Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-15S/56/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Jaroslavom Veisom, advokátom so sídlom Štefánikova 22, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova 69, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/009113-003 zo dňa 11.02.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Žalobou zo dňa 23.04.2019 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/009113-003 zo dňa 11.02.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný postupom podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „“) v spojení s o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie mesta Nitra č. SP 11847/2018-014-JUDr.Sp zo dňa 16.10.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým mesto Nitra žalobcovi podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zastavilo konanie vo veci priestupku podľa a zároveň mu bola uložená pokuta vo výške 25 000,- Eur za spáchanie priestupku podľa , ktorého sa dopustil tým, že nevykonal v určenej lehote do 06.05.2018 rozhodnutie mesta Nitra (ako príslušného stavebného úradu) č. SP 18674/2017-013-Ing.Br zo dňa 13.03.2018, právoplatné dňa 06.04.2018, o nariadení odstránenia nepovolenej stavby (ďalej len „rozhodnutie o odstránení stavby“) „sklad z kontajnerov“ nachádzajúcej sa na pozemkoch parc. č. XXX E. XXX/XX, k. ú. D. na F. G. v D. (ďalej len „nepovolená stavba“). Zároveň bola žalobcovi podľa uložená povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. Listom č. SP 11847/2018-021-JUDr.Sp zo dňa 01.02.2019, označeným ako „upovedomenie o oprave zrejmej chyby – rozhodnutie o priestupkoch obvineného“ informoval prvostupňový úrad žalovaného i žalobcu o oprave zrejmej chyby v písaní v prvostupňovom rozhodnutí podľa správneho poriadku, ktorou upravil označenie zákonného ustanovenia, na základe ktorého bola uložená pokuta, vo výroku prvostupňového rozhodnutia (text „ukladá podľa pokuta“ nahradil textom „ukladá podľa pokuta“).

2. Z predloženého spisu vyplýva, že mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím o odstránení stavby nariadilo odstránenie nepovolenej stavby, ktorú žalobca uskutočnil bez stavebného povolenia, v lehote jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odstránení stavby. Po uplynutí lehoty na odstránenie nepovolenej stavby (06.05.2018) vykonal poverený zamestnanec stavebného úradu konajúci ako orgán štátneho stavebného dohľadu podľa štátny stavebný dohľad (ďalej len „ŠSD“) dňa 21.05.2017, ktorým bolo zistené, že vlastník stavby túto nielenže neodstránil, ale v stavebných prácach pokračoval a zo stavby „sklad z kontajnerov“ uskutočnil stavbu, ktorú orgán ŠSD nazval „bytový dom z kontajnerov“. ŠSD sa zúčastnil žalobca ako vlastník nepovolenej stavby i jeho právny zástupca, pričom o vykonaní ŠSD bol spísaný záznam. Orgán ŠSD listom zo dňa 06.07.2018 predložil výsledky ŠSD stavebnému úradu na prejednanie priestupkov.

3. Listom zo dňa 11.07.2018 bolo žalobcovi ako obvinenému oznámené začatie konania vo veci priestupku podľa , ktorého sa mal obvinený dopustiť tým, že v období od marca 2018 do 14.06.2018 na pozemkoch parc. č. XXX E. XXX/XX, k. ú. D., ako stavebník bez stavebného povolenia uskutočňoval novú stavbu „bytový dom z kontajnerov“ v rozsahu stavebných prác bližšie špecifikovaných na str. 3 a 4 prvostupňového rozhodnutia, a priestupku podľa , ktorého sa mal obvinený dopustiť tým, že nevykonal v určenej lehote do 06.05.2018 rozhodnutie stavebného úradu o odstránení stavby „sklad z kontajnerov“, nachádzajúcej sa na pozemkoch parc. č. XXX E. XXX/XX, k. ú. D..

4. Vo vzťahu ku skutku v bode I prvostupňového rozhodnutia (uskutočnenie stavby „bytový dom z kontajnerov“ bez stavebného povolenia) dospel stavebný úrad k záveru, že zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že nejde o priestupok, ale o trestný čin podľa – neoprávnené uskutočňovanie stavby. Stavebný úrad preto v súlade s dňa 17.08.2018 postúpil vec uvedenú v bode I prvostupňového rozhodnutia na Okresnú prokuratúru Nitra a upovedomil o tom zástupcu obvineného. Z toho dôvodu stavebný úrad konanie vo veci priestupku uvedeného v bode I prvostupňového rozhodnutia zastavil podľa .

