Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-25-2020.pdf
PDF · 149.49 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: ZDROJ MT, spol. s r.o., so sídlom Sučianska cesta 31, 036 08 Martin - Priekopa, IČO: 31 602 444, zastúpeného právnou zástupkyňou Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, so sídlom F. XXXX/XX, XXX XX C. H., proti žalovanému: REX LEASING, spol. s r.o., so sídlom Sučianska 31, 036 08 Martin - Priekopa, IČO: 36 007 901, zastúpenému zástupcom AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/45/2019-118 zo dňa 2. októbra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/45/2019-118 zo dňa 2. októbra 2019 v spojení s (opravným) uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/45/2019-161 zo dňa 30.1.2020 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s (opravným) uznesením (ďalej len ,,rozsudok“) okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na rozhodné tvrdenia v žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že právny úkon - Dodatok č. 2 k nájomnej zmluve zo dňa 20.03.2003, je neplatný, vyjadrenia žalovaného k žalobe (č.l. 80 spisu) a na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu, právne posúdeného za aplikácie ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len ,,zákon č. 116/1990 Zb.“), ust. § 133 ods. 1 a 3, § 134, § 135a ods. 1, 2 veta prvá Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 516 Občianskeho zákonníka, § 137 CSP dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.
3. Z výpisu z obchodného registra okresný súd zistil, že spoločníci žalobcu sú Ing. Vladimír Markovič, Ing. Miroslav Stacho, štatutárnym orgánom sú štyria konatelia, ktorí konajú za spoločnosť každý samostatne. Zhodnými vyjadreniami strán sporu (§ 151 ods. 1 CSP) mal okresný súd za zistené, že v čase podpisu Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve č. 41/N/028/03 o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.03.2003, bol jedným z konateľov žalobcu, oprávneným konať za spoločnosť samostatne, tiež Ing. Vladimír Markovič. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného sú spoločníci žalovaného Ing. Vladimír Markovič, Rudolf Gregor, štatutárnym orgánom je päť konateľov s oprávnením zastupovať a podpisovať za spoločnosť každý samostatne, medzi konateľmi aj Ing. Z. Markovičová.
4. Okresný súd zistil, že dňa 20.03.2003 bola podpísaná Nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom - žalovaným. Pri podpise nájomnej zmluvy za žalobcu konal konateľ Ing. V. Markovič a za žalovaného konateľka Ing. Z. Markovičová. Predmetom nájomnej zmluvy podľa čl. I. boli kancelárske priestory o výmere 18 m2 a ostatné priestory (šatne, sociálne zariadenia - využívanie spoločných sociálnych zariadení, chodba) v objekte vo vlastníctve prenajímateľa, súp. č. XXXX, stojaci na parc. 2229, k.ú. I., zapísané na LV č. XXXX, Okresného úradu Martin, odbor katastra nehnuteľností. Podľa čl. I. bod 2. zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, s účinnosťou od 1.4.2003, s výpovednou lehotou 3 mesiace. Účelom prenájmu sú kancelárske priestory. V čl. II. bolo dohodnuté nájomné (700,- Sk/m2 ročne) a platobné podmienky, čl. III. upravuje energie, čl. IV. povinnosti nájomcu, čl. V. upravuje povinnosti prenajímateľa, čl. VI. majetkové usporiadanie po ukončení nájmu, čl. VII. všeobecné ustanovenia, čl. VIII. záverečné ustanovenia.
5. Dňa 29. marca 2019 bol medzi stranami sporu podpísaný Dodatok č. 2 k Nájomnej zmluve č. 41/ N/028/03 o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.03.2003, pričom za prenajímateľa konal konateľ spoločnosti Ing. Vladimír Markovič a za nájomcu konala konateľka spoločnosti Ing. Zuzana Klocháňová, ktorá podľa výpisu z obchodného registra žalovaného je jednou z konateliek oprávnená konať za žalovaného samostatne. Podľa dodatku, s účinnosťou od 1.4.2009 je zmena predmetu nájmu, výšky nájomného a doba nájmu, menia sa čl. I. bod 1, 2 a 3 a dopĺňa sa bod 7 a 8, čl. II. bod 1 a 2 a dopĺňa sa bod 3, čl. III. bod 1 až 5, čl. IV. mení sa bod 1, 7 a 8 a dopĺňajú sa body 10 - 17, dopĺňa sa čl. VIII. bod 1 - 4 a čl. VIII. sa mení na čl. IX. vyššie uvedenej nájomnej zmluvy. Podľa čl. I. bod 2 dodatku, prenajímateľ dáva nájomcovi a nájomca berie do nájmu opísané nehnuteľnosti na treťom nadzemnom podlaží priestory v rozsahu 82 m2 - kancelárske priestory na účel nájmu obchodná činnosť, nákres prenajímaných priestorov tvorí ako príloha č. 1 neoddeliteľnú časť tejto zmluvy, pričom príloha č. 1 obsahuje nákres prenajímaných priestorov. Podľa čl. I. bod 3. dodatku, sa nájomná zmluva uzatvára na dobu určitú 5 rokov, s účinnosťou od 01.04.2019 do 31.03.2024. V čl. II. dodatku je upravené nájomné, s účinnosťou od 01.04.2019, bod 1. výška nájomného bola dohodnutá 2.880 Eur bez DPH ročne, t.j. 240 Eur bez DPH mesačne, k tomu bude priúčtované DPH v zmysle platných právnych predpisov. Vo výške nájomného nie sú zahrnuté energie, výška a úhrada energií je uvedená v samostatnom čl. III.. Čl. II. bod 2. dodatku upravuje platobné podmienky a čl. III. dodatku upravuje úhradu nákladov na energie.
