Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/171/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobkyne: X. Z.Ú., nar. X.X.XXXX, bytom S. X. XXX, zastúpená JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom Čajakova 5, Košice, proti žalovanému: F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX, S. X., zastúpený JUDr. Michaelou Šterbákovou, advokátkou, so sídlom Kováčska 40, Košice, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o iné, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo 4. júna 2020, č. k. -250

rozhodol:

M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o zastavení konania.

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením zastavil konanie a rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni priznal nárok na ich plnú náhradu. Výrok o zastavení konania prvoinštančný súd odôvodnil s odkazom na ust. skutočnosťou, že žalobkyňa vzala žalobu späť skôr, než sa začalo pojednávanie, a preto by sa na prípadný nesúhlas so späťvzatím žalovaného neprihliadalo. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie s použitím ust. skutočnosťou, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný tým, že v priebehu konania odvolal výpoveď z nájmu, o neplatnosť ktorej v spore (tiež) šlo. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie na podklade skutkového nálezu, že v konaní nebolo preukázané, aby späťvzatie výpovede bolo žalobkyni doručené, alebo aby sa o ňom dozvedela pred začatím konania a že naproti tomu vyšla najavo skutočnosť, že po odvolaní výpovede, napriek tomu, že užívacie právo k premetu nájmu tak malo patriť spoločnosti KOPRO, s.r.o., žalovaný naň uzavrel nájomnú zmluvu so spoločnosťou J&J servis-centrum, s.r.o., k zrušeniu ktorej došlo až dohodou z 31.1.2017. Táto skutočnosť podľa úsudku súdu prvej inštancie odôvodňovala „...trvanie tunajšieho konania vo veci samej, a to bez ohľadu na späťvzatie výpovede zo strany žalovaného - a to vo vzťahu k druhému žalobnému návrhu“, teda o určenie, že nájomný vzťah medzi stranami a spoločnosťou KOPRO, s.r.o., trvá.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie. Namietal v ňom v prvom rade proti výroku o zastavení konania, vytýkajúc súdu prvej inštancie, že nemal možnosť vyjadriť sa k späťvzatiu žaloby a dôvodiac, že mal záujem na meritórnom rozhodnutí, keďže by ním došlo k odstráneniu stavu neistoty v právnom vzťahu strán. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil ani s rozhodnutím prvoinštančného súdu o trovách konania. V súvisiacej argumentácii žalovaný spochybnil skutkový nález prvoinštančného súdu, že žalobkyňa sa dozvedela o späťvzatí výpovede až v priebehu konania, pričom podľa ním prezentovanej skutkovej verzie sa tak stalo už dňa 22.8.2016, v súvislosti s doručením tejto písomnosti spoločnosti

KOPRO s.r.o. Odvolateľ v tejto spojitosti vyzdvihol, že žalobkyňa mala mať o doručení listu vedomosť skrz svojej funkcie konateľky tejto spoločnosti. Žalovaný polemizoval so záverom prvoinštančného súdu, že dôvod späťvzatia žaloby spočíval na odvolaní výpovede z nájmu tiež na podklade argumentácie poukazujúcej na časový odstup takmer 4 rokov medzi okamihom, kedy sa žalobkyňa preukázateľne dozvedela o späťvzatí výpovede a späťvzatím žaloby. Akcentoval v tejto spojitosti zároveň, že ani z procesných úkonov žalobkyne v tomto období nevyplýva, aby na skutočnosť späťvzatia výpovede z nájmu reflektovala, naopak s jej vedomím žiadala súd prvej inštancie o riadne pokračovanie v konaní. Žalovaný v odvolaní namietal tiež neúplnosť napadnutého uznesenia, majúc za to, že ním malo byť v súlade s ust. § 335 rozhodnuté o zrušení v tomto konaní nariadeného neodkladného opatrenia. Napokon žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie tiež, že nerozhodol o jeho vzájomnej žalobe, ktorou si pre prípad, ak by bolo žalobe vyhovené, uplatnil pohľadávku na nájomnom. Svojimi odvolacími námietkami, vytýkajúcimi súdu prvej inštancie nedostatky v jeho procesnom postupe a poukazujúcimi na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a napádajúcimi tiež správnosť právnych záverov prvoinštančného súdu, žalovaný podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. b, f) a h) V odvolaní žalovaným formálne označené, a tiež citované odvolacie dôvody podľa ust. a neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na prítomnosť inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo na nesprávnosť skutkových zistení vzhľadom na prípustnosť ďalších prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody žalovaným materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené. Odvolaciemu súdu sa v tejto spojitosti žiada upriamiť pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia ÚS SR sp. zn. z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu. Napokon odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu odmietla názor žalovaného, že ako konateľka spoločnosti KOPRO, s.r.o., sa dozvedela o odvolaní výpovede z nájmu už pred začatím konania a prisvedčila správnosti záveru súdu prvej inštancie v tejto otázke a síce, že vzhľadom na okolnosti urobenia a doručovania tohto úkonu je potrebné vyjsť z toho, že žalobkyňa sa o ňom dozvedela až z vyjadrenia odvolateľa k žalobe. Žalobkyňa vo svojej odvolacej argumentácii vyzdvihla skutočnosť, že žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil nájomné z nájomného vzťahu strán a spoločnosti KOPRO, s.r.o., určenia existencie ktorého sa domáhala. Preto podľa jej nazerania je potrené vzájomnej žalobe pripísať účinky uznania existencie nájomného vzťahu a v tejto súvislosti posudzovať tiež dispozíciu s touto časťou žaloby v tom zmysle, že i zastavenie tejto časti konania zavinil žalovaný. Žalobkyňa vo vyjadrení napokon zdôraznila, že zo žalovaným prezentovaného postoja bola evidentná existencia sporu strán o trvanie nájomného vzťahu, a preto žaloba o jeho určenie mala opodstatnenie, keďže deklarovaním sporného práva by došlo k odstráneniu stavu neistoty v právnom vzťahu strán.

4. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. , f a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že je (odvolanie) sčasti dôvodné.

5. Žalovaný hoc odvolaním napadol aj zastavujúci výrok uznesenia, v súvisiacej argumentácii si prakticky sám zodpovedal ním nastolenú otázku, či súd prvej inštancie mal alebo nie skúmať a následne i zohľadniť jeho stanovisko k späťvzatiu. Paradoxne sám odvolateľ v tejto spojitosti správne poukázal na to, že nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred pojednávaním (predbežným prejednaním sporu), na jeho nesúhlas sa neprihliada, a preto logicky z pohľadu dôvodov nesúhlasu nemožno posudzovať

vecnú správnosť rozhodnutia ani v odvolacom konaní. Ostáva v podstate už len doplniť argumentáciu odvolateľa v tom smere, že v konaní šlo o určenie neplatnosti výpovede z nájmu a o určenie, že nájomný vzťah trvá; nejednalo sa preto o prípad, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu a kedy sa podľa ust. súhlas so späťvzatím vyžaduje v každom štádiu konania. Vo svetle týchto skutočností nemožno inak než považovať zastavujúci výrok rozsudku za vecne správny.

6. Súdu prvej inštancie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vytknúť ani to, že zároveň so zastavením konania nerozhodol tiež o zrušení neodkladného opatrenia, ktoré v jeho priebehu bolo nariadené. Žalovaný si v námietke vytýkajúcej tento nedostatok celkom zrejme neuvedomil, že zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného v konaní bude namieste len v prípadoch, kedy trvanie neodkladného oparenia nebolo obmedzené samotným konaním. V danom prípade ale, vychádzajúc z uznesenia zo dňa 13.9.2016, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie do času právoplatného skončenia konania vo veci samej, z čoho vyplýva, že účinky neodkladného opatrenia právoplatnosťou zastavujúceho výroku napadnutého uznesenia pominú aj bez potreby jeho formálneho zrušenia, ktoré tým logicky stráca na akomkoľvek opodstatnení.

7. Celkom neprístojná je tiež námietka odvolateľa, vytýkajúca súdu prvej inštancie, že nerozhodol o jeho vzájomnej žalobe. Odhliadnuc od toho, že vzájomná žaloba, tak ako bola žalobcom vymedzená nebola v tomto spore prejednateľná, už len preto, že jeden zo solidárne žalovaných dlžníkov (spoločnosť KOPRO s.r.o.) sa konania nezúčastnil a rozšírenie žaloby o tento subjekt zo strany žalovaného nebolo procesne prípustné, sám žalovaný v podaní, ktorým mienil uplatniť nárok vzájomnou žalobou, vyjadril, že tento procesný úkon robí len z opatrnosti - pre prípad ak by súd žalobe žalobkyne vyhovel. Z toho podľa posúdenia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie, aj keď s jeho postojom k celkom zrejme zmätočnému podaniu žalovaného, možno mať výhrady, v konečnom dôsledku v napadnutom uznesení rešpektoval procesnú vôľu odvolateľa, a preto jeho námietku proti tomuto postupu je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu ako zjavne svojvoľnú odmietnuť v zmysle Čl. 5 Tento moment vo svojej odvolacej argumentácii evidentne opomenula tiež žalobkyňa, ktorá vzájomnej žalobe dokonca pripisovala účinky hmotnoprávneho uznania. Ako už bolo zmienené, žalovaný vzájomnú žalobu podal len pre prípad, ak by súd žalobe vyhovel, a teda ak by deklaroval existenciu nájomného vzťahu strán a spoločnosti KOPRO s.r.o. Z jeho vyjadrenia aj v tomto procesnom štádiu konania (v čase uplatnenia nároku vzájomnou žalobou) je však zrejmé, že so žalobou, a to v žiadnom z jej dielčích nárokov nesúhlasí. Tento jeho postoj sa napokon preniesol aj do odvolacieho konania, v ktorom naďalej spochybňoval vznik a skrz toho existenciu predmetného nájomného vzťahu.