5. Vo vzťahu ku skutku v bode II prvostupňového rozhodnutia (neodstránenie nepovolenej stavby) obvinený tvrdil, že nejde o stavbu, ale je to „autonómny objekt“ s tým, že v čase, kedy boli kontajnery zložené na pozemku, nemali okná, neboli zatepľované, nespĺňali zákonné ustanovenia v zmysle . Podľa stavebného úradu výsledky doterajších konaní preukazujú, že „sklad z kontajnerov“ bola tzv. pozemnou stavbou v zmysle a ods. 2 , pretože išlo o priestorovo sústredenú zastrešenú nebytovú budovu, ktorá v dobe vydávania rozhodnutia o odstránení stavby (dňa 13.03.2018) bola stavebnotechnicky vhodná a určená na ochranu vecí (stavebného materiálu určeného pre budúcu stavbu polyfunkčného objektu). Závery stavebného úradu, že „sklad z kontajnerov“ je stavbou, potvrdil aj odvolací orgán – žalovaný, ktorý vybavil oneskorene podané odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o odstránení stavby oznámením o vybavení odvolania č. OU-NR- OVBP2-2018/025903-002 zo dňa 23.07.2018. V tomto oznámení žalovaný uvádza, že nezistil dôvod a nedostatok v konaní, v dôsledku ktorého by bolo potrebné zmeniť alebo zrušiť právoplatné rozhodnutie o odstránení stavby „sklad z kontajnerov“ mimo odvolacieho konania.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorému prvostupňový orgán nevyhovel a v zmysle § 57 ods. 2 správneho poriadku ho predložil žalovanému. Žalovaný odvolanie zamietol a napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Nezistil porušenie zákona, v dôsledku ktorého by bolo potrebné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

II.

Rozsah a dôvody žaloby

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov z dôvodov podľa , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

8. Konkrétne namieta žalobca, že sa priestupkové konania neviedlo aj voči súčasnej vlastníčke pozemku parc. č. XXX, k. ú. D., ktorá prenajala pozemok žalobcovi na účel – budúca výstavba polyfunkčného objektu s bytom. Tým, že vlastníčka pozemku dala súhlas len na výstavbu polyfunkčného objektu s bytom, a nie na „sklad z lodných kontajnerov“, boli podľa žalobcu porušené práva vlastníka pozemku. Nedostatočne zistený skutkový stav vidí žalobca napr. v tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že predmetom kúpnej zmluvy č. 53/95 SMM uzatvorenej medzi mestom Nitra ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim v roku 1995 bol len pozemok parc. č. XXX, k. ú. D., a nie aj starý dom, ako v odvolaní uvádza odvolateľ (žalobca). Žalobca predkladá svedecké výpovede, ktoré majú preukazovať opak. Namieta tiež nedoručovanie písomností súvisiacich s územným a stavebným konaním stavby „oporné múry, terénne a povrchové úpravy Podzámska ulita Nitra“ v roku 2002 podľa § 26 správneho poriadku, keďže mu písomnosti neboli doručované na adresu jeho pobytu, ale boli doručované verejnou vyhláškou.

9. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, podľa ktorého odvolateľ (žalobca) mohol vstupovať do svojej nehnuteľnosti. Nesúhlasí, že mal a naďalej má zabezpečený vstup na pozemok cez bránu v oplotení, na ktorú nadväzujú schody, ktoré sú podľa tvrdenia žalovaného zakreslené v situácii k zriadeniu vstupu z roku 2015 a tiež zachytené vo fotodokumentácii ŠSD. Poukazom na susedov žalobcu, ktorí vstupujú do svojich nehnuteľnosti po mostíku z Podzámskej ulice, ktoré si sami vytvorili, žalobca tvrdí, že aj on má mať právo na to, aby do nehnuteľnosti mohol vstúpiť nielen pešo po schodíkoch, ale aj osobným autom. Žalobca tvrdí, že konaním mesta Nitra, ktoré opomenulo práva žalobcu pri výstavbe oporného múru na Podzámskej ulici, s čím žalobca nesúhlasil, nastala situácia, že žalobca sa do prenajatej nehnuteľnosti nedostane motorovým vozidlom. Bol nútený vybudovať železný nájazdový mostík, tak ako aj ostatní vlastníci priľahlých pozemkov z dôvodu vstup do svojich nehnuteľností. Zároveň žalobca tvrdí, že ide o nerovnosť, keď iní vlastníci pozemkov prístup k pozemkom majú. Tvrdí, že aj v súčasnosti nie je Podzámska ulica skolaudovaná a hranice cesty mali ísť až k hranici predmetného pozemku v nájme žalobcu. Mesto Nitra nedodržalo projekt výstavby oporného múru, opomenulo známeho účastníka konania a vyvolalo stav núdze a potrebu investície na realizáciu premostenia, čo by nenastalo, ak by mesto Nitra postupovalo v súlade s projektom a zákonom.

