Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-69-2020.pdf
PDF · 109.53 KB
Case nature
Subarea
3Co/69/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne A. L., nar. XX.XXXX, bytom v Z., R.Á. XXXX/XA, zastúpenej JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 2876/11 proti žalovaným 1. Z.. Z. E., nar. X.XX.XXXX, bytom v Z., Z. XXXX/X a 2. N Press, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jarošova 1, IČO: 46 887 491, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.7.2020 č.k. 7C/47/2020-45 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa akéhokoľvek písomného alebo verbálneho prejavu, obsahom ktorého sú skutočnosti týkajúce sa osoby žalobkyne, jej osobnosti, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia. Navrhla uložiť jej povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať na vecne a miestne príslušnom súde žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je S. X. Ú. Z.. Žalovaný v 1. rade je poslancom Mestského zastupiteľstva Mesta Michalovce. Žalovaný v 2. rade je vydavateľom Denníka N - Nezávislé noviny, či už v jeho elektronickej alebo printovej podobe. V elektronickom vydaní Denníka N - Nezávislé noviny zo dňa 12.06.2019 bola publikovaná reportáž redaktora B. C. s titulkom „O. N. Z.: „ mŕtve duše“ na Katastri záhadné ožili“. V predmetnej reportáži sa redaktor C. zaoberá zisteniami týkajúcimi sa masívnych podvodov s prevodmi pôdy mŕtvych osôb, ktoré sa mali uskutočniť na Zemplíne, pričom tieto samotné prevody boli realizované na X. Ú. Z., katastrálny odbor. Súčasťou reportáže je i konštatovanie redaktora: „Bolo by nespravodlivé vyvodzovať zodpovednosť iba voči jednému pracovníkovi. O závažných podozreniach vedia už dlhšie B. Š. E. aj S. X. Ú. A. L.. A nekonali.“ Pod uvedenou časťou reportáže redaktora bola taktiež uverejnená vizualizácia spočívajúca vo fotografii S. X. Ú.Q. Z. (žalobkyňa). V ďalšom predmetný článok pokračuje: „Denník N oslovil aj N. E. E.. Odmietla na naše otázky odpovedať s tým, že sa máme obrátiť na Úrad geodézie, kartografie, katastra (ÚGKaK) SR v Bratislave. Tam sme sa dozvedeli, že vďaka podnetom od fyzických osôb zistili skutočnosti, na základe ktorých podali podnety na X. S. Z., ako aj na X. Q.K. S. T. Z.“. Žalobkyňa majúc zato, že v predmetnej reportáži, resp. článku boli uvedené nepravdivé údaje podaním zo dna 14.6.2019 s poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve v znení neskorších právnych predpisov (tlačový zákon), požiadala o odstránenie fotografie z predmetnej reportáže, ako aj opravu zrejmých nesprávností v uvedenej reportáži, poukazujúc na tú
skutočnosť, že nie je pravdou, aby po zisteniach predmetných podvodných prevodov bola spoločne s vedúcou E. X., X. Ú. N. Z. nečinná. Žalovaný v 2. rade reagoval na žiadosť žalobkyne o opravu podaním zo dňa 17.7.2019, kde na základe preskúmania žiadosti žalobkyne žalovaný v 2. rade vykonal na webe úpravu uverejneného článku spôsobom: „Denník N oslovil aj vedúcu E. E.. Odmietla na naše otázky odpovedať s tým, že sa máme obrátiť na Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKaK) SR v Bratislave. Tam sme sa dozvedeli, že katastrálny odbor, Okresného úradu Michalovce zistil vďaka podnetom od fyzických osôb skutočnosti, na základe ktorých podal podnety na X. S. Z., ako aj na Okresné riaditeľstvo S. T. Z.. Zároveň žalovaný v 2. rade zdôraznil záverom, že na ďalšie zmeny nevidí momentálne dôvod. Napriek uvedenému dňa 24.6.2019 Denník N v printovej verzii opätovne publikoval článok „mŕtve duše ožili na Zemplíne“, ktorý sa zaoberal tým, že na Zemplíne „sa odohrávali masívne podvody s prevodmi pôdy desiatok mŕtvych ľudí. Stovky vkladov a hektárov, ktoré prešli cez E. N. Z.