8. Naproti tomu sčasti dôvodnou je námietka odvolateľa, smerujúca proti rozhodnutiu o trovách konania. Súd prvej inštancie správne usúdil, že pokiaľ vzala žalobkyňa späť žalobu v časti o určenie neplatnosti výpovede z nájmu za situácie, keď žalovaný od tohto hmotnoprávneho úkonu svojim výslovným prejavom v priebehu konania odstúpil, privodil tým, že ďalšie vedenie sporu o tejto časti žaloby stratilo na opodstatnení, a cez to v procesných súvislostiach zapríčinil, že konanie muselo byť pre späťvzatie žaloby zastavené. Len na doplnenie rozhodujúcich úvah súdu prvej inštancie v tejto otázke odvolací súd poznamenáva, že, právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa ust. je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a zároveň tiež komplexne a extenzívne v takom význame, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať aj žalovaného, ktorý po začatí sporu svojím konaním (napríklad splnením žalovaného dlhu) vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540). Vo svetle týchto všeobecných východísk je zrejmé, že pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania nemožno priznať relevanciu odvolacej argumentácii oboch strán, ktorou sa snažili presvedčiť o hmotnoprávnej opodstatnenosti (žalobkyňa) či neopodstatnenosti (žalovaný) žaloby. Rovnako podľa posúdenia odvolacieho súdu nemajú pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania miesto ani úvahy o časových aspektoch procesnej reakcie žalobkyne na správanie sa žalovaného, keďže tieto

sú úzko naviazané na účelnosť vynaložených trov, ktorá sa posudzuje až pri rozhodovaní o výške už priznaného nároku na náhradu trov konania. Napokon za správny považuje odvolací súd aj prístup prvoinštančného súdu k posudzovaniu otázky, kedy žalovaný svojím správaním sa mohol vplývať na rozhodnutie žalobkyne podať žalobu. I podľa názoru odvolacieho súdu, nakoľko v okolnostiach prípadu existujú skutočné silné pochybnosti o tom, kedy žalovaný odvolal výpoveď z nájmu, predovšetkým však preto, že na urobení tohto právneho úkonu a na jeho doručovaní žalobkyňa nijak neparticipovala, a tiež aj preto, že faktické správanie sa žalovaného tomuto úkonu rozhodne nezodpovedalo (prenajal nehnuteľnosť inej osobe než existujúcemu nájomcovi), bolo spravodlivé pre účely rozhodnutia o trovách konania trvať na tom, aby žalovaný svojej tvrdenie, že sa tak stalo ešte pred začatím konania a že sa o tom aj dozvedela žalobkyňa, bezpečne preukázal. Potiaľ možno so spôsobom uvažovania súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania súhlasiť. Za správne však nemožno považovať, pokiaľ súd prvej inštancie v tomto rozhodnutí nereflektoval skutočnosť, že predmetom konania boli dva nároky, z ktorých len určenie neplatnosti výpovede z nájmu možno z hľadiska zavinenia za zastavenie konania pripísať žalovanému. Pokiaľ ide o určenie, že nájomný vzťah strán a spoločnosti KOPRO s.r.o. trvá, vzhľadom na šírku argumentácie strán bezpochyby presahujúcej len spornú otázku platnosti výpovede z nájmu (žalovaný predovšetkým argumentoval, že nájomný vzťah vôbec nevznikol), možno konštatovať, že tento predstavoval relatívne samostatný, od vyriešenia otázky neplatnosti výpovede z nájmu do značnej miery neodvislý predmet konania, ktorý preto len odvolaním výpovede (ani podaním vzájomnej žaloby ako odvolací súd vysvetlil vyššie), neviedol k vyriešeniu otázky trvania nájomného vzťahu a cez to v dôsledku len tejto skutočnosti nestratil na význame. Pokiaľ za tohto stavu žalobkyňa vzala žalobu späť aj v tejto časti z dôvodu odolania výpovede z nájmu žalovaným, je zrejmé, že tak urobila bez procesnej determinácie v správaní sa žalovaného, a preto zavinenie zastavenia konania v tejto časti nemôže byť pripísané na jeho vrub. Možno preto konštatovať, že procesné zavinenie za zastavenie konania je vzhľadom na rovnakú povahu oboch parciálnych nárokov rovnaké na oboch procesných stranách, čo aplikáciou ust. § 256 ods. 1 a súčasne analogickým použitím ust. § 255 ods. 2 opodstatňuje rozhodnúť o trovách konania vyslovením, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

9. Z uvedených dôvodov, nakoľko procesné podmienky konania boli v tomto prípade splnené, odvolaním bola vytknutá len právna vada a odvolací súd mal pre rozhodnutie dostatočný skutkový základ, pristúpil v súlade s ust. k zmene vecne nesprávneho rozhodnutia o trovách konania spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia. Z tých istých dôvodov odvolací súd s použitím ust. C.s.p s rovnakým usporiadaním rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.