6. Okresný súd poukázal na to, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu pri aplikácii § 39 Občianskeho zákonníka a ustanovení § 134, § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca aj na pojednávaní dňa 02.10.2019 po predbežnom právnom posúdení veci (§ 181 ods. 2 CSP) trval na tom, že žalobou dotknutý právny úkon považuje za neplatný z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, lebo bol uzatvorený s cieľom zvýhodniť zmluvného partnera, a to na ujmu žalobcu, pretože sa uzatvárali nájomné zmluvy primárne na dobu neurčitú.
7. Okresný súd mal preukázané, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola platne, v písomnej forme, uzatvorená Nájomná zmluva zo dňa 20.03.2003 v znení Dodatku č. 2 zo dňa 29. marca 2019 v súlade s ust. § 3 zákona č. 116/1990 Zb.. Rovnako mal preukázané, že Nájomná zmluva zo dňa 20.03.2003 v znení jej dodatku má všetky náležitosti v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., bola uzatvorená v písomnej forme, keď písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu písomnosti a podpisu konajúcej osoby. Pri vzniku tejto zmluvy a dodatku, pri ich podpise, konali tak za prenajímateľa aj nájomcu konatelia, oprávnení konať za každú zmluvnú stranu samostatne, spôsobom, ako to predpokladá ust. § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka.
8. Vo všeobecnosti okresný súd uviedol, že spôsob konania v mene spoločnosti znamená, či v mene spoločnosti je oprávnený konať konateľ, každý jeden z viacerých konateľov samostatne, resp. všetci konatelia spoločne alebo len niektorí z konateľov spoločne, ktorí sú určení v spoločenskej zmluve. Spôsobom konania v mene spoločnosti sa teda prejavuje vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám, a to v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka a podľa úpravy v spoločenskej zmluve (§ 133 ods. 1 Obchodného zákonníka). Iba nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže v konečnom dôsledku viesť k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom, t.j. určeným spôsobom konania v mene spoločnosti, čo však nebol daný prípad.
9. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán sporu a z výpisu z obchodného registra strán sporu okresný súd uzavrel, že konatelia konajúci pri podpise Nájomnej zmluvy dňa 20.03.2003 boli oprávnení za tieto
spoločnosti konať samostatne. Rovnako tomu bolo aj pri podpise Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve dňa 29.03.2019, keď za každú stranu tohto právneho úkonu, za prenajímateľa aj za nájomcu, zmluvu podpísali konatelia, oprávnení konať za spoločnosť samostatne. Bol dodržaný spôsob konania v mene spoločnosti a vôľa spoločnosti bola prejavená navonok určeným spôsobom konania, zmluvné strany konali spôsobom konania v súlade s úpravou v zmysle § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka.
10. Pokiaľ žalobca namietal neplatnosť pre rozpor s § 134 Obchodného zákonníka, tak okresný súd uviedol, že uvedená právna úprava nebola aplikovateľná na danú situáciu. Uvedené zákonné ustanovenie rieši rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti. Takýmto obchodným vedením spoločnosti nie je samotné konanie v mene spoločnosti pri uskutočňovaní právnych úkonov, a tým toto zákonné ustanovenie nebolo aplikovateľné na danú situáciu, t.j. na konanie konateľov pri uskutočňovaní právneho úkonu Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve zo dňa 20.03.2003. Ust. § 134 Obchodného zákonníka sa týka výlučne rozhodovania konateľov v rámci výkonu obchodného vedenia spoločnosti. Pojem obchodné vedenie nie je síce v zákone žiadnym spôsobom definovaný, ale štandardne ide o súhrn rozhodovacích činností k otázkam podnikateľskej a obchodnej činnosti, vrátane rozhodovania o tom, do akých záväzkových vzťahov spoločnosť vstúpi, tiež organizačného charakteru, k technickým záležitostiam, veciam vnútornej prevádzky, vedeniu účtovníctva, obchodnej stratégii, príprave a uzatváraniu obchodných zmlúv či personálnej politiky spoločnosti, avšak obchodným vedením nie je už samotné konanie v mene spoločnosti pri uskutočňovaní právnych úkonov, konkrétneho záväzkového vzťahu.
11. Okresný súd zhodnotil, že pre vyslovenie neplatnosti právneho úkonu na základe skutkových okolností opísaných v žalobe a na pojednávaní dňa 02.10.2019 nemal žalobca daný naliehavý právny záujem, ktorý sa vyžaduje v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP; lebo pri určení, či tu právo je alebo nie je, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, čo nebol daný prípad. V zmysle právnej úpravy § 137 písm. d) CSP možno požadovať určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, čo rovnako nebol daný prípad.
12. Ak žalobca namietal, že Dodatok č. 2 k Nájomnej zmluve zo dňa 20.03.2003 je neplatný, nakoľko štatutárny zástupca žalobcu ako konateľ žalobcu mal konať aj v rozpore s § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, pre určenie neplatnosti v súvislosti s opísaným konaním konateľa žalobcu pri vzniku právneho úkonu, nebol daný naliehavý právny záujem práve pre to, že pre porušenie povinnosti konateľa pri výkone jeho pôsobnosti je dôvodný postup v zmysle ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, lebo ust. § 135a Obchodného zákonníka upravuje zásady výkonu pôsobnosti konateľov, s cieľom zabezpečiť ochranu záujmov spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pokiaľ žalobca argumentoval, že právny úkon je neplatný práve pre porušenie povinnosti konateľa žalobcu pri vzniku napádaného právneho úkonu, práve právna úprava ust. § 135a Obchodného zákonníka umožňuje žalobcovi vyvodiť zodpovednosť konateľa za škodu (v prípade preukázania) spôsobenú pri výkone funkcie konateľa. Toto ustanovenie vymedzuje princíp solidárnej zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú porušením povinnosti pri výkone ich pôsobnosti a súčasne upravuje aj právne následky vo vzťahu ku konateľovi, ktorý porušil zásady výkonu pôsobnosti konateľa spočívajúce v povinnosti objektívne konať s odbornou starostlivosťou. Preto nemohol byť daný naliehavý právny záujem na základe žalobcom opísaných skutkových okolností, domáhať neplatnosti právneho úkonu.
