Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_27Sa-16-2019.pdf
PDF · 178.02 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: K.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX/XX, XXX XX U. R. H. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 49192-3/2019-BA zo dňa 14. augusta 2019 takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava č. 49192-3/2019-BA zo dňa 14. augusta 2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica Rozhodnutím č. 7000155979/8180 zo dňa 22.10.2013 žalobkyni predpísala penále v sume 878,05 € vzhľadom na to, že žalobkyňa ako samostatne zárobková činná osoba (ďalej aj „SZČO“) povinná uhrádzať poistné a príspevky, neodviedla včas poistné a príspevky za mesiace január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, október, november a december 2004 a január, február, marec, apríl a máj 2005. Žalobkyňa sa proti predmetnému rozhodnutiu odvolala a o predmetnom odvolaní rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 23573-2/2014-BA zo dňa 10.06.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 22.10.2013 zmenil vo výrokovej časti tak, že vypustil text „za obdobie január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, október, november a december 2004 a január, február, marec, apríl a máj 2005“ a doplnil text „za obdobie január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, október, november a december 2004, január, február, marec, apríl 2005 a od 01.05.2005 do 15.05.2005“. V ostatnom bolo rozhodnutie potvrdené. Žalobkyňa sa následne domáhala preskúmania predmetného rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.06.2014 (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 22.10.2013) žalobou podanou na Krajskom súde v Trenčíne, ktorý Rozsudkom č.k. 13S/205/2014-111 zo dňa 20.01.2016 žalobu zamietol. O podanom odvolaní proti predmetnému rozsudku správneho súdu rozhodol Najvyšší súd SR Rozsudkom č.k. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018 tak, že predmetný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zmenil tak, že Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 23573-2/2014-BA zo dňa 10.06.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný následne Rozhodnutím č.k. 11883-25/2018- BA/S zo dňa 08.10.2018 Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 700-0911720613-GC04/13 zo dňa 22.10.2013 vo veci predpísania penále zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie.
Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy
2. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) Rozhodnutím č. 700-0910039719-GC04/2019 zo dňa 17.01.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“) žalobkyni predpísala za obdobie júl 2004, august 2004, september 2004, október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005 a za obdobie od 01.05.2005 do 15.05.2005 penále v sume 736,24 € vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba povinná odvádzať poistné a príspevky poistné a príspevky neodviedla včas za mesiace júl, august, september, október, november a december 2004 a január, február, marec, apríl a máj 2005. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že platby poistného a povinných príspevkov za obdobie júl 2004 až máj 2005, na ktoré sa viaže predpísané rozhodnutie na penále, boli zaevidované nasledovným spôsobom:
- platba poukázaná súdnym exekútorom dňa 05.09.2012 v celkovej sume 3696,89 SKK, z toho 2017,- SKK zaevidovaná na 07/2004 a 1679,89 SKK na 08/2004, platba poukázaná súdnym exekútorom dňa 05.10.2012 v celkovej sume 3696,91 SKK, z toho 337,11 SKK zaevidovaná na 08/2004, na obdobie 09/2004 suma 2017,00 SKK a 1342,80 SKK na 10/2004, platba poukázaná súdnym exekútorom dňa 06.11.2012 v celkovej sume 3696,93 SKK, z toho 812,20 SKK zaevidovaná na 10/2004, na obdobie 11/2004 suma 2155,00 SKK a 729,73 SKK na 12/2004, platba poukázaná súdnym exekútorom dňa 04.12.2012 v celkovej sume 3696,94 SKK, z toho 1425,27 SKK zaevidovaná na 12/2004, na obdobie 01/2005 suma 2155,00 SKK a 116,67 SKK na 02/2005, platba poukázaná súdnym exekútorom dňa 04.01.2013 v celkovej sume 3856,22 SKK, z toho 2038,33 SKK zaevidovaná na 02/2005 a 1817,89 SKK na 03/2005, platba poukázaná súdnym exekútorom dňa 31.01.2013 v celkovej sume 3537,11 SKK, z toho 337,11 SKK zaevidovaná na 03/2005, na obdobie 04/2005 suma 2155,00 SKK a 1045,00 SKK na 05/2005. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie na dlžné poistné č. 700-0910091104-GC04/04 vystavené prvostupňovým orgánom verejnej správy dňa 29.11.2004 za obdobie 01/2004-06/2004 bolo uhradené v priebehu exekučného konania a stalo sa riadnym exekučným titulom, pričom ho v čase exekučného konania nespochybnila ani samotná účastníčka konania. Uvedené rozhodnutie vzhľadom na ukladaciu lehotu už bolo v súlade s registratúrnym poriadkom vyradené a fyzicky zlikvidované v roku 2017, t.j. už nie je možné relevantným spôsobom overiť tú skutočnosť, či došlo k jeho doručeniu v súlade s vtedy účinným Zákonom o sociálnom poistení alebo nie. Prvostupňový orgán verejnej správy predmetné rozhodnutie o predpísaní penále vydal s poukazom na § 178 ods. 1 písm. a/ 9. bod zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 240 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
3. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 49192-3/2019-BA zo dňa 14.08.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zo dňa 17.01.2019 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy v celom rozsahu a dospel k záveru, že toto je vecne správne a vydané v súlade so zákonom. Ďalej poukázal na priebeh administratívneho konania (tak, ako je uvedené v bodoch 1-2 tohto rozsudku), poukázal na ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 2 a § 143 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ako aj na ust. § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 2/2017 Z.z. úč. od 01.04.2017 a § 240 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 266/2017 Z.z. úč. od 01.01.2018. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistil, že žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO poistné za mesiace júl 2004 až apríl 2005 a za obdobie od 01.05.2005 do 15.05.2005 zaplatila po lehote splatnosti poistného, pričom rozpis tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. Na základe zistenia skutočného stavu veci bolo žalobkyni prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy v súlade so zákonom predpísané penále v sume 736,24 €. Žalovaný konštatoval, že námietky žalobkyne uvedené v odvolaní, nemajú vplyv na zmenu resp. na zrušenie napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení ďalej žalovaný uviedol, že penále bolo vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu
solidarity (ďalej len „poistné“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha. Žalovaný uviedol, že povinnosť platiť poistné v zmysle § 143 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení úč. do 31.12.2010 žalobkyni ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO vyplývala zo zákona. Penále je zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec, v správnej výške alebo včas (najneskôr v deň splatnosti poistného). Oneskorené zaplatenie poistného za vyššie uvedené obdobie bolo v rámci odvolacieho konania preukázané, a preto bol prvostupňový orgán verejnej správy povinný žalobkyni v zmysle zákona penále predpísať. Sociálna poisťovňa je podľa žalovaného pri rozhodovaní o penále oprávnená skúmať iba to, či poistné bolo zaplatené v lehote splatnosti a v správnej výške. Dosahovanie nízkeho príjmu z podnikania v rozhodujúcom období (r. 2003), na ktoré poukázala žalobkyňa v odvolaní, nebolo preukázané a Sociálna poisťovňa vychádzala z údajov, ktoré jej poskytlo Daňové riaditeľstvo SR a z ktorých vyplýva, že príjem žalobkyne zo SZČO za r. 2003 presiahol zákonom ustanovenú sumu 72960,- Sk, na základe čoho bola žalobkyňa v období júl 2004 až apríl 2005 a za obdobie od 01.05.2005 do 15.05.2005 (ďalej len „rozhodné obdobie“) povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, povinnou v tomto rozhodnom období platiť poistné. Skutočnosť, že žalobkyni bol 08.02.2011 priznaný invalidný dôchodok s určenou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %, nemá podľa žalovaného vplyv na povinnosť žalobkyne platiť a odvádzať poistné za rozhodné obdobie (júl 2004 až apríl 2005 a za obdobie od 01.05.2005 do 15.05.2005), ako ani na výšku penále za toto obdobie. Žalovaný poukázal na to, že predmetom odvolacieho konania je predpísanie dlžnej sumy penále ako dôsledok oneskorene splnenej povinnosti žalobkyne spočívajúcej v platení poistného. Zákon neukladá Sociálnej poisťovni pri predpísaní penále uvádzať v rozhodnutí výšku vymeriavacieho základu, z ktorého sa počíta poistné, prípadne postup výpočtu dlžnej, resp. oneskorene zaplatenej sumy poistného. Dlžné poistné za mesiace január 2004 až jún 2004 bolo žalobkyni ako povinne dôchodkovo poistenej SZČO predpísané Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, číslo: 700-0910091104- GC04/04. Rozhodnutím č. 700-0910039719-GC04/19 bolo žalobkyni predpísané penále za mesiace júl 2004 až apríl 2005 a za obdobie od 05.05.2005 do 15.05.2005. Z uvedeného vyplýva, že penále, ktoré je predmetom odvolacieho konania, sa neviaže na obdobie poistného predpísaného Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, číslo: 700-0910091104-GC04/04. Žalovaný ďalej v odôvodnení konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti. Výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci a je dostatočne určitý, aby spôsoboval právne následky, pričom v ňom bolo poukázané na príslušné ustanovenia zákona, na základe ktorých bol prvostupňový orgán verejnej správy oprávnený žalobkyni dlžnú sumu penále predpísať. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia boli uvedené ustanovenia zákona, na základe ktorých bola žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená ZSČO povinná platiť poistné za rozhodné obdobie, ako aj ustanovenia, ktoré určujú splatnosť poistného. Rovnako v odôvodnení bolo citované ust. § 240 zákona, v zmysle ktorého je Sociálna poisťovňa v prípade porušenia odvodovej povinnosti povinná penále predpísať. Rozhodnutie obsahuje aj poučenie. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy je príloha, v ktorej sú uvedené jednotlivé mesiace, za ktoré bolo penále predpísané, výška dlžnej sumy poistného, z ktorej sa penále vypočítalo, splatnosť poistného za jednotlivé mesiace, v akej percentuálnej výške bolo penále vypočítané a predpísané (0,05 %) a výška vypočítaného, ako aj predpísaného penále. Z prílohy prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy vyplýva, že prvostupňový orgán pri predpísaní penále postupoval v zmysle § 240 ods. 2 zákona a penále predpísal maximálne do výšky dlžnej sumy poistného. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sú v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedené dátumy úhrad poistného, ktorými bolo dlžné poistné poukázané na účet Sociálnej poisťovne súdnym exekútorom a z ktorých vyplýva, v akej výške bolo poistné postupne zaevidované v Sociálnej poisťovni na mesiace júl 2004 až apríl 2005 a za obdobie od 05.05.2005 do 15.05.2005. Predmetné platby boli súčasťou exekučného konania EX 427/2012, vedeného súdnou exekútorkou K.. K.B., ktorá v rámci odvolacieho konania preukázala, kedy jej boli zo strany účastníčky konania jednotlivé platby vymáhaného poistného poukázané. Žalovaný poukázal na ustanovenia zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení platnom v období, v ktorom prebiehalo exekučné konanie EX 427/2012, na základe ktorého boli v zmysle tohto exekučného konania zasielané platby poistného účastníčkou konania (žalobkyňou), bola súdna exekútorka K.. K.B. povinná vymožené sumy vyplatiť oprávnenému, t.j. Sociálnej poisťovni, a to do siedmich dní odo dňa ich prijatia. Táto lehota bola zo strany súdnej exekútorky dodržaná a penále bolo vy zmysle zákona predpísané do dňa, kedy
boli dlžné sumy poistného poukázané na účet Sociálnej poisťovne. Žalovaný ďalej poučil žalobkyňu o možnosti požiadať o povolenie zaplatiť dlžnú sumu penále po čiastkach.
