Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-3-2020.pdf
PDF · 117.54 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne R. F., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XXXX/X, XXX XX Ľ., právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, proti žalovanej K.. K. F., R.. XX.X.XXXX, D.V. W. R. C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, o zaplatenie 4.556,45 eura s prisl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 3.566,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne, zo sumy 2.634,68 eura od 16.01.2020 do 12.02.2020, zo sumy 3.566,33 eura 13.02.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 56,54%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 4.556,45 eura. Svoju žalobu odôvodnila tým, že podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX v podiele 1 spolu so žalovanou zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. W. R. C.. Žalovaná jej znemožňuje užívať predmet vlastníctva. Vymenila zámky na rodinnom dome, nepustí ju doň, napriek tomu, že býva v Rakúsku, nekomunikuje so žalobkyňou a dohoda s ňou preto nie je reálna. Navyše zistila, že predmetný rodinný dom žalovaná prenajala neznámej rodine bez jej vedomia, bez toho, aby ju z nájomného vyplácala a ani títo nájomníci nerešpektujú jej vlastnícke právo k rodinnému domu, teda prístup doň nemá. Medzi spoluvlastníkmi nebola uzavretá dohoda o rozdelení užívania spoločnej nehnuteľnosti, resp. úprave užívania k nej. Teda uzavretím nájomnej zmluvy na celý rodinný dom zo strany žalovanej, ktorý užíva iná rodina, predstavuje nepochybne stav nadužívania žalovanej podielu, ktorý predstavuje rovnako 1 , no správa sa ako výlučný vlastník bez možnosti nielen užívať predmet vlastníctva, ale doňho vôbec vojsť a obzrieť si ho. Má za to, že rodinný dom o výmere 160 m2 podlahovej plochy, s 3 spálňami, 1 kúpeľňou, WC, kuchyňou, obývačkou, / technická miestnosť, šatník, špajza / sa prenajíma minimálne za sumu 500,- eur, z čoho 1 pripadajúca na jej podiel činí sumu 250,- eur mesačne. Keďže je podielovou spoluvlastníčkou od 9.7.2018, od uvedeného okamihu si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 250,- eur mesačne a za mesiac júl 2018 si uplatňuje svoj nárok pomerne, čo činí sumu 177,42 eura a rovnako január 2020 pomerne vo výške 129,03 eura. Teda za rok 2018 - 1427,42 eura, za rok 2019 - 3000,- eur a za január 2020 - 129,03 eura.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že rodinný dom je postavený na parcele J. - P. Č.. XXX/X o výmere 165 m2, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Nie je pravdou, že žalovaná znemožňuje
žalobkyni užívať jej nehnuteľnosť. Žalovaná je spoluvlastníčkou domu, nie však pozemku pod domom, a tak nemá zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti. Neexistuje žiaden právny dôvod, z ktorého by žalobkyňa bola oprávnená využívať nehnuteľnosť žalovanej ako prístup k svojmu domu. Preto práve neexistencia prístupu k domu je dôvodom, prečo primárne nemôže žalobkyňa nehnuteľnosť využívať. Nepoprela, že uvedené nehnuteľnosti sú predmetom nájmu, k uzatvoreniu nájomnej zmluvy došlo ešte v čase, keď žalovaná bola vedená ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností. Súhlasila s právom žalobkyne na zaplatenie časti nájomného. Nesúhlasila však s výškou. Podľa čl. IV nájomnej zmluvy bolo dohodnuté nájomné vo výške 100,- eur mesačne. S účinnosťou od 01.01.2019 bola uzatvorená nová zmluva, v podstate totožná s tou prvou, ktorou sa zmenila len výška nájomného na 450,- eur mesačne. Predmetom nájmu nebol len samotný rodinný dom, ale rovnako aj parcely J. - P. Č.. XXX/ X, XXX/X O. XXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Preto považuje za dôvodné hradené nájomné rozdeliť