13. Podľa okresného súdu nebolo dôvodné prijať ani záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor so zákonom z dôvodu, že zmluva nespĺňa zákonné náležitosti. Pri aplikácii ust. § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. Nájomná zmluva zo dňa 20.03.2003 v znení Dodatku č. 2 zo dňa 29.03.2019 spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., a preto nebola dôvodná aplikácia ust. § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb.. Zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, obsahovala opis predmetu nájmu, účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia. Dojednanie ohľadne týchto podstatných náležitostí zmluvy bolo zrejmé aj žalobcovi, lebo aj v žalobe uvádzal, na čom sa zmluvné strany dohodli.
14. Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že uvedeným dodatkom došlo k zániku pôvodného záväzku a vzniku nového záväzku, keď uzatvorenie dodatku č. 2 vyhodnotil v zmysle § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie nebráni zmluvným stranám, aby dohodou zmenili vzájomné práva a povinnosti.
15. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca poukázal na to, že dodatok č. 2 k nájomnej zmluve uzatvoril žalobca v zastúpení konateľom Ing. Markovičom so žalovaným, kde Ing. Markovič je konateľom a súčasne majoritným spoločníkom, a teda sú spriaznenými osobami. Mal za to, že v danom prípade sa nepochybne jedná o konflikt záujmov uvedených osôb vzhľadom k tomu, že v tomto konkrétnom prípade sú záujmy žalobcu a záujmy žalovaného v zastúpení tou istou osobou ako u žalobcu výrazne odlišné. Rozdiel záujmov je zrejmý, keď žalobca v súlade so svojou obchodnou politikou uzaviera nájomné zmluvy na dobu neurčitú a konateľ žalobcu uzatvoril so žalovaným - spriaznenou osobou dodatok k nájomnej zmluve, ktorým zmenil pôvodný zmluvný záväzok z doby neurčitej na dobu určitú, a tým spoločnosť žalobcu neprimerane obmedzil pri nakladaní s majetkom žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 29 Cdo 3864/2008 a sp. zn. 29 Cdo/910/2009. Žalobca mal za to, že okresný súd nedostatočne právne posúdil konanie Ing. Markoviča ako konateľa žalobcu vo vzťahu k žalovanému, kde je tiež konateľom a súčasne majoritným spoločníkom, keď konanie posúdil len vo vzťahu k ustanoveniam § 135a Obchodného zákonníka, pričom žalobca poukázal na konanie konateľa, ktoré je v rozpore so záujmami spoločnosti žalovaného, ktorého zastupuje. Aj keď štatutárny orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom, pretože konanie štatutárneho orgánu je konaním samotnej právnickej osoby, mal za to, že vzhľadom na uvedené mohol súd analogicky použiť ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je použiteľné aj v prípadoch, v ktorých záujmy štatutárneho orgánu právnickej osoby sú v rozpore so záujmami tejto právnickej osoby (uznesenie NS SR z 30.06.2010, sp. zn. 4Cdo 177/2009).
17. Podľa žalobcu právny úkon - dodatok č. 2 k nájomnej zmluve odporuje dobrým mravom z dôvodu, že jeden z konateľov spoločnosti žalobcu využil svoje oprávnenie konateľa vyplývajúce mu z Obchodného zákonníka a vykonal ako konateľ v mene spoločnosti žalobcu právny úkon - podpísal dodatok č. 2 k nájomnej zmluve, ktorý je pre spoločnosť žalobcu nevýhodný, avšak pre obchodnú spoločnosť žalovaného, v ktorej je majoritným spoločníkom a konateľom, je výhodný v tom, že má garantovanú dobu nájmu na 10 rokov za rovnakú cenu, a týmto spôsobom mal žalovanému privodiť prospech na úkor žalobcu V tejto súvislosti poukázal na závery vyjadrené v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17/Co/6/2011. Podľa žalobcu konateľ spoločnosti Ing. Vladimír Markovič pri uzatvorení dodatku č. 2 k nájomnej zmluve nekonal v prospech spoločnosti, za ktorú konal, ale vo svoj prospech, resp. v prospech svojej obchodnej spoločnosti - žalovaného, ktorý má na základe uvedeného právneho úkonu zabezpečený nájom na obdobie 10 rokov za rovnakú cenu. Uzatvorením právneho úkonu - dodatku č. 2 k nájomnej zmluve došlo k významnej zmene ekonomickej rovnováhy v neprospech žalobcu a výrazne v prospech osoby blízkej konateľovi žalobcu Ing. Vladimíra Markoviča. Právny úkon konateľa žalobcu nesledoval záujmy spoločnosti, ale naopak jeho vlastný záujem a záujem jeho obchodnej spoločnosti - nájomcu, ktorý v zmysle vyššie popísaného možno považovať za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi.
18. Pokiaľ okresný súd platnosť právneho úkonu nesprávne právne posúdil, resp. ho posudzoval výlučne z pohľadu ustanovení § 135a Obchodného zákonníka, nesprávne posúdil aj okolnosti naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu. Výlučné posúdenie právneho úkonu podľa § 135a Obchodného zákonníka, ktoré upravuje zásady výkonu pôsobnosti konateľov, s cieľom zabezpečiť ochranu záujmov spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, predpokladá postup podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého spoločnosť môže uplatniť voči konateľovi zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti. Žalobca sa však domáhal neplatnosti právneho úkonu aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.
19. Keďže uzatvorením dodatku č. 2 k nájomnej zmluve došlo k zmene doby nájmu, súčasne došlo k zmene podmienok, za ktorých môže žalobca ako prenajímateľ ukončiť nájomný vzťah, prípadne výpoveďou len za podmienok ustanovených zákonom. Právny úkon, ktorého platnosť je predmetom tohto konania, teda má dopad na možnosť žalobcu ako prenajímateľa disponovať s predmetom nájmu,
resp. na možnosť ukončiť nájomný vzťah pred uplynutím doby nájmu, ktorá je v danom prípade fixovaná na 10 rokov a tak flexibilnejšie hospodáriť so svojím majetkom.
