Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/153/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Telovýchovná jednota Slovan Povina, IČO: 30 226 244, so sídlom Povina 367, 023 33 Povina, právne zastúpenému: Mgr. Stanislav Záhumenský, advokát, so sídlom C. B. XXXX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 12.227,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -117 zo dňa 21.7.2023, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaného uložil povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 12.227,85 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie, zistil nasledovný skutkový stav. Z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 11.11.2021, sp. zn. -65, ktoré bolo prílohou žaloby (č. l. 14 spisu) mu vyplynulo, že žalovaný v čase vyhlásenia rozsudku nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, pre obec A., kat. úz. A., zapísaných na LV č. XXX a to: parcela CKN č. 81/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 677 m2 a parcela CKN č. 81/10 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2. Z predmetného rozsudku ďalej vyplýva, že pôvodné vlastnícke právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam bolo zapísané na základe notárskej zápisnice N 167/2017. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že súd teda neakceptoval a nepotvrdil vznik vlastníckeho práva vydržaním tak, ako to vyplýva z notárskej zápisnice, na základe ktorej bolo do katastra nehnuteľností zapísané vlastnícke právo žalovaného. Z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 12.10.2021, sp. zn. -105, ktoré bolo prílohou podania žalobcu (č.l. 49 spisu) mu vyplynulo, že žalovaný v čase vyhlásenia rozsudku nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, pre obec A., kat. úz. A., zapísaných na LV č. XXX a to: pozemku C - KN parc.č. 81/2 - ostatná plocha o výmere 6 226 m2, pozemku C - KN parc.č. 81/7 - ostatná plocha o výmere 705 m2, - pozemku C - KN parc.č. 81/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2 - pozemku C - KN parc.č. 81/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2, - pozemku C - KN parc.č. 81/16 - ostatná plocha o výmere 55 m2 a - pozemku C - KN parc.č. 81/17 - ostatná plocha o výmere 18 m2. Z predmetného rozsudku vyplynulo, že pôvodné vlastnícke právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam bolo zapísané na základe notárskej zápisnice N 167/2017, Nz 50059/2017, NCRIs 50848/2017 zo dňa 04.12.2017. Súd v predmetnom konaní ustálil, že na základe uvedenej notárskej

zápisnice nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, keď v konaní o vydržaní absentuje postup stanovený zákonom, tzn. uvedená notárska zápisnica nie je spôsobilá osvedčiť vlastnícke právo žalovaného. Okresný súd v predmetnom konaní ďalej konštatoval, že žalovaný nebol spôsobilým subjektom, ktorý mohol vydržať vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam ku dňu 01.01.1992. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 31.03.2015, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , ktoré súd na konanom pojednávaní oboznámil vyplýva, že súd prejudiciálne overil, že navrhovateľ (žalovaný v tomto konaní) nenadobudol vlastníctvo k dotknutým pozemkom, parcela C-KN č. 81/5 a parcela C-KN č. 81/10, kat. územie A., keď navrhovateľ (žalovaný v tomto konaní) nemohol a nenadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe vydržania. Z pripojenej notárskej zápisnice N 167/2017, Nz 50059/2017, NCRIs 50848/2017 zo dňa 04.12.2017, ktoré súd na konanom pojednávaní oboznámil súd zistil, že žalovaný sa mal stať vlastníkom sporných nehnuteľností na základe vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Z rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 02.09.2019, č. LPO - 5342/2019/Pop (č. l. 79 a nasl. spisu) vyplýva, že pri zápise verejnej listiny do katastra nehnuteľností Okresný úrad v súlade s § 36 ods. 1 iba posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Z predmetného rozhodnutia ďalej vyplýva, že Okresný úrad pri katastrálnom konaní, v ktorom je predložená verejná listina, na základe ktorej už vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo právo k nehnuteľnosti, na zápis záznamom má právomoc ju skúmať len z formálneho hľadiska, t.j. z hľadiska náležitosti podľa § 42 katastrálneho zákona. Zo zmluvy o nájme zo dňa 01.10.2020 súd prvej inštancie zistil, že prenajímateľ (žalovaný), ako výlučný vlastník nehnuteľností prenajíma nájomcovi (žalobcovi) predmet nájmu (sporné nehnuteľnosti) na obdobie od 01.10.2020 do 01.10.2030, a to v cene predmetu nájmu: ročný nájom vo výške 3 331,80 eur. Zároveň z predmetnej zmluvy vyplýva, že prenajímateľ (žalovaný) umožní nájomcovi (žalobcovi) prechod cez parcelu KN-C 81/2 od 01.10.2020 do 30.09.2022 za odplatu 334 eur mesačne, ktorá odplata je splatná s nájomným. Právne vec posúdil podľa 37 ods. 2, . , a , a .