Žaloba
4. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy. Poukázala na doterajší priebeh administratívneho konania a na obsah vydaného prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. Uviedla, že proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zo dňa 17.01.2019 podala odvolanie, v ktorom namietala, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade s § 209 ods. 1 a 3 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom ku dňu vydania rozhodnutia a zopakovala dôvody uvedené v odvolaní, pre ktoré rozhodnutie považovala za nezákonné, vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi s tým, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. V žalobe poukázala na to, že žalovaný o odvolaní žalobkyne rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.08.2019, ktoré je podľa žalobkyne nezákonné. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný rozhodnutím č. 11883-25/2018-BA-BA/S zo dňa 08.10.2018 rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. 700-0911720613-GC04/13 zo dňa 22.10.2013 vo veci predpísania penále zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom v novom konaní podľa žalobkyne prvostupňový orgán verejnej správy musel postupovať podľa Zákona o sociálnom poistení v znení platnom ku dňu začatia nového konania, vrátane vydania rozhodnutia. Poukázala na to, že podľa § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení - časová verzia predpisu účinná od 01.01.2019 do 28.02.2019, t.j. v čase vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy (17.01.2019) fyzickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové poistenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď' bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalobkyňa uhrádzala dlžné poistné za obdobie od 01.07.2004 do 15.05.2005 v priebehu exekučného konania v mesačných splátkach so súhlasom oprávneného do rúk exekútorovi až do úplného vymoženia. Ak vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.01.2019 je uvedená suma penále, vypočítaného z dlžnej sumy poistného a príspevkov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď' bola poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, je podľa žalobkyne výrok rozhodnutia pobočky v rozpore s § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na str. 9 Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 13S/205/2014-136 zo dňa 20.05.2018, kde súd konštatoval, že ak nie je zrejmé a nevyplýva to ani z obsahu administratívneho spisu, ako bol určený deň zaplatenia poistného za ten - ktorý mesiac, táto okolnosť má význam na určenie počtu dní omeškania a takéto rozhodnutie považuje súd za nepreskúmateľné. Žalobkyňa ďalej poukázala na ust. § 240 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov za kontrolované obdobie. Predpísané penále v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.01.2019 v dôsledku nesprávneho a nezákonného výpočtu počtu dní omeškania so zaplatením poistného a príspevkov neumožňuje zistiť, či by správne vypočítané penále presiahlo, alebo nepresiahlo dlžnú sumu poistného a príspevkov za kontrolované obdobie na účel § 240 ods. 2 cit. zákona, preto v dôsledku tejto vady je rozhodnutie nepreskúmateľné. Podľa žalobkyne nie je podstatné konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že exekútorka dodržala lehotu na vyplatenie vymožených súm poistného oprávnenému, resp. kedy boli dlžné sumy poukázané na účet Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa ďalej poukázala na ust. § 240 ods. 1 druhá veta Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov. Prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy zo dňa 17.01.2019 bolo žalobkyni predpísané penále v sume 736,24 € za obdobie júl, august, september, október, november a december 2004, január, február, marec, apríl 2005 a za obdobie od 05.05.2005 do 15.05.2005, pričom neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha. Predpísanie penále prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil tým, že fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a príspevky, je povinná poistné a príspevky odvádzať, tieto sa musia platiť na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu. Poistné a príspevky sú splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platia poistné a príspevky. Podľa § 147 ods. 1, v nadväznosti na § 241 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, právo predpísať' penále sa premlčí
za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že splatnosť penále nastala za obdobie júl 2004 dňa 08.08.2004, za august 2004 dňa 08.09.2004, za september 2004 dňa 08.10.2004, za október 2004 dňa 08.11.2004, za november 2004 dňa 08.12.2004, za december 2004 dňa 08.01.2005, za január 2005 dňa 08.02.2005, za február 2005 dňa 08.03.2005, za marec 2005 dňa 08.04.2005, za apríl 2005 dňa 08.05.2005, za máj 2005 dňa 08.06.2005 a premlčanie práva predpísať penále za uvedené obdobie nastalo nasledovne: za júl 2004 dňa 08.08.2014, za august 2004 dňa 08.09.2014, za september 2004 dňa 08.10.2014, za október 2004 dňa 10.11.2014, za november 2004 dňa 08.12.2014, za december 2004 dňa 08.01.2015, za január 2005 dňa 08.02.2015, za február 2005 dňa 08.03.2015, za marec 2005 dňa 08.04.2015, za apríl 2005 dňa 08.05.2015 a za máj 2005 dňa 08.06.2015. Z uvedeného vyplýva, že v čase vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.01.2019 bolo podľa žalobkyne právo predpísať penále za všetky vyššie uvedené kalendárne mesiace premlčané zo zákona. Žalobkyňa poukázala na to, že Zákon o sociálnom poistení používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré pojednávajú o premlčaní, výslovne stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania. Pokiaľ' takéto ustanovenie predpis verejného práva neobsahuje, je výrazom „premlčanie“ fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry, napr. aj z Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018, lehota stanovená na predpísanie penále v Zákone o sociálnom poistení je prekluzívna a nie premlčacia. Penále musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne. Žalobkyňa následne poukázala na ust. § 218 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení a tvrdila, že pokiaľ žalovaná napadnutým rozhodnutím zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, žalovaná si nesplnila svoju povinnosť stanovenú podľa § 218 ods. 1 veta prvá Zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa navrhla, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a priznal žalobkyni náhradu trov konania. Žalobkyňa podaním zo dňa 22.11.2019, doručeným správnemu súdu 25.11.2019, označeným ako „Doplnenie dôvodov správnej žaloby“ v časti bodu 14 žaloby doplnila žalobné body v časti údajov, v ktorých uviedla, kedy nastalo premlčanie práva predpísať penále s tým, že v prípade splatnosti penále za mesiac október 2004 zmenila deň, kedy nastalo premlčanie tohto práva za uvedené obdobie z 10.11. na 08.11.2014 a ďalej doplnila text uvedeného bodu 14 žaloby o ust. § 225e ods. 1 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne zastaví konanie vo veciach vymáhania pohľadávok, ak právo vymáhať pohľadávku je premlčané a účastník konania vzniesol námietku premlčania alebo právo na vymáhanie pohľadávky zaniklo. Žalobkyňa označila uvedené ustanovenie ako príklad, v ktorom tento zákon ustanovuje inak - podmieňuje premlčanie práva vymáhať pohľadávku vznesením námietky premlčania zo strany účastníka konania. V § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení však jednoznačne upravuje premlčanie práva predpísať poistné (a penále) uplynutím premlčacej doby 10 rokov odo dňa splatnosti pokuty a penále a v žiadnom ustanovení nepodmieňuje premlčanie napríklad vznesením námietky premlčania. Právo predpísať penále je tu naviazané na uplynutie zákonnej premlčacej lehoty 10 rokov a skutočnosť, či pobočka predpísala penále pred uplynutím premlčacej lehoty, musí odvolací orgán skúmať z úradnej povinnosti (ex offo), pretože musí rešpektovať § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok a § 218 ods. 1 prvá veta cit. zákona, podľa ktorého odvolací orgán musí preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.