20. Žalobca trval na tom, že jeho naliehavý právny záujem bol preukázaný ako aj, že v konaní preukázal, že právny úkon uzatvorený konateľom žalobcu a súčasne konateľom a majoritným spoločníkom žalovaného, hoci odporuje ustanoveniam § 135a Obchodného zákonníka, je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je zmluvou odporujúcou dobrým mravom, a to z toho dôvodu, že jeden z konateľov spoločnosti žalovaného využil oprávnenie konateľa vyplývajúce mu z Obchodného zákonníka a uzavrel v mene spoločnosti žalovaného ako konateľ tejto spoločnosti zmluvu nevýhodnú pre žalobcu, ale výhodnú pre žalovaného. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na nové konanie a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania.
21. V podaní zo dňa 12.02.2020 (odoslanom podľa Potvrdenia o odoslaní podania dňa 14.02.2020 na č.l. 170 spisu) žalobca uskutočnil doplnenie odvolania, v ktorom uviedol, že naliehavosť jeho právneho záujmu je daná tým, že v dôsledku uzatvoreného právneho úkonu došlo k obmedzeniu jeho práva nakladať s nehnuteľnosťou, a tým k strate majetku vo forme straty na nájomnom. Dňa 13.12.2019 uskutočnil žalobca rokovanie so záujemcom o nájom priestorov logistickej základne ZDROJ MT, spol. s r.o.. Záujemca, spoločnosť PETRO SOLAR, s.r.o., Žilina, deklaroval záujem o nájom priestorov skladov, administratívnej budovy a celého areálu, aby tento mohol využívať výlučne sám pre svoje potreby. Záujemca o priestory zároveň navrhol participáciu na ich predmete podnikania vo forme vytvorenia konzorcia a pre žalobcu ako vlastníka priestorov podiel na výsledkoch z produkcie. Vzhľadom na uvedené rokovanie je záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu - dodatku č. 2 k nájomnej zmluve naliehavý. Podľa žalobcu uzatvorenie novej nájomnej zmluvy so záujemcom, predmetom ktorej bude celý areál žalovaného (správne malo byť žalobcu), je aj v záujme spoločníka a konateľa žalobcu Ing. Vladimíra Markoviča, ktorý uzatvoril žalobou napadnutý právny úkon so žalovaným ako personálne prepojená osoba.
22. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 16.2.2020 (č.l. 186-187 spisu). Žalovaný sa s prijatými právnymi závermi okresného súdu v celom rozsahu stotožnil. Mal za to, že napadnutý rozsudok rešpektuje zákon a dokonca odôvodnenie konštatuje aj niektoré časti prijatých právnych záverov o tom, že konanie konateľa spoločnosti žalobcu nevykazuje nedostatky, s ktorými by bol spojený dôsledok neplatnosti právneho úkonu uzavretia nájomnej zmluvy. Uviedol, že obmedzenie konateľstva pri viacerých konateľoch, ktorí sú oprávnení spoločnosť zastupovať, nemá právne dôsledky navonok spoločnosti, ale iba do vnútra spoločnosti, a teda aj tento záver okresného súdu prezentovaný vo vydanom rozsudku a jeho odôvodnení je plne zákonný, správny a dostatočne odôvodnený. Na základe týchto skutočností a správnej aplikácie všetkých ustanovení v odôvodnení rozsudku, považoval za nutné podané odvolanie žalobcu vyhodnotiť ako tendenčné a účelové. Žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu ním bola pripomienkovaná a na tejto argumentácii trvá, lebo je pravdivým obrazom toho, ako prenájom priestorov je obsadený, ako a kto zabezpečoval počas 30 rokov obsadenosť ako administratívnych priestorov, tak i nebytových priestorov, aká plocha a ako dlho nie je prenajatá pre nedostatok záujmu. Považoval za potrebné vyhodnotiť v rámci konania žalobcom uvádzané tvrdenia o znevýhodnení žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Podľa žalovaného žalobca iba účelovo zavádza, pretože uzatvorením dodatku č. 2 nedochádza k znevýhodneniu žalobcu voči žalovanému, lebo práve uzatvorením dodatku č. 2 medzi žalobcom a žalovaným je dodržaný dominantný a rozhodujúci podnikateľský zámer - prenájom žalobcu a tento je v súlade so záujmami spoločnosti, nejedná sa o konflikt záujmov medzi osobami žalobcu a žalovaného. Samotné uzavretie nájmu na dobu určitú bolo realizované aj v minulosti s obchodnými spoločnosťami Čemat Slovakia, s.r.o., či Mountfield Slovakia s.r.o.. Žalobca ako konateľ spoločnosti ZDROJ MT, spol. s r.o. podľa oprávnenia a zaužívanej praxe konal za spoločnosť, túto oprávnene zastupoval samostatne, čo nie je možné akýmkoľvek spôsobom spochybniť. Pokiaľ sa žalobca snažil poukazovať na rozpor podpísaného dodatku č. 2 s dobrými mravmi, tak s týmto sa žalovaný v podaniach v tomto konaní vysporiadal a s tvrdením žalobcu absolútne nesúhlasí. Naopak, uvedomujúc si skutočnosť nosného predmetu podnikania uzavretím zmluvy podporil spoločnosť, v ktorej má ako spoločník 49 % obchodný podiel, teda sa správal ako riadny hospodár. Takýto postup uzavretia zmluvy nemôže byť vyhodnocovaný súdom ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže prinieslo na garantované obdobie stabilný príjem z prenájmu a je ho možné hodnotiť tak, že konateľ žalobcu vykonával svoju funkciu v súlade so záujmom spoločnosti a s odbornou starostlivosťou a v plnom súlade s § 135a Obchodného zákonníka. Preto konštatovanie žalobcu, že došlo k uprednostňovaniu osobného prospechu, či prospechu obchodnej