10. Žaloba poukazuje na fakt, že pred rozhodnutím o odstránení stavby oznámilo mesto Nitra ako prenajímateľ dňa 22.03.2018 žalobcovi ako nájomcovi, že odstupuje od nájomnej zmluvy č. 1160/2017/ OM zo dňa 09.05.2017, predmetom ktorej bolo užívanie mestského pozemku parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2, za účelom vytvorenia premostenia (prístupovej rampy) z Podzámskej ulice a jeho následné užívanie. Podľa tvrdenia žalobcu preto nemohol nepovolenú stavbu odstrániť a preto neodviezol ani jeden z kontajnerov. Nemohol pristaviť ťažkotonážny žeriav, ktorým by nakladal kontajnery na pristavené kamióny, lebo by ním ohrozoval život a zdravie spoluobčanov a mohlo by dôjsť aj k poškodeniu cestnej komunikácie.

11. Žalobca tvrdí, že dňa 21.12.2018, teda pred vydaním napadnutého rozhodnutia, požiadal o vydanie dodatočného stavebného povolenia (konanie je u žalovaného vedené pod č. OU-NR- OVBP2-2019/008636-2), čím namieta tvrdenie žalovaného, že žalobca ako odvolateľ ani len nepožiadal o dodatočné povolenie stavby ním nazvanej ako „samostatný pasívny dom“.

12. Žalobca požiadal spolu so žalobou o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

III.

Vyjadrenie žalovaného

13. Vyjadrením k žalobe zo dňa 15.11.2019 žalovaný predložil vyjadrenie mesta Nitra k predmetným namietaným skutočnostiam a v plnom rozsahu na ňu odkazuje. Žalobca sám v žalobe označil mesto Nitra ako žalovaného v 1. rade a Okresný úrad Nitra ako žalovaného v 2. rade. Z toho dôvodu, v domnienke, že oba orgány sú žalovanými, si žalovaný zabezpečil uvedené vyjadrenie k žalobe od prvostupňového orgánu, ktoré pripojil k svojmu vyjadreniu.

14. Úvodom žalovaný poukazuje, že pôvodne na Krajskom súde v Nitre je pod sp. zn. vedené konanie o správnej žalobe žalobcu zo dňa 25.07.2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2018/023001-002 zo dňa 26. 06. 2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie mesta Nitra č. SP

19988/2017-022-JUDr.Sp zo dňa 13.03.2018, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 25 000,- Eur za priestupok podľa , ktorého sa žalobca dopustil tým, že uskutočnil stavbu „sklad z kontajnerov“ bez stavebného povolenia.

15. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že priestupkové konanie sa malo viesť aj voči vlastníčke pozemku, ktorou je dcéra žalobcu H. B., žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. , R 10/2010, podľa ktorého „pokiaľ stavebník stavbu uskutočňuje bez stavebného povolenia alebo v rozpore s nim, dopúšťa sa podľa priestupku, pričom ustanovuje zodpovednosť za uskutočnenie stavby stavebníkovi a nie jeho stavebnému dozoru“. Obdobne preto nemôže byť zodpovedným za spáchanie uvedeného priestupku vlastník pozemku, pretože v takom prípade by musela byť vyvodená zodpovednosť nielen voči vlastníčke pozemku parc. č. XXX, k. ú. D., ale aj voči mestu Nitra, pretože časť stavby „sklad z kontajnerov“ (prístupová rampa) bola vybudovaná na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. D., ktorý je vo vlastníctve mesta Nitra. Žalobca v žiadnom svojom vyjadrení v priebehu priestupného konania neuviedol, že by predmetnú stavbu uskutočňoval spolu so svojou dcérou.

16. Svedecké vyhlásenie predložené žalobcom, že na pozemku parc. č. XXX, k. ú. D. sa nachádzal aj „starý rodinný dom“, považuje žalovaný za irelevantné, keďže predmetom priestupkového konania je neodstránenie nepovolenej stavby „sklad z kontajnerov“. Svedecké vyhlásenie sa tak nijako netýka skutkového stavu relevantného pre konanie o priestupku.