5. Žalobkyňa podaním doručeným správnemu súdu 25.11.2019 požiadala o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom správny súd rozhodol (po doručení vyjadrenia žalovaného) Uznesením č.k. 27Sa/16/2019-65 zo dňa 12.03.2020 tak, že návrh zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2020.
Vyjadrenie žalovaného
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 10.02.2020 popísal priebeh administratívneho konania, poukázal na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.01.2019, ktorým bolo žalobkyni predpísané penále za obdobie júl, august, september, október, november, december 2004, január, február, marec, apríl a máj 2005 (od 01.05.2005 do 15.05.2005) vo výške 736,24 € vypočítané z dlžnej sumy poistného vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej
poisťovne v Štátnej pokladnici, pričom neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola jeho príloha. Žalovaný sa následne vyjadril k námietkam uvedeným v správnej žalobe. Poukázal na to, že fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná podľa § 141 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistné odvádzať. Lehotu na odvádzanie poistného stanovuje § 143 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení tak, že poistné je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné platí. Z dôvodu, že prvostupňový orgán verejnej správy evidoval u žalobkyne dlžnú sumu poistného za obdobie júl až máj 2005 vo výške 736,27 € (22 181,00 Sk), pristúpil k jej predpísaniu Rozhodnutím č. 700-0910131705-GC04/05, zo dňa 07.11.2005, ktoré bolo zmenené vo výške predpísanej dlžnej sumy v súvislosti so spresnením predpísaného obdobia a v ostatnom bolo potvrdené Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 332-194-GC-04/2006 zo dňa 22.02.2006, právoplatnosť ktorého nastala 20.03.2006. Žalobkyňa dlžnú sumu poistného predpísanú vyššie uvedeným rozhodnutím uhradila až v rámci núteného výkonu rozhodnutia prostredníctvom súdnej exekútorky S.. K.B.. Žalovaný poukázal na to, že ak SZČO neodvedie poistné a príspevky v súlade so Zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t.j. včas a v správnej sume, Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 cit. zákona predpísať penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s § 240 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Penále je zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, pričom zákon ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť, nie možnosť, predpísať SZČO penále za neodvedenie poistného včas, resp. v správnej sume, resp. za neodvedenie poistného vôbec. Zákon o sociálnom poistení však v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať. Keďže žalobkyňa poistné za sporné obdobie preukázateľne nezaplatila v súlade s § 143 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a toto poistné za sporné obdobie uhradila v rámci núteného výkonu rozhodnutia až po lehote splatnosti poistného, bol prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení povinný penále predpísať. Pri predpísaní penále vychádzal prvostupňový orgán verejnej správy z dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, ktoré žalobkyňa uhradila po lehote splatnosti poistného. Keďže takto vypočítaná suma penále presiahla výšku dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade s § 240 ods. 2 prvá veta Zákona o sociálnom poistení a žalobkyni predpísal penále len do výšky dlžnej sumy poistného. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, je v rozpore s § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.04.2017 (toto znenie bolo účinné aj v januári 2019), keď sa v ňom uvádza, že predpísané penále bolo vypočítane za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, pričom Sociálna poisťovňa mala podľa názoru žalobkyne vzhľadom na dátum vydania prvostupňového rozhodnutia (17.01.2019) vypočítať penále za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma zaplatená exekútorovi (podľa § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.04.2017), s predmetným názorom žalobkyne žalovaný vyjadril nesúhlas. Argumentoval, že žalobkyni bolo napadnutým prvostupňovým rozhodnutím predpísané penále za obdobie júl 2004 až máj 2005 a Sociálna poisťovňa bola povinná vychádzať z § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v prejednávanom čase, t.j. v čase, za ktorý sa jej penále predpisuje. V opačnom prípade, teda ak by pri výpočte penále Sociálna poisťovňa vychádzala z ust. § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.04.2017, dopustila by sa konania, ktoré je v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity. Analogicky aj pri výpočte sumy poistného sa vychádza z ustanovení Zákona o sociálnom poistení platných a účinných v tom danom mesiaci. Ak by Sociálna poisťovňa mala pri predpísaní penále postupovať v zmysle § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.04.2017 a žalobkyni penále vypočítať za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma zaplatená exekútorovi, nedošlo by k zmene výšky predpísanej sumy penále. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy zo 17.01.2019 bolo žalobkyni s poukazom na § 240 ods. 2 prvá veta Zákona o sociálnom poistení predpísané penále v sume nižšej, ako bola vypočítaná suma penále (suma penále bola vypočítaná vo výške 1059,34 €), avšak žalobkyni bolo rozhodnutím predpísané penále len do výšky poistného, t.j. len v sume 736,24 €. Vzhľadom na námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný požiadal súdnu exekútorku S.. K.B., u ktorej prebiehalo exekučné konanie vedené pod číslom Ex 427/2012 za účelom vymoženia dlžnej sumy poistného predpísanej žalobkyni rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 07.11.2005, za obdobie júl 2004 až apríl 2005 a za obdobie od 01.05.2005 do 15.05.2005 o informáciu, kedy
prijala od žalobkyne platby poistného. Dňa 09.08.2019 bola žalovanému e-mailom zaslaná odpoveď, v ktorej súdna exekútorka uviedla presné dátumy jednotlivých platieb, ktorými žalobkyňa na jej účet uhradila vymáhanú dlžnú sumu. Rozdiel v dátumoch platieb, ktoré Sociálnej poisťovni poskytla súdna exekútorka a dátumoch, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal pri výpočte penále, predstavoval niekoľko dní (0 až 6 dní). Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že aj keby Sociálna poisťovňa počítala penále za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poistného zaplatená exekútorke, tak ako sa domnieva žalobkyňa (§ 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.04.2017), nemalo by to vplyv na výšku predpísanej sumy penále. Penále, vypočítané za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poistného zaplatená exekútorke, by predstavovalo sumu 1058,01 €, čo je stále suma vyššia, ako je suma poistného, z ktorého sa penále počítalo, a preto by žalobkyni aj v tomto prípade bola predpísaná rovnaká suma penále ako rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.01.2019, t.j. 736,24 €. Žalovaný vytvoril v tejto súvislosti tabuľku, z ktorej je zrejmé, že aj v prípade, ak by pri predpísaní penále vychádzal z dátumov, kedy žalobkyňa dlžné sumy poistného uhradila súdnej exekútorke, nemalo by to vplyv na predpísanú sumu penále. Ustanovenie § 240 ods. 2 prvá veta Zákona o sociálnom poistení predstavuje ochranu poistenca, aby mu nebola predpísaná vyššia suma penále, ako bola suma poistného. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02, zo dňa 17.12.2002, zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 6/2003, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že: „...dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 7Sžsk/153/2018, zo dňa 18.12.2019, v ktorom bolo uvedené, že: „...najvyšší súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania“.
