Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie sumy 821,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 4. decembra 2019, č.k. -74, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ohľadne zaplatenia sumy 212,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 212,50 eur od 01.10.2017 do zaplatenia m e n í tak, že žalobu v tejto časti zamieta a vo zvyšnej časti napadnutý výrok I. p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 48% .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 821,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 821,07 eur od 01.10.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. , , cit. zákona, , , , , , , , , , , , , , , Nariadenia vlády SR č. , , .

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb spolu s Dodatkom k zmluve č. A8056123 zmysle a nasl. z.č. , ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky spoločnosti Cenník služieb (oprávnenie na vydanie ktorých žalobcovi upravuje samotný zákon), na základe ktorých žalobca vypožičal žalovanému 2 ks mikroprocesorových SIM-kariet, ktoré žalovanému umožnili využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaný sa zaviazal platiť cenu služieb a súvisiacich plnení uvedených v platnom cenníku podľa zvoleného účastníckeho programu, na základe faktúr dojednaných v elektronickej forme. Z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb a dohody o splátkach z 9.12.2016 súd zistil, že účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca predal

žalovanému zariadenie zn. Samsung Galaxy S7 Edge gold za kúpnu cenu 544,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť bezodkladnou úhradou sumy 16,- eur a následne v 24 mesačných splátkach po 22,- eur. Zmluvné strany si zároveň v dohode o splátkach dojednali, že pokiaľ bude žalovaný v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek splátky po dobu minimálne 3 mesiacov, stáva sa splatnou celá nezaplatená časť kúpnej ceny, a to 15 dní od doručenia upozornenia, alebo v iný, neskorší deň určený v upozornení. Žalovanému boli potom zaslané faktúry na úhradu ceny telekomunikačných služieb vymedzené v bode 14. tohto odôvodnenia, ktoré žalovaný neuhradil, hoci telekomunikačné služby žalobcu využíval. Žalobca preto žalovanému zaslal pokus o pokonávku zo dňa 21.8.2017, ktorým mu oznámil stratu výhody zo splátok z dôvodu omeškania viac ako 3 mesiace a vyzval na úhradu sumy 831,07 eur (352,- eur ako zostatok kúpnej ceny, 146,57 eur za poskytnuté elektronické komunikačné služby na základe vystavených faktúr, 212,50 eur zmluvnú pokutu / náhradu škody a náklady za mimosúdne vymáhanie 10,- eur) najneskôr do 30.9.2017. Na uvedené však žalovaný nijako nereagoval, a tak sa žalobca obrátil so žalobou na súd. V súvislosti s argumentáciou, že zmluva je formulárová, súd po oboznámení sa z listinnými dôkazmi konštatuje, že z nich je zrejmé, že žalovaný mal možnosť výberu z viacerých možností pri dojednaní zmlúv o poskytovaní verejných služieb, resp. ich dodatkov s rôznymi variáciami, prípadne uzavretím zmluvy bez viazanosti alebo benefitov spočívajúcich napr. v poskytnutí telekomunikačného zariadenia za výrazne zvýhodnenú cenu. Účastník takéhoto zmluvného vzťahu si totiž môže vybrať rôzne mobilné telefóny s rôznymi cenovými alternatívami v rámci ponuky mobilného operátora. Je prirodzené, že s ohľadom na charakter ponúkaných služieb a množstvo klientov má mobilný operátor pripravené jednotlivé typy zmlúv, ktoré so spotrebiteľmi