17. K tvrdeniu o nemožnosti vstúpiť na pozemok pešo po schodíkoch alebo aj osobným autom žalovaný uvádza, že mesto Nitra vytvorilo vlastníkom nehnuteľností susediacich s miestnou komunikáciou Podzámska ulica podmienky na vjazd osobným autom. Aj so žalobcom uzatvorilo nájomnú zmluvu č. XXXX/XXXX/XX za účelom vytvorenia premostenia (prístupovej rampy) z Podzámskej ulice k jeho budúcej stavbe. Žalobca však bez toho, aby požiadal stavebný úrad o územné rozhodnutie a stavebné povolenie, na pozemok parc. č. XXX, k. ú D., ktorý mal v prenájme od svojej dcéry, naviezol lodné kontajnery, ktoré prebudoval na „sklad z kontajnerov“. Mesto Nitra odstúpilo od nájomnej zmluvy z dôvodu porušenia účelu nájmu vybudovaním stavby „sklad z kontajnerov“, ktorá nebola predmetom žiadnych povoľovacích konaní.

18. Žalobca právo vjazdu autom opakovane realizuje bez akýchkoľvek zákonných povolení. Žalobca ešte koncom roka 2017 vypílil zábradlie nachádzajúce sa na miestnej komunikácii Podzámska ul. v Nitre a napojil tak svoju prístupovú rampu (ako súčasť predmetnej nepovolenej stavby), a to ponad pozemok parc. č. XXX/XX, k. ú. D., ktorý je vo vlastníctve mesta Nitra. Tým došlo k poškodeniu všeobecno- prospešného zariadenia - zábradlia pozdĺž chodníka na Podzámskej ul. slúžiaceho ako zábrana na ochranu chodcov. Následne žalobca dal úplne odstrániť časť zábradlia pred prístupovou rampou a do stavby z kontajnerov vytvoril v zábradlí ešte aj ďalší vstup do stavby privarením schodíkov o zábradlie. Za účelom preukázania uvedených tvrdení, žalovaný predkladá úradný záznam Mestskej polície Nitra zo dňa 28.06.2018. Vzhľadom na poškodenie všeobecno-prospešného zariadenia (zábradlia) dalo mesto Nitra chýbajúcu časť zábradlia opraviť, o čom predložil žalovaný úradný záznam Mestskej polície Nitra zo dňa 08.08.2018. Žalobca však opravenú časť zábradlia pred prístupovou rampou opätovne odstránil (žalovaný predložil úradný záznam Mestskej polície Nitra zo dňa 30.04.2019), napriek tomu, že nebolo povolené zriadenie trvalého vjazdu na pozemok parc. č. XXX, k.ú. D..

19. Tvrdenie, že žalobca sa do prenajatej nehnuteľnosti nedostane motorovým vozidlom, je nepravdivé, pretože žalobca stále užíva nezákonne vytvorený vstup do svojej stavby. K tvrdeniu žalobcu, že ak by bola Podzámska ulica skolaudovaná a hranice cesty by viedli až k hranici pozemku, ktorý vlastní H. B., žiadny mostík by nikto nestaval, žalovaný uvádza, že rekonštrukcia Podzámskej ulice nemôže byť ospravedlnením a oprávneným dôvodom na uskutočnenie a následné neodstránenie nelegálnej stavby „sklad z kontajnerov“. Žalobca zámerne hovorí len o „mostíku“, ktorý je však súčasťou stavby „sklad z kontajnerov“, pričom pokuta bola uložená za nevykonanie rozhodnutia o odstránení celej nepovolenej stavby. Mesto Nitra ako špeciálny stavebný úrad príslušný podľa a o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, vedie kolaudačné konanie vo veci stavby „Oporné múry, terénne a povrchové úpravy Podzámska ulica Nitra“.