7. K námietke premlčania vznesenej žalobkyňou, žalovaný uviedol, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti, premlčania práva, t.j. premlčania nároku Sociálnej poisťovne na plnenie, sa môže povinný subjekt dovolať len vznesením námietky premlčania a až dôsledkom úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného subjektu premlčaný nárok Sociálnej poisťovne zaniká. Námietku premlčania je možné vzniesť len do právoplatného ukončenia konania. Žalobkyňa do právoplatného ukončenia konania vo veci predpísania penále námietku premlčania nevzniesla a vznesenie námietky premlčania až v súdnom konaní je podľa žalovaného právne irelevantné vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/9/2010, zo dňa 09.06.2011. Žalovaný vyslovil nesúhlas so záverom žalobkyne, že výraz „premlčanie“ fakticky znamená preklúziu práva, ku ktorej má správny orgán prihliadať z úradnej povinnosti. Právo predpísať penále nie je podľa žalovaného prekluzívnym ustanovením. Zákon o sociálnom poistení v § 147 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 1 výslovne upravuje, že právo predpísať penále sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, a preto nemožno toto ustanovenie Zákona o sociálnom poistení vykladať tak, ako keby bolo toto ustanovenie ustanovením prekluzívnym. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v októbri 2019 sa uskutočnilo judikatórne zasadnutie Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorom sa o.i. jednalo aj o vhodnosti zverejnenia Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25.01.2018, týkajúceho sa inštitútu premlčania, na ktorý poukázala žalobkyňa, avšak výsledkom zasadnutia bolo, že toto rozhodnutie nebude zverejnené ako judikát. Žalovaný poukázal na to, že ak by žalobkyňa aj vzniesla námietku premlčania penále za obdobie júl 2004 až máj 2005 v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zo 17.01.2019, žalovaný by ju nemohol uznať. Penále sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne dňom jeho predpísania formou rozhodnutia a vo vzťahu k otázke okamihu vzniku pohľadávky na penále žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/20/2013 zo dňa 10.12.2013, z ktorého vyplýva, že na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť penále je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou formou, t.j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. Poistné za mesiac júl 2004, na ktoré sa viaže predpísané penále, bolo splatné najneskôr 09.08.2004, a teda 10 ročná
premlčacia lehota uplynula dňa 09.08.2014. V danom prípade vznikla Sociálnej poisťovni pohľadávka na penále aj za obdobie júl 2004 až máj 2005 dňa 22.10.2013, kedy prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol vo veci predpísania penále aj za sporné obdobie rozhodnutím č. 700-0911720613- GC04/13. Dňa 22.10.2013 si teda Sociálna poisťovňa uplatnila právo na predpísanie penále prvýkrát. Po vznesenej námietke premlčania zo strany žalobkyne by Sociálna poisťovňa mohla posudzovať, či došlo k premlčaniu jej práva predpísať penále len ku dňu vzniku pohľadávky, t.j. ku dňu 22.10.2013. S poukazom na uvedené by námietku premlčania penále, ktoré sa viaže na poistné za obdobie júl 2004 až máj 2005, nebolo možné uznať, pretože za uvedené obdobie v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ešte 10 ročná premlčacia lehota neuplynula (rozhodnutie bolo vydané 22.10.2013 a 10 ročná premlčacia lehota vzťahujúca sa na penále, ktoré sa viaže na poistné za mesiac júl 2004 uplynula dňa 09.08.2014). Žalovaný sa následne vyjadril k žiadosti žalobkyne o priznanie odkladného účinku správnej žaloby s tým, že penále predpísané rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.01.2019 žalobkyňa uhradila v plnej sume 19.12.2019, a preto žalovaný nesúhlasil s priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v 3. časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.
9. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/, pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobkyňa v žalobe nežiadala nariadiť pojednávanie a žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe k nariadeniu pojednávania nevyjadril. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 11.09.2020 a verejne vyhlásil rozsudok dňa 27.10.2020.
10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/, ods. 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
14. Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. pre toto konanie (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 142 ods. 1 veta prvá Zákona o sociálnom poistení poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 143 ods. 1 veta prvá Zákona o sociálnom poistení poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi, alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 240 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.
20. Podľa § 241 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení na pokuty a na penále platia ust. § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až § 147 o poistnom primerane.
21. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. (5) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať. (6) V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
22. Podľa § 218 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
23. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bolo žalobkyni predpísané podľa § 78 ods. 1 písm. a/ 9. bod a § 240 Zákona o sociálnom poistení za obdobie júl 2004, august 2004, september 2004, október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005 a za obdobie od 01.05.2005 do 15.05.2005 penále v sume 736,24 €, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné a príspevky) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha. Správny súd preskúmal aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami
účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu a s pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom. Správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP).