na nájomné za užívanie domu a za užívanie pozemku v pomere 1:1. Za žalované obdobie bolo žalovanej z titulu nájmu všetkých nehnuteľností vyplatená suma: 6.206,45 eura. Za nájom domu tak bola žalovanej vyplatená suma 3.103,23 eura. Z tejto sumy je potrebné odrátať náklady, ktoré má žalovaná z titulu spoluvlastníctva domu a ktoré uhrádza len ona sama, keďže spoluvlastníci nemajú len nárok na vyplatenie nájomného, ale majú aj povinnosť podieľať sa na nákladoch spojených s podielovým spoluvlastníctvom a jeho prenájom. Ide o koncesionárske poplatky vo výške 4,64 eura/ mesačne ( 84,71 eura za žalované obdobie ), vodné a stočné vo výške 14,58 eura / mesačne ( 266,21 eura za žalované obdobie ), daň z nehnuteľností a poplatok za odpad 27,15 eura/ročne ( za žalované obdobie 54,30 eura), daň z príjmu z nájmu 24,38 eura ročne (19% zo základu dane 256,67 eura za rok 2018, rozdelená na polovicu , ktorá sa týka len domu), poistenie domu za obdobie od 12.10.2018 do 11.04.2020 vo výške 239,67 eura. Žalovaná si voči žalobkyni uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalobkyňa nemá k pozemku žalovanej, na ktorom je postavená stavba v podielovom spoluvlastníctve, žiaden právny titul. Podľa už ustálenej judikatúry je plnením bez právneho dôvodu aj užívanie cudzej nehnuteľnosti ( pozemku ) bez nájomnej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Žalovaná má preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým, že ako podielová spoluvlastníčka stavby užíva pozemok žalovanej, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, a to bez právneho dôvodu. Celkové bezdôvodné obohatenie, ktoré požaduje žalovaná od žalobkyne predstavuje sumu 524,70 eura.
3. Žalobkyňa v replike uviedla, že to že je žalovaná vlastníčkou pozemku pod rodinným domom na veci nič nemení a skutočnosť, že zamedzuje prístup, akékoľvek využívanie rodinného domu iba potvrdzuje. Právo prechodu /vecné bremeno a iné/ a vzťah nadužívania rodinného domu spolu vecne nesúvisí, nakoľko či by žalovaná prechod umožnila dobrovoľne alebo by si ho musela nechať zriadiť rozhodnutím súdu s vydaním bezdôvodného obohatenia nie je spojená a zákon takéto niečo nepozná a nevyžaduje. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, žalobkyňa vychádzala z obvyklého nájomného v mieste, kde sa rodinný dom nachádza a túto sumu považuje za nájom rodinného domu s v žalobe opísaným vybavením, zariadením, nachádzajúca sa v blízkosti Prešova /5 min/ za adekvátnu odzrkadľujúcu cenové ponuky na trhu. Teda suma 500,- eur sa vzťahuje len na rodinný dom. Hospodárska /úžitková/ hodnota rodinného domu je mnohonásobne vyššia ako okolitého pozemku. Ak žalovaná uzavrela domnievajúc sa, že si so spoločnou nehnuteľnosťou môže narábať ako si žiada, nájomnú zmluvu za 100,- eur mesačne, či neskôr 450,- eur, čo prinajmenšom vyznieva ako špekulatívne, na veci a rozsahu bezdôvodného obohatenia to nič nemení, nakoľko jeho výška nie je závislá na jej majetkovom prospechu z nájmu, ale iba zo skutočnosti, že žalovaná jej neumožňuje užívať nehnuteľnosť v podielovom vlastníctve. Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku žalovanej vo vzťahu k nákladom výlučne spojených s užívaním rodinným domom, pokiaľ budú zo strany žalovanej riadne preukázané, nemá námietky. Nesúhlasila však so započítaním dane z príjmu z nájmu ani poistenie domu, ani s daňou z nehnuteľností, pretože ako podielová spoluvlastnícka za svoj podiel na nehnuteľností si daň uhrádza sama a nakoľko ja nie účastníkom žiadneho z týchto záväzkovoprávnych vzťahov, užívanie rodinného domu nie je viazané na existenciu týchto záväzkovoprávnych vzťahov, preto niet dôvodu, aby sa na týchto plnení ako podielová spoluvlastnícka akokoľvek podieľala. Ide výlučne o záväzok žalovanej.