2. Súd prvej inštancie skúmal aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu. Uzavrel, že aktívna legitimácia žalobcu v konaní je daná, nakoľko išlo o osobu, ktorá majetok užívala a platila nájomné osobe, ktorá skutočným vlastníkom nebola, hoc bola zapísaná na liste vlastníctva. K obrane žalovaného konštatoval, že na vec nie je možné na vec ani aplikovať tak, ako to žiadal žalovaný. Súd prvej inštancie skúmal, či žalovaný je a v čase, za ktorý žiada žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia bol vlastníkom nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, obec A., kat. územie obec A. zapísaných na LV č. XXX, a to: parcela C-KN č. 81/5- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1677 m2 a parcela C-KN č. 81/10- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2. Z právoplatného rozsudku vydaného tunajším súdom dňa 11.11.2021, sp. zn. mal preukázané, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, obec A., kat. územie obec A. zapísaných na LV č. XXX, a to: parcela C-KN č. 81/5- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1677 m2 a parcela C-KN č. 81/10- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2 tak, ako to uvádzal v nájomnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom. K námietke žalovaného, že predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 01.02.2022, avšak žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia spätne, za predchádzajúce obdobie, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný opieral svoje vlastníctvo vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam o nadobúdací titul - notársku zápisnicu N 167/2017, Nz 50059/2017, NCRIs 50848/2017 zo dňa 04.12.2017. Zdôraznil, že v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp.zn. súd nepotvrdil vlastníctvo žalovaného na základe predmetného nadobúdacieho titulu - notárskej zápisnice, tzn. žalovaný sa nikdy nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností (súd „nepotvrdil“ zápis vlastníckeho práva tak, ako vyplýval z katastra nehnuteľností). Zároveň súd v konaní sp. zn. síce vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam (nachádzajúcim sa v „susedstve“ nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania) konštatoval, že notárska zápisnica N 167/2017, Nz 50059/2017, NCRIs 50848/2017 zo dňa 04.12.2017, keď sa jedná o notársku zápisnicu, na základe ktorej malo byť osvedčené vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam, ktoré sú prejednávané aj v tomto konaní, nemohla byť platným titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, keď v konaní o vydržaní absentuje postup stanovený zákonom, tzn. uvedená notárska zápisnica nie je spôsobilá osvedčiť žiadne vlastnícke právo žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná notárska zápisnica nemohla byť platným nadobúdacím titulom vo vzťahu k nehnuteľnostiam prejednávaným v konaní , konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemohla byť platným nadobúdacím titulom ani vo vzťahu k nehnuteľnostiam prejednávaným v tomto konaní,

keď sa jedná o jeden nadobúdací titul, tzn. ak podmienky neboli splnené vo vzťahu k niektorým nehnuteľnostiam, keď postup bol zachovaný ako jednotný vo vzťahu k všetkým v notárskej zápisnici osvedčeným nehnuteľnostiam, potom nebolo možné konštatovať, že by notárska zápisnica mohla byť platným nadobúdacím titulom pre nehnuteľnosti, ku ktorým užívaniu bola uzatvorená nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie uzavrel, že vykonaným dokazovaním nedospel a ani nemohol dospieť k iným právnym záverom ako k tým, ktoré boli vo vzťahu k danej notárskej zápisnici a možnosti osvedčenia vlastníctva žalovaného prejednávané už vo viacerých konaniach vedených pred tunajším súdom pod sp. zn. , sp.zn. , sp.zn. . S tvrdením žalovaného v tom zmysle, že žalobca žiada vydanie bezdôvodného obohatenia spätne neoprávnene sa nestotožnil. S poukazom na vyššie zmienené skutočnosti je nutné konštatovať, že žalovaný nielen že v tomto čase (od vyhlásenia právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Žilina vydaného v konaní pod sp. zn. ) nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, ale že sa ním nikdy ani nestal.

3. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že zo zmluvy o nájme zo dňa 01.10.2020 vyplýva, že prenajímateľ je výlučný vlastník nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, kat. územia A. a to parcely KN-C 81/10 a parcely KN - C 81/5, ktoré prenajímateľ prenajíma nájomcovi (čl. II, bod 2.1 a 2.2 zmluvy), na čo nájomca prenajímateľovi zaplatí nájomné (čl. V. zmluvy). V ďalšom konštatovala obsah vlastníckych práv v zmysle a neplatnosť zmluvy, ktorou prenajal niekto pozemky, ktoré mu reálne nepatrili. Podľa , ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodnutím súdu o absolútnej neplatnosti zmluvy teda vzniká povinnosť žalovaného vydať žalobcovi plnenie, ktorým sa na úkor žalobcu obohatil, keď žalovaný žalobcovi plnil, i keď na predmetné plnenie nebol právny dôvod. K výške bezdôvodného obohatenie súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobcu považuje v celom požadovanom rozsahu za preukázaný, keď súdu boli predložené dôkazy, z ktorých je zrejmé, že žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu, na základe neplatnej zmluvy sumu 12 227,85 eur, ktorá suma pozostáva z nasledovných platieb: platba vo výške 1 516,60 € zo dňa 06.05.2020 (č. l. 9 a 18 rub spisu), platba vo výške 426, 85 € zo dňa 08.06.2020 (č. l. 9 rub a 18 spisu), platba vo výške 277,60 € zo dňa 15.10.2020 (č. l. 10 rub, 18 spisu), platba vo výške 832,80 € zo dňa 15.10.2020 (č. l. 10 a 18 spisu), platba vo výške 1 834,80 € zo dňa 11.11.2020 (č. l. 11 a 18 spisu), platba vo výške 1 834,80 € zo dňa 12.01.2021 (č. l. 11 rub a 18 spisu), platba vo výške 1 834,80 € zo dňa 13.04.2021 (č. l. 12 a 18 spisu), platba vo výške 832,95 € zo dňa 13.07.2021 (č. l. 12 rub a 18 spisu), platba vo výške 832,95 € zo dňa 24.11.2021 (č. l. 13 a 18 spisu), platba vo výške 2 003,70 € zo dňa 14.12.2021 (č. l. 13 a 18 spisu), v súhrne suma 12 227,85 €. Zdôraznil, že žalovaný v konaní nerozporoval zaplatenie uvedených súm zo strany žalobcu, ako ani neuvádzal skutkové tvrdenia v tom zmysle, že by zaplatenie predmetných súm boli na základe iného právneho dôvodu ako dôvodu tvrdeného žalobcom, na ktoré zaplatenie vzhľadom na neplatnosť nájomnej zmluvy žalovanému nevznikol nárok. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej aj len „CSP“), tak že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnil podľa písmeno h) a teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolateľ uviedol, že nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená v zmysle hmotného práva. Žalovaný v čase uzatvorenia tohto zmluvného vzťahu bol výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré prenajal žalobcovi. Žalobca by mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ak prospech bezdôvodného obohatenia existoval v dobe vzniku tohto obohatenia. Na navrátenie poskytnutého plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten kto plnil (žalobca) nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť alebo, že ten (žalovaný) komu patrí nie je oprávnený toto plnenie prijať. V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy bol žalovaný zapísaný na LV ako výlučný vlastník. Žalobca užíval predmet nájmu aj v období keď nebola uzatvorená žiadna nájomná zmluva. Z dôvodu – bezdôvodné obohatenie, bol povinný žalobca uhrádzať náhradu za užívanie predmetu nájmu. Žalovaný v priebehu konania namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Citovanými rozsudkami nebolo rozhodnuté, že nájomná zmluva medzi nájomcom a žalovaným je neplatná. Podľa aktuálneho stavu zápisu na LV v čase rozhodovania súdu, vlastníkom bol Okresný úrad Žilina. Okresný úrad Žilina z tohto dôvodu mal vstúpiť do práv a povinností prenajímateľa (žalovaného). Aktívnu legitimáciu na vydanie tohto nároku má iba Okresný úrad Žilina. Tento teoreticky môže žiadať bezdôvodného obohatenia od žalovaného za predchádzajúce obdobie. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval právnu