20. Tvrdenie žalobcu, že dôvodom na neodstránenie stavby sklad z kontajnerov bolo odstúpenie od nájomnej zmluvy a že mesto Nitra zakázalo žalobcovi používať prenajatý pozemok, označuje žalovaný ako účelové a zavádzajúce. Mesto Nitra (či už ako vlastník pozemku alebo ako stavebný úrad) nevydalo žiadne rozhodnutie, v ktorom by žalobcovi zakazoval používať, mestský pozemok. Práve naopak, bolo vydané rozhodnutie o odstránení stavby „sklad z kontajnerov“ a obvinený miesto toho, aby kontajnery rozobral a odviezol, tak pokračoval v stavebných prácach a prebudoval „sklad z kontajnerov“ na „bytový dom z kontajnerov“. K tvrdeniu žalobcu, že „pri ústnom prerokovaní sa žalobca pýtal, ako má zosúladiť oznámenie o vypovedaní nájomnej zmluvy s odvozom kontajnerov, keďže si táto skutočnosť odporuje“, a stavebný úrad nevedel túto skutočnosť vysvetliť, uvádza žalovaný, že toto tvrdenie je nepravdivé a zavádzajúce. Žiadna takáto otázka ani odpoveď na ňu neodznela a nie je zaznamenaná v zápisnici z ústneho pojednávanie zo dňa 01.08.2018, ani v zápisnici o oboznámení sa s podkladmi pre rozhodnutie zo dňa 24.09.2018.

21. K tvrdeniu žalobcu o snahe dodatočne legalizovať nepovolenú stavbu žalovaný uvádza, že stavebný úrad už raz viedol konanie o dodatočnom povolení predmetnej stavby, no keďže žalobca ako vlastník stavby ignoroval výzvu stavebného úradu podľa , bolo vydané rozhodnutie o odstránení stavby zo dňa 13.3.2018 (právoplatné dňa 06.04.2018). Žalobca aj toto rozhodnutie ignoroval, stavbu neodstránil a až po uplynutí 8 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o odstránení stavby podal dňa 21.12.2018 žiadosť o dodatočné povolenie predmetnej stavby. Na základe uvedenej žiadosti stavebný úrad vyzval žalobcu (vlastníka stavby), aby v zmysle preukázal, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami a takisto ho vyzval na predloženie ďalších podkladov, nevyhnutných pre posúdenie stavby, pretože ním priložené podklady boli pre posúdenie stavby nepostačujúce. totiž z hľadiska členenia stavieb v ustanoveniach až nepozná pojem „autonómny objekt“ a predložená projektová dokumentácia neposkytovala dostatočný podklad pre posúdenie stavby z hľadiska základných požiadaviek na stavby ( ) ani z hľadiska dodržania všeobecných technických požiadaviek na výstavbu ( ). Konanie bolo zároveň prerušené, no žalobca ako vlastník stavby doteraz nepredložil relevantné doklady o tom, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, napr. z hľadiska jej súladu s územným plánom mesta Nitra, z hľadiska ochrany životného prostredia, pamiatkového fondu a pod. Žiadosti o dodatočné povolenie predmetnej stavby (a uhradenie súvisiaceho správneho poplatku) nie je možné považovať za dôvod na prerušenie odvolacieho konania do právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

22. Vo vzťahu k výške pokuty žalovaný uvádza, že nepovolená stavba bola realizovaná v pamiatkovo chránenej lokalite, čím bol porušený záujem spoločnosti, pričom toto porušenie má trvalé následky, pretože stavba z kontajnerov nebola nielenže odstránená, ale žalobca pokračoval v uskutočňovaní stavebných prác a túto dokončil. Pobúrenie obyvateľov stále pretrváva a je pravidelne prezentované aj v médiách.

23. S poukazom na vyššie uvedené navrhuje žalovaný, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa .

24. Na vyjadrenie žalovaného už žalobca nereagoval replikou ani v rámci na jeho žiadosť predĺženej lehoty na vyjadrenie.

IV.

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

25. Správna žaloba bola pôvodne doručená Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) dňa 24.04.2019 a bola vedená pod sp. zn. .

26. Uznesením č. k. -68 zo dňa 20.12.2019 krajský súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

27. Správny súd v Bratislave bol zriadený o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a svoju činnosť začal od 01.06.2023. V zmysle výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc

správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“).

28. Podľa , konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

29. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

31. Podľa , stavbou je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

32. Podľa a , stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.

33. Podľa , ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa a podkladov predložených v stavebnom konaní.

34. Podľa , ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

35. Podľa , štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.

36. Podľa , orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác.

37. Podľa a , priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk [33 193.92 Eur] sa potresce ten, kto b) ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, e) v určenej lehote nevykoná rozhodnutie príslušného stavebného úradu o odstránení stavby.

