Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Csp-16-2020.pdf
PDF · 88.91 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1 Boulevard Haussmann, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: Ľ. U., D.. XX.XX.XXXX, N. C. X, Z. B., o zaplatenie 482,20 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 482,20 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 453,20 Eur od 04.10.2017 do zaplatenia, s úrokom z dlžnej úrokovej istiny vo výške 18,16% zo sumy 409,50 Eur od 04.10.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 11.03.2020 domáhal, aby súd zviazal žalovaného na zaplatenie sumy 482,20 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 18,16 % ročne zo sumy 409,50 Eur od 04.10.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 453,20 Eur od 04.10.2017 do zaplatenia, priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.08.2016 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 550,00 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 24 mesačných splátok vo výške 29,41 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.09.2016. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 252,87 Eur, čo preukazuje výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca prekladá v prílohe. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že mu žaloba na vyjadrenie bola doručená dňa 09.07.2020.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorých vykonanie navrhol žalobca a v súlade s § 295CSP aj ďalšími listinnými dôkazmi, a zistil z nich nasledujúci skutkový stav:
4. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č.l. 12 až 15 spisu) vyplýva, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 11.08.2016 Zmluvu, predmetom ktorej bol účelový úver vo výške 550 Eur splatný v 24 mesačných splátkach po 29,41 Eur, vždy k 15.dňu v mesiaci. RPMN bola podľa zmluvy 19,75%, celková čiastka k zaplateniu 660 Eur, priemerná RPMN 20,29 %, ročná úroková sadzba 18,16% fixná, termín konečnej splatnosti úveru 15.08.2018.
5. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 252,87 Eur.
6. Žalobca listom zo dňa 26.10.2017 oznámil žalovanému, že došlo mimoriadnej splatnosti úveru.
7. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, avšak právne vzťahy, vzniknuté z tohto zmluvného vzťahu, sa spravujú Občianskym zákonníkom, vzhľadom na povahu účastníkov a povahu zmluvného vzťahu, medzi nimi založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva je v zmysle zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch aj spotrebiteľskou zmluvou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sa ňou žalobca, ako veriteľ, zaviazal poskytnúť žalovanému, ako spotrebiteľovi, úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej dobe a dohodnutým spôsobom vrátiť a uhradiť celkové náklady, spojené so spotrebiteľským úverom; zmluva bola uzavretá v rámci podnikateľskej činnosti veriteľa, ktorý v nej vystupuje ako dodávateľ a žalovaným, ktorý vystupuje ako spotrebiteľ /v zmluve sú jeho identifikačným údajom pri mene a priezvisku jeho rodné číslo/, pričom jej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje /s odkazom aj na ÚS SR I. ÚS402/2013-10 zo dňa 19.6.2013, ako aj I. ÚS 101/2016/.
8. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
11. Podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
12. Podľa § 52 OZ ods. 1 až ods. 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože je v zmysle § 69 ods. 2 Obchodného zákonníka právnym nástupcom pôvodného veriteľa CETELEMSLOVENSKO a.s. Ten v rámci predmetu svojho podnikania uzavrel so žalovaným, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti dňa 14.05.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 OZ. 17. Z vykonaného dokazovania v rozsahu, vymedzenom žalobcom, pri procesnej pasivite žalovaného, mal súd za preukázané že vznikol záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom, v súvislosti s poskytnutím, čerpaním a splácaním úveru na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.08.2016. Medzi zmluvnými stranami tak vznikol dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, podľa ktorého právnemu predchodcovi žalobcu vznikol záväzok poskytnúť žalovanému úver vo výške 500 Eur a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Z dôvodu neplnenia dohodnutých podmienok žalovaným, zo strany právneho predchodcu žalobcu, ako veriteľa, došlo ku dňu 03.10.2017 k predčasnému zosplatneniu celého dlhu podľa § 565 Obč. zák., ktorý ku dňu predčasného zosplatnenia úveru právny predchodca žalobcu ako veriteľ, vyčíslil sumou 482,20 Eur /úverová istina 409,50 Eur, dlžné úroky 32,24 Eur, dlžné poistné z úveru 29 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 29 Eur. Od tohto dňa by tak veriteľovi/ žalobcovi ako univerzálnemu právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa/vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie zosplatnenej dlžnej istiny úveru a úrokov /zmluvných za poskytnutie úveru, prípadne aj sankčných, za omeškanie splátky/, vyčíslených ku dňu zosplatnenia úveru, vo výške 482,20,- Eur. 18. Súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov18,16% ročne zo sumy 409,50 Eur od 04.10.2017 do zaplatenia, a kde súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, kde súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/113/2019 zo dňa 29.06.2020, kde v bode 21 uznesenia je uvedené, že za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Ako aj na bod 26. Uznesenia „Dovolací súd preto vo veci sp. zn. 5 Cdo 42/2020 dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ S takýmto záverom, teda so záverom, že veriteľovi predčasne zosplatneného úveru patria úroky z istiny do doby dojednanej v úverovej zmluve ako doby riadneho splatenia celého úveru i s príslušenstvom, sa stotožňuje i senát 3 Cdo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý už z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je nielen prípustné, ale tiež dôvodné (teda ním bol opodstatnene uplatnený dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci). Pre úplnosť je vhodné ešte poznamenať, že v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení úveru nárok na zmluvné úroky, je tu tiež rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Aj z týchto záverov tak podľa dovolacieho súdu vyplýva nielen záver o nároku na bežné
úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.
19. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 517 OZ a § 3 Nariadenia vlády, keď do omeškania sa dostal žalovaný nasledujúcim dňom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
20. Podľa§ 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. V konaní bol úspešný žalobca v rozsahu 100 % z toho dôvodu súd priznal náhradu trov konania v danom rozsahu, s tým, že o výške trov bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP osobitným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).