4. Žalovaná v duplike uviedla, že je povinná vydať len takú výšku bezdôvodného obohatenia, o ktorú sa reálne obohatila, nie o akú sa mohla obohatiť. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o daň z nehnuteľnosti, nie je pravdou, že by žalobkyňa túto daň uhrádzala v rozsahu svojho podielu. Toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala. Celú daň z nehnuteľnosti, resp. daň za celú nehnuteľnosť uhrádza v celom rozsahu žalovaná. Daň z nájmu je rovnako potrebné akceptovať, pretože aj túto daň by musela žalobkyňa uhradiť, ak by časť nájmu, ktorého sa domáha, bola uhrádzaná priamo jej. Rovnako, pokiaľ ide o poistenie domu,
je to náklad na zabezpečenie, resp. nevyhnutnú údržbu domu, pričom spoluvlastníci sú povinní podieľať sa na právach ale aj povinnostiach, vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva k spoločnej veci ( § 137 ods. 1 Obč. zák. ). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci vlastníci spoločne a nerozdielne ( § 139 Obč. zák. ) Je pravdou, že zmluvu o poistení domu uzatvorila len žalovaná ako poistník, zároveň však platí, že v prípade akejkoľvek poistnej udalosti by poistné plnenie bolo vyplatené obom spoluvlastníčkam v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov. Preto je aj žalobkyňa povinná podieľať sa na úhrade poistného. Žalovaná upravila započítaciu námietku tak, že za nájom domu bola žalovanej vyplatená suma 3.103,23 eura. Náklady na spoločnú nehnuteľnosť sú koncesionárske poplatky vo výške 4,64 eura/mesačne ( 84,71 eura za žalované obdobie), vodné a stočné vo výške 14,58 eura/mesačne (266,21 eura za žalované obdobie + nedoplatok na vodnom a stočnom 13,98 eura za rok 2019 ), daň z nehnuteľností a poplatok za odpad 27,15 eura/ročne (za žalované obdobie 54,30 eura), daň z príjmu z nájmu 24,38 eura ročne (19% zo základu dane 256,67 eura za rok 2018 , rozdelená na polovicu , ktorá sa týka len domu), daň z príjmu za rok 2019 - 284,50 eura ( 19% zo základu dane 2.995,- eur , rozdelená na polovicu, ktorá sa týka len domu ), poistenie domu za obdobie od 12.10.2018 do 11.04.2020 vo výške 239,67 eura. Tzv. čistý príjem z nájmu potom predstavuje sumu 2.135,48 eura. Pri podiele žalobkyne 1 je bezdôvodné obohatenie, ktoré má žalovaná vydať 1.067,74 eura.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi a to Čestným vyhlásením na č.l. 4, Výzvou žalobkyne na č.l. 5, Vyjadrením k žalobe na č.l. 18-19, Nájomnou zmluvou na č.l. 21-22, Nájomnou zmluvou na č.l. 23-25, Nájomnou zmluvou na č.l. 26-28, Platobnými dokladmi SIPO 2 na č.l. 29, Daňovým priznaním za rok 2018 na č.l. 30-31, Dohodou o poskytovaní opakovaných dávok na č.l. 32, Výpisom z účtu na č.l. 33, Príjmovými pokladničnými dokladmi na č.l. 34, Inzerciou zo stránky bazos.sk na č.l. 34, Výpisom z katastra nehnuteľností na č.l. 35, Výpisom katastra nehnuteľností na č.l. 36, Klientskou kartou na č.l. 37, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 41, Vyjadrením žalovanej na č.l. 44-45, Daňovým priznaním za rok 2019 na č.l. 46-47, faktúrou Východoslovenských vodární na č.l. 48, Doručením znaleckého posudku na č.l. 52, Znaleckým posudkom č. 40 na č.l. 53-57, faktúrou na č.l. 58, Inzerciou na č.l. 64-66, Stanoviskom spoločnosti tvojmalker.sk.s.r.o. na č.l. 67, Stanoviskom realitných kancelárií na č.l. 70-71, mailovou komunikáciou na č.l. 72 a zistil tento skutkový stav:
6. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 36) vyplýva, že strany sporu sú spoluvlastníci rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XXX/X v podiele 1.
7. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 36) vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely J. - P. č. XXX/X o výmere 165 m2.
