Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/16/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 605, proti povinnému I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo I., J. XXX/X, o vymoženie sumy 81,92 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. - 19 zo dňa 09.07.2019 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie v III. výroku, o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Druhým výrokom vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok. Tretím výrokom priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 24.07.2017 sp. zn. exekučný súd s odkazom na , Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Výrok o nároku na náhradu trov súdneho exekútora odôvodnil exekučný súd , Exekučného poriadku s odkazom na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.

2. Proti tomuto uzneseniu, v jeho III. výroku, o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, podal oprávnený odvolanie. Poukázal na , ktorým bolo do Exekučného poriadku doplnené, s účinnosťou od 01.01.2012, ustanovenie , pričom z prechodných ustanovení nijako nevyplýva, aby sa toto ustanovenie vzťahovalo aj na konania začaté pred účinnosťou tejto novely. Oprávnený zdôraznil, že vyhlásením konkurzu vzniklo súdnemu exekútorovi právo na prihlásenie si pohľadávky voči povinnému do konkurzu, čo vyplýva tiež z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky . S odkazom na rozhodnutie uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má materiálnu povahu. Niet preto zákonného dôvodu (oprávnený svojím konaním nezavinil zastavenie exekúcie a exekúcia nebol zastavená ani z dôvodu podľa , s odkazom na Exekučného poriadku) na uloženie tejto povinnosti oprávnenému. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť tak, že súdnemu exekútorovi náhrada trov nebude priznaná.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle (ďalej len ), účinného od 01.07.2016, v súlade s , preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a v spojení s Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle ods.

1 tohto zákona. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

4. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 22.10.2004 podal súdny exekútor Ing. Bc. D. H., Exekútorský úrad J., žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 29.05.2003 č.k. - 45, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.08.2003. Poverením č. XXXX XXXXXX * zo dňa 29.11.2004 poveril Okresný súd Svidník súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe predmetného exekučného titulu.

5. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd mal v prvom rade skúmať, či je v konaní daná zákonná možnosť na zaviazanie oprávneného povinnosťou hradiť trovy exekúcie a na otázku, aký právny predpis, vo vzťahu k jeho účinnosti, na vec aplikovať.

6. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 01.01.2012, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

7. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 01.01.2012, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

8. Exekučné konanie začalo 12.11.2004, t.j. dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy znáša oprávnený, bolo do Exekučného poriadku zavedené až , s účinnosťou od 01.01.2012. Tento zákon však neupravoval prechodné ustanovenia vo vzťahu k otázke jeho aplikácie, t.j. je nevyhnutné na základe všeobecných právnych zásad ustáliť, ktorá právna úprava sa na vzniknutú situáciu použije. Aj keď ide o rozhodovanie podľa procesnoprávneho predpisu, ide o rozhodovanie o práve, ktoré má materiálnu povahu (obdobne tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.09.2016, na ktoré poukázal tiež oprávnený v podanom odvolaní). Charakter tohto práva znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy použijú aj na konania, ktoré začali pred účinnosťou novelizovaného znenia právneho predpisu, keďže túto zásadu možno aplikovať len vtedy, ak nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu spočíva v tom, že nová právna úprava nesmie zhoršiť postavenie subjektu práva/ účastníka konania, t.j. len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných pri začatí konania, bude po materiálnej stránke znášať neúspešnosť v konaní a tieto jeho práva nebudú menené.

9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že v danom prípade bolo potrebné pri rozhodovaní o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie postupovať podľa právnych predpisov účinných v čase začatia exekúcie, teda účinných ku dňu 02.11.2004, kde Exekučný poriadok ustanovoval všeobecnú povinnosť povinného znášať trovy exekúcie a iba v prípade, ak bola naplnená niektorá z podmienok výslovne upravených v § 203 ods. 1 a 2, má súd možnosť na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. Vyhlásenie konkurzu na majetok povinného však takou skutočnosťou upravenou v § 203 Exekučného poriadku nie je. V konaní tak neboli splnené podmienky na uloženie povinnosti platiť trovy súdneho exekútora oprávnenému.

10. Odvolací súd nepopiera, že v predmetnom konaní mal trovy exekúcie primárne znášať povinný a teda dňom vyhlásenia konkurzu mal súdny exekútor možnosť si predmetnú pohľadávku uplatniť v konkurze podľa ako pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní.

11. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa . Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti a na odmenu za realizované úkony, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (). Odvolací súd tak s konštatuje, že môže nastať pri výkone exekúcie stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora

vo vzťahu k trovám, pričom to nemusí nevyhnutne viesť k protiústavným dôsledkom. Odvolací súd v tomto kontexte odkazuje na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70, podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (obdobne tiež ).

12. Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Ústavného súd Slovenskej republiky sp. zn. , kde tento súd o.i. konštatoval, že legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. V prípade súdneho exekútora nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 SR tiež z dôvodu, že ani samotným nepriznaním trov exekúcie v požadovanej sume nebolo na súdneho exekútora kladené neprimerané bremeno, a to s ohľadom na jeho postavenie vyplývajúce z Exekučného poriadku. Podľa článku 4 ods. 2 Dohovoru, od nikoho sa nebude vyžadovať, aby vykonával nútené alebo povinné práce. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že o nútenú alebo povinnú prácu ide vtedy, ak sa vykonáva bez súhlasu dotknutej osoby, má nespravodlivý, či vynútený charakter a výkon tejto práce je neodvratný. Z uvedeného je zrejmé, že nútenou prácou je iba taká práca, ktorá je vykonávaná osobou proti jej vôli. Nútenou alebo povinnou prácou je nepochybne najmä taká práca, ktorá je požadovaná od jednotlivca pod hrozbou akéhokoľvek trestu a na vykonanie ktorej jednotlivec nedal súhlas z vlastnej vôle. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva ďalej i to, že tam, kde povinnosť vykonávať určitú prácu vyplýva zo zákona a všeobecne súvisí s určitou profesiou, sa predpokladá, že osoba, ktorá si zvolila túto profesiu, tým implicitne akceptuje aj povinnosti spojené s výkonom danej profesie. Pri posudzovaní oprávnenosti požiadavky však treba vziať do úvahy aj platovú úroveň služby, alebo iné faktory kompenzácie, teda aj to, ako je daná profesia honorovaná v porovnaní s inými profesiami. Súdny exekútor funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na seba prevzal dobrovoľne. Už len z uvedeného dôvodu nemožno uvažovať o tom, že vykonávanie exekúcie súdnym exekútorom bolo výkonom nútenej práce v zmysle článku 4 ods. 2 Dohovoru, pretože táto práca nebola vykonávaná proti vôli súdneho exekútora. Nemožno sa stotožniť s tvrdením súdneho exekútora, že výkon exekučnej činnosti by bol v obdobných prípadoch nútenou prácou len z dôvodu, že mu za ňu nebola priznaná odmena, so zohľadnením celkovej platobnej úrovne služieb poskytovaných súdnym exekútorom, ako aj s ohľadom na to, ako je profesia súdneho exekútora honorovaná v porovnaní s inými profesiami. Činnosti, ktoré vykonal súdny exekútor, nevybočovali z bežného rámca povinností súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (obdobne tiež ).

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Odvolací súd preto, vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia, uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. v jeho III. výroku zmenil tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol zmysle , v spojení s . Oprávnený, úspešný v odvolacom konaní, si trovy konania neuplatnil, právne zastúpený nebol, súdny exekútor úspešný nebol, povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).