spoločnosti žalovaného pred záujmom spoločnosti vystupujúcej na strane žalobcu, neobstojí. V konaní žalovaného nie je možné vidieť žiadne pochybenie, konal s absolútnou zodpovednosťou a záujmom užívať tieto priestory, a preto argumentácia žalobcu o obchádzaní zákona, konanie konateľa v rozpore s dobrými mravmi, neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so spoločenskou zmluvou, je pre právne hodnotenie tejto veci neopodstatnená. Žalovaný zároveň od začiatku konania namietal rozhodujúcu skutočnosť, t.j. neexistenciu naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby, pretože § 137 CSP vymedzuje, kedy je možno žalobu podať a o čom sa má rozhodnúť. V písmene c) tohto ustanovenia sa hovorí, že žalobu možno podať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Ak žalovaný prihliadne na vytýkané právne argumenty žalobcu uvedené v žalobe, tak okresným súdom prijatý záver, že pre vyslovenie neplatnosti nie je daný naliehavý právny záujem je právne správny, lebo nie sú splnené podmienky stanovené v § 137 CSP. Ak došlo k prekročeniu, prípadne k porušeniu povinnosti konateľa žalobcu, tak je tu ustanovenie Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je možné vyvodiť dôsledky tohto porušenia. Nie je to však možné navonok spoločnosti vo vzťahu k tretím osobám. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
23. V podaní zo dňa 27.2.2020 sa žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k doplnenému odvolaniu zo strany žalobcu. Po analýze termínov na podanie odvolania žalovaný zistil, že toto doplnenie je podané po lehote na riadne odvolanie a z tohto dôvodu poukázal na to, že za riadne odôvodnenie odvolania je možné považovať iba podania a zvolenú argumentáciu v týchto podaniach uskutočnenú zo strany odvolávateľa v lehote na podanie odvolania. Na žiadnu inú argumentáciu už v odvolacom konaní nie je možné prihliadať. Z podania nazvaného „Odvolanie - doplnenie“ zo dňa 12.02.2020 je nesporné, že je podané po lehote na odvolanie, a preto žiadal, aby na obsah listiny - doplnenie odvolania nebolo prihliadané. Napriek tomuto stanovisku z opatrnosti poukazuje na dôvody, ktoré prispievajú k tomu, že daný dokument zo dňa 13.12.2019 je účelovo vyfabrikovaný. V prvom rade považoval za potrebné vziať do úvahy, že daný areál je rozdelený na niekoľko kóji, ktoré sú samostatné a neexistuje možnosť bez rozsiahlych stavebných úprav, aby vznikol výrobný priestor o výmere 17 000 m2. Hocijaká výroba by musela prebiehať v takto oddelených kójach, čo je technologicky nemožné. V druhom rade žalovaný poukázal na to, že nič nenasvedčovalo a nenasvedčuje tomu, že daná skutočnosť vymedzená v pripojenom zápise by bola čo i len z 1 % opodstatnená. Žiaden impulz nebol, či už vo vzťahu k nájomcom, pracovníkom žalobcu. Kroky voči spomenutým subjektom sú logické, nevyhnutné a dokonca potrebné, aby boli vzťahy riešené v dostatočnom predstihu. Mal za to, že doplnenie odvolania je účelovým krokom uskutočneným zo strany žalobcu na údajné preukázanie naliehavého právneho záujmu. Podľa žalovaného ani takýto dokument i ak by bol podpísaný v relevantnom čase, relevantným spôsobom v zmysle skutočného záujmu o postup opísaný v zápise z rokovania zo dňa 13.12.2019, nemôže byť podkladom pre ustálenie záveru, že je v konaní naliehavý právny záujem v zmysle § 137 CSP. Pokiaľ ako tretí argument žalobca uviedol, že ak obsahom doplnenia podaného odvolania je tvrdenie, že právny úkon, ktorého platnosť je predmetom tohto konania, má dopad na žalobcu ako prenajímateľa, na jeho možnosť disponovať s predmetom nájmu, tak ani táto argumentácia neobstojí. V tomto smere bolo v základnom konaní poukázané na to, že okrem žalovaného sú prenajaté priestory na dobu určitú aj iným podnikateľským subjektom, u ktorých treba taktiež riešiť ukončenie doby nájmu, čo sa nestalo. To svedčí o účelových tvrdeniach žalobcu a nemožno inak preukázať záujem o priestory, ako spísaním záznamu so spriaznenými osobami o úmysle si tento areál prenajať. Taktiež tvrdenie žalobcu, že v dôsledku uzatvoreného právneho úkonu došlo k obmedzeniu jeho práva nakladať s nehnuteľnosťou, a tým dochádza k jeho strate na majetku vo forme straty na nájomnom nemá opodstatnenie, lebo by muselo dôjsť k dobrovoľnému ukončeniu nájmu u všetkých nájomcov, čo je neprípustné pri zohľadnení jednotlivých činností toho ktorého nájomcu. Žalovaný považuje daný dokument za účelovo vyhotovený a podporné pre tento záver je i zistenie, že spoločnosť PETRO SOLAR, s.r.o. nemôže mať reálny záujem na prenájme plochy 17 000 m2 a celej administratívnej budovy, lebo činnosť vymedzená v predmete podnikania sa v priestoroch pozostávajúcich z kóji realizovať nedá, spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov, spoločnosť a žalobca neuskutočnil žiadne kroky, ktoré by tomu nasvedčovali, neuskutočnil žiadne kroky vo vzťahu k existujúcim nájomcom, ktorí majú prenajatých viac ako 10 000 m2 a sú v nájme viac ako 15 rokov a nakoniec o tejto skutočnosti žalobca nejednal a ani nedal žiadnym spôsobom na vedomie 49 % spoločníkovi spoločnosti. Toto je ďalším dôkazom vykonštruovania listiny zo dňa 13.12.2019. Naviac spoločnosť PETRO SOLAR, s.r.o., ktorá je zapísaná v Obchodnom registri, má podľa zistení na Finstate jedného zamestnanca, má nedoplatky vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ako i k Daňovému úradu. Tvrdenie o tom, že daná spoločnosť je schopná prevziať dlhodobo na užívanie plochu 17 000 m2 skladových priestorov, celú AB budovu,
