dňoch od 29.7.2019 až do 31.7.2019 porušil svoje základné povinnosti uložené §81 písm. a), b) a c) Zákonníka práce a to tým, že úmyselne riadne neplnil pokyn nadriadeného vydaný v súlade s právnymi predpismi, úmyselne nebol počas troch dní na pracovisku, úmyselne porušil ustanovenia Zákonníka práce a pracovného poriadku o čerpaní dovolenky. Žalobca okrem toho, že porušil svoje základné povinnosti uložené § 81 písm. a), b) a c) Zákonníka práce, svojou svojvoľnou neospravedlnenou absenciou v trvaní troch dní spôsobil žalovanému škodu, predstavujúcu zvýšené náklady na mzdy za nadčas zamestnancom, ktorí museli nahradiť absenciu žalobcu na pracovisku. Výšku nákladov v súčasnosti žalovaný vyčísluje a v prípade pokračovania v súdnom konaní si jej náhradu bude požadovať od žalobcu. Na základe všetkého vyššie uvedeného sú toho názoru, že žalobca tým, že napriek výslovnému pokynu žalovaného na výkon práce v dňoch od 29.7.2019 až do 31.7.2019, úmyselne uvedomujúc si, že koná v rozpore s uvedeným pokynom žalovaného, svojvoľne nenastúpil do práce počas troch dní bez akéhokoľvek ospravedlnenia, čím žalovanému spôsobil škodu, predstavujúcu zvýšené náklady na mzdy za nadčas zamestnancom, ktorej výšku v súdnom konaní vyčíslia, porušil pracovnú disciplínu voči žalovanému takým závažným spôsobom, oprávňujúcim okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný popiera v celom rozsahu tvrdenie žalobcu, že žalobca bol v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru členom zamestnaneckej rady u žalovaného, pričom zamestnanecká rada údajne pôsobiaca u žalovaného nedala na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom súhlas. V tejto súvislosti žalovaný predkladá súdu menovací dekrét žalobcu, ktorým bol žalobca menovaný na základe voľby zamestnancov uskutočnenej dňa 25. januára 2013 za zástupcu zamestnancov - členom zamestnaneckej rady. Vyššie uvedený menovací dekrét deklaruje skutočnosť, že žalobca bol zvolený za člena zamestnaneckej rady od 25. januára 2013. Podľa § 234 ods. 8 Zákonníka práce : „Volebné obdobie zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka je štvorročné.“ Podľa § 235 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce: „ Zamestnanecká rada zaniká uplynutím volebného obdobia.“
Z vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce následne vyplýva, že ak žalobca bol zvolený za člena zamestnaneckej rady od 25. januára 2013, tak jeho funkcia člena zamestnaneckej rady zanikla dňa 25. januára 2017. Podľa § 234 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého: „Člen zamestnaneckej rady je volený priamou voľbou s tajným hlasovaním na základe kandidátnej listiny, ktorú navrhne najmenej 10% zamestnancov alebo príslušný odborový orgán. Voľby sú platné, ak sa na hlasovaní zúčastní najmenej 30% všetkých zamestnancov, ktorí majú právo voliť členov zamestnaneckej rady. Členmi zamestnaneckej rady sa stávajú tí kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. Počet členov zamestnaneckej rady určí vopred volebný výbor po dohode so zamestnávateľom. Ak nebude zvolený potrebný počet členov zamestnaneckej rady, zamestnávateľ umožní ďalšie kolo volieb do troch týždňov. Ak ani po vykonaní opakovanej voľby nebude zvolený potrebný počet členov zamestnaneckej rady, zamestnanecká rada sa neustanoví. Nové voľby do zamestnaneckej rady sa uskutočnia až po uplynutí 12 mesiacov od konania opakovanej voľby.“ Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca by sa mohol opakovane stať členom zamestnaneckej rady, ak by po dátume 25. januára 2017 boli splnené kumulatívne nasledujúce predpoklady:
- bola by uskutočnená voľba členov zamestnaneckej rady s tajným hlasovaním a to na základe kandidátnej listiny, ktorú navrhne najmenej 10% zamestnancov alebo príslušný odborový orgán a
- volieb by sa zúčastnilo najmenej 30% všetkých zamestnancov, ktorí majú právo voliť členov zamestnaneckej rady a
- žalobca by získal dostatočný počet hlasov. Žalovaný však nemá žiadnu vedomosť o tom, že by u neho prebehli voľby členov zamestnaneckej rady spĺňajúce vyššie uvedené kritéria a preto je toho názoru, že žalobca nebol v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru členom zamestnaneckej rady pôsobiacej u žalovaného a že u žalovaného v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi ani žiadna zamestnanecká rada zvolená zamestnancami žalovaného podľa vyššie uvedených kritérií nepôsobí. Nakoľko žalobca nebol v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru členom zamestnaneckej rady pôsobiacej u žalovaného, na základe vykonaných volieb, na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom nebol potrebný súhlas zamestnaneckej rady podľa § 240 ods. 9 a 10 Zákonníka práce. K návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania uložením povinnosti žalovanému predložiť tlačivo „Dovolenkový lístok“ zo dňa 22.7.2019 opätovne uvádza, že toto slúži výlučne pre zamestnanca, t.j. žalobcu, aby vedel preukázať, že by jeho prípadné čerpanie dovolenky bolo oprávnené. Ak takéto tlačivo nemá žalobca, tak zrejme neexistuje a žalovaný ho nedokáže predložiť. K návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom N. Y., opätovne uvádza, že p. N. Y. neodsúhlasil žalobcovi čerpanie dovolenky. Žalobca v podanej žalobe ani neuvádza, že by mu čerpanie dovolenky niekto oprávnený odsúhlasil. Zo samotnej žaloby tak nie je ani jasné, k akým sporným skutočnostiam sa má p. N. Y. vyjadriť a preto nepovažuje za hospodárne, aby bol v tomto konaní vypočutý, v dôsledku čoho navrhuje, aby súd takýto návrh na vykonanie dokazovania zamietol. K návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania uložením povinnosti žalovanému predložiť menovací dekrét žalobcu uvádza, že tento je prílohou tohto vyjadrenia. K návrhu na výsluch svedkov, údajných členov zamestnaneckej rady, G. Y., D. L., G. D. a H. J. uvádza, že tento návrh taktiež považuje za nadbytočný, nakoľko z podanej žaloby nie je ani jasné, k akým sporným skutočnostiam sa majú svedkovia vyjadriť a preto navrhuje, aby súd takýto návrh na vykonanie dokazovania zamietol. Na základe všetkého vyššie uvedeného navrhuje, aby Okresný súd Topoľčany v zmysle § 212 a nasl. CSP vydal nasledovný rozsudok: Súd žalobu zamieta. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol , že sa pridržiavajú ich doterajších vyjadrení. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca videl neplatnosť svojho okamžitého skončenia pracovného pomeru v dvoch skutočnostiach a to: 1. údajne čerpal dovolenku v dňoch 29.7. až 31.7.2019, 2. dôvodom by mala byť skutočnosť, že bol riadnym členom zamestnaneckej rady. Chce poukázať na výpoveď p. Y. a p. U., ktorí v tomto konaní potvrdili, že p. C. nemal odsúhlasenú dovolenku v predmetných dňoch. Taktiež v konaní bolo preukázané, že ani žiadna iná osoba žalovanej spoločnosti neodsúhlasila dovolenku žalobcu v predmetných dňoch. Dokonca aj sám žalobca netvrdil, že by mal mať
predmetnú dovolenku schválenú. V konaní bolo preukázané , že u žalovaného vždy prebiehal proces udeľovania dovolenky tak, že na konci tohto procesu vždy muselo nasledovať buď schválenie alebo neschválenie dovolenky. z výpovede p. Y. a p. U. taktiež vyplynulo, že p. C. bol výslovne upozornený na to, že nemôže čerpať dovolenku, čím p. C. svojou neospravedlnenou neúčasťou vytvoril stav, že ani jeden zo zamestnancov určených na výkon práce p. C. nebol v čase od 29.7. do 31.7.2019 na svojom pracovisku. Čo sa týka druhého dôvodu, údajnej neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s dokazovania vyplynulo, že zamestnanecká rada v období po roku 2009 nikdy nebola opätovne zvolená riadnymi voľbami v súlade so ZP, že dokumenty o údajnej existencii zamestnaneckej rady nevytváral účelovo zamestnávateľ, teda žalovaná spoločnosť, ale tieto vytvárala pani Z., jedna zo zamestnancov žalovanej spoločnosti. Dokonca, ani žalobca sám netvrdil, že by sa niekedy volil do zamestnaneckej rady alebo, že by sa uchádzal o takúto funkciu a následne prijatých voľbách bol aj zvolený. Poukazujú na skutočnosť, že žalovaná spoločnosť by zo zlého skutkového stavu sa žalovaná spoločnosť snažila plniť si svoje povinnosti nad rámec toho, čo jej zákon ukladal, ak by zamestnanecká rada neexistovala v žalovanej spoločnosti, čo v skutočnosti ani neexistovala. Jediný, kto mohol mať záujem na vytváranie zamestnaneckej rady, bola p. Z., ktorá sama určovala členov zamestnaneckej rady a pripravené dokumenty vedeniu spoločnosti dávala iba na podpis a ostatným zamestnancom, ktorí mali byť zvolení do zamestnaneckej rady, iba ako informáciu o tom, že takto zvolení boli. Majú za to, že zamestnanecká rada nevzniká a ani nemôže vzniknúť len na základe dokumentov pripravených jednou zamestnankyňou. Na základe všetkého uvedeného majú za to, že žaloba je nedôvodná a navrhujú, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Taktiež navrhujú, aby súd priznal žalovanej spoločnosti nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. /Svedkyňa G. D. na pojednávaní dňa 26.5.2020 uviedla, že nie je v žiadnom príbuzenskom pomere k žalobcovi. V súčasnej dobe je naďalej v zamestnaneckom pomere so žalovaným ako vedúca montáže na dielni. Keď sa stala vedúcou montáže, čo bolo v roku 2013 zamestnanecká rada bola, aj ona tam patrila v tom roku. E. Z. jej povedala, keďže bola vedúcou montáže, že patrí do zamestnaneckej rady. Ona podpisovala nejaké tlačivá, ktoré jej dala pani Z.. Vtedy v roku 2013 neriešila tieto tlačivá, čo tam bolo napísané. Medzi zástupcami zamestnancov okrem nej bol aj V. C., p. J., p. L. a p. Y.. Nevie sa vyjadriť, na aké funkčné obdobie bola zvolená do zamestnaneckej rady. Ani v roku 2013 ani po tomto roku neprebiehali žiadne voľby, čo sa týka zamestnaneckej rady, iba papierovo, čo podpisovali, fyzicky sa voľba neuskutočnila. Nemyslí si, že by v tomto období dostala do ruky menovací dekrét aj proti podpisu, dokonca ani doma nemá takúto listinu. Nevie ani to tom, že by menovací dekrét mali iné osoby, ktoré v zamestnaneckej rade boli. Myslí si, že ich bolo 5 členov zamestnaneckej rady. Okrem nej p. C., L., Y. a J.. Od mája 2019 bola PN a pred tým obdobím si nepamätá, že by ako kolektívny orgán niečo podpisovali, resp. kolektívne riešili. Pamätá si, že chodili na pravidelné