potom uzatvára, pričom zmluvná voľnosť v tomto smere nemohla spôsobiť hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pre prípad porušenia zmluvných povinností si zmluvné strany v čl. 2.5 Dodatku k zmluve dojednali zmluvnú pokutu, ktorej výška stanovená na maximálnu sumu 255,- eur, bola následne závislá od doby viazanosti, na ktorú sa žalovaný zaviazal a od času, kedy z jeho strany došlo k porušeniu povinností. Inštitút zmluvnej pokuty upravuje v ustanovení , tak, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V konaní nebolo sporné, že žalovaný na základe dodatku získal mobilný telefón, ktorého bežná maloobchodná cena bola 799,- eur, za akciovú cenu 544,- eur. Akciová cena telekomunikačného zariadenia bola dohodnutá tak, aby riadnym využívaním služieb a platením úhrad za ne mal žalobca prostredníctvom úhrad za služby kompenzovaný aj rozdiel medzi akciovou cenou a predajnou cenou konečného telekomunikačného zariadenia. Preto bol zmluvný vzťah dohodnutý na dobu 24 mesiacov, pričom žalovaný si tejto dohody musel byť nesporne vedomý, no svoje zmluvné povinnosti zotrvania v zmluvnom vzťahu a včasného platenia ceny za poskytnuté služby evidentne prestal plniť. Žalovaný uzavrel dodatok uzavrel 9.12.2016, svoje zmluvné povinnosti porušil 23.4.2017, viazanosť teda nedodržal po dobu 20 mesiacov. Súd hodnotil dojednanie o zmluvnej pokute vo vzťahu k ustanoveniu pričom dospel k záveru, že toto dojednanie nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pri hodnotení danej zmluvnej podmienky bolo potrebné vziať do úvahy, že to bol práve žalovaný, kto zo zmluvných strán porušil svoju základnú povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb, a to napriek tomu, že žalobca mu poskytol benefit v podobe zľavnenému mobilného zariadenia a svoje zmluvné povinnosti si plnil. Žalobca ako dodávateľ primerane chránil svoje obchodné záujmy v rámci svojho podnikania, t. j. poskytovania verejných služieb, a to aj sankciou vo forme riadne dojednanej zmluvnej pokuty. Predmetné zmluvy a ich dodatky boli vyhotovené čitateľne s primerane veľkým písmom textu, po prečítaní ktorého pred podpisom muselo byť žalovanému zrejmé, že v prípade neplatenia ceny služieb si žalobca bude môcť voči nemu uplatniť aj dohodnuté zmluvné pokuty. Žalovaný plnenie od žalobcu prijal, využíval jeho služby počas určitého obdobia, následne fakturované sumy však žalobcovi prestal platiť a tým hrubo porušil svoje zmluvné povinnosti. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcovi v dôsledku toho mobilný telefón vrátil, resp. že by dodatočne fakturované sumy aj uhradil. Spotrebiteľské právo vo všeobecnosti síce chráni spotrebiteľov ako slabšiu stranu daného právneho vzťahu, avšak danú právnu úpravu nie je na mieste používať pri vedome nezodpovednom spotrebiteľovi, včas a riadne neplniacom si zmluvné povinnosti zo zmluvného vzťahu, ktorý mu zvyšoval jeho životný komfort. Zmluvné dojednanie o dobe viazanosti 24 mesiacov ako aj o zmluvnej pokute neodporuje zákonu, a to ani čo do jej výšky, ktorá bola stanovená primerane, pričom nebola uplatnená paušálne, ale zohľadňovala aj reálne časové obdobie, počas ktorého žalovaný zabezpečený záväzok neplnil. Zmluvná pokuta vrátane jej výšky bola teda dojednaná v súlade s ustanovením , . Žalobca vyúčtoval cenu za poskytnuté služby žalovanému faktúrami splatnými 22.4.2017 a 22.5.2007. Trojročná premlčacia doba pri týchto nárokoch začala plynúť 23.4.2017, resp. 23.5.2017