ako aj 700 m2 kancelárskych priestorov nad skladovými priestormi, je absolútne nereálna. Ak by aj žalovaný pripustil, že nastane stav reálneho záujmu a reálneho podpísania nájomnej zmluvy na všetky priestory, či už administratívne a kancelárske a dôjde k reálnym krokom vo vzťahu k súčasným nájomcom nebytových a kancelárskych priestorov, tak žalovaný vyhlásil, že by bolo aj v jeho záujme zabezpečiť do spoločnosti žalobcu nájomcu takýchto podnikateľských kvalít a aktivít, ktorý bude schopný prenajímať celý areál a tým zabezpečovať príjem do spoločnosti žalobcu, nakoľko tento príjem by bol absolútne vhodný aj pre Ing. Markoviča, ktorý má u žalobcu 49 % obchodného podielu. Za takejto reálne existujúcej situácie a pri vyhodnotení celkovej situácie príjmu z nájmu zo všetkých priestorov žalobcu a pri akceptácii tejto požiadavky ostatnými nájomcami, by bol prehodnotený aj postoj žalovaného, ktorý by isto uprednostnil variantu zabezpečenia príjmu pre žalobcu, oproti využívaniu priestoru v rozsahu 82 m2 kancelárskych priestorov, o ktorý prebieha daný spor. K tvrdeniu žalobcu, že je takýto záujemca, nenapovedajú žiadne skutočnosti. I napriek analýze minulosti, súčasných podmienok prenájmu v danom areáli a popísaniu rozhodnutých skutočností o nízkej pravdepodobnosti naplnenia opísaného scenára o prenájme areálu, považoval za nutné mať za to, že sa jedná o dokument, ktorý nemôže nič zmeniť na podstate právneho záveru vyneseného rozsudku, že jedine voči komu môže vyvolávať hocijaké dôsledky z uzavretého prenájmu kancelárskych priestorov, je vyvodenie zodpovednosti na základe iných hmotnoprávnych ustanovení a nie na základe tvrdenia, že podpisom tejto listiny o nájme došlo k zásahu a obmedzeniu možnosti disponovať žalobcovi s predmetom nájmu. Žalovaný považoval rozsudok za zákonný a odôvodnený a navrhol ho potvrdiť.
24. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 05.07.2020 (č.l. 211 spisu). Uviedol, že žalovaný vo svojom podaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by nebol uplatnil pred prvostupňovým súdom, a ku ktorým by sa žalobca nevyjadril. Žalobca zotrval na odvolacích dôvodoch a zdôraznil, že v prejednávanej veci sa nepochybne jedná o konflikt záujmov vzhľadom k tomu, že v tomto konkrétnom prípade sú záujmy žalobcu a záujmy žalovaného v zastúpení tou istou osobou ako u žalobcu výrazne odlišné. Rozdiel záujmov je zrejmý, keď žalobca v súlade so svojou obchodnou politikou uzaviera nájomné zmluvy na dobu neurčitú a konateľ žalobcu uzatvoril so žalovaným - spriaznenou osobou dodatok k nájomnej zmluve, ktorým zmenil podstatný obsah pôvodného zmluvného záväzku, pričom okrem iného zmenil dobu nájmu z doby neurčitej na dobu určitú a tým spoločnosť žalobcu neprimerane obmedzil pri nakladaní s majetkom. Žalobca preukázal záujem o nájom priestorov celého areálu za účelom výlučného užívania len pre potreby záujemcu, ako aj na možnosť participácie na podnikaní záujemcu vo forme vytvorenia konzorcia a podiel na výsledkoch z produkcie. V konaní preukázal, že právny úkon uzatvorený konateľom žalobcu a súčasne konateľom a majoritným spoločníkom žalovaného, hoci odporuje ustanoveniam § 135a Obchodného zákonníka, je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je zmluvou odporujúcou dobrým mravom z dôvodu, že jeden z konateľov spoločnosti žalovaného využil oprávnenie konateľa vyplývajúce mu z Obchodného zákonníka a uzavrel v mene spoločnosti žalovaného ako konateľ tejto spoločnosti zmluvu nevýhodnú pre žalobcu, ale výhodnú pre žalovaného. Trval na tom, že okresný súd platnosť právneho úkonu nesprávne právne posúdil, keď ho posudzoval výlučne z pohľadu ustanovení § 135a Obchodného zákonníka, nesprávne posúdil aj okolnosti naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu. Výlučné posúdenie právneho úkonu podľa § 135a Obchodného zákonníka, ktoré upravuje zásady výkonu pôsobnosti konateľov s cieľom zabezpečiť ochranu záujmov spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, predpokladá postup podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca sa však domáhal neplatnosti právneho úkonu aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu žalobcu dal po pozornosti bod 3 odvolania.
25. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 14.07.2020 bolo vyjadrenie žalobcu zaslané na vedomie žalovaného prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 220 spisu).
26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/25/2020-222 zo dňa 08.10.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.10.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
28. Krajský súd uvádza, že pri preskúmavaní napadnutého rozsudku okresného súdu boli podstatné ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorých odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ako aj, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Práve tieto zákonné ustanovenia nedávali možnosť krajskému súdu prihliadnuť k dôvodom doplneným žalobcom v podaní zo dňa 12.02.2020 označenom - ODVOLANIE - doplnenie. Odvolanie žalobcu bolo možné posudzovať len v rozsahu a z tých dôvodov, ktoré v odvolacej lehote uviedol proti rozsudku okresného súdu a ktoré boli obsiahnuté v písomne podanom odvolaní zo dňa 17.11.2019 (č.l. 134-135 spisu). Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda namietal skutkové a hlavne právne závery vyslovené okresným súdom v napadnutom rozsudku, ktorý neprijal záver o absolútnej neplatnosti dodatku č. 2 k nájomnej zmluve pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože súd prvej inštancie pri rozhodnutí o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu vychádzal z ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka.