porady, avšak s odstupom času sa nevie vyjadriť, kedy naposledy sa ako kolektívny orgán - zamestnanecká rada k niečomu vyjadrovali, resp. niečo podpisovali. Od mája do augusta 2019 bola PN, takže o pracovnoprávnych problémoch žalobcu sa vyjadriť vôbec nevie. Taktiež sa nevie vyjadriť k tomu, kto zvolával stretnutia zamestnaneckej rady. Nikto jej nepovedal v septembri 2018, že nie je zástupcom zamestnancov, myslela si, že je stále členom zamestnaneckej rady. Nevie sa vyjadriť s odstupom času, keďže neboli voľby, k čomu to bolo dobré, či je napríklad aj momentálne členom zamestnaneckej rady. Nevie sa vyjadriť presne k časovému úseku, kedy sa dostala na kandidátnu listinu a kedy sa stala vedúcou montáže, bolo to niekedy na jeseň 2013. zamestnanec od nich požadoval, aby sa zúčastňovali na poradách, ale zamestnávateľská rada nebola konkrétne zvolaná, aby sa niečo prejednávalo, to si vôbec nepamätá. Svoje pôsobenie ako člena v zamestnaneckej rade vníma nijako z toho dôvodu, že nemala z toho žiadne výhody a je normálne pracujúca na montáži. Takisto nevie, že by aj druhí pracovníci a členovia tejto rady mali z toho nejaké výhody, či už finančné alebo pracovnoprávne. Osobne si myslí, že bolo iba na papieri dané, že sú členovia zamestnaneckej rady, lebo neprebehli žiadne voľby. Tvrdí, že ani v roku 2013, ani v roku 2017 neprebehli žiadne voľby, nikoho nevolila a ani nedávala súhlas na jej kandidatúru, ani nevie o nijakom procese voľby, sa čudovala, že sa stala zástupcom zamestnancov. V júni 2016 boli za pánom O. na podnet zamestnancov na ich oddeleniach a predmetom bolo zvýšenie miezd plošne u všetkých zamestnancov, čo bolo na podnet pracovníkov firmy. Bola vedúca montáže, tak tam išla ako zástupca zamestnancov, pretože cez vedúcu sa vybavujú aj priestupky aj dovolenky. Priebeh podania žiadosti o dovolenky za obdobie od mája 2019 do 1.8.2019 má na starosti vedúci výroby, za ktorým išli, predložili mu požiadavky na dovolenky a to týždeň dopredu a tento rozhodol o dovolenke. Na to,či žalovaný postupoval pri zamestnancoch podľa článku 3 ods. 3 pracovného pomeru, k tomu sa nevie vyjadriť. Nevie sa vyjadriť ani k tomu, že zamestnanec neprišiel do práce, nemal žiadny doklad preukazujúci pre svoju neprítomnosť v práci aj napriek tomu mu bola zo strany žalovaného dodatočne chválená dovolenky.
Nepamätá sa ani na to, že pani Z., ona a M.. U. riešili vec ohľadne neprítomnosti u pani Y.. Myslela si, že je členom zamestnaneckej rady preto, že pani Z. jej dala podpísať papiere, že je v zamestnaneckej rade a neriešila to. E. Z. bola personalistka, tak to podpísala, keďže bola vedúcou a že to tak musí byť.
Svedkyňa H. J. na pojednávaní dňa 26.5.2020 uviedla, že nie je v príbuzenskom pomere k stranám sporu. Už nie je členkou zamestnaneckej rady, bola ňou, pričom si nepamätá od kedy a do kedy tam bola členkou, bola na materskej dovolenke ešte medzi týmto obdobím. Nevie sa vyjadriť, kedy sa formálne stala členkou zamestnaneckej rady, len jej bolo povedané, aby podpísala papier, kde boli mená členov, kde sa postupne zapisovali. Chcela by uviesť, že oni ako kolektívny orgán nič neriešili, ani sa k ničomu nevyjadrovali. Nepamätá si, že na základe podnetu pána riaditeľa bola prítomná na porade v júni 2016, kde predmetom rokovania bolo zvyšovanie miezd zamestnancov a to na základe podnetu podniku - zamestnávateľa a teda sa ho nezúčastňovala ako zástupkyňa zamestnaneckej rady. Nepamätá si, kto tam bol prítomný zo zamestnancov. Vedenie podniku vždy iniciovalo vedenie podniku. V období od roku 2016 do 1.8.2019 to bol pán P. a po ňom pokiaľ on odišiel bol to pán U., ktorý v tom čase bol jej nadriadeným na poste vedúci výroby a momentálne je riaditeľom podniku. Pokiaľ aj chodila na porady zamestnávateľa brala to tak, že vždy chodí ako zástupkyňa vedúcej oddelenia montáže a nie ako zástupkyňa zamestnaneckej rady. Oni ako zamestnanecká rada nikdy nič nemuseli riešiť z titulu ich pôsobnosti, nakoľko ich nikdy a nikto o nič nepožiadal, čo sa týka konkrétneho riešenia pracovnoprávneho pomeru. V období od 1.1.2018 do 1.8.2019 prebiehali podania žiadosti o dovolenku o zamestnancov a schvaľovací proces tak, že o dovolenku museli požiadať minimálne 5 dní dopredu, aby neprišli o prémie a keď im ich nadriadený podpísal, mali právo nastúpiť na túto dovolenku. Nespisovali žiaden súhlas, že súhlasia s podmienkou, že dovolenka sa musí žiadať 5 dní dopredu, o tom rozhoduje riaditeľ. Nepamätá sa na to, že bol nejaký podklad s touto vedou daný aj písomne. Nevie sa vyjadriť konkrétne k ustanoveniu pracovného poriadku, ktorí by upravovalo proces schválenia a umožnenia čerpania dovolenky.Vypíšu si dovolenku, dajú ju na schválenie nadriadenému a vráti im kópiu podpísanej alebo nepodpísanej dovolenky. Nevie od kedy začali používať kópie.Keď sa vrátila na pozíciu po materskej dovolenke, najskôr jej bol predložený papier na podpis, že je členkou zamestnaneckej rady a ona sa len opýtala, že či to má podpísať a bolo jej povedané, že je to iba zoznam mien, že je to len formalita a tak to podpísala. Tento dokument jej dával podpísať personálny pracovník
- pani Z..