24. Žalobkyňa v žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy.
25. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa ako SZČO bola povinná v lehote určenej zákonom a v predpísanej výške platiť poistné a príspevky stanovené zák. č. 461/2003 Z.z. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa neodviedla poistné a príspevky za rozhodné obdobie (t.j. za mesiace júl, august, september, október, november a december 2004, január, február, marec, apríl 2005 a za obdobie od 01.05. do 15.05.2015 včas a ani to, že žalobkyňa dlžné poistné za uvedené obdobie uhrádzala v priebehu exekučného konania vedeného súdnou exekútorkou S.. C. pod č. EX 427/2012 v mesačných splátkach (so súhlasom oprávneného). Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že potom, ako žalovaný rozhodnutím z 08.10.2018 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy z 22.10.2013, ktorým bolo predpísané žalobkyni penále za vyššie uvedené rozhodné obdobia, bol prvostupňový orgán verejnej správy povinný aplikovať pri vydaní nového rozhodnutia o predpísaní penále ust. § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení úč. v čase vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy zo 17.01.2019. Namietala, že pokiaľ je vo výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy zo dňa 17.01.2019 uvedená suma predpísaného penále vypočítaného z dlžnej sumy poistného a príspevkov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, kedy bola poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, je výrok prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy v rozpore s § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, podľa ktorého fyzickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové poistenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku žalobkyne ako dôvodnú. Napriek tomu, že prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 17.01.2019 odcitoval (v ods. 2) ustanovenie § 240 Zákona o sociálnom poistení v znení úč. od 01.04.2017, t.j. aplikoval cit. ustanovenie Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.04.2017, a teda v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, tak nesprávne vo výroku prvostupňového rozhodnutia a následne aj v jeho odôvodnení (ods. 4) vypočítal penále z dlžnej sumy poistného a príspevkov vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná (súdnou exekútorkou) na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, hoci správne mal vypočítať penále do dňa, keď bola dlžná suma zaplatená exekútorovi. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy túto skutočnosť namietala, avšak žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, napriek tomu, že v napadnutom rozhodnutí rovnako odcitoval ust. § 240 ods. 1 v znení zák. č. 2/2017 Z.z. úč. od 01.04.2017, a napriek tomu, že v odvolacom konaní z oznámenia od súdnej exekútorky S.. C. zo dňa 09.08.2019 (č.l. 23 administratívneho spisu) mal preukázané, kedy boli súdnej exekútorke zo strany žalobkyne jednotlivé platby dlžného poistného poukázané (31.08.2012, 01.10.2012, 31.10.2012, 29.11.2012, 02.01.2013 a 31.01.2013), na uvedenú námietku žalobkyne neprihliadol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil ako vecne správne a súladné so zákonom. Predpísanie penále za obdobie odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, kedy boli dlžné sumy poukázané súdnou exekútorkou Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci v rozpore s § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení úč. od 01.04.2017, t.j. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. Skutočnosť, že súdna exekútorka platby poistného zaplatené žalobkyňou zaslala oprávnenému (Sociálnej poisťovni) v lehote 7 dní odo dňa ich prijatia v zmysle zák.
č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), je pre aplikáciu ust. § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení irelevantná.
26. Námietka nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nebola dôvodná. Zákon o sociálnom poistení v ust. § 209 ods. 1, 2 a 3 ustanovuje náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy nedostatkom uvedených náležitostí netrpí. Pokiaľ žalobkyňa namietala s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.9Sžso/45/2016 z 30.05.2018 (v žalobe nesprávne žalobkyňou označenou ako sp. zn. 13S/205/2014 zo dňa 20.05.2018), že pokiaľ z rozhodnutia nie je zrejmé a nevyplýva to ani z administratívneho spisu, ako bol určený deň zaplatenia poistného za ten ktorý mesiac, ktorá okolnosť má význam na určenie počtu dní omeškania, je takéto rozhodnutie potrebné považovať za nepreskúmateľné, správny súd túto námietku považoval za nedôvodnú, pretože nemá oporu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, v ktorom je uvedená presná špecifikácia (s určením jednotlivých dní poukázania platieb súdnou exekútorkou a s uvedením konkrétnej sumy priradenej ku konkrétnemu mesiacu a roku), pričom z prílohy, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy (str. 14 administratívneho spisu), je zrejmý počet dní omeškania, vypočítané i predpísané penále. Skutočnosť, že prvostupňový orgán verejnej správy pri počítaní obdobia, za ktoré predpísal penále, nesprávne aplikoval ust. § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nespôsobuje nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy.
27. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že predpísané penále v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.01.2019 v dôsledku nesprávneho a nezákonného výpočtu dní omeškania so zaplatením príspevkov a poistného neumožňuje zistiť, či by správne vypočítané penále presiahlo alebo nepresiahlo dlžnú sumu poistného a príspevkov za kontrolované obdobie na účel § 240 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy predpísal penále v súlade s § 240 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení maximálne do výšky dlžnej sumy poistného (736,24 €). Z vyjadrenia žalovaného k žalobe a z ním vypracovanej tabuľky, ktorá je súčasťou administratívneho spisu (č.l. 26) je zrejmé, že aj v prípade, ak by Sociálna poisťovňa pri predpísaní penále vychádzala z výpočtu penále za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, kedy boli dlžné sumy poistného za jednotlivé mesiace zaplatené žalobkyňou súdnej exekútorke, výška penále by predstavovala sumu 1058,01 €, t.j. sumu vyššiu, než je suma dlžného poistného, a teda by žalobkyni bolo možné s poukazom na § 240 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení predpísať rovnakú sumu, ako v prvostupňovom rozhodnutí orgánu verejnej správy zo dňa 17.01.2019, t.j. sumu 736,24 €.