29. Predmetom podanej žaloby bolo určenie neplatnosti právneho úkonu - Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve uzavretého medzi stranami sporu dňa 29. marca 2019 v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. V odvolacom konaní krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže neboli dôvody na zopakovanie a ani na doplnenie dokazovania vykonaného pred okresným súdom.
30. Medzi sporovými stranami nebolo sporu v tom, že žalobca a žalovaný dňa 20.03.2003 uzatvorili Nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorá bola podpísaná za prenajímateľa Ing. Vladimírom Markovičom, v tom čase konateľom žalobcu s oprávnením konať za spoločnosť samostatne a za nájomcu Ing. Z. Markovičovou, konateľkou žalovaného. Dňa 29. marca 2019 žalobca a žalovaný v písomnej forme uzavreli Dodatok č. 2 k nájomnej zmluve č. 41/N/028/03 o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.03.2003, predmetom ktorého ,,je s účinnosťou od 01.04.2019 zmena predmetu nájmu a zároveň zmena výšky nájomného a doby nájmu, na základe čoho sa menia čl. I. body 1, 2 a 3 a dopĺňa bod 7 a 8, čl. II. body 1 a 2 a dopĺňa bod 3, čl. III. body 1 až 5, čl. IV. mení sa bod 1, 7 a 8 a dopĺňajú sa body 10. až 17, dopĺňa sa čl. VIII. body 1 až 4 a čl. VIII. sa mení na čl. IX. vyššie uvedenej nájomnej zmluvy“. Z výsledkov dokazovania vykonaného pred okresným súdom vyplynulo, že za prenajímateľa pri uzatváraní dodatku č. 2 konal Ing. Vladimír Markovič, ktorý bol v tom čase konateľom žalobcu, oprávneným konať za spoločnosť samostatne a za nájomcu konala konateľka tejto spoločnosti Ing. Zuzana Klocháňová. Krajský súd súhlasí so záverom okresného súdu a uvádza, že nájomná zmluva v znení dodatku č. 2 spĺňala zákonom, a to ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. vyžadované náležitosti, čo žalobca v odvolaní nespochybnil. Za prenajímateľa a nájomcu podľa údajov z výpisov z obchodného registra žalobcu a žalovaného konali pri uzatváraní nájomnej zmluvy ako i dodatku č. 2 oprávnené osoby spôsobom v zmysle ust. § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka.
31. Žalobca v odvolacom konaní namietal nedostatočné právne posúdenie konania Ing. Markoviča okresným súdom pri uzatváraní dodatku č. 2 len vo vzťahu k § 135a Obchodného zákonníka, keď konateľ žalobcu Ing. Vladimír Markovič pri tomto úkone nesledoval záujmy spoločnosti - žalobcu, ale svoj vlastný záujem a záujem jeho obchodnej spoločnosti - žalovaného, kde je konateľom a majoritným spoločníkom, t.j. išlo o konflikt záujmov uvedených osôb. Žalovaný má dodatkom č. 2 garantovanú dobu nájmu na 10 rokov a za rovnakú cenu, čo má dopad na flexibilitu žalobcu disponovať s predmetom nájmu. Podľa žalobcu je preto nevyhnutné tento právny úkon považovať za neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi.
32. Za viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom (§ 383 CSP) v rozsahu vykonaného dokazovania (§ 383 CSP) krajský súd konštatuje, že neboli, okrem žalobcom tvrdenej väčšej flexibilite a možnosti efektívnejšieho využitia majetku pri uzatváraní nájomných zmlúv na dobu neurčitú, preukázané ďalšie okolnosti v danej sporovej veci, ktoré by mohli napĺňať znaky rozporu s dobrými mravmi. Vo všeobecnosti k poukazu žalobcu na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, aplikácie ktorého sa v danej sporovej veci domáhal, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že k neplatnosti právneho úkonu dôjde v prípade, ak právny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza. K
obchádzaniu zákona dôjde v prípade, kedy síce právny úkon nie je priamo v rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a predovšetkým svojim účelom zákon, jeho ciele a zmysel obchádza. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak je jeho obsah alebo účel v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi subjektmi práva určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Pokiaľ ide o dobré mravy, ich výpočet nie je možné vzhľadom k ich mnohotvárnosti určiť. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva a používajú sa ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo v ich výkone. Ide o súhrn všeobecne platných noriem morálky, na ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Výkon funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou sa vzťahuje na všetky povinnosti uložené konateľovi zákonom, spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Vzhľadom k prevažujúcej profesionalite v obchodno-právnych vzťahoch je možné vo všeobecnej rovine konštatovať, že citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v režime obchodného práva o niečo slabšia, čo môže viesť k tomu, že za poctivé sa v obchodnoprávnej rovine považuje aj to, čo by vo sfére všeobecného občianskeho práva mohlo byť považované za rozporné s dobrými mravmi. Pokiaľ okresný súd sporový prípad vyhodnotil na základe ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, keď ide o osobitnú právnu úpravu, cez ktorú je primárne potrebné uplatňovať nároky v prípade stretu záujmov medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom, tak následne nekonštatoval, že by tu mali nastať následky neplatnosti dotknutého právneho úkonu. Práve cez tento postup okresného súdu potom ani v odvolacom konaní nebolo možné konštatovať, že by žalobca preukázal, že pri realizácii (vzniku) dodatku č. 2 k nájomnej zmluve nastali také okolnosti, ktoré by zakladali rozpor s dobrými mravmi.