Svedok D. L. na pojednávaní dňa 26.5.2020 uviedol, že nie je v príbuzenskom pomere k stranám sporu. Zamestnanecká rada vznikla po jednom roku fungovania firmy, t.j. približne po roku 2006 na základe toho, aby sa niektoré problémy so zamestnancami riešili priamo, aby sa to neriešilo s každým zamestnancom zvlášť. Je to už 15 rokov dozadu, boli vtedy vybratí nejakí zamestnanci, ktorí mali zastupovať zamestnancov pri riešení problémov. Myslí si, že bol členom tejto rady do tohto roku, pokiaľ prebehla voľba zamestnaneckého dôverníka, pričom ide o pracovníka - D... Do tohto okamihu členmi zamestnaneckej rady bol on, p. C., p. J., p. D. a p. G. Y.. Myslí si, okrem pani D. hore uvedené mená, boli členmi zamestnaneckej rady od roku 2006. Od roku 2006, kedy sa týmto spôsobom, ako popísal, kreovala rada, sa už žiadne voľby členov zamestnaneckej rady nerobili. Bolo to len podpisom, že sú vedení ako zástupcovia stále, voľby neprebehli. Pokiaľ sa jedná o rok 2013 a či prebehli voľby zamestnancov do zamestnaneckej rady, určite neprebehli. A takisto ani v roku 2017. Nepamätá si, či ako člen zamestnaneckej rady dostal do ruky menovací dekrét, alebo inú listinu, ktorá by potvrdzovala členstvo v zamestnaneckej rade, podpisoval iba nejakú listinu a súviselo to so zamestnaneckou radou. Do zamestnaneckej rady na kandidatúru člena v roku 2006 ho navrhol p. P.. Nepamätá si, kto bol iniciátorom o vytvorenie zamestnaneckej rady v roku 2006, je to už 12 rokov. Nemá vedomosť o tom, či existoval nejaký volebný výbor. Myslí si, že v roku 2009 neprebehli voľby do zamestnaneckej rady. Jeho formálne pôsobenie ako člena zamestnaneckej rady prebiehalo tak, že riešili určité problémy, ktoré mali zamestnanci, či boli problémy medzi zamestnancami alebo čo bolo treba pre výkon práce zamestnancov. Čo chýbalo na pracovisku, to riešil s vedúcim výroby pánom U., aby to nebolo riešené s každým zamestnancom zvlášť. Boli zvolávané stretnutia zamestnaneckej rady s vedením, volalo sa to pracovné porady, kde bolo vyhodnocované ako sa riešili problémy, čo bolo treba ohľadne výroby. Väčšinou tam boli účastní členovia zamestnaneckej rady a pokiaľ nemohol prísť, boli tam aj iní, čo ho zastúpili. Schvaľovací proces dovoleniek prebiehal tak, že sú na to vypracované aj vnútorné smernice firmy a keď zamestnanec požiadal o dovolenku, vypísal si dovolenkový lístok, doniesol ho jemu, na základe čoho ho zaniesol vedúcemu výroby. Po určitom čase spätne zamestnancovi oznámil, či dovolenku má schválenú alebo nie. Na ich oddelení sa postupovalo podľa článku 3 odseku 3 pracovného poriadku. Dlhodobá
dovolenka sa nahlasovala 5 dní a krátkodobá 3 dni dopredu. Bolo to na základe dohody medzi ním a zamestnancom. A bola akceptovaná žalovaným. Nevie, kto to podpisoval, riešil to vedúci výroby. On nemal spätnú väzbu, zostával u vedúceho výroby. Personalistka p. Z. dávala podpisovať dokumenty na automatickú obnovu členstva v zamestnaneckej rade. Zástupkyňa Z. uvádza, že v roku 2010 bola ešte na rodičovskej dovolenke a personalistku začala vykonávať až v roku 2011 alebo v roku 2012, svedok nehovorí pravdu.
Svedok G. Y. na pojednávaní dňa 26.5.2020 uviedol, že nie je v príbuzenskom pomere k stranám sporu. Presne si nepamätá, ale bolo to pred 15 rokmi, dostal nejaký formulár od pani Z. a tam boli mená ľudí, ktorí boli navrhnutí a tým pádom sa stali zástupcami rady pracovníkov. Myslí si, že vtedy neprebiehali nejaké voľby, t.j. že by zamestnanci alebo nejaký počet zamestnancov ich volil ani nevie, kto ich navrhol, to si nepamätá. Týmto sa stali zástupcami rady. Podľa jeho názoru, voľby do zamestnaneckej rady prebiehali sporadicky, ale bolo to len formou „papiera“, kde podpisovali, že iba pokračujú vo funkcii ďalej. Myslí si, že pred rokom 2020 členmi zamestnaneckej rady okrem neho boli p. J., pán L., pán C. a na viac mien sa nepamätá. Tohto roku 2020 prebehla tajná voľba, pričom po voľbe sa stal zamestnaneckým dôverníkom pán D. J.. Počas doby existencie firmy si pamätá, že firma určite nemala pod 50 zamestnancov, jej počet bol v rozmedzí od 50 - 80 ľudí. Nepamätá si, kto ho navrhol v roku 2005 za člena zamestnaneckej rady. Nevie sa vyjadriť, či bol žalobca na kandidátke. V roku 2005 voľby prebehli, ale boli iba písomné, či tam bol nejaký volebný výbor si nepamätá. V roku 2009 podpisoval nejakú listinu, dala mu to podpisovať pani Z., voľby neprebehli ani tajné a ani verejné, len sa podpisovalo, pokračoval vo funkcii. Pôsobí ako zástupca pre bezpečnosť pri práci, nepamätá si, kto ho vymenoval, dala mu to podpísať pani Z.. Nepamätá si na roky, kedy to bolo, či to bolo od roku 2005 alebo od roku 2009. myslí si, že to bola pani Z., lebo všetko dávala podpisovať ona. Či podpisoval listinu s označením dekrét, sa vyjadriť nevie. Nevie, kto ho navrhol 25.9.2019 ako kandidáta na zamestnaneckého dôverníka, či to bol vedúci alebo majster, nepamätá si to na to. Bol tam navrhnutý on, druhý kandidát bol zvolený. Keď pôsobil ako predseda zamestnaneckej rady u žalovaného, chodili na schôdze s vedúcimi a majstrami, kde sa riešili rôzne problémy ako výroby, tak riešenie mzdy. Podpisoval aj nejaké dokumenty, kde bol potrebný jeho súhlas ako predsedu zamestnaneckej rady. Bol prítomný pri rokovaniach o okamžitých skončeniach pracovných pomeroch a požiadala ho o to pani Z., či to bolo v prípade pána C., to nie, lebo tam pani Z. už nepracovala. Presne sa nepamätá, nevie sa vyjadriť, ako prebiehalo prerokovanie žiadosti o tom, že sa končí pracovný pomer alebo pri neospravedlnených absenciách a to všeobecne. Bol prizvaný ako zástupca zamestnancov na rokovaní o okamžitom skončení pracovného pomeru so žalovaným. Na tej schôdzi sa prejednávalo ako to bude s tým, že sa to neukončilo, že dostane výpoveď, tak to tam nepadlo. Bol tam pán I., pán Y., nepamätá sa na ďalších. Nevie ako funkciu má pán I. a prečo on prejednával. Nesúhlasil s výpoveďou s výpoveďou žalobcu, bolo to jeho stanovisko. Na tej schôdzi sa to neukončilo a oni sa nedozvedeli, čo bude so žalobcom. Pri odovzdaní okamžitého skončenia pracovného pomeru bol prítomný. Dôvod pre skončenie okamžitého skončenia pracovného pomeru bol ten, že pán C. nemal podpísanú dovolenku, nemal ju podpísanú tak, ako sa to robieva. Osobne on nevidel dovolenkový lístok žalobcu. Na základe argumentu, že žalobca nemal podpísanú dovolenku dostal výpoveď. Žalobca reagoval veľmi pokorne pri podpisovaní okamžitej výpovede, podpísal to okamžite.