8. Z nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2017, uzavretej medzi žalovanou ako prenajímateľom a X. Z. ako nájomcom vyplýva, že žalovaná vyššie uvedené nehnuteľnosti prenajímala od 01.12.2017 do 31.12.2018, pričom nájomné bolo dohodnuté vo výške 100,- eur mesačne. Nájomnom zmluvou zo dňa 30.11.2018 bolo dohodnuté nájomné vo výške 450,- eur mesačne, s dobou nájmu do 31.12.2019. Nájomnou zmluvou zo dňa 30.11.2019 bola dohodnutá doba nájmu do 30.11.2020.
9. Z platobným dokladov SIPO II. vyplýva, že žalovaná uhrádzala koncesionárske poplatky vo výške 4,64 eura/ mesačne.
10. Žalovaná v konaní predložila dohodu o poskytovaní opakovaných dodávok č. 103498 od východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., podľa ktorých mesačná úhrada predstavovala sumu 14,58 eura. Taktiež predložila príjmový pokladničný doklad o úhrade poplatku za odpad za rok 2018 vo výške 10,- eur a daň z nehnuteľnosti vo výške 17,15 eura. Podľa výpisu z účtu uhradila 21.09.2019 sumu 27,15 eura.
11. Z faktúry č. 250052246 vyplýva, že za obdobie od 01.11.2019 do 12.02.2020 vznikol nedoplatok vo výške 13,98 eura.
12. Žalovaná v konaní predložila znalecký posudok, podľa ktorého všeobecná hodnota nájmu za pozemok parc. č. XXX/X predstavuje sumu 2,538 eura/m2/rok.
13. Žalobkyňa v konaní predložila inzeráty, podľa ktorý nájom za rodinný dom v Kapušanoch je inzerovaný za 1.200,- eur, vo C. Š.O. vo výške 800,- eur + 50,- energie, v Ľ. 550,- eur + energie 150,- eur.
14. Podľa vyjadrenia realitnej kancelárie tvojmakler.sk, s.r.o. trhovú hodnotu prenájmu stanovila na sumu 690,- eur vrátane energie.
15. Podľa vyjadrenia realitnej kancelárie Tvoja nehnuteľnosť, s.r.o. trhovú hodnotu prenájmu stanovila na sumu 450,- eur vrátane energie. Na rovnakú sumu stanovila hodnotu nehnuteľnosti aj realitná kancelária DRAGON REAL, s.r.o..
16. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že podiel patrí dcére jej bývalého partnera. Keďže býva v Rakúsku, a aby tento dom nechátral, dala ho do prenájmu známemu, ktorý tam pôvodne býval sám. Keď sa tam prisťahovala jeho partnerka so synom, tak sa dohodli na zvýšení nájomného. Hodnota nájmu zahŕňa nie len dom, ale aj záhradu a garáž, ku ktorej žalobkyňa nie je spoluvlastníčkou. Nájomca uhrádza sumu 450 eur. Žalovaná uhrádza vodné, aj koncesionárske poplatky aj všetky ostatné náklady, ktoré uviedli vo vyjadrení. Žalobkyňa s ňou nekomunikuje. Nechcela sa obohatiť, avšak o tento dom sa treba starať. Cez zimu ho treba vykurovať a preto ho dala do prenájmu. Žalobkyňa sa nedomáhala užívania tejto nehnuteľnosti. Predmetom nájomnej zmluvy je dom, záhrada o veľkosti 14 árov, dvojgaráž s pivnicou.
17. Podaním zo dňa 20.07.2020 si žalovaná uplatnila voči žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 342,03 eura.
18. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
20. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
21. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
22. Podľa § 451 ods. 1 ,2 Občianskeho zákonníka , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
24. Podľa § 517 ods. 2 OZ , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/87/20150101 > platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa § 147 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca je čiastočne dôvodná.
28. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.
29. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 4.556,45 eura, keďže jej žalovaná znemožňuje užívať rodinný dom, ktorý je v spoluvlastníctve strán sporu.
30. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci, to znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.
31. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že v rozhodujúcom čase, t.j. od 09.07.2018 do 16.01.2020 boli strany podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (rodinného domu). Taktiež bolo nesporné, že žalovaná v rozhodnom období rodinný dom užívala tak, že ho dala do nájmu X. Z., pričom z tohto dôvodu bola žalobkyňa z užívania rodinného vylúčená. Žalobkyni teda nebolo zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, a preto má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia.
32. V zmysle judikatúry súdov za ekvivalentnú peňažnú náhradu za neužívanie rodinného domu možno považovať sumu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote nájmu, teda obvyklý nájom pri obdobných nehnuteľnostiach v tejto lokalite, ktorý by za užívaný priestor musel takto užívajúci zaplatiť za predpokladu, žeby neužíval plochu zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu spoluvlastníka. V konaní bolo zo strany žalobkyne predložené vyjadrenie realitnej kancelárie, ktorá stanovila trhovú hodnotu prenájmu na sumu 690,- eur. Žalovaná predložila vyjadrenie 2 realitných kancelárii, ktoré trhovú hodnotu prenájmu stanovili na sumu 450,- eur. Súdu sa vzhľadom na predložené vyjadrenia realitných kancelárii javí výška obvyklého nájomného stanovená na 450,- eur za primeraná, zahliadnuc, že žalobkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcom sa pod rodinným domom. Navyše žalobkyňa po predložení vyjadrení realitných kancelárii zo strany žalovanej, nenavrhla žiadny dôkaz, ktorý by vyjadrenia týchto realitných kancelárii spochybnil. Súd preto má za to, že nad sumu 450,- eur neuniesla dôkazné bremeno.
33. Súd preto vychádzal z obvyklého nájmu vo výške 450,- eur, pričom podiel žalobkyne 1 predstavuje sumu 225,- eur. Žalobkyni teda vznikol nárok za mesiac júl 2018 na náhradu za užívanie vo výške 159,68 eura (22 dní), za august - december 2018 vo výške 1.125,- eur (5x 225,- eur), za rok 2019 vo výške 2.700,- eur a pomerne za január 2020 vo výške 116,13 eura (16 dní). Spolu 4.100,81 eura.
34. Žalovaná v priebehu konania vzniesla započítaciu námietku za koncesionárske poplatky vo výške 4,64 eura/mesačne (84,71 eura za žalované obdobie), vodné a stočné vo výške 14,58 eura/mesačne (266,21 eura za žalované obdobie + nedoplatok na vodnom a stočnom 13,98 eura za rok 2019 ), daň z nehnuteľností a poplatok za odpad 27,15 eura/ročne (za žalované obdobie 54,30 eura), daň z príjmu z nájmu 24,38 eura ročne (19% zo základu dane 256,67 eura za rok 2018 , rozdelená na polovicu , ktorá sa týka len domu), daň z príjmu za rok 2019 - 284,50 eura ( 19% zo základu dane 2.995,- eur , rozdelená na polovicu, ktorá sa týka len domu ), poistenie domu za obdobie od 12.10.2018 do 11.04.2020 vo výške 239,67 eura.
35. Súd v danom prípade sa stotožnil so započítaním pokiaľ ide o koncesionárske poplatky vo výške 4,64 eura/mesačne (84,71 eura za žalované obdobie), vodné a stočné vo výške 14,58 eura/mesačne (266,21 eura za žalované obdobie + nedoplatok na vodnom a stočnom 13,98 eura za rok 2019 ) a poplatku za odpad vo výške 20,- eur. Spolu 384,90 eura, polovica z toho predstavuje sumu 192,45 eura. Súd ma za to, že sa jedna o výdavky, ktoré je povinný vlastník uhrádzať. Zo strany žalovanej bola ich výška listinnými dôkazmi jednoznačne preukázaná, pričom žalobkyňa nepreukázala a nakoniec ani netvrdila, aby tieto náklady uhradila.
