Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Stk/8/2024

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): O. P., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: I. XX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Jaroslavom Veisom, advokátom, IČO: 34 039 554, so sídlom: Štefánikova 22, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/009113-003 zo dňa 11. februára 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. - 107 zo dňa 26. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie na správnom súde 1. Správnou žalobou podanou 24.04.2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie mesta Nitra č. SP 11847/2018-014-JUDr.Sp zo dňa 16.10.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bolo podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zastavené konanie vo veci žalobcovho priestupku podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „“) a zároveň mu bola uložená pokuta vo výške 25.000 EUR za spáchanie priestupku podľa , ktorého sa žalobca dopustil tým, že nevykonal v určenej lehote do 06.05.2018 rozhodnutie mesta Nitra (ako príslušného stavebného úradu) č. SP 18674/2017-013-Ing.Br zo dňa 13.03.2018, právoplatné dňa 06.04.2018, o nariadení odstránenia nepovolenej stavby „sklad z kontajnerov“ (ďalej len „rozhodnutie o odstránení stavby“). 2. Správny súd napadnutým rozsudkom správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa (ďalej len „“). Podľa odôvodnenia žalobca v rámci priestupkového konania a ani v žalobe neuviedol žiadne tvrdenie, ktoré by akokoľvek spochybňovalo zistený skutkový stav o neodstránení nepovolenej stavby a nijako tak relevantne nešpecifikoval, v čom má spočívať ním uvádzané všeobecné tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave vo vzťahu k skutkovej podstate predmetného priestupku. 3. Správny súd skonštatoval, že postupom správnych orgánov oboch stupňov nedošlo k porušeniu zákona, ani procesných práv žalobcu. Stotožnil sa so skutkovými závermi správnych orgánov, ako aj s ich právnym posúdením. Správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so a subsidiárne aj so správnym poriadkom, ak na základe zabezpečených podkladov a vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa nesplnením povinnosti určenej žalobcovi ako stavebníkovi rozhodnutím o odstránení stavby. Orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných práv a slobôd žalobcu. Napadnuté rozhodnutie

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie. 4. Správny súd nevzhliadol existenciu tzv. vád trestania uvedených v , ktoré by správny súd oprávňovali preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov. II. Konanie na kasačnom súde 5. Žalobca (sťažovateľ) podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť. Obsahovo je možné zhrnúť obsah kasačnej sťažnosti tak, že žalobca na prvých stranách uviedol jednak súhrn priebehu administratívneho konania a zopakoval argumentáciu zo svojej správnej žaloby. Na poslednej strane textu uviedol, že žiada kasačný súd o nariadenie pojednávania z dôvodu, že „po uplynutí 20-ich rokov a výmene úradníkov jednak na stavebnom úrade v Nitre, došlo k posudzovaniu pri výške pokuty k porušeniu práva na spravodlivé posudzovanie veci v obdobných prípadoch“. Ďalej vo všeobecnosti zhrnul rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Žalobca zotrval na tvrdení, že skutkový stav zistený v priestupkovom konaní neobstojí. 6. V sťažnostnom návrhu žalobca uviedol, že „rozsudok Správneho súdu v Bratislave je porušením princípu právnych a medzinárodne garantovaných základných princípov a zásad materiálneho právneho štátu a najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípu riadneho spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnej dôvery - the Legitimate expectation a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti.“ 7. Pre vyššie uvedené dôvody žalobca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa , eventuálne zmeniť napadnutý rozsudok a zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa . 8. V konaní pred správnym súdom vystupoval v postavení žalovaného Okresný úrad Nitra. Novelou účinnou od 01.04.2024 došlo k presunu pôsobnosti pri výkone štátnej správy v druhom stupni v predmetnej veci, v ktorej v správnom konaní v prvom stupni konala obec ako stavebný úrad, na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalobca neodôvodnil svoju kasačnú sťažnosť ani jedným z taxatívne vymedzených dôvodov na podanie kasačnej sťažnosti v zmysle . Zastal tiež názor, že kasačnou sťažnosťou sa nie je možné napádať rozhodnutie orgánu verejnej správy v rozsahu zisteného skutkového stavu. Vo zvyšku žalovaný zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí a v konaní pred správnym súdom. Kasačnú sťažnosť navrhol odmietnuť podľa , alternatívne zamietnuť podľa . III. Právne posúdenie veci kasačným súdom 10. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť neobsahuje explicitné odôvodnenie žiadnym zo sťažnostných bodov taxatívne vymedzených v ustanovení . Kasačný súd posudzoval podanie žalobcu aj podľa obsahu za analogickej aplikácie ustanovenia , avšak dospel k záveru, že ani z obsahového hľadiska nie je možné z kasačnej sťažnosti vyabstrahovať čo i len jeden zo sťažnostných bodov vymenovaných v . Uvedené je tak najmä kvôli skutočnosti, že žalobca vo svojej kasačnej sťažnosti v samotnej podstate argumentáciou nesmeruje k tomu, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon. Pokiaľ sa žalobca v kasačnej sťažnosti vôbec dotkol zdôvodnenia jeho nesúhlasu s napadnutým rozsudkom správneho súdu, tak jeho argumentácia spočinula len na vágnych tvrdeniach o porušení univerzálnych princípov právneho štátu, ktoré nie je možné bez ďalšieho subsumovať pod žiaden z dôvodov vymenovaných v . 11. Kasačná sťažnosť pozostáva v podstate výlučne z argumentácie smerujúcej proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného a len preberá podstatnú časť dôvodov zo správnej žaloby. Vymedzenie dôvodu kasačnej sťažnosti tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom však v poslednej vete nepripúšťa. Tento právny názor podporuje aj odborná literatúra: „... Keďže kasačná sťažnosť má slúžiť predovšetkým na nápravu výnimočných najzávažnejších procesných pochybení, t. j. zmätočných rozhodnutí a riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry so svojím nezameniteľným vplyvom na posilňovanie princípu právnej istoty, z tohto hľadiska nie je prípustné, aby v sťažovateľ, povinne zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, poukázal v kasačnej sťažnosti na svoje podania pred krajským súdom, ale musí v sťažnostných bodoch v prvom rade odôvodniť prípustnosť kasačnej sťažnosti tak, aby kasačný súd mal základ pre svoje rozhodnutie o tom, či kasačná sťažnosť je spôsobilá vyvolať ten procesný následok, že ju kasačný súd vecne