a uplynula by 23.4.2020, resp. 23.5.2020. Nárok na zaplatenie zostatku kúpnej ceny bol žalobcom uplatnený v pokuse o pokonávku, v ktorom žalobca poskytol žalovanému dodatočnú dobu na plnenie do 30.9.2017. Právo na zmluvnú pokutu žalobcovi vzniklo okamihom porušenia povinnosti, t.j. 23.4.2017. Keďže žaloba bola na súd podaná 18.3.2019, vo vzťahu k žiadnemu z uplatnených nárokov nedošlo k uplynutiu premlčacej doby a vznesená námietka je nedôvodná. Nakoľko žalovaný nezaplatil cenu za telekomunikačné služby vo výške 146,57 eur, ktorá cena poskytnutých služieb bola žalovanému fakturovaná faktúrami žalobcu uvedenými vyššie, ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil, čím porušil zmluvné povinnosti, preto žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 21.8.2017 vyzval žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy a k zaplateniu nesplatených splátok a zvyšnej časti kúpnej ceny najneskôr do 30.9.2017. Žalovaný na výzvu nereagoval. Nakoľko žalovaný svoj zvyšný dlh neuhradil, súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 146,57 eur, nesplatenej kúpnej ceny zariadenia vo výške 462,- eur a zmluvnej pokuty 212,50 eur, teda spolu sumu 821,07 eur. Keďže žalovaný sa dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, súd žalobcovi priznal v zmysle ust. a ust. Nariadenia vlády SR č. úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej, ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, ktoré uviedol v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 24.04.2019, a preto jeho postup je svojvoľný a neponíma procesné požiadavky spravodlivosti. Taktiež uviedol, že odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky v zmysle ust. , . Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.12.2019 a e-mailovým podaním zo dňa 03.12.2019 požiadal o odročenie pojednávania s tým, aby súd nepojednával v jeho neprítomnosti, nakoľko nemá právnické vzdelanie a advokát mu prisľúbil pomoc v januári 2020. Napriek uvedenému súd konal, čím bolo porušené právo na spravodlivý proces a č. 46 a článku 48. Je toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol len na základe tvrdení žalobcu a jemu nedal možnosť, aby sa vyjadril na verejnom pojednávaní ku všetkým vykonávaným dôkazom, čím bolo porušené jeho ústavné právo. Žalobca ho neoboznámil so všeobecnými podmienkami, a tak nie je nimi viazaný. Nie je pravdivé tvrdenie, že si sám zvolil účastnícky program, pretože tento program určil žalobca a on ho mohol len prijať tak, ako mu ho dal podpísať žalobca. Je toho názoru, že súd prvej inštancie ho zaviazal zaplatiť bez právneho dôvodu aj nároky, ktoré žalobcovi nepatria, a to zmluvnú pokutu a služby, ktoré vinou žalobcu nemohol využívať, pretože ho odpojil od užívania. Mal za to, že neuzavrel kúpnu zmluvu, ale nájomnú zmluvu, keďže žalobca tvrdí, že sám mal uzavrieť zmluvu na 24 mesiacov, pričom túto zmluvu sám žalobca zrušil. Žalobca mu nikdy neuviedol, že s ním uzavrel kúpnu zmluvu na zariadenie zn. Samsung Galaxy S7 Edge Gold za kúpnu cenu 544,- eur. Preto nie je správne zistenie súdu, ktoré tvrdí, že žalobca a žalovaný mali uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalovaný tvrdí, že nebol oboznámený s tým, že keď bol v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek splátky po dobu minimálne 3 mesiace, stala sa splatnou celá nezaplatená časť kúpnej ceny, a to do 15 dní od doručenia upozornenia, alebo v iný neskorší deň určený v upozornení. Podľa jeho názoru ide o neplatný právny úkon. Žalobca má záujem sa na ňom bezdôvodne obohatiť. Ak je zostatok kúpnej ceny 352,- eur, tak je nedôvodné, aby mal zaplatiť žalobcovi sumu 821,07 eur a k tomu úroky z omeškania. Žalobca nepreukázal, že mu poskytol elektronické komunikačné služby v sume 146,57 eur keď tvrdí, že mesačný poplatok má byť 22,- eur, a to vrátane splátky za mobilný telefón. Uvedené faktúry sú nesprávne, keďže podľa zmluvy mali byť na sumu 22,- eur mesačne. Taktiež je názoru, že súd sa nevysporiadal s neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko nemal možnosť výberu, ako uviedol súd prvej inštancie, pretože žalobca bol ten, ktorý diktoval možnosť a on pripravil zmluvu, ktorá je formulárová a žalovaný ako spotrebiteľ ju nemohol ovplyvniť. Na základe uvedeného žiada, aby súd určil zmluvnú pokutu v čl. 2.5 Dodatku k zmluve, ktorej výška je stanovená na maximálnu sumu 255,- eur, ako neplatnú neprijateľnú zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. MobdoV4/2003, a taktiež uviedol, že súd prvej inštancie ani žalobca nijako neodôvodnili výpočet výšky zmluvnej pokuty, neodôvodnili prečo práve takúto výšku zmluvnej pokuty žalobca včlenil do spotrebiteľskej zmluvy, a taktiež súd neuviedol, v čom videl primeranosť výšky zmluvnej pokuty. Taktiež poukázal na to, že ak žalobca dodal služby, ktoré si spotrebiteľ neobjednal, je potrebné aplikovať ust. O.z., ktoré súd prvej inštancie opomenul a neaplikoval. V konaní je žalobca v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj so zákonom, tiež v rozpore so samotnou zmluvou,