“. Uvedený článok, resp. reportáž na jednej strane odzrkadľoval skutočnosť, že podnet na X. S.Q. Z. ako aj na X. Q. S. T. Z. dal Katastrálny odbor, X. Ú. N. Z. (oprava vykonaná žalovaným v 2. rade na základe žiadosti žalobkyne) opätovne však v článku bolo uvedené „O závažných podozreniach vedia už dlhšie aj Š.U. E. B. S. X. Ú. A. L.. A nekonali“. Predmetná medializácia sa stala dokonca predmetom poslaneckej interpelácie v Národnej rade Slovenskej republiky, keď Ministerka vnútra Ing. Denisa Saková, PhD. musela v rámci interpelácie reagovať na žiadosti poslanca Z. K., ktorého v tom čase bol asistentom žalovaný v 1. rade, ktorý taktiež konštatoval „Vedomosť o týchto úkonoch mala aj súčasná S. X. Ú. N. Z. a tiež Q.E. E. X. N. Z.“. Predmetné skutočnosti boli v ďalšom pertraktované i na Z. T. N. Z., ako aj na Mestskej rade Mestského Ú. Z. s tým, že práve žalovaný v 1. rade vo svojich prednesoch určitým spôsobom spájal žalobkyňu s uvedenými podvodmi s tým, že toto bude ďalším výsledkom šetrenia, ďalších výpovedí svedkov, výpovedí zamestnancov a tam sa preukáže... Žalovaný v 1. rade na svojom facebookovom profile taktiež zdôrazňuje tú skutočnosť, že „Je L., ktorá je zároveň S. X. Ú.Q. N. Z., pod ktorý spadá aj spomínaný kataster, ktorá samotného A. označila za podvodníka a sama podala štyri trestné (.... oznámenia), ale hlasovať ZA túto zmenu problém nemala .... Ja naozaj napriek enormnej snahy z mojej strany s takýmito ľuďmi spolupracovať neviem a nedokážem“. Žalovaný v 1. rade dňa 7.6.2020 na elektronickej stránke Denníka N uverejnil blog označený „Mŕtvi nespievajú“ : kauza katastra v Z. po roku, kto nesie zodpovednosť? V uvedenom blogu nadväzuje na vyššie špecifikovaný článok redaktora C., pričom poukazuje na tú skutočnosť, že trestné stíhanie v predmetnej veci je vedené v Košiciach a prípadom sa zaoberá aj NAKA „zatiaľ stále bez výsledkov“. Uvedený blog uverejnil aj v občasníku Z. X. N., v ktorých je menovaný vydavateľom a na svojom facebookovom profile. V ďalšom žalovaný v 1. rade ako aj autor blogu jednoznačne žalobkyňu spája s vyššie špecifikovanou kauzou, keď uvádza „kľúčovými osobami v tejto kauze boli N. E. B. K. S. X., ktoré podľa dostupných informácií mali dostatok dostupných informácii o tom, čo sa na katastri deje a o aký rozsah podvodov ide, zasiahli však až potom, keď už bolo zjavné, že sa všetko prevalí. Jedným z hlavných dôvodov ich nečinnosti mohol pri tom byť aj konflikt záujmov a zjavná zaujatosť voči S. A.. V texte podrobne opisuje prepojenia samotnej S. a zamestnancov katastra s osobami, ktoré majú stáť za podozrivými prevodmi. Pod uverejneným blogovým článkom, pred samotnou jeho časťou nazvanou „záver“, je opätovne zverejnená vizualizácia žalobkyne, pričom uvedená skutočnosť, ako aj samotná textácia a obsah tohto článku jednoznačne žalobkyňu spájajú s podvodmi, ktoré sa mali diať na X. Ú. Z., katastrálny odbor, a ktoré sú práve z podnetu žalobkyne v súčasnosti preverované prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. Žalovaný v 1. rade jednak z Mestskej rady ako aj zo samotného mestského zastupiteľstva minimálne bol informovaný o tom, že inkriminovaná reportáž obsahuje nepravdivé údaje, resp. vyslovené klamstvo vo vzťahu k žalobkyni, napriek tomu naďalej zverejňuje vyššie uvedené informácie. V ďalšom poukázala, že difamujúce tvrdenie zasahujúce do práva na ochranu osobnosti je nutné posúdiť nie len podľa použitých výrazov a formulácií, ale aj celkového dojmu, ktorým pôsobí s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Významné