38. Podľa , na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.

39. Podľa , pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol

spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

40. Podľa , ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

41. Podľa , objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky () alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

42. Podľa , podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.

43. Podľa , výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (), o započítaní času do času zákazu činnosti (), o uložení ochranného opatrenia (), o nároku na náhradu škody () a o trovách konania ().

44. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

45. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V.

Právne posúdenie veci správnym súdom

46. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , ), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v , ktoré by správny súd oprávňovali preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov. Vec bola prejednaná bez nariadenia pojednávania, keďže ani žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania ( ) a súd má za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania ( ), pričom dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

47. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie mesta Nitra. Okrem zastavenia konania v časti priestupku podľa bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 25 000,- Eur za spáchanie priestupku podľa , ktorého sa dopustil tým, že „nevykonal v určenej lehote do 06.05.2018 rozhodnutie stavebného úradu o odstránení stavby „sklad z kontajnerov“ vydané mestom Nitra pod č. SP 18674/2017-013- Ing.Br zo dňa 13.03.2018 (právoplatné dňa 06.054.2018) nachádzajúce sa na pozemkoch parc. č. XXX E. XXX/XX, katastrálne územie D.“. Prvostupňové rozhodnutie v znení rozhodnutia o oprave zjavnej chyby v písaní č. SP 11847/2018-021-JUDr.Sp zo dňa 01.02.2019 (bod 1 vyššie) jednoznačne odkazuje na ako zákonné ustanovenie, podľa ktorého bola uložená predmetná pokuta. Pre úplnosť správny súd uvádza, že aj keď žalobca označil mesto Nitra ako žalovaného v 1. rade a Okresný úrad Nitra ako žalovaného v 2. rade, ide o nesprávny postup, keďže žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba ( ). Súd preto považuje za žalovaného len Okresný úrad Nitra.

48. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy súd skúma, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a zistil vo veci dostatočne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a s procesnoprávnymi predpismi a či je zrozumiteľne, presvedčivo a dostatočne odôvodnené.

49. Podstatnou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave zo strany správneho orgánu. Zisťovanie skutkového stavu stavebným úradom bolo zamerané na zistenie základných prvkov správneho deliktu neodstránenia stavby v zmysle rozhodnutia o odstránení stavby. Skutkový stav vychádza primárne z výsledkov ŠSD zo dňa 21.05.2017, ktorým bolo zistené, že vlastník stavby túto nielenže neodstránil, ale v stavebných prácach pokračoval a zo stavby „sklad z kontajnerov“ uskutočnil stavbu, ktorú orgán ŠSD nazval „bytový dom z kontajnerov“. Mesto Nitra malo túto skutočnosť za potvrdenú aj na základe fotodokumentácie doručenej občanom I. F. F. dňa 14.06.2018 a tiež fotodokumentáciou vyhotovenou z verejného priestranstva občanom J. A. K. a doručenou mestu Nitra dňa 07.06.2018. Skutočnosť, že stavba nebola odstránená potvrdzuje aj sám žalobca, ktorý v rámci ústneho pojednávania podľa obhajoval neodstránenie stavby, keď uviedol napríklad, že „to nie je stavba a vyžadovanie si absurdity ďalšieho právneho anachronizmu len potvrdzuje skutkovú podstatu nesprávneho konania a svojvôle stavebného úradu – mesta Nitra“ (zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 01.08.2018). V rámci priestupkového konania a ani v žalobe žalobca neuviedol žiadne tvrdenie, ktoré by akokoľvek spochybňovalo zistený skutkový stav o neodstránení nepovolenej stavby a nijako tak relevantne nešpecifikoval, v čom má spočívať ním uvádzané všeobecné tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave vo vzťahu k skutkovej podstate predmetného priestupku.

50. Väčšina zo skutkových námietok uvedených v žalobe (súhlas vlastníčky pozemku na výstavbu polyfunkčného objektu s bytom, a nie na „sklad z lodných kontajnerov“; predmet kúpnej zmluvy č. 53/95 SMM uzatvorenej v roku 1995 medzi mestom Nitra ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim; okolnosti územného a stavebného konania stavby „oporné múry, terénne a povrchové úpravy Podzámska ulita Nitra“ v roku 2002 a neukončená kolaudácia tejto stavby) nemá relevantný dotyk s podstatou skutku, ktorého spáchanie žalobcom bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím. Žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia a námietky mohli byť teoreticky relevantné pre konanie o dodatočnom povolení stavby, no nemajú žiadny súvis s tým, či žalobca naplnil výrok rozhodnutia o odstránení stavby. Jeho nenaplnenie, t. j. neodstránenie stavby v súlade s týmto rozhodnutím, je objektívnou stránkou skutkovej podstaty priestupku, z ktorého spáchania bol žalobca uznaný vinným. Žalobcom uvádzaná obrana a žalobné námietky nesmerujú k spochybneniu skutkových zistení týkajúcich sa skutkovej podstaty daného priestupku.