Svedok N. Y. na pojednávaní dňa 26.5.2020 uviedol, že nie je v príbuzenskom pomere k stranám sporu. Chce sa k ukončeniu pracovného pomeru vyjadriť tak, že má vedomosť o tom, že žalobca si požiadal o dovolenku a to písomne a to na dovolenkovom lístku, kde požiadal celkom o tri dni dovolenky. Tento lístok mu bol prinesený vo štvrtok a dovolenka bola žiadaná na pondelok, utorok, streda. Na dovolenkovom lístku bol dátum žiadosti iný ako v ten deň bol, t.j. bol tam pondelkový dátum, ale lístok mu bol prinesený vo štvrtok, tj. tri dni po tom ako na ňom bol uvedený dátum. Na to pánovi C. povedal, že dovolenku mať nemôže z dôvodu, že v ten dátum má dovolenku nahlásenú iný zamestnanec. Na základe toho pán C. potom neprišiel do práce práve v tie dni ako mal dovolenku na dovolenkovom lístku vypísanú. Keď mu povedal, že nemôže mať dovolenku, on reagoval na to tak, že nevie kedy si tú dovolenku vyčerpá, na čo mu odpovedal, že nevie, uvidí. Následne po troch dňoch, čo nebol pán C. v robote, nasledovala výpoveď z dôvodu absencie a to trojdňovej. Vzhľadom na to, že na tieto dni mal nahlásenú dovolenku iný zamestnanec, z tohto dôvodu musel nahradiť dvoch zamestnancov, čím bol spôsobený problém v tom, že bol vlastne oslabený iný úsek. Má vedomosť o tom ako je upravený formálne postup pri čerpaní dovolenky zamestnanca podľa pracovného poriadku. Nevie, nespomína si, že by žalobcovi poskytol informáciu, že v prípade splnenia plánu na oddelení prania si môže čerpať dovolenku. Hneď , ústne pri podaní žiadosti o dovolenku, v ten štvrtok, ktorý uviedol, informoval žalobcu, že dovolenku v uvedených
dňoch nemôže čerpať. Dovolenkový lístok mu bol daný, existuje. Krátkodobá dovolenka sa udeľuje 2 dni dopredu a dlhodobá 5 dní dopredu. Myslí si, že je to v súlade s pracovným poriadkom. Nespomína si na to, že pán D. U., ktorý neprišiel do práce 26.7.2019, nemal žiadny doklad preukazujúci neprítomnosť v práci aj napriek tejto skutočnosti mu dal možnosť vypísať dovolenku, ktorá mu bola schválená. Bol prítomný pri odovzdaní okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Žalovaný mal argumenty také, že v prvom rade trojdňová absencia zamestnanca a nejaký morálny aspekt, pretože si nemôže dovoliť zamestnanec neprísť do práce 3 dni, mohol by to robiť každý. Myslí si, že okamžité skončenie pracovného pomeru, vzhľadom na to, čo sa stalo bolo správne. Žalobca reagoval na okamžité skončenie pracovného pomeru kľudne, myslí si, že si bol vedomý toho, čo spravil, bez námietok. Nevie povedať, akých zamestnancov museli nahradiť, keď žalobca neprišiel do práce. Myslí si, že to boli zamestnanci kvalifikovaní, ktorí už mali prax s prácou, ktorú vykonával žalobca, on ich prideľoval. Nie je pravidelné, že na oddelení prania by sťahovali zamestnancov z iných oddelení. Nevie v akom objeme výroby pracovali v tomto období, či bol štandardný alebo nižší alebo vyšší.
Svedok M.. D. P. na pojednávaní dňa 24.9.2020 uviedol, že nie je v žiadnom príbuzenskom pomere k stranám sporu. Od roku 2005 do roku 2018 pracoval na pozícií u žalovaného ako prokurista ako výrobný riaditeľ - plant manager. Zamestnanecká rada u nich, keď tam pracoval fungovala, nevie presne kedy bola založená na podnet personalistky D. Z., nevie teda presne určiť toto časové pásmo, ale bolo to v čase keď D. Z. u nich pracovala. Bola založená za tým účelom, že v niektorých veciach potrebovali vyjadrenia takéhoto subjektu - zamestnaneckej rady, najmä, čo sa týka prepúšťania z pracovného pomeru a ďalšie úkony si nepamätá. V čase ako ukončil pracovný pomer, čo bolo presne 31.8.2018 zamestnanecká rada ešte fungovala. Kto jej predsedal a akých mala členov si nepamätá. Pokiaľ si pamätá, tak voľby počas jeho pracovného pomeru do tejto zamestnaneckej rady neboli. Ako riadiaci pracovník akceptoval túto zamestnaneckú radu. Akceptoval zamestnaneckú radu na základe toho, že dostal zoznam členov, ktorí boli členovia tejto rady, ktoré podpísal. Nevie, kto bol predsedom zamestnaneckej rady, vie, že tam bol G. Y., pán C., pani D., pán L., avšak nevie presne v ktorom období a na akej pozícií. V roku 2006 nemali zamestnaneckú radu. Zamestnanecká rada vznikla na podmet p. Z., bol návrh, aby vznikli odbory a neskôr bolo povedané, že pre niektoré účely, ktorí vykonáva spoločnosť musí byť min. zamestnanecká rada a na základe tohto preto viem, že vznikli až potom, ako bola p. Z. u nich a že v roku 2006 neexistovali. Nesledoval na základe čoho obnovuje zamestnanecká rada svoju funkčnosť, ale vie, že p. remeňová predložila ten návrh, že bolo treba obnoviť nejakú periódu určenia zamestnaneckej rady. Osobne nevie, aká perióda je, on dostal iba finálne menovacie dekréty, boloo to na základe určenia ľudí z každého oddelenia: zváranie, tvarovanie, ženy na montáži, PC. Tí ľudia boli z každého oddelenia vybratí. Predpokladá, že p. Z. určovala zamestnancov do zamestnaneckej rady, tie zoznamy - mená mu predložila. V žiadnych voľbách sa fyzicky nezúčastnil, ani sa v nich nijako neangažoval.