ktorú pripravil a preformuloval. Nie je povinný zaplatiť žalobcovi nedodané služby v cene 146,57 eur, nie je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, ani sumu uvedenú vo výroku napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je zmätočný a nepreskúmateľný.

5. K odvolaniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, k tvrdeniu neprijateľnosti zmluvnej pokuty, na základe ktorej si žalobca uplatňoval nárok titulom zmluvnej pokuty poukázal na to, že pri určení výšky zmluvnej pokuty bola zohľadnená výška zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji telekomunikačného zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá. Žalobca zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti, a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , Krajského súdu v Nitre sp. zn. , v ktorých odvolacie súdu za obdobných podmienok, ako v predmetnom konaní, dospeli k záveru, že uplatňovaná zmluvná pokuta je primeraná a nemožno na ňu hľadieť ako na neprimeranú zmluvnú podmienku. Žalobca má za to, že konajúci súd prvej inštancie neporušil práva žalovaného v predmetnom súdnom konaní tým, že neprihliadol na e-mailové podanie žalovaného bez autorizácie podľa osobitného predpisu. Tvrdenie žalovaného o tom, že údajne nebol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu považuje za účelové i bez právnej relevancie, nakoľko žalovaný svojim podpisom na zmluvách č. A8056123 a č. A8574085 toto poučenie potvrdzuje. Žalovaný nemohol využívať služby počas celej doby viazanosti, z dôvodu porušenia svojich povinností, nakoľko sa dostal do omeškania s platbou ceny poskytnutých telekomunikačných služieb, čím porušil svoju primárnu povinnosť platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by mal povinnosť platiť iba sumu 22,- eur mesačne a žalovanému tak boli vyfakturované ceny za reálne poskytnuté telekomunikačné služby v zmysle platného cenníka služieb. Žalovaný namieta, že nie je povinný platiť za nedodané služby, pričom však bližšie neuvádzal o aké nedodané služby sa jedná. Pokiaľ mal na mysli služby, ktoré mu boli dodané za obdobie, počas ktorého nevyužíval telekomunikačné služby poskytované žalobcom (20 mesiacov, počas ktorých nedodržal svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu), tak žalobca uvádza, že takéto plnenie od žalovaného nie je predmetom súdneho sporu. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 146,57 eur titulom poskytnutých telekomunikačných služieb. Účastník mal reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv a pripojení a ich dodatkov, resp. iných dokumentov, keď mal možnosť výberu rozhodnúť sa, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom. Ďalej mal možnosť nastaviť výšku mesačného paušálu, zvoliť si telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu alebo nie a pod. Celý proces zmluvných vzťahov je založený na voľbe daného účastníka. Žalovaný svojim podpisom súhlasil s ustanoveniami zmluvy v dodatku k zmluve a tiež dohody o splátkach a zaviazal sa, že bude využívať služby žalobcu po dohodnutú dobu viazanosti. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, porušil zmluvné povinnosti a nebola dodržaná zmluvná viazanosť v zmysle čl. 2 bod 2.3 Dodatku k zmluve. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji zariadenia žalovanému poskytnutá a žalobca taktiež zohľadnil časový aspekt jej uloženia a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Na základe uvedeného preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozsudok v napadnutých častiach v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné len v časti zaplatenia sumy 212,50 eur spolu s prísl., v dôsledku čoho je potrebné napadnutý rozsudok v tejto časti v zmysle zmeniť a žalobu v tejto časti zamietnuť a vo zvyšnej vyhovujúcej časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle potvrdiť.

7. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je len právne posúdenie otázky výkladu ust. , odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( ). Sporové strany sa k otázke uplatnenej zmluvnej pokuty a výkladu mali možnosť vyjadriť, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné opätovne dávať stranám priestor na vyjadrenie (či už písomné alebo ústne na pojednávaní) k tejto právnej otázke.

8. Pre rozhodovanie odvolacieho súdu bolo v prvom rade významné vyriešiť si najskôr tú procesnoprávnu otázku, či súd prvej inštancie mohol dňa 04.12.2019 vo veci konať a rozhodnúť aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil e-mailom a žiadal o odročenie, nakoľko chce byť právne zastúpený a jeho advokát ho môže zastupovať až od januára 2020. V danom prípade odvolací súd dospel k zhodnému názoru ako súd prvej inštancie, že nejde o dôležitý dôvod v zmysle , ktorý by súd mal akceptovať a pojednávanie odročiť, nakoľko žalovaný vedel o termíne pojednávania už od 13.11.2019 a mal tak dostatok času, aby súdu predložil plnú moc pre zvoleného právneho zástupcu, ktorý by svoju neúčasť ospravedlnil dôležitými dôvodmi vylučujúcimi jeho substitúciu v zmysle .

9. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkami žalovaného, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ak vyhovel žalobe o zaplatenie sumy 146,57 eur titulom poskytnutých telekomunikačných služieb, nakoľko tieto služby mu dodané neboli.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu dvoch zmlúv o poskytovaní verejných služieb č. A8056123 z 15.10.2014 a č. A8574085 z 21.5.2015, na základe ktorých žalovaný obdržal 2 ks SIM kariet, prostredníctvom ktorých umožnil žalobca žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Podľa Zmluvy č. A8056123 bolo SIM karte pridelené účastnícke telefónne číslo 0917 960 431 a dohodnutý účastnícky program Panter 40 s osobitným roam. balíkom, s dodatočnými službami - Bonusová služba: TV v mobile, CLIP, SMS Notifikácia predpl. minút, Štart, Blokovanie hovorov na ATX do 1,- eur, Blokovanie hovorov na ATX nad 1,- eur, Roaming - bez blokovania prichádzajúcich hovorov v roamingu. Podľa Zmluvy č. A8574085 bolo SIM karte pridelené účastnícke telefónne číslo 0918 929 754 a dohodnutý účastnícky program Mobilný Internet Štart, s dodatočnými službami - TV v mobile s Archívom, TV v mobile s Archívom. Podľa bodu 3. zmlúv ceny služieb a súvisiacich plnení sú uvedené v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych programov. Podľa bodu 8. zmlúv sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Cenník služieb a Príloha k zmluve o poskytovaní verejných služieb s názvom „Súhlasy“. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 5396005085 splatnú dňa 22.4.2017 znejúcu na sumu 64,11 eur, faktúru č. 5395999226 splatnú dňa 22.4.2017 znejúcu na sumu 8,99 eur, faktúru č. 5400409325 splatnú dňa 22.5.2017 znejúcu na sumu 73,68 eur, faktúru č. 5400404345 splatnú dňa 22.5.2017 znejúcu na sumu 8,99 eur.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne ak žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 146,57 eur titulom poskytnutých služieb prostredníctvom telekomunikačnej siete, nakoľko podľa ust. , a o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu a účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb na základe predloženej faktúry, čo v danom prípade bolo zrealizované a na strane druhej, žalovaným neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že žalobca dohodnuté služby v zmysle zmluvy neposkytoval, napr. predložením reklamácie nedodaných služieb v príslušnom období a tak jeho námietky o nedodaných službách ostali len v rovine tvrdenia, bez unesenia dôkazného bremena.