prejedná.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, komentár k druhej vete ).

12. Uvedenie sťažnostných bodov taxatívne vymedzených v (minimálne jedného) je podľa obligatórnou náležitosťou kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť, ktorá túto náležitosť neobsahuje je neprípustná podľa . Následkom neprípustnosti kasačnej sťažnosti je jej odmietnutie podľa ustanovenia . 13. Povinnosť vymedziť sťažnostné body v kasačnej sťažnosti platí bez rozdielu aj vo veciach správneho trestania, hoc v takýchto konaniach kasačný súd nie je v zmysle viazaný sťažnostnými bodmi. Výnimku z viazanosti sťažnostnými bodmi kasačný súd uplatňuje až v momente, kedy konštatuje prípustnosť kasačnej sťažnosti a pristúpi k meritórnemu posúdeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu. 14. Uvedené v odsekoch 11. a 12. tohto uznesenia vyplýva najmä z logickej postupnosti kasačného konania, kedy kasačný súd vždy najskôr posúdi, či je možné o kasačnej sťažnosti konať, teda či sú splnené procesné podmienky konania, ako aj či je kasačná sťažnosť prípustná. Tento záver podporuje aj systematický výklad ustanovení , kde ustanovenia o vymedzení prípustnosti kasačnej sťažnosti ( ), taxatívnom vymedzení dôvodov kasačnej sťažnosti (resp. sťažnostných bodov) ( ) a náležitostiach kasačnej sťažnosti ( ), predchádzajú ustanovenia o viazanosti rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti ( ). Rovnako ustanovenia upravujúce spôsob rozhodovania kasačného súdu, pokiaľ nepristupuje k meritórnemu posudzovaniu kasačnej sťažnosti - odmietnutie kasačnej sťažnosti ( ) a zastavenie konania ( ), predchádzajú ustanovenia upravujúce spôsob rozhodovania kasačného súdu po meritórnom posúdení kasačnej sťažnosti - jej zamietnutie ako nedôvodnej () a vyhovenie kasačnej sťažnosti ( ). Navyše vyhľadávanie sťažnostných bodov v prospech sťažovateľa z vlastnej iniciatívy kasačného súdu by bolo dotváraním obsahu kasačnej sťažnosti spôsobom rozporným s princípom rovného postavenia účastníkov konania spôsobom, ktorý neaprobuje. IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov 15. Kasačná sťažnosť žalobcu nebola odôvodnená ktorýmkoľvek z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení , ani s prihliadnutím na jej obsah. Kasačná sťažnosť je preto neprípustná podľa , v dôsledku čoho ju kasačný súd odmietol podľa . 16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania. Kasačný súd nevzhliadol zavinenie žalobcu vo vzťahu k odmietnutiu kasačnej sťažnosti a preto žalovanému nepriznal trovy konania podľa . 17. Toto uznesenie prijal senát kasačného súdu jednomyseľne. Uvedenie sťažnostných bodov taxatívne vymedzených v (minimálne jedného) je podľa obligatórnou náležitosťou kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť, ktorá túto náležitosť neobsahuje je neprípustná podľa . Následkom neprípustnosti kasačnej sťažnosti je jej odmietnutie podľa ustanovenia . Povinnosť vymedziť sťažnostné body v kasačnej sťažnosti platí bez rozdielu aj vo veciach správneho trestania, hoc v takýchto konaniach kasačný súd nie je v zmysle viazaný sťažnostnými bodmi. Výnimku z viazanosti sťažnostnými bodmi kasačný súd uplatňuje až v momente, kedy konštatuje prípustnosť kasačnej sťažnosti a pristúpi k meritórnemu posúdeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.