Svedok D. U. na pojednávaní dňa 24.9.2020 uviedol, že nie je v príbuzenskom pomere k stranám sporu. Chcel by uviesť, že u žalovaného pracoval a pracuje naďalej ako výkonný riaditeľ, jeho pracovný pomer trvá od roku 2006. Od roku 2005 do roku 2019 bol vo funkcii vedúci výroby a od roku 2019 bol poverený ako výkonný riaditeľ. Čo sa týka zamestnaneckej rady v takom ponímaní ako hovorí zákon, nikdy takto rada nefungovala. Je presvedčený, že žiadne voľby do zamestnaneckej rady neprebehli. Čo sa týka kreovania do tejto rady, vie, že p. Z. svojvoľne podpisovala dekréty a dávala im to podpisovať. Čo sa týka čerpania dovolenky je štandardne vypracovaný prevádzkový poriadok, ktorý hovorí o základných právach zamestnancov, akým spôsobom majú žiadať o dovolenku. Dovolenka sa delí na krátkodobú do dvoch dní a dlhodobú tri dni a viac. Sú výnimky, kedy sa dovolenka prideľovala iným spôsobom, v prípade závažných rodinných problémov, ale vždy bola dovolenka schválená. Posledný ustálený model bol, čo sa týka čerpania dovolenky bol, že zamestnanec si vypísal dovolenkový lístok, išiel na personálne oddelenie, to zistilo, či zamestnanec má dostatočný počet dní dovolenky a následne ho dávali vedúcemu výroby na schválenie alebo neschválenie. V roku 2006 vznikla zamestnanecká rada, myslí, že aj prebehli voľby a že to boli jediné voľby do zamestnaneckej rady. Ako to presne prebiehalo, v tom čase si už nepamätá. Nepamätá sa ani, kto bol jej členom. Nevie, či zamestnanecká rada mala nejaké obdobie, vie, že po nejakých cykloch podpisovali nejaké dokumenty, ktoré pripravovala p. Z., či už zápisnica alebo iné, preto, aby zamestnanecká na papieri fungovala. Určite boli iba jedny voľby do zamestnaneckej rady a tie boli v roku 2006, nevie, či v roku 2009 vznikla zamestnanecká rada. V roku 2013 určite zamestnanecká rada nebola.
Neexistujú dokumenty ohľadne zamestnaneckej rady, nakoľko nemá dôvod ich mať. Zamestnanecká rada je samostatný subjekt, zamestnávateľ nemá dôvod tie dokumenty mať. V roku 2019 prebehli voľby na zamestnaneckého dôverníka, pričom organizátorom bol on s kolegami: p. U. a p. Y.. Počet zamestnancov ku dňu volieb mal žalovaný 50 - 75 zamestnancov, presný počet nevie. K názoru, že zamestnanecká rada od roku 2013 nebola v súlade so zákonom, dospel preto, lebo vedel, že voľby neprebehli. On bol vedúci výroby, ale legislatívne veci mal vo firme na starosti personalista
- p. Remeňová. Pokiaľ takéto dokumenty prichystala na podpis, tak ich podpisovali za akým účelom, to nevie. Tie dokumenty podpisoval preto, lebo boli kolektív a nemali dôvod spochybňovať konanie toho druhého. Nespolupracoval so zástupcami zamestnaneckej rady, spolupracoval so zamestnancami služobne najstaršími, ktorí sú zhodou okolnosti aj členmi zamestnaneckej rady, bol medzi nimi aj p. C. mávali operatívne porady, na ktorých preberali veci súvisiace s výrobou. Pán Y. je už dlhodobo vo funkcii zástupcu pre bezpečnosť, ako došlo k výberu, prečo práve on, to nevie, ani kto ho vybral a navrhol. Žalobca mal vypísaný dovolenkový lístok, ale schválený ho nemal a teda nemal schválenú dovolenku. Jeho dovolenku riešil pán Y. - zmenový majster, ktorý povedal, že mu ju neschváli, ani ju nemôže, pretože iný zamestnanec mal nahlásenú skôr ako p. C., cez to všetko p. C. nenastúpil na smenu. Pracovný poriadok je forma ako majú zamestnanci žiadať o dovolenku, sú aj výnimky, pokiaľ má niekto nejaké rodinné a zdravotné problémy, je mu dovolenka umožnená, snažia sa všetkým zamestnancom vyjsť v ústrety, ale vždy to bolo po odsúhlasení nadriadeného. V tomto prípade p. C. nielen, že nemal súhlas na čerpanie dovolenky, ale aj mu bolo jasne povedané, z akých dôvodov dovolenku mať nemôže. Cez to všetko do práce nenastúpil, následne, keď to riešili, žalobca na svoju obhajobu nič neuviedol. Túto situáciu riešil s pánom Y., s pánom C. a ďalšími dvomi pracovníkmi, na ktorých názore mu záleží, lebo si uvedomuje k čomu došlo a bolo potrebné konať. Nepamätá si dátum, kedy to riešili, zrejme to bolo najbližší deň po tom ako p. C. prišiel do práce. Žalobca si bol vedomý, že dovolenku mať nemal, nebola mu schválená, preto na svoju obranu nič nepovedal. Podpisoval a schvaľoval aj dodatočne dovolenku iným zamestnancom. Stali sa prípady - bolo to úmrtie v rodine, bolo nutné vycestovať. Dovolenka vtedy bola schválená, následne podpísaná. Či to bolo u pána D. U., si nepamätá.