12. Žalovaný namietal uzavretie kúpnej zmluvy na zariadenie zn. Samsung Galaxy S7 Edge Gold za kúpnu cenu 544,- eur, keď mal za to, že neuzavrel kúpnu zmluvu, ale nájomnú zmluvu. Taktiež nebol oboznámený s tým, že ak by bol v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek splátky po dobu minimálne 3 mesiace, stane sa splatnou celá nezaplatená časť kúpnej ceny, a to do 15 dní od doručenia upozornenia, alebo v iný neskorší deň určený v upozornení. Podľa jeho názoru ide o neplatný právny úkon.

13. V súvislosti s uzavretou Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A8056123 bola dňa 9.12.2016 uzavretá Dohoda o splátkach, predmetom ktorej bola dohoda strán o splátkach kúpnej ceny za zariadenie Samsung Galaxy S7 Edge gold. Kupujúci sa v zmysle tejto Dohody zaviazal zaplatiť prvú časť kúpnej ceny s DPH vo výške 16 eur bez zbytočného odkladu po uzavretí tejto Dohody a zvyšnú časť kúpnej ceny s DPH vo výške 528 eur zaplatí kupujúci v 24 mesačných splátkach po 22 eur. Z bodu 1.2 tejto Dohody ďalej vyplýva, že účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná (spotrebiteľská) cena mobilného telefónu bez zľavy je 799,- eur a že mobilný telefón je mu predávaný za zvýhodnenú kúpnu cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované prostredníctvom SIM karty v zmysle dodatku po dobu dohodnutú v bode 2.3 dodatku - 24 mesiacov. Podľa bodu 2.3 písm. a) Dohody, zmluvné strany sa dohodli, že celá nezaplatená zvyšná časť kúpnej ceny sa stáva splatnou a teda podnik je oprávnený žiadať o zaplatenie celej nezaplatenej časti zvyšnej kúpnej ceny a kupujúci je povinný celú nezaplatenú časť zvyšnej kúpnej ceny zaplatiť v prípadoch ak, a) kupujúci bude v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek splátky Zvyšnej časti kúpnej ceny po dobu minimálne troch mesiacov; v takom prípade sa stáva celá nezaplatená časť zvyšnej kúpnej ceny splatnou 15 dní odo dňa doručenia upozornenia kupujúcemu, že podnik si uplatní právo na zaplatenie celej nezaplatenej časti zvyšnej kúpnej ceny, alebo v iný, neskorší dátum, určený v uvedenom upozornení. Z pokusu o pokonávku zo dňa 21.8.2017 súd zistil, že žalobca žalovanému oznámil, že voči nemu eviduje pohľadávku vo výške 110,- eur, ktorá zahŕňa nezaplatené splátky zvyšnej kúpnej ceny za zariadenie po splatnosti, so zaplatením ktorých je v omeškaní viac ako 3 mesiace. Sumu neuhradených faktúr, sumu zmluvnej pokuty, zostávajúce splátky kúpnej ceny a nákladov v celkovej výške 831,07 eur mal žalovaný podľa výzvy žalobcu zaplatiť najneskôr do 30.9.2017.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že z predmetnej zmluvy je zrejmé, že jej predmetom bola dohoda strán o splátkach kúpnej ceny za zariadenie Samsung Galaxy S7 Edge gold a nie teda nešlo o uzavretie nájomnej zmluvy ako uvádza odvolateľ, nakoľko to zo zmluvy priamo vyplýva. Skutočnosť, že kúpna cena sa mala v zmysle zmluvy zaplatiť v splátkach a to raz v sume 16 eur a následne v 24 mesačných splátkach po 22 eur neznamená, že bola uzavretá nájomná zmluva, nakoľko takýmto spôsobom platby kúpnej ceny predmetného zariadenia bolo umožnené žalovanému jej splácanie po dlhšiu dobu a nie naraz v celej sume. Žalovaný uzavretím predmetného dodatku na ktorom sa nachádza jeho vlastnoručný podpis potvrdil, že s týmito zmluvnými podmienkami súhlasí a teda bol uzrozumený, že v prípade ak bude viac ako 3 mesiace v omeškaní s ich platbou, bude následne nútený po výzve zo strany žalobcu ich zaplatiť v celom rozsahu v lehote ním určenej, čo aj bolo zo strany žalobcu realizované výzvou zo dňa 21.8.2017, kde bola určená lehota do 30.9.2017. Keďže konaním žalovaného došlo k naplneniu zmluvných podmienok v zmysle bodu 2.3 písm. a) Dohody o splátkach súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšku neuhradených a splatných splátok kúpnej ceny zariadenia Samsung Galaxy S7 Edge gold vo výške 462 eur, ktorá suma predstavuje 21 dlžných splátok po 22 eur.