36. Žalovaná si v konaní uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 342,03 eura. Žalobkyňa predmetnú sumu nerozporovala. Súd predmetný nárok v zmysle ust. § 147 ods. 2 CSP posúdil ako procesnú obranu s tým, že predmetnú sumu, ktorá v konaní nebola sporná, započítal na náhradu za užívanie.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobkyni náhradu za užívanie vo výške 3.566,33 eura (4.100,81 eura - 192,45 eura - 342,03 eura) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
38. Pokiaľ ide o započítanie dane z nehnuteľnosti vo výške 17,15 eura (2x 17,15 eura za roky 2018, 2019
- polovica) tak ak je stavba v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo stavieb je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane zo stavieb zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. V danom prípade nedošlo k dohode medzi stranami, a preto je každý spoluvlastník povinný platiť daň podľa svojho podielu. V danom prípade žalobkyňa v konaní tvrdila, že daň uhradila, a preto bolo na žalovanej, aby preukázala, že zaplatila daň aj za žalovanú. V tejto časti však neuniesla dôkazné bremeno. Z predložených dokladov vyplýva iba že uhradila sumu 2x 17,15 eura. Z tohto však nevyplýva, aby táto suma zahrňovala aj daň z nehnuteľnosti žalobkyne. Keďže iné dôkazy neboli predložené, súd má za to, že v tejto časti žalovaná neuniesla dôkazné bremeno.
39. Pokiaľ ide dane z príjmu a poistenie tak v tejto časti sa súd stotožnil s vyjadrením žalobkyne. Zo žiadneho predpisu nevyplýva nutnosť uzatvoriť poistenie rodinného domu. Ak teda žalovaná k tomu pristúpila bez súhlasu žalobkyne, je povinná tieto náklady znášať sama. Pri dani s príjmu nie je žalobkyňa účastníčkou nájomného vzťahu, nemá z toho žiaden príjem, a preto ani nie je povinná hradiť polovicu zaplatenej dane.
40. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že je povinná vydať len takú výšku bezdôvodného obohatenia, o ktorú sa reálne obohatila, tak tomu súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 12. decembra 2017, č.k. 7Co/93/2017 - 158, ktorý uviedol: „Podľa Z III. (strana 281 a 282) podielový spoluvlastník môže svoj nárok na náhradu za užívanie rodinného domu druhým spoluvlastníkom oprieť o ust. § 130 (teraz § 123 ), § 137 ods. 1 a § 139 Občianskeho zákonníka a nie o ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka . Taktiež podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2010 vydaného vo veci 6Cdo/184/2010 nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Rovnako podľa odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného vo veci 4Cdo/277/2009 dňa 24.11.2009 vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci, to znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový
spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v Občianskom zákonníku . V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 123 Občianskeho zákonníka . Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia.“
41. Súd sa nestotožnil s námietkou, že žalobkyňa nemôže užívať rodinný dom, pretože nie je vlastníčkou nehnuteľnosti pod rodinným domov. Z nájomných zmlúv nepochybne vyplýva, že rodinný dom bol prenajatý už predtým ako stala spoluvlastníčkou, minimálne od 01.12.2017 a teda jej bolo práve z tohto dôvodu znemožnené užívať rodinný dom. Preto uplatnený nárok nie je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
42. V danom prípade zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody strán, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaná, podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinná splniť dlh prvého dňa potom, čo ju veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na poskytnutie peňažného plnenia súd považoval výzvu zo dňa 26.06.2019, ktorou bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie plnenia za 01.07.2018 do 01.07.2019. Za uvedené obdobie vznikol žalobkyni nárok na náhradu za užívanie vo výške 2.634,68 eura (22 dní - júl 2018 vo výške 159,68 eura, za august - december 2018 vo výške 1.125,- eur (5x 225,- eur), za január až 1. júl 2019 vo výške 1.350,- eura (6x 225,- eur)). Žalobkyňa si však uplatnila úrok z omeškania až od 16.01.2020, a preto súd priznal zákonný úrok z omeškania zo sumy 2.634,68 eura až od 16.01.2020. Vo zvyšku súd za prvú výzvu považoval doručenie žaloby dňa 12.02.2020, a preto sa nasledujúci deň dostala žalovaná do omeškania vo zvyšnej priznanej sume.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP , podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti zaplatenia sumy 3.566,33 eura zo sumy 4.556,45 eura, t.j. v rozsahu 78,27% a žalovaná vo zvyšných 21,73%. Úspech žalobkyne, ktorý prevyšuje úspech žalovanej je 56,54%. súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,54%, o ktorých výške bude po právoplatnosti rozhodnutú samostatným uznesením. Súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).