33. Uvádza odvolací súd, že v danej konkrétnej sporovej veci vyjadrená postupnosť osobitnej špeciálnej úpravy k všeobecnej úprave pri zistenom dôkaznom stave bola zachovaná, ak okresný súd apeloval na aplikáciu ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, pokiaľ neboli zistené a žalobcom preukázané okolnosti použitia ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka pri podanej žalobe o určenie neplatnosti dodatku č. 2 k nájomnej zmluve. Krajský súd práve ku konkrétnosti danej veci nemohol bez ďalšieho vychádzať z rozhodnutia, na ktoré v odvolaní poukázal žalobca, a to Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/6/2011, keďže v tomto žalobcom poukazovanom rozhodnutí išlo o inú skutkovú vec, a to v tom, že nájomná zmluva nebola uzavretá v súlade so zákonom, došlo k porušeniu zákonných ustanovení o zastupovaní a obchodnom vedení spoločnosti tým, že nebol dosiahnutý súhlas väčšiny konateľov, čo nie je daná sporová vec, pretože okresný súd v odseku 57. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že ust. § 134 Obchodného zákonníka (obchodné vedenie) nie je na danú vec aplikovateľné. V zhode s okresným súdom i odvolací súd uvádza, že ust. § 134 Obchodného zákonníka upravuje spôsob rozhodovania štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným v prípadoch, kedy má spoločnosť viac konateľov. Ide o rozhodovanie, t.j. tvorbu spoločnej vôle niekoľkých osôb, ktoré sú konateľmi spoločnosti, a to vo veciach obchodného vedenia spoločnosti, ktoré spadá do ich pôsobnosti. Pojem ,,obchodné vedenie“ je predovšetkým riadenie spoločnosti, t.j. predovšetkým organizovanie a riadenie jej podnikateľskej činnosti, vrátane rozhodovania o podnikateľských zámeroch. Napriek tomu, že sa rozhodnutia prijaté podľa ustanovení § 134 Obchodného zákonníka môžu následne realizovať formou právnych úkonov (t.j. i uzatváraním zmlúv, dodatkov), nie je možné tieto právne úkony subsumovať pod rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, pretože predstavujú konanie v mene spoločnosti, ku ktorému je oprávnený každý z konateľov samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Takéto určenie spôsobu konania v mene spoločnosti pri uzavretí dodatku č. 2 nebolo preukázané a v mene žalobcu tak bol oprávnený konať Ing. Vladimír Markovič, konateľ, samostatne. Zvýrazňuje sa, že dodatok č. 2 bol uzavretý osobami oprávnenými konať za zmluvné strany, a to za prenajímateľa Ing. Vladimírom Markovičom a za nájomcu Ing. Zuzanou Klocháňovou, konateľkou.
34. Pokiaľ sa žalobca domáhal postupu podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak tento prichádza do úvahy, ak nie je možné zodpovednosť uplatňovať v zmysle ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka pri konaní konateľa a strete záujmov medzi konateľom a spoločnosťou a rovnako uplatňovanie neplatnosti právneho úkonu cez aplikáciu ust. § 39 Občianskeho zákonníka je možné len, ak sú uvádzané aj ďalšie okolnosti ohľadom namietaného právneho úkonu. Takéto ďalšie okolnosti však nemôžu byť len tvrdené ale je potrebné ich aj preukázať, ak sa tvrdia pri takomto strete dojednania neprimerane obmedzujúce (žalobcu) s nakladaním majetku, čo v danom prípade splnené nebolo, pretože žalobca len obmedzenie tvrdil, ale nedokázal.
35. K úplnosti uvádza odvolací súd, že námietku nesprávneho posúdenia okolností naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu okresným súdom, nevyhodnotil ako dôvodnú. Z obsahu žaloby a následných vyjadrení žalobca procesnú prípustnosť svojej žaloby na požadovanom (negatívnom) určení vyvodzoval z toho, že jeden z konateľov uzavrel v mene spoločnosti dodatok k zmluve z dôvodu v žalobe opísaných nevýhodných podmienok daných týmto dodatkom, o ktorom sa domnieva, že je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca tvrdil právnu neistotu spočívajúcu v tom, že má obmedzenú flexibilitu a možnosť efektívnejšieho využitia majetku spoločnosti, a tým aj možnosť dosahovania vyššieho zisku. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - dodatku č. 2 žalobou podľa ust. 137 písm. c) CSP, ktorej predpokladom úspešnosti je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ten je aj podľa ustálenej judikatúry daný najmä vtedy, ak bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý vznikol na základe prejavov vôle osôb oprávnených konať za účastníkov tohto úkonu, s vymedzením vzájomných práv a povinností, ktoré malo premietnutie v písomne vyjadrenom právnom úkone, a to v dodatku k nájomnej zmluve. V danom prípade žalobca netvrdil zo strany žalovaného ohrozenie jeho postavenia prenajímateľa, resp. vykonávanie takých úkonov alebo zásahov žalovaného, z ktorých by bolo možné usudzovať neistotu jeho právneho postavenia, resp. porušenie práva a ani, že sa nemôže domáhať plnenia voči žalovanému z tohto existujúceho právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu nie je daný predsa tým, že žalobca v dodatku č. 2 dojednané podmienky upravujúce dobu nájmu, výšku nájmu, skončenie nájmu považuje pre neho za nevýhodné. Teda z tvrdení žalobcu nevyplýva neistota jeho postavenia prenajímateľa v rámci založeného a existujúceho právneho vzťahu.
36. Vzhľadom k uvedeným zhodnoteniam vyjadreným odvolacím súdom v spojení so závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku okresného súdu, neboli zistené dôvody na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani na jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací len dodáva, že za primeranej aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2011 zo dňa 25.04.2012 ako odvolací súd neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia pri potvrdení rozsudku okresného súdu rozviedol aj vlastnú argumentáciu.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.