15. Ďalej odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko žalobca pripravil zmluvu, ktorá je formulárová a žalovaný ako spotrebiteľ ju nemohol ovplyvniť. Na základe uvedeného žiada, aby súd určil zmluvnú pokutu v čl. 2.5 Dodatku k zmluve, ktorej výška je stanovená na maximálnu sumu 255,- eur ako neplatnú neprijateľnú zmluvnú pokutu. Taktiež uviedol, že súd prvej inštancie, ani žalobca nijako neodôvodnili výpočet výšky zmluvnej pokuty a taktiež súd neuviedol, v čom videl primeranosť výšky zmluvnej pokuty.

16. V zmysle čl. 2. bod 2.5 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 9.12.2016, číslo zmluvy A8056123 účastník je povinný podniku uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia povinností nasledovne: a/ ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo b/ ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo neuskutočniť úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy.

17. Žalovaný je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 255,- eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto

zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, za ktorú predal podnik MT účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

18. V zmysle (v znení účinnom v čase uzavretia predmetného dodatku medzi sporovými stranami 9.12.2016 ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.

21. Podľa v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj len „smernica“), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a/ nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

23. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve (ne)bola individuálne dojednaná. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami sporu a jej

dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, či iné telekomunikačné zariadenie, účastnícky program a služby, výšku zmluvnej pokuty v závislosti od ceny telekomunikačného zariadenia. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle cit. (i čl. 3 bod 2 smernice), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

24. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetná zmluvná podmienka v podobe dojednania o zmluvnej pokute nebola individuálne dojednaná, preto podlieha súdnej kontrole s poukazom na , t.j. bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

25. V zmysle čl. 4 bod 1 smernice je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.

26. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti ( ). Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti. Súd prvej inštancie dôsledne a podrobne vyhodnotil všetky rozhodujúce okolnosti dojednania zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o pripojení a správne rozlíšil dojednanie zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinností účastníka platiť cenu za služby riadne a včas (bod 2.5. písm. a/ dodatku) a v prípade porušenia povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti (bod 2.5. písm. b/ dodatku).

27. Zo žaloby žalobcu je zrejmé, že si ňou uplatnila zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas, čomu zodpovedá dojednanie o zmluvnej pokute v bode 2.5. písm. a/ dodatku. V danom prípade povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť, bez ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvu a dodatok k nej ako celok (teda či dôjde k ukončeniu právneho vzťahu zo zmluvy alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 dodatku vyplýva, že výška zmluvnej pokuty je určená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou elektronického telekomunikačného zariadenia predaného na základe dodatku a jeho zľavnenou cenou podľa dodatku a výška zmluvnej pokuty je určená tak, aby kryla podniku výpadok príjmov (výnosov) vzniknutý tým, že toto zariadenie predal za cenu nižšiu než obvykle. Na účely krytia tohto výpadku je dohodnutá doba viazanosti v kombinácii s povinnosťou účastníka mať po celú dobu trvania aktivovaný určitý účastnícky program s určitým minimálnym mesačným paušálom. Znamená to, že účastník každomesačne neplatí len za skutočne využité služby, ale platí určitú fixnú sumu bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu komunikačné služby využíva. Taká úprava je samozrejme opodstatnená

práve poskytnutou zľavou z ceny telekomunikačného zariadenia. Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba viazanosti a žalobca tak nemá iný prostriedok na kompenzáciu poskytnutej zľavy než zmluvnú pokutu.