normu - , a z tohto dôvodu vyvodil zo správne zisteného skutkového záveru, nesprávny právny záver.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného označil za nedôvodné. Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie okresného súdu zo dňa 11.11.2021 má deklaratórny charakter a rovnako v tomto prípade bolo zachované, že rozsudok má účinky inter partes. V danom prípade bolo rozhodnuté, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým mali žalobca a žalovaný uzavretú nájomnú zmluvu. V danom prípade teda bolo nesporné, že žalovaný v pozícií prenajímateľa vykonal taký právny úkon, ktorý bol neplatný od počiatku, pretože jestvovala prekážka možnosti plnenia. Žalovaný v pozícií prenajímateľa teda uzatvoril nájomnú zmluvu so žalobcom, ku ktorej mu nesvedčalo vlastnícke právo, nemohol vykonávať oprávnenia vlastníka. Za nepravdivé označil tvrdenie, že žalovaný v čase uzavretia nájomnej zmluvy bol vlastníkom nehnuteľnosti, čo vyvracia rozhodnutie súdu o negatornej žalobe s deklaratórnym účinkom. Žalovaný sa teda nikdy nemohol stať vlastníkom daných nehnuteľností na základe titulu nadobudnutia vlastníckeho práva zapísaného v katastri nehnuteľnosti. Námietky odvolateľa sú v tomto rozsahu nedôvodné. Rovnako nie je správne tvrdenie žalovaného a odvolacia námietka, že mal vstúpiť do práv žalovaného Okresný úrad Žilina, čo je v rozpore s rímskou zásadou Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, teda žalovaný nemohol previesť viac práv na Okresný úrad Žilina, ako sám mal. Z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k prechodu práv a povinností z nájomného vzťahu, pretože nájomnú zmluva bola neplatná od počiatku. Ďalej uviedol, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie bolo správne.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preskúmal vec podľa , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Žalovaný videl nesprávne právne posúdenie v tom, že podľa jeho názoru v čase podpisu zmluvy bol vlastníkom, a teda bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť a súčasne namietal žalobcovu aktívnu legitimáciu, ktorá podľa jeho názoru patrila Slovenskej republike (okresnému úradu).

8. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.

9. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. ). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia o neplatnosti zmlúv, obsahu vlastníckeho práva ako aj vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj povinnosti jeho náhrady. Preto

odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd pritom konštatuje, že iba samotná nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalobcu) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa , pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , a ). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa nie je daný. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu na zvýraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

10. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 11.11.2021, č.k. -65, ktorý bol prílohou žaloby (č. l. 14 spisu) mu vyplynulo, že žalovaný v čase vyhlásenia rozsudku nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, pre obec A., kat. úz. A., zapísaných na LV č. XXX a to: parcela CKN č. 81/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 677 m2 a parcela CKN č. 81/10 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2. Rovnako správne uzavrel, že z predmetného rozsudku mal preukázané, že pôvodné vlastnícke právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam bolo zapísané na základe notárskej zápisnice N 167/2017. Z uvedeného rozsudku mal preukázané, že súd teda neakceptoval a nepotvrdil vznik vlastníckeho práva vydržaním tak, ako to vyplýva z notárskej zápisnice, na základe ktorej bolo do katastra nehnuteľností zapísané vlastnícke právo žalovaného. Rovnako správne konštatoval, že z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 12.10.2021, sp. zn. -105, ktoré bolo prílohou podania žalobcu (č. l. 49 spisu) mal preukázané, že žalovaný v čase vyhlásenia rozsudku nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, pre obec A., kat. úz. A., zapísaných na LV č. XXX a to: pozemku C - KN parc.č. 81/2 - ostatná plocha o výmere 6 226 m2, pozemku C - KN parc.č. 81/7 - ostatná plocha o výmere 705 m2, - pozemku C