je, či celkové vyznenie určitej informácie zodpovedá pravde (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.11.2007, sp. zn. 30Cdo/332/2007). Zverejnenie, či už vedomé alebo nevedomé nepravdivých informácií o fyzickej osobe je v zásade potrebné vždy posudzovať ako neoprávnený zásah do jej osobnostných práv a to aj v prípade, že príslušná informácia nebude mať výslovne difamačný charakter. Podstatné totiž je, že takto je o konkrétnej fyzickej osobe vyslovovaná nepravda, na základe ktorej môžu tretie osoby túto fyzickú osobu skreslene posudzovať (nie je pritom ani rozhodujúce, či by išlo o negatívnu alebo pozitívnu informáciu; Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.11.2004, sp. zn. 30Cdo/923/2004). Predovšetkým vo vzťahu k inkriminovanej reportáži, resp. článku, ako aj blogu žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že tieto obsahujú výslovne nepravdivý údaj o tom, že žalobkyňa po tom ako zistila, že na Okresnom úrade, Katastrálny odbor v Z. dochádza k povoľovaniu vkladov vlastníckeho práva na základe zmlúv o prevodoch pozemkov z nežijúcich osôb na údajného páchateľa, nekonala. Túto skutočnosť žalobkyňa žalovanému v 2. rade namietala
a tento doposiaľ uvedené skutočnosti neuviedol na pravú mieru. Žalobkyňa v závere zdôraznila, že o uvedených zisteniach bola prostredníctvom vedúcej Katastrálneho odboru, Okresného úradu v Z. informovaná dňa 2.4.2019 a ihneď dala pokyn vedúcej E. X., aby táto podala podnetu na Okresnú prokuratúru, resp. orgánom činným v trestnom konaní. Tento podnet na Okresnú prokuratúru Z. bol doručený už dňa 3.4.2019, následne bol doplnený ďalšími troma podnetmi na základe informácii, ktoré boli získané postupne v súvislosti s ďalšími žiadosťami o prešetrenie prevodov nehnuteľností. Práve na základe prvotného podnetu ako aj neskorších doplnení bola vec Okresnou prokuratúrou Z. následne postúpená na vybavenie vyšetrovateľovi Odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Z., ktorý v predmetných veciach koná i súčasnosti. S poukazom na citovanú právnu úpravu, vychádzajúc z pripojených listinných podkladov, ako aj tú skutočnosť, že žalobkyňa uvedené konanie žalovaných podnetovala orgánom činným v trestnom konaní a do budúcna sa hodlá samostatným žalobným návrhom domáhať proti žalovaným ochrany osobnosti navrhla, aby súd vydal navrhované neodkladné opatrenie. Žalobkyňa k uvedeným skutočnostiam predložila nasledovné dôkazy: fotokópia elektronického vydania Denníka N zo dňa XX.X.XXXX, podanie žalobkyne 14.6.2019, reakcia na žiadosť o opravu 17.7.2019, Denník N zo dňa 24.06.2019, interpelácia a odpoveď na interpeláciu poslanca K., zápis z rozpravy Mestského zastupiteľstva Z., screen z facebookovej stránky žalovaného v 1. rade, blog zverejnený v elektronickej verzii Denníka N dňa XX.X.XXXX.
4. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.7.2020 žalobkyňa doplnila svoj návrh o ďalšie skutočnosti týkajúce sa zásahu žalovaného v 1. rade do osobnostných práv žalobkyne, a to na diskusii konanej v Zemplínskom osvetovom stredisku v Z. dňa XX.X.XXXX. Žalovaný v 1. rade mal v rámci diskusie opätovne vysloviť nepravdivé informácie o tom, že žalobkyňa potom, ako zistila, že na Okresnom úrade, katastrálny úrad v Z., že dochádza k povoľovaniu podozrivých vkladov nekonala, dokonca mala s manželom vytvoriť organizovaný skupinu, ktorá sa podieľala na nezákonných prevodoch. V prílohe pripojila prepis prednesov žalovaného v 1. rade a CD nosič, ktorého obsahom je predmetná diskusná relácia. Žalobkyňa následne dňa 14.7.2020 o 11:00 hod. podala trestné oznámenie na žalovaného v 1. rade.
5. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu a po aplikácii ust. § 324 ods. 1, § 329 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2 C.s.p. dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade sa žalobkyňa domáha súdnej ochrany v súvislosti so stretom základných práv, ktorými sú právo na informácie a ich šírenie a právo na ochranu osobnosti a súkromného života. Pri skúmaní žalobkyňou uvedených skutočností súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný v 1. rade pôsobí ako regionálny politik, t.j. verejne činná osoba a žalovaný v 2. rade je vydavateľom periodickej tlače. Ide teda o subjekty, ktorých právo na slobodu prejavu požíva v demokratickej spoločnosti zvýšenú ochranu. Žalobkyňa bola v relevantnom čase osobou verejne činnou, u ktorej sú hranice prijateľnej kritiky širšie ako u bežných občanov. Obsah inkriminovaných článkov, či verbálnych prejavov žalovaných smeruje k podozrivým prevodom nehnuteľností a spôsobu vyšetrovania týchto prípadov. Ide o vec verejného záujmu, čo podľa názoru súdu prvej inštancie legitimizuje zverejnenie týchto skutočností. S ohľadom na konkrétne okolnosti je žiaduce, aby nebolo žalovaným akýmkoľvek spôsobom bránené v slobode prejavu. Žalobkyňa podľa názoru súdu prvej inštancie nepredložila dostatočné dôkazy, ktorými by spochybnila pravdivosť zverejnených informácií. Svoje vysvetlenie opiera v prevažnej miere o vlastné tvrdenia. Súd prvej inštancie aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 6.6.2013 sp.zn. IV.ÚS 284/2012 dospel k záveru, že sloboda prejavu v posudzovanom prípade dosahuje legitímny cieľ a napĺňa znaky primeranosti voči právu na súkromie žalobkyne. Inkriminovanými článkami či verbálnymi prejavmi nedošlo k neprípustnému zásahu do osobnostných práv žalobkyne.
7. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť bezodkladnej potreby úpravy pomerov, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
8. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaní boli v konaní úspešní, avšak trovy konania im nevznikli.
9. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení navrhnutom
žalobkyňou vyhovie. Uplatnila náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Vytkla súdu prvej inštancie, že napadnutým uznesením zaujal právny názor vo vzťahu k otázke primeranosti či neprimeranosti toho-ktorého zásahu do práva na súkromie fyzickej osoby, takéto právo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súdu neprináleží, ide o určitú „nadprácu“, preto rozhodnutie je potrebné považovať za nezákonné. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd sa nemá právo vyslovovať predbežný právny názor na vec samu, nakoľko takýto postup je v príkrom rozpore s platnou právnou úpravou obsiahnutou v C.s.p., navyše na takéto hodnotenie nemá ani dostatok podkladov a informácií. Podľa názoru odvolateľa podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ich má na mysli § 325 ods. 1 C.s.p. sú stanovené alternatívne a nie kumulatívne. V tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia nezákonné a nepreskúmateľné. Nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že zo strany žalovaných, a to predovšetkým žalovaného v 2. rade došlo k zverejneniu určitých „informácií, ktoré sa stali verejne známymi a prístupnými všetkým obyvateľom, čím tieto stratili dôverný charakter ....“ s poukazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Je neprípustné takýmito argumentmi odôvodňovať zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nemôže byť pravdivou informáciou ani verejnou kritikou výslovné klamstvo, manipulácia s faktami, ktoré nesmú a nemôžu požívať právnu ochranu bez ohľadu na tú skutočnosť, že ich zverejnila tlač, resp. osoba aktívna v regionálnej politike. Názor súdu prvej inštancie, že žalobkyňa svoje tvrdenia nepodložila dostatočnými dôkazmi je nepravdivý a zavádzajúci. Už aj samotná skutočnosť, že žalovaný v 2. rade na základe výzvy žalobkyne sčasti poopravil svoje tvrdenia obsiahnuté na webovej stránke, na základe podnetu zo dňa 17.7.2019 by malo byť pre súd veľavravným bez ohľadu na reálnu existenciu nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov strán do právoplatného skončenia konania o ochranu osobnosti. Bez povšimnutia ostala skutočnosť, že žalobkyňa v rovine trestnoprávnej sa domáha svojich nárokov podaním podnetu na zahájenie trestného konania. Vzhľadom na to, že predmetné rôzne statusy žalovaného v 1. rade majúce 60 0000 vzhliadnutí, pričom v okresnom meste Z. žalobkyňa požíva povesť slušného občana je absolútne nevyhnutné formou neodkladného opatrenia do skončenia konania o ochranu osobnosti upraviť pomery strán sporu navrhnutým spôsobom.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.