28. Odvolací súd tak konštatuje, že zmluvná pokuta vo výške rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej ceny je v princípe primeraná pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti (bod 2.5. písm. b/ dodatku). Týmto spôsobom ukončenia sa totiž naruší celý hospodársky model žalobcu pri predaji takéhoto akciového zariadenia. Takéto dôvody však ani podľa odvolacieho súdu nemožno nájsť v prípade upravenom v písm. a/ ods. 2.5 dodatku. Porušenie povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby totiž samo osebe tento hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny elektronického komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou. Ak totiž nedôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, žalobca má naďalej nárok na minimálny paušál počas celej doby viazanosti, z toho vyplývajúci nárok na zaplatenie tohto minimálneho paušálu voči účastníkovi. Tento príjem jej tak v rámci jej hospodárskeho modelu kompenzuje výpadok spôsobený predajom komunikačného zariadenia za zľavnenú cenu. Uplatnenie zmluvnej pokuty podľa ods. 2.5 písm. a/ dodatku totiž samo osebe nezbavuje účastníka povinnosti naďalej plniť záväzky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, vrátane povinnosti mať aktivovaný minimálny paušál. Takej povinnosti by ho zbavovalo len uhradenie zmluvnej pokuty v zmysle ods. 3.5 dodatku, avšak aj to len od okamihu jej uhradenia.

29. Je vecou žalobcu, aké rozhodujúce skutkové tvrdenia v žalobe uvedie, pričom povinnosťou súdu je vychádzať len zo skutkových tvrdení žalobcu. Pokiaľ teda žalobca odôvodnil uplatnenie zmluvnej pokuty len tým, že žalovaný neplatil za poskytnuté služby riadne a včas mohol súd posudzovať dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty len na tomto skutkovom základe. Žalobca netvrdil a nepreukazoval, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti (čo by bolo dôvodom na zaplatenie zmluvnej pokuty). Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v sume rozdielu bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho zľavnenej ceny podľa dodatku nemôže byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku, bez ohľadu na dobu, po ktorú je účastník v omeškaní (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 deň) a bez ohľadu na výšku sumy omeškania (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 cent), a pritom súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy, teda nedôjde k naplneniu (hospodárskeho) účelu, ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty.

30. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu záveru, že ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú pokutu upravuje (v prerokúvanej veci ide len o ods. 2.5 písm. a/, keďže dôvod uvedený v písm. b/ nebol žalobkyňou uplatnený), tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku v zmysle a , ktorá je podľa neplatná. Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v , keďže ust. má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred ustanovením O.z.. Okrem toho by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú výšku odporovala aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, , Caxabank).

31. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa zmenil a žalobu v časti zaplatenia sumy 212,50 eur s prísl. zamietol, vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný ( ) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie a vo zvyšnej vyhovujúcej časti ohľadne zaplatenia 146,57 titulom úhrady za poskytnuté služby, sumy 462 eur titulom zaplatenia kúpnej ceny za mobilný telefón vo výroku I. podľa ako vecne správny potvrdil.

32. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa a , odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s a tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde v rozsahu 48 %. V prejednávanej veci bol rozsah úspechu žalobcu 74% (ohľadne sumy 608,57 eur) a úspech žalovaného 26% (ohľadne sumy

212,50 eur). Pomer úspechu a neúspechu strán tak predstavoval 48 % v prospech žalobcu, ktorému v uvedenom rozsahu bola náhrada trov konania v tomto konaní priznaná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

33. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).