28. Pokiaľ žalobkyňa s poukazom na argumentáciu uvedenú v odvolaní namietala, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a je nepreskúmateľné, pričom spôsob určenia vymeriavacieho základu pre výpočet dlžnej sumy poistného a odkaz na konkrétne ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, a nie je zrejmé, či a do akej miery sa prvostupňový orgán verejnej správy vysporiadal s otázkou, že v rozhodujúcom období žalobkyňa dosahovala nízky príjem z podnikania, resp. bola posúdená posudkovým lekárom na 11.10.2012 so záverom, že je plne invalidná s dátumom vzniku invalidity od 08.02.2011, s určenou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %, správny súd uvádza, že pokiaľ sa prvostupňový orgán verejnej správy týmito skutočnosťami v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal, táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie z tohto dôvodu nie je nepreskúmateľné. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa vyššie uvedené skutočnosti namietala v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, žalovaný sa s týmito námietkami vysporiadal na str. 4 a 5 napadnutého rozhodnutia so záverom, že uvedené skutočnosti nemajú vplyv na povinnosť žalobkyne platiť poistné za rozhodné obdobie a z ust. § 209 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení nevyplýva povinnosť, aby prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí o predpísaní penále uvádzal výšku vymeriavacieho základu, z ktorého sa počíta poistené, ani postup výpočtu dlžnej sumy (oneskorene zaplatenej sumy poistného).
29. Žalobkyňa napokon v žalobe namietala, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy zo dňa 17.01.2019 bolo právo predpísať penále za všetky kalendárne mesiace premlčané (s argumentáciou uvedenou v bode 4 tohto rozsudku). Túto námietku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Správnemu súdu je známe, že na posúdenie otázky premlčania nárokov na penále existujú rozdielne právne
názory jednotlivých senátov Najvyššieho súdu SR (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018), správny súd sa však riadil právnym názorom vysloveným v skoršom Rozsudku sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018, v odôvodnení ktorého je charakterizovaný inštitút premlčania v predpisoch verejného práva, ako aj záver, že „uplatnením, resp. vykonaním práva v danej veci je potrebné podľa odvolacieho súdu rozumieť rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré je právoplatné“. Najvyšší súd SR v cit. rozsudku s poukazom na znenie ust. § 241 ods. 1, § 147 ods. 1, § 178 ods. 1 písm. a/ bod 9, § 172 ods. 1 a 5 zák. č. 461/2003 Z.z. konštatoval, že: „z cit. ustanovení vyplýva, že zákonodarca v Zákone o sociálnom poistení ustanovuje fyzickým a právnickým osobám povinnosť platiť poistné a ustanovuje aj jeho splatnosť. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti súčasne v ust. § 240 ods. 1 ustanovuje oprávnenie Sociálnej poisťovne predpísať penále, ako sankciu za nesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas. V právnej norme ustanovenej v § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení zákonodarca stanoví, že právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákonodarca nedefinuje, čo je premlčanie, ani neopravuje komplexne tento právny inštitút v žiadnom odvetví súkromného či verejného práva. Čiastkovú právnu úpravu premlčania nachádzame v jednotlivých právnych predpisoch predovšetkým súkromnoprávneho charakteru. Jedná sa predovšetkým o dĺžku premlčacej doby, úpravu pravidiel jej plynutia a právne následky premlčania, s pravidla vo vzťahu k vymedzenému predmetu premlčania. V súkromnom práve v Občianskom zákonníku (čiastočne v Obchodnom zákonníku a Zákonníku práce) nachádzame aj niektoré všeobecné pravidlá uplatniteľné pre využitie inštitútu premlčania vo vzťahu k predmetu premlčania, ktorý má súkromnoprávny charakter. Právna teória premlčanie (praescriptio) ako komplexný právny inštitút, ktorý sa uplatňuje vo viacerých právnych odvetviach súkromného i verejného práva spája s uplynutím času ako právne významnej skutočnosti. Premlčanie potom vníma ako jeden z právnych následkov márneho uplynutia lehoty, bez toho, aby oprávnený subjekt uplatnil, resp. vykonal svoje právo, oprávnenie. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú lehotu (premlčaciu lehotu) nevykonáva alebo v priebehu premlčacej lehoty neuplatní, nemôže byť po jej uplynutí priznané, vykonané. V súkromnoprávnych vzťahoch premlčanie podľa kontinentálnej právnej teórie nemá za následok zánik práva (preklúziu), ale len jej oslabenie. Vo vzťahu k predmetu premlčania, ktorý má verejnoprávny charakter, však toto pravidlo bude zväčša prelomené (čl. 2 Ústavy SR). Aj z toho možno vyvodiť, že inštitút premlčania sa vo verejnoprávnej sfére uplatňuje modifikovane. Premlčanie prebieha v dvoch fázach: prvou je márne uplynutie premlčacej lehoty a druhou uplatnenie námietky premlčania. Márne uplynutie premlčacej lehoty je objektívna právna skutočnosť a má za následok premlčanie práva. V danej veci ust. § 240 v spojení s ust. § 241 ods. 1 a ust. § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznáva právo, oprávnenie Sociálnej poisťovne predpísať penále dlžníkovi v premlčacej lehote 10 rokov. Premlčacia lehota je stanovená presnou dobou začiatku plynutia a jej koncom. Z toho dôvodu súdna prax vyvodila, že nie je možné posudzovať premlčanie bez toho, aby bol presne stanovený začiatok premlčacej lehoty vo vzťahu k predmetu premlčania. Zákon č. 461/2003 Z.z. používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré pojednávanú o premlčaní, výslovne stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania. Pokiaľ takéto ustanovenie predpis verejného práva neobsahuje, je výrazom „premlčanie“ fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Povinnosťou orgánu štátnej moci pri aplikácii zákonnej úpravy je vykladať právnu normu na vec sa vzťahujúcu v súlade s účelom a zmyslom zákona, zákonodarcom sledovaného a súčasne vykonať konformný výklad príslušnej právnej normy v súlade s Ústavou a medzinárodnými dokumentmi. Z uvedeného dôvodu vychádzajúc z účelu a v zmysle zákonnej úpravy vo vzťahu predpísania penále za nesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas pri aplikácii čl. 6 Dohovoru, pokiaľ aj zákonodarca používa gramatické vyjadrenie „premlčanie“, obsahom zákonná úprava plynutia lehoty spĺňa znaky „preklúzie“, z ktorých dôvodov, lehota stanovená na predpísanie penále v Zákone o sociálnom poistení je prekluzívna, a nie premlčacia. Penále musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Uplatnením, resp. vykonaním práva v danej veci je potrebné podľa odvolacieho súdu rozumieť rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré je právoplatné. Samotné vydanie správneho rozhodnutia má za následok len to, že správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je ním viazaný. Nie je ním viazaný účastník správneho konania, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Právoplatnosť