51. Správny súd nepovažuje za relevantnú ani námietku žalobcu, že nemá zabezpečený vstup na pozemok, že bol nútený vybudovať železný nájazdový mostík z dôvodu potreby zabezpečenia vstupu do svojich nehnuteľností a že dňa 22.03.2018 oznámilo mesto Nitra odstúpenie od nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bolo užívanie pozemku parc. č. XXX/XX za účelom vytvorenia premostenia (prístupovej rampy) z Podzámskej ulice a jeho následné užívanie. O uvedené tvrdenia opiera žalobca ním uvádzanú nemožnosť pristaviť ťažkotonážny žeriav, ktorým by nakladal kontajnery na pristavené kamióny, lebo by ním ohrozoval život a zdravie spoluobčanov a mohlo by dôjsť aj k poškodeniu cestnej komunikácie. Tieto skutočnosti správny orgán dostatočne zohľadnil pri zisťovaní a vyhodnocovaní skutkového stavu, keď tvrdí, že akákoľvek námietka o nemožnosti odstrániť stavbu neobstojí v porovnaní so skutočným konaním žalobcu, ktorý sa stavbu nijako nesnažil odstrániť, ale ju naopak prestaval na „bytový dom z kontajnerov“. Zároveň žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca použil ťažkotonážny žeriav pri navážaní kontajnerov koncom roku 2017 na pozemok. Ak by chcel, žalobca mohol a mal realizovať úkony smerujúce k tomu, aby ťažkotonážny žeriav využil aj pri odstraňovaní stavby, a to plne v súlade so súhlasom a záujmami mesta Nitra. V administratívnom spise nie je žiadna listina preukazujúca snahu žalobcu o dohodu s mestom Nitra na dočasnom zabratí mestskej komunikácie, či využití pozemku parc. č. XXX/XX za účelom odstraňovania nepovolenej stavby. Zároveň aj prvostupňový orgán správne poukazuje na , v zmysle ktorého môže stavebný úrad na odstránenie stavby uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby strpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb.

52. Správny súd v tomto smere odkazuje aj na text samotného rozhodnutia o odstránení stavby, ktoré je súčasťou administratívneho spisu a ktorý uvádza aj tzv. podmienky na odstránenie stavby a podmienky zabezpečujúce ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania podľa a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov. Žalobca bol napríklad povinný pred odstraňovaním stavby stavebnému úradu oznámiť spôsob odstraňovania stavby (svojpomocne/dodávateľsky) a technologický postup odstraňovania stavby, ako aj osobu, ktorá bude vykonávať odborný dozor počas odstraňovania stavby (pri svojpomocnom spôsobe), alebo oprávnenú osobu s výpisom z príslušného registra (ak bude stavba odstraňovaná dodávateľsky). Zároveň bolo potrebné stavenisko odstraňovanej stavby zariadiť, usporiadať a vybaviť tak, aby bolo možné stavbu bezpečne odstraňovať bez zbytočného obťažovania okolia, vrátane realizácie opatrení na zamedzenie vstupu na susedné pozemky. Stavba musí byť odstraňovaná tak, aby v priebehu prác nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti, života a zdravia osôb, k vzniku požiaru a nekontrolovateľnému porušeniu stability stavby alebo jej časti. Z uvedených nariadených opatrení je zrejmé, že žalobca mal a mohol komunikovať so stavebným úradom, ak nepoznal postup odstraňovania nepovolenej stavby spôsobom, ktorým by neohrozoval život a zdravie spoluobčanov, či nepoškodzoval miestnu komunikáciu. Žalobca nie je odborne znalou a ani nijako registrovanou osobu na odborné odstraňovanie kontajnerových stavieb. Bolo povinnosťou žalobcu naplniť výrokovú časť rozhodnutia o odstránení stavby vhodným napríklad aj dodávateľským spôsobom. V administratívnom spise sa nenachádza žiadny doklad a súd ani neidentifikoval žiadne tvrdenie žalobcu, ktorým by preukazoval minimálne snahu o zabezpečenie odstránenia nepovolenej stavby. Námietke žalobcu o nemožnosti prístupu na pozemok, na ktorom je umiestnená nepovolená stavba, nie je možné prisvedčiť, ak žalobca nerealizoval žiadne právne či faktické úkony, ktorými by smeroval k naplneniu rozhodnutia o odstránení stavby.