4. /Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov G. D., H. J., D. L., G. Y., N. Y., M.. D. P., D. U. oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalobca uzatvoril so žalovaným pracovný pomer s účinnosťou od 1.2.2006 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.2006, na neurčitý čas, druh vykonávanej práce: robotník, ktorý pracovný pomer bol ukončený s účinnosťou od 31.5.2010 dohodou, uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.5.2010. Následne strany sporu uzavreli dňa 31.5.2010 nový pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy s účinnosťou od 1.6.2010, druh vykonávanej práce: vedúci oddelenia prípravy materiálu. Žalobcovi bolo dňa 1.8.2019 zo strany žalovaného doručená výzva a upozornenie na možnosť výpovede pre závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 1.8.2019, žiadosť žalovaného o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zo dňa 1.8.2019 adresovaná G. Y., obsahujúca zároveň aj potvrdenie G. Y. ako zástupcu zamestnanca svojim podpisom, že výpoveď žalovaného bola prerokovaná dňa 1.8.2019,písomné okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §69 ods.1 písm.b) Zákonníka práce s odôvodnením, že žalobca v dňoch 29.7.2019 až 31.7.2019 neospravedlnene vymeškal pracovné zmeny a vzhľadom na vzniknuté skutočnosti mal za to, že závažne porušil pracovnú disciplínu podľa Pracovného poriadku zamestnávateľa účinného od 1.januára 2014 článok 7 ods.4 písm. f) a to tým, že nenastúpil na riadny výkon práce k zamestnávateľovi. G. Y. ako zástupca zamestnancov potvrdil, že prerokoval predmetnú výpoveď zamestnávateľa - okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 1.8.2019.
5./ Podľa § 68 ods. 1 písm. b) , 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžitej skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy , ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžitej skončiť pracovný pomer iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa keď tento dôvod vznikol.
Podľa § 111 ods. 1 ZP čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného z predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať z pravidla v celku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň 4 týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak k určeniu čerpania dovolenku nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
Podľa § 234 ods. 4 ZP člen zamestnaneckej rady je volený priamou voľbou s tajným hlasovaním na základe kandidátnej listiny, ktorú navrhne najmenej 10% zamestnancov alebo príslušný odborový orgán. Voľby sú platné, ak sa na hlasovaní zúčastní najmenej 30% všetkých zamestnancov, ktorí majú právo voliť členov zamestnaneckej rady. Členmi zamestnaneckej rady sa stávajú tí kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. Počet členov zamestnaneckej rady určí vopred volebný výbor po dohode so zamestnávateľom. Ak nebude zvolený potrebný počet členov zamestnaneckej rady, zamestnávateľ umožní ďalšie kolo volieb do troch týždňov. Ak ani po vykonaní opakovanej voľby nebude zvolený potrebný počet členov zamestnaneckej rady, zamestnanecká rada sa neustanoví. Nové voľby zamestnaneckej rady sa uskutočnia až po uplynutí 12 mesiacov od konania opakovanej voľby.
Podľa § 234 ods. 8 ZP volebné obdobie zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka je štvorročné.
Podľa § 235 ods. 1 písm. a) ZP zamestnanecká rada zaniká uplynutím volebného obdobia.
Podľa § 240 ods.9,10 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať členovi príslušnému odborovému orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď, alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom zástupcov týchto zamestnancov. Ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa ods.9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné. 5 Cdo 81/2010: O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak jeho neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou , čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplatného pracovného voľna alebo zákonnou sú prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto dôvodu, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového , ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy dlhšej dobe. Ústavný súd ČR, II. US 324/99: ústavný súd zdôrazňuje ako už konštatoval súd prvého stupňa, že preukazovanie závažného porušovania pracovnej disciplíny nemožno viazať len na ustanovenie § 81 a 82 ZP, keď v týchto ustanoveniach sú základné povinnosti zamestnancov resp. vedúcich pracovníkov uvádzané len všeobecne a je teda v záujme zamestnávateľa konkretizovať práva a povinnosti zamestnancov alebo väzby zodpovednosti pracovníkmi organizácie v ďalších vnútropodnikových smerniciach alebo pokynoch napríklad v pracovných poriadkoch. Podľa článku 3 bod.3 Pracovného poriadku zamestnávateľa - žalovaného z roku 2014 pred nástupom na dovolenku si zamestnanec vyplní tlačivo „dovolenkový lístok“, ktorý predloží personalistovi, následne zodpovednému vedúcemu zamestnancovi na schválenie vopred aspoň dva dni pred jej čerpaním. V prípade dovolenky viac ako dva dni je zamestnanec povinný predložiť na schválenie svoju žiadosť tri týždne vopred. Skutočný deň nástupu dovolenky a deň návratu do práce potvrdzuje na príslušnom tlačive personalista. Podľa článku 7 bod 4 písm.f) tohto Pracovného poriadku neospravedlnené zameškanie pracovnej zmeny alebo jej časti alebo opustenie pracoviska bez toho, aby upozornil osobne alebo telefonicky zodpovedného vedúceho zamestnanca (vedúceho výroby) alebo jeho zástupcu, v ten istý deň, a nedoručenie dokladu preukazujúceho ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti v práci.