je vlastnosť rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti rozhodnutia. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa rozhodnutie stáva záväzným ohľadom predmetu, ktorého sa rozhodnutie týka (objektívne medze) a osôb, ku ktorým sa rozhodnutie vzťahuje (subjektívne medze). Právny poriadok v súvislosti s plynutím premlčacej (prekluzívnej) lehoty umožňuje zastavenie jej plynutia, hovoríme o spočívaní premlčacej lehoty (praescriptio dormit). Ide spravidla o situácie, keď v dôsledku právne relevantnej prekážky sa plynutie premlčacej lehoty zastavuje a premlčacia lehota neplynie. Po odpadnutí prekážky plynie premlčacia lehota ďalej alebo dochádza k jej pretrhnutiu a začína plynúť od znova. Spočívanie premlčacej lehoty zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas lehoty, v ktorej sa účastník právneho vzťahu domáha svojho práva, oprávnenia v konaní u príslušného orgánu. Odvolací súd i vo vzťahu vyššie uvedeného posudzoval, či v prejednávanej veci došlo začatím konania o predpísaní penále k spočívaniu premlčacej lehoty. Zákon o sociálnom poistení odpoveď na uvedenú otázku nedáva. Rovnako ani Správny poriadok, ktorého aplikácia je v tomto prípade vylúčená podľa Zákona o sociálnom poistení, výslovne neuvádza, že počas správneho konania premlčacia lehota spočíva. Odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na to, že keďže zákonná úprava noriem verejného práva, Zákon o sociálnom poistení, neobsahuje inštitút spočívania premlčacej lehoty, nie je možné konštatovať, že v prejednávanej veci došlo k spočívaniu premlčacej lehoty počas správneho konania, ktorá sa viaže k právu Sociálnej poisťovne predpísať penále. Táto skutočnosť, ako i skutočnosť, že právna úprava noriem verejného práva neobsahuje ustanovenie o tom, že správny orgán prihliada k premlčaniu len na námietku účastníka konania, dotvrdzuje záver, že výraz „premlčanie“ fakticky znamená preklúziu práva, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti.
Z uvedených hľadísk vychádzal odvolací súd aj v danom prípade pri posudzovaní plynutia zákonnej lehoty ustanovenej v § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k predpísaniu penále, keď v predmetnej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia postupom správneho orgánu o postihu žalobkyne za nesplnenie povinnosti platiť poistné riadne a včas podľa Zákona o sociálnom poistení, a preto pri aplikácii čl. 6 ods. 1 prvá časť Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, predpísanie penále je sankciou za nesplnenie si zákonnej povinnosti. Skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že v prejednávanej veci bolo vydané rozhodnutie prvostupňovým správnym orgánom o predpísaní penále. To bolo žalobkyňou napadnuté riadne a včas odvolaním. Podanie odvolania malo za následok odklad právoplatnosti rozhodnutia (suspenzívny účinok). Druhostupňový správny orgán - žalovaná rozhodla o podanom odvolaní tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenila. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť jeho doručením žalobkyni (14.09.2015). Podľa odvolacieho súdu až do okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovaného mohlo dôjsť k uplatneniu práva predpísať penále a to tak, že Sociálna poisťovňa predpíše penále v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd námietkou, ktorou žalobkyňa v odvolaní namietala, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané 08.09.2015, teda v čase, kedy už uplynula lehota 10 rokov na predpísanie penále za obdobie nezaplateného poistného za mesiace marec 2005 až jún 2005, vyhodnotil ako dôvodnú“.
30. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR SP. ZN. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018 správny súd dospel k záveru, že námietka premlčania uplatnená žalobkyňou v žalobe, keď žalovaný resp. prvostupňový orgán verejnej správy žalobkyni predpísal za obdobie júl 2004, august 2004, september 2004, október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005 a za obdobie od 01.05.2005 do 15.05.2005 penále v sume 736,24 € rozhodnutím zo dňa 17.01.2019, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.08.2019, a teda o predpísaní penále rozhodol rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.09.2019 (dňom doručenia rozhodnutia žalovaného žalobkyni), predpísal penále po uplynutí 10 ročnej lehoty stanovenej v § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Pre úplnosť správny súd uvádza, že vydanie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 22.10.2013, ktorým bolo predpísané žalobkyni penále za vyššie uvedené obdobia, nemá vzhľadom na argumentáciu uvedenú vo vyššie cit. rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018 žiadny vplyv, pretože Zákon o sociálnom poistení nepozná ani spočívanie premlčacej lehoty a navyše predmetné rozhodnutie zo dňa 22.10.2013 bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 08.10.2018. Pre úplnosť správny súd uvádza, že argumentácia žalovaného uvedená v písomnom vyjadrení k žalobe o tom, že penále sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne dňom predpísania formou rozhodnutia, nemá pre posúdenie premlčania práva predpísať penále v zmysle § 174 ods.1 v spojení s § 241 ods.1 Zákona o sociálnom poistení právnu relevanciu.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy dospel k záveru, že žalovaná postupovala v rozpore so zákonom, ak rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdila ako vecne správne. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c/ SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd o zrušení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nerozhodoval, keďže v zmysle § 191 ods. 3 SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánov verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. V preskúmavanom prípade však žalobkyňa nenavrhla postup podľa § 191 ods. 3 SSP. Správny súd zároveň s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP).
32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).