53. Pokiaľ ide o tvrdené nesprávne právne posúdenie ako jedného zo žalobných bodov, správny súd neidentifikoval v žalobe žiadnu časť, v ktorej by žalobca označil právnu normu, ktorá mala byť nesprávne aplikovaná, resp. interpretovaná orgánom verejnej správy. Žalobca ani nijako neoznačuje skutkový stav, ktorý mal byť subsumovaný pod nesprávnu právnu normu. Pokiaľ ide o všeobecnú právnu otázku, či je možné stavbu z lodných kontajnerov podradiť pod režim a pod definíciu stavby podľa , s čím žalobca nesúhlasí a vo svojich podaniach tento prístup opakovane označuje za právny anachronizmus, správny súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR“), ktorý rozsudkom č. zo dňa 01.07.2022 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -139 zo dňa 21.04.2021. Týmto rozsudkom krajský súd zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2018/023001-002 zo dňa 26.06.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie mesta Nitra, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 25 000,- Eur za spáchanie priestupku podľa , ktorého sa dopustil žalobca tým, že v období od 10.11.2017 do 19.02.2018 na pozemkoch parc. č. XXX E. XXX/XX, k. ú. D., ako stavebník začal bez stavebného povolenia uskutočňovať novú stavbu „sklad z kontajnerov“ vyhotovenú zo 16 ks lodných kontajnerov naskladaných na seba v 4 podlažiach, pričom stavba bola osadená na podklade upravenom podsypovým kamenivom. NSS SR sa v tomto smere stotožnil so závermi krajského súdu, že v predmetnom prípade nie je možné spochybniť charakter na seba naskladaných kontajnerov ako stavby.

54. Vo vzťahu k námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že ani v tejto časti žalobca neidentifikoval, v čom má byť napadnuté rozhodnutie zmätočné alebo nedostatočne odôvodnené. Správny súd zastáva názor, že žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na správnom súde. Súd nezistil ani nepreskúmateľnosť správnej úvahy k výške uloženej pokuty. Prvostupňové rozhodnutie i napadnuté rozhodnutie pomenúvajú jasne dôvody, pre ktoré bola uložená sankcia v sume 25 000,- Eur. Prvostupňový správny orgán jasne pomenoval, že zo strany žalobcu išlo o úmyselné, premyslené a pripravené konanie, ktoré predstavuje závažnejšiu formu zavinenia, pretože obvinený ani len neuvažoval o tom, že by stavbu odstránil, o čom svedčí skutočnosť, že v stavebných prácach pokračoval. Správny orgán mal za preukázané, že pohnútkou obvineného na neodstránenie stavby „sklad z kontajnerov“ bola jeho nespokojnosť so stanoviskom a podmienkami Krajského pamiatkového úradu Nitra, ktoré boli vydané k stavbe polyfunkčného objektu. Pri posudzovaní osoby páchateľa prihliadol správny orgán aj na opakované porušenie žalobcom (bod 14 a 53 vyššie). Prihliadol aj na následky spáchaného priestupku v lokalite

pamiatkovej zóny, kde predmetná stavba hrubo narušila celkový vzhľad pamiatkovo chránenej lokality a vzbudila veľké pobúrenie občanov mesta Nitra. Pokračovanie v stavbe ešte zhoršilo pobúrenie obyvateľov z nerešpektovania rozhodnutia o odstránení stavby. Je tiež potrebné uviesť, že žalobca v žalobe ani nenavrhol súdu moderáciu uloženej pokuty ( ).

55. Po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že postupom správnych orgánov oboch stupňov nedošlo k porušeniu zákona, ani procesných práv žalobcu. Súd sa stotožňuje so skutkovými závermi správnych orgánov, ako aj s ich právnym posúdením. Správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so a subsidiárne aj so správnym poriadkom, ak na základe zabezpečených podkladov a vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa nesplnením povinnosti určenej žalobcovi ako stavebníkovi rozhodnutím o odstránení stavby. Orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných práv a slobôd žalobcu. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie.

56. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie zamietol.

57. Právo na náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

58. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave ( v spojení s ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, (h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, (i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo (j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.