11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
14. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd skúmať splnenie vyššie uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
20. Správne súd prvej inštancie v danej veci dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh zamietol.
21. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalobkyne uvádza nasledovné:
22. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáha vo vzťahu k žalovaným nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti zdržať sa akéhokoľvek písomného alebo verbálneho prejavu, obsahom ktorého sú skutočnosti týkajúce sa osoby žalobkyne, jej osobnosti, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia. Žalobkyňa tvrdí, že konanie žalovaných, ktoré spočíva v uvádzaní nepravdivých údajov o jej osobe je objektívne spôsobilé privodiť jej ujmu na osobnostných právach.
23. Niet pochýb o tom, ako správne uzavrel súd prvej inštancie, že v danom prípade ide o skúmanie stretu dvoch základných práv, ktorým je právo na informácie a ich šírenie a právo na ochranu osobnosti a súkromného života. S ohľadom na subjekty, ktorých práva sú v danom prípade chránené, a teda že na strane žalobkyne ide o S. X. Ú., teda o verejne činnú osobu, že žalovaný v 1. rade je poslancom Mestského zastupiteľstva, teda tiež osoba verejne činná a žalovaný v 2. rade je vydavateľom Denníka N - nezávislých novín, je potrebné pri poskytnutí ochrany základných práv týchto subjektov zobrať do úvahy tieto špecifiká.
24. V súvislosti so skúmaním splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia možno uzavrieť, že žalobkyňa osvedčila svoje tvrdenia o tom, že žalovaní vo vzťahu k nej vyvíjajú určitú činnosť cestou písomných a verbálnych prejavov, ktorými zverejňujú informácie týkajúce sa žalobkyne, avšak žalobkyňa v tomto štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne neodôvodnila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu neodkladné opatrenie nariadené v rozsahu navrhnutom žalobkyňou, ktorým by sa žalovaným uložila povinnosť zdržať sa „akéhokoľvek“ písomného alebo verbálneho prejavu, obsahujúceho skutočnosti týkajúce sa osoby žalobkyne, jej osobnosti, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, by neprimeraným spôsobom zasiahla do práv žalovaných na informácie a ich šírenie, predovšetkým s ohľadom na to, že na strane žalovaného v 1. rade ide o poslanca mestského zastupiteľstva, teda verejne činnú osobu a žalovaný v 2. rade je vydavateľom denníka, ktorého predmetom činnosti je práve získavanie a šírenie informácií, predovšetkým týkajúcich sa veci
verejných. Pokiaľ by teda žalovaným bolo uložené zdržať sa akéhokoľvek písomného alebo verbálneho prejavu týkajúceho sa práv spojených s ochranou osobnosti žalobkyne, takáto dočasná úprava pomerov strán sporu by bola jednoznačne neprimeranou. Zasahovanie do práv toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, nemôže totiž dosiahnuť takej intenzity, aby sa prakticky znemožnila ochrana oprávnených záujmov tejto druhej strany. Odvolací súd má za to, že takto navrhnuté neodkladné opatrenie by nepriamym spôsobom zasiahlo do práv žalovaných, ktorým by bola uložená povinnosť zdržať sa šírenia akýchkoľvek informácií týkajúcich sa žalobkyne. Keďže žalobkyňa v podanom návrhu nešpecifikovala, v akom rozsahu má byť žalovaným neodkladné opatrenie nariadené, a že sa má prípadne týkať len určitých písomných alebo verbálnych prejavov, u ktorých by dochádzalo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, nebolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho žalobkyňa koncipovala, vyhovieť.
26. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že aj súd prvej inštancie v bode 12. napadnutého uznesenia uviedol, že v danom prípade „je žiaduce, aby nebolo žalovaným akýmkoľvek spôsobom bránené v slobode prejavu“.
27. Odvolací súd v tej súvislosti dodáva, že neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že je potrebné upraviť práva medzi stranami sporu predbežne, predtým ako dôjde ku konečnej úprave práv a povinností strán sporu v rámci konania o veci samej. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Samotná otázka, či v danom prípade v rámci stretu práv na informácie a ich šírenie a práva na ochranu osobnosti a súkromného života a ktorému právu je potrebné poskytnúť ochranu, bude vyriešená až v konaní vo veci samej, keďže vyriešenie tejto otázky si vyžiada potrebné dokazovanie, ktorého rozsah presahuje možnosti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná a žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).