Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/97/2018

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobcu: STAVOZEMIX, s.r.o. v konkurze, so sídlom Mäsiarska 60, 040 01 Košice, IČO: 43 950 981, zastúpeného správcom konkurznej podstaty: JUDr. Andrea Havlátová Rajczyová, so sídlom kancelárie Žiškova 6, 040 01 Košice, IČO: 42 104 360, proti žalovanému: Stály rozhodcovský súd pri IUDEX, so sídlom Pavla Mudroňa 43, 036 01 Martin, IČO: 36 588 971, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou B. C., G.. X.XX.XXXX, E. K. J. XXXX/XX, XXX XX K. - A. M., v konaní o zrušenie rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e . II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobou dourčenou súdu dňa 25.1.2012 sa žalobca voči označenému žalovanému domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX sp. zn. i2877.3891 z 22.12.2011. 2. Uznesením zo dňa 19.4.2012, č.k. -80 súd na návrh žalobcu odložil vykonateľnosť vyššie uvedeného rozsudku. Proti tomuto uzneseniu však podal žalovaný odvolenie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 13.12.2012, sp. zn. tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Uznesením zo dňa 25.6.2012, č.k. -127 súd pripustil, aby do konania ako ďalší účastník na strane žalovaného v rade 2/ pristúpil ALAS SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35 825 826, Polianky 23, 841 01 Bratislava. Proti tomuto uzneseniu podala obchodná spoločnosť ALAS SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35 825 826, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 13.12.2012, sp. zn. , ktorým napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Uznesením zo dňa 29.4.2013, č.k. -216 súd z dôvodu absencie základnej podmienky konania - procesnej spôsobilosti žalovaného - konanie zastavil a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 28.11.2013, sp. zn. tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil, účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a zároveň pripustil proti predmetnému uzneseniu dovolanie. 5. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.11.2013, sp. zn. podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27.8.2015, sp. zn. tak, že dovolanie žalobcu zamietol a účastníkom trovy dovolacieho konania nepriznal. 6. Následne Ústavný súd SR v náleze č. -48 zo dňa 10.11.2017 skonštatoval, že základné právo žalobcu podľa a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. augusta 2015 boli porušené a uvedené uznesenie Najvyššieho súdu SR zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. V nadväznosti na vyššie uvedené závery Ústavného súdu SR Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27.8.2018, sp. zn. uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -285 zo dňa 28. novembra 2013 a uznesenie Okresného súdu Martin č.k. -2016 zo dňa 29. apríla 2013 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie. 8. Uznesením zo dňa 27.6.2017, sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 3.7.2017, Okresný súd Žilina vyhlásil na majetok žalobcu konkurz, v dôsledku čoho sa konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. (pôvodne vedené pod sp. zn. ) v zmysle ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu prerušilo, správca konkurznej podstaty pokračovanie v konaní nenavrhol. 9. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2020 (ďalej len „“) v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 10. V zmysle vyššie cit. ust. súd výzvou zo dňa 24.6.2020 vyzval tak žalobcu ako aj správcu konkurznej podstaty - JUDr. Andreu Havlátovú Rajczyovú, so sídlom kancelárie Žiškova 6, 040 01 Košice, IČO: 42 104 360, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy podali návrh na pokračovanie v konaní. 11. Dňa 30.6.2020 správca konkurznej podstaty doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že „nenavrhuje v tomto konaní pokračovať a správca nesúhlasí s pokračovaním v konaní“. 12. Žalobca na výzvu súdu zo dňa 24.6.2020 v určenej lehote nereagoval. 13. Podľa (ďalej len „“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť. 15. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 16. Podľa konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020. 17. Správca návrh na pokračovanie v konaní v zmysle cit. ust. nepodal. Pokračovanie v konaní nenavrhol ani žalobca. Uvedené má za následok tú skutočnosť, že nastali účinky späťvzatia žaloby ex lege. Súd preto postupoval v súlade s ust. a konanie zastavil. 18. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadrené v odôvodnení uznesenia č. k. - 127 zo dňa 12.05.2020, podľa ktorých „Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom ani dlžníkom má v zmysle účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní - dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia , ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen podľa znenia , ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie konania.“ Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené,

často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plneniene bude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený. Zo znenia ustanovenia , ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky spaťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní. Späťvzatím žaloby sa podľa rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením , preto sa na ďalší postup v konaní pred súdom na to, aby mohol súd konanie podľa v spojení s zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje. Súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa , pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila. Dôsledkom aplikácie ustanovenia je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká súdu povinnosť o tomto účinnom späťvzatí rozhodnúť a konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie , ktoré bude analogicky v zmysle aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa . 19. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 22. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval vyššie cit. ust. a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd je totiž toho názoru, že procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalobca, nakoľko svojou pasivitou, spočívajúcou v nepodaní návrhu na pokračovanie v konaní v súdom určenej lehote, nastali zákonné účinky späťvzatia žaloby v zmysle cit. ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.