- KN parc.č. 81/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2 - pozemku C - KN parc.č. 81/9

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2, - pozemku C - KN parc.č. 81/16 - ostatná plocha o výmere 55 m2 a - pozemku C - KN parc.č. 81/17 - ostatná plocha o výmere 18 m2. Na podklade uvedeného potom bol vecne správny záver súdu prvej inštancie, že predmetná notárska zápisnica nemohla byť platným nadobúdacím titulom vo vzťahu k nehnuteľnostiam prejednávaným v konaní sp.zn. a nemohla byť platným nadobúdacím titulom ani vo vzťahu k nehnuteľnostiam prejednávaným v tomto konaní, keď sa jedná o jeden nadobúdací titul, tzn. ak podmienky neboli splnené vo vzťahu k niektorým nehnuteľnostiam, keď postup bol zachovaný ako jednotný vo vzťahu k všetkým v notárskej zápisnici osvedčeným nehnuteľnostiam, potom nebolo možné konštatovať, že by notárska zápisnica mohla byť platným nadobúdacím titulom pre nehnuteľnosti, ku ktorým užívaniu bola uzatvorená nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie následne správne uzavrel, že vykonaným dokazovaním nedospel a ani nemohol dospieť k iným právnym záverom ako k tým, ktoré boli vo vzťahu k danej notárskej zápisnici a možnosti osvedčenia vlastníctva žalovaného prejednávané už vo viacerých konaniach vedených pred tunajším súdom pod sp. zn. , sp.zn. , sp.zn. , a teda že vlastnícke právo žalovaného k nim nikdy neexistovalo.

11. Odvolací súd konštatuje, že na podklade uvedených záverov, potom bol správny aj záver, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, nakoľko nájomná zmluva k pozemkom, ktoré mu nikdy nepatrili, nebola platná pre jej rozpor so zákonom ( ). Správne teda súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nemohol platne prenajať pozemky, ktoré mu nikdy nepatrili. Skutočnosť, že bol zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností neznamená, že vlastníkom aj skutočne bol, nakoľko v konaní bolo vyššie spomenutými rozsudkami - vlastným dokazovaním súdu prvej inštancie preukázané, že žalovaný nebol nikdy vlastníkom nehnuteľností, ktoré prenajímal žalobcovi. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na materiálnu publicitu evidencie katastra nehnuteľností, ktorá platí len dovtedy než sa preukáže opak (viď ), a teda správnosť záverov súdu prvej inštancie a nedôvodnosť námietky žalovaného o jeho vlastníckom práve. Ak žalovaný nebol

vlastníkom, potom sa dôvodne žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom zaplateného nájomného z neplatnej nájomnej zmluvy, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Správne sa vysporiadal súd prvej inštancie z námietkou žalovaného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď konštatoval, že nie je možné uplatniť postup podľa , nakoľko v tomto prípade nedošlo k zmene prenajímateľa. V tomto prípade žalovaný vlastníkom nikdy nebol, a preto sa nemohol stať ani prenajímateľom a nemohol byť uplatnený postup podľa . Správny bol záver súdu prvej inštancie, že je potrebné aplikovať ustanovenia s. 1 a 2 v spojení s a , nakoľko nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola neplatná, a preto je povinný vydať žalovaný žalobcovi všetko o čo sa bezdôvodne obohatil. Preto je nedôvodná námietka žalovaného, že bezdôvodné obohatenie od neho mal žiadať okresný úrad. Odvolací súd poznamenáva, že okresný úrad by mohol žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak od žalobcu, nie od žalovaného. S ohľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne a riadne vysporiadal so všetkými skutkovými otázkami, ktoré následne aj správne právne posúdil, čo viedlo k vecne správnemu rozhodnutiu, v ktorom žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný vydať žalobcovi z neplatne uzavretej nájomnej zmluvy, nakoľko žalovaný nikdy nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy.

12. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ) a plne sa stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).