Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Cb-78-2011.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/78/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu STAPO PRAHA, a.s., so sídlom Řeporyje, K Třebonicům 100, 155 00 Praha 5, IČO: 618 60 972, vo veci organizačnej zložky STAPO PRAHA, a.s., organizačná zložka, so sídlom Bratislavská 83, 902 01 Pezinok, IČO: 36 660 621, právne zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému JUDr. Miloš Levrinc, J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, SKP úpadcu STAVIA, a. s., so sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 688 360, právne zast. JUDr. Miloš Baranec, Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 10.256,61 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie vo veci z a s t a v u j e .
II. Súd stranám sporu n e priznáva nárok na náhradu trov konania.
III. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 615,- Eur a jeho vrátenie ukladá Slovenskej pošte a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, v lehote 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia.
IV. Súd zrušuje uznesenie OS Banská Bystrica sp. zn. 64Cb 78/2011 - 41 zo dňa 28. 04. 2011 v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 02. 2011 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10.256,61 Eur s príslušenstvom za prenájom strojov.
2. V priebehu konania Okresný súd Banská Bystrica v konaní č. 1K 20/2011 vyhlásil konkurz na žalovaného v zmysle uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 10. 05. 2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 93B/2011, na základe čoho bolo v zmysle § 47 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z., v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu, konanie vo veci zo zákona prerušené. Súd vyzval žalovaného, ako i jeho správcu s poukazom na ust. § 47 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z., v znení účinnom od 01. 01. 2020, aby podali v danej veci návrh na pokračovanie v konaní, a to v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Žalovanému bola výzva doručená dňa 08. 07. 2020 a správcovi konkurznej podstaty tohto úpadcu, t. j. žalovaného dňa 07. 07. 2020.
Podľa § 47 ods. 1 Zákona č. 7/2005, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
Podľa § 47 ods. 4 Zákona č. 7/2005, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
Podľa § 206j Zákona č. 7/2005, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
3. Keďže boli splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, teda správca v určenej lehote nevyjadril s pokračovaním v konaní súhlas a zároveň pokračovanie v konaní nenavrhol ani dlžník - žalovaný, mali tieto skutočnosti za následok, že nastali účinky späťvzatia žaloby. Súd preto postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 145 ods. 1 CSP a konanie zastavil. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj k záverom Krajského súdu v Banskej Bystrici v odôvodnení uznesenia č. k. 43Cob 10/2020
- 127 zo dňa 12. 05. 2020, podľa ktorých ,,Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen podľa znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurzu bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tiet môžu byť pasívne (úpadca je žalovaný napríklad na plnenie) alebo aktívne (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom kľúče od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie.“.
4. Súd vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti konanie v danej veci podľa § 47 ods. 4 ZoKR zastavil.
5. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval procesné zavinenie niektorej zo strán v súvislosti so zastavením konania a dospel k záveru, že zavinenie nemožno pripísať ani jednej zo strán sporu. Súd opätovne poukazuje na uznesenie KS v Banskej Bystrici č. k. 43Cob 10/2020 - 127 zo dňa 12. 05. 2020, ktorý v odôvodnení k otázke náhrady trov konania uviedol, že ,,V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01. 01. 2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na
oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť, procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t. j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože inak by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinila procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť ust. § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom ako už bolo uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácií § 257 CSP, pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.“. Súd sa s odôvodnením súdu vyššej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a má za to, že zmena zákonnej úpravy, v dôsledku ktorej dôjde k zastaveniu konania je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí náhradu trov konania priznať žiadnej zo strán. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti týkajúcej sa nepriznania nároku na náhradu trov konania stranám sporu.
6. Súd v zmysle ust. § 11 ods. 8 Zákona č. 71/1992 Z. z. v spojitosti s ust. § 13 ods. 3 Zákona č. 71/1992 Z. z., rozhodol o vrátení nekráteného súdneho poplatku žalobcovi v plnej výške, t. j. v sume 615,- Eur, ktorého vrátenie žalobcovi súd uložil príslušnému prevádzkovateľovi systému v lehote 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu.
7. Keďže tunajší súd v súlade s platnou právnou úpravou Zákona o súdnych poplatkoch účinnou v čase vyrubenia súdneho poplatku za odpor vyrubil žalovanému súdny poplatok za odpor vo výške 615,- Eur v zmysle uznesenia tunajšieho súdu vydaného pod sp. zn. 64Cb 78/2011 - 41 zo dňa 28. 04. 2011, súd v súlade s ust. § 18f Zákona o súdnych poplatkoch, rozhodol a contrario i o zrušení tohto rozhodnutia v celom rozsahu podľa ust. § 11 ods. 9 účinného do 30. 06. 2016, keď v prípade zastavenia konania pred začatím pojednávania vo veci samej, sa mal poplatok za odpor vrátiť a pri nezaplatenom súdnom poplatku za odpor sa tento nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok sa v celom rozsahu zruší. Keďže žalovaný súdny poplatok za odpor v zmysle citovaného ust. tunajšieho súdu neuhradil, konanie v danej veci bolo zo zákona zastavené v súlade s ust. § 47 ods. 4 ZoKR a § 145 ods. 1 CSP, súd v tejto súvislosti potom rozhodol o zrušení súdneho rozhodnutia, ktorým uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok za odpor tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia. Súd v tomto smere poukazuje i na Nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 662/2017, 25/2018.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.