6./ Závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočne právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, ZP nezakotvuje. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolností konkrétneho prípadu. Pričom by sa malo prihliadať nielen na osobu zamestnanca, na pracovnú pozíciu, ktorú zastáva, na mieru zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, ale aj na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise. Súd však pri rozhodovaní o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je právne viazaný takýmto vymedzením zo strany zamestnávateľa. V zmysle súdnej ods.
praxe: „ iba závažné porušenie pracovnej disciplíny jej dôvodom podľa § písm. b) ZP na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčito (abstraktnou) hypotézou je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho /zamestnanca (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 17/2011). naplnenie tejto skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ust. § 81 ZP. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať, a ak ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. Ide o porušenie právnych povinností zo strany zamestnanca ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z vnútorných predpisov zamestnávateľa, pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy. Ak ide skutočne o závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnávateľ má možnosť sa rozhodnúť, či zvolí výpoveď alebo uplatní okamžité skončenie pracovného pomeru.
7./ Takto vykonaným dokazovaním súd nemal žalobu žalobcu za preukázanú. Žalobca namietal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru na základe dvoch skutočností - čerpanie dovolenky v dňoch 29.7.až 31.7.2019 a druhý dôvod mala byť skutočnosť, že bol riadnym členom zamestnaneckej rady. Výpoveďou svedka Y. a U. bolo jednoznačne preukázané, že v predmetných dňoch nemal žalobca odsúhlasenú dovolenku a taktiež ani iná ďalšia osoba neodsúhlasila dovolenku žalobcu v predmetných dňoch. Títo svedkovia zároveň potvrdili, že žalobca bol výslovne upozornený, že nemôže čerpať dovolenku, nakoľko iný zamestnanec v tom čase bude čerpať dovolenku, čím žalobca vytvoril stav že ani jeden zo zamestnancov určených na výkon práce žalobcu nebol v čase od 29.7. do 31.7.2019 na svojom pracovisku. Pre posúdenie veci podľa názoru súdu nebola dôležitá skutočnosť o existencii dovolenkového lístka a jeho predloženie ako listinný dôkaz, pretože sám svedok Y. existenciu takéhoto dovolenkového lístka potvrdil, nakoľko mu bol prinesený žalobcom, ale ten mu ihneď povedal, že dovolenku mať nemôže, nakoľko na tento deň má dovolenku nahlásenú iný zamestnanec. Žalobca si musel byť vedomý aj toho, že v zmysle Pracovného poriadku tretia časť,článok 3,bod 3 pred nástupom na dovolenku si zamestnanec vyplní dovolenkový lístok, ktorý predloží personalistovi, následne zodpovednému zamestnancovi na schválenie dovolenky na schválenie vopred aspoň tri týždne vopred ak je dĺžka dovolenky viac ako dva dni a teda, že žiadal o dovolenku nad dva dni a túto žiadosť predložil štyri dni pred čerpaním dovolenky. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že tlačivo dovolenkový lístok slúži výlučne pre zamestnanca, aby ním požiadal o súhlas s čerpaním dovolenky a v prípade súhlasu zamestnávateľa, aby mal doklad, že svoju neprítomnosť v práci mal ospravedlnenú čerpaním dovolenky. Sám žalobca potvrdil, že žiaden listinný dôkaz vrátane tlačiva „dovolenkový lístok“ na ktorom by bol súhlas žalovaného s čerpaním dovolenky v dňoch 29.7.-31.7.2019 on nemal. Nakoľko žalobca, ako zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplnil svoje pracovné povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru z dôvodu jeho neprítomnosti na dohodnutom pracovisku , pričom jeho neprítomnosť nebola spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, ani udelím neplateného pracovného voľna, zákonnou prekážkou v práci a ani čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce má súd za to že absencia žalobcu v práci v dňoch 29.7.-31.7.2019 bola svojvoľná a neospravedlnená. Takáto trojdňová absencia bola zo strany zamestnávateľa - žalovaného správne posúdená ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi bolo zo zákonných a preukázaných dôvodov. Čo sa týka druhého dôvodu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a to, že žalovaný nepožiadal o predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov pôsobiacich u neho a ani zástupcovia zamestnancov predchádzajúci súhlas žalovanému na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom, ktorý bol súčasne ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru aj členom zamestnaneckej rady neudelili, súd konštatuje, že nakoľko žalobca nebol v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru členom zamestnaneckej rady pôsobiacej u žalovaného na základe vykonaných volieb, na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom nebol potrebný súhlas zamestnaneckej rady podľa § 240 ods.9 a 10 Zákonníka práce. Žiadnym listinným dôkazom ani ústnym nebolo preukázané, že by bola uskutočnená voľba členov zamestnaneckej rady s tajným hlasovaním po 25.1.2017 a to na základe kandidátnej listiny, ktorú navrhlo najmenej 10% zamestnancov
žalovaného alebo príslušný odborový orgán, voľby by sa zúčastnilo 30% všetkých zamestnancov , ktorí majú právo voliť členov zamestnaneckej rady a žalobca by získal dostatočný počet hlasov. Svedkovia D. L., G. D., G. Y. H. J. zhodne potvrdili, že žiadne voľby do zamestnaneckej rady neprebehli, iba formálne podpisovali listiny. Tak isto žiaden listinný ani ústny dôkaz nepreukázal, že by bol žalobca v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru členom zamestnaneckej rady pôsobiacej u žalovaného na základe vykonaných volieb. Listinným dôkazom - menovacím dekrétom zo dňa 25.1.2013 bolo preukázané, že ak žalobca bol zvolený za člena zamestnaneckej rady od 25.januára 2013, tak jeho funkcia člena zamestnaneckej rady zanikla dňa 25.januára 2017. Nakoľko žalobca nebol v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru členom zamestnaneckej rady pôsobiacej u žalovaného na základe vykonaných volieb, na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom nebol potrebný súhlas zamestnaneckej rady podľa § 240 ods.9 a 10 Zákonníka práce. To, že žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru bola doručená a táto bola zástupcom zamestnancov G. Y. prerokovaná preukázal listinný dôkaz na č.l. 8 ako aj výpoveď svedka G. Y.. Vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi riadne doručené, bola dodržaná dvojmesačná lehota odo dňa, keď sa zamestnávateľ - žalovaný o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, dôvod pre ktorý došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru - závažné porušenie pracovnej disciplíny bol tak isto preukázaný a okamžite skončenie bolo prerokované zástupcom zamestnancov súd žalobu žalobcu zamietol.
8. / Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Súd žalobu zamietol, a preto má žalovaný ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).