Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/54/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matky J. I., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX T. - L., zastúpenej spoločnosťou: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103 a otca G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX J. W., zastúpeného JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom, so sídlom V. B. XXXX/XX, XXX XX J. W., o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a o vzájomnom návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -266 zo dňa 25. júna 2020 a odvolaní otca proti dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -277 zo dňa 16. júla 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -266 zo dňa 25. júna 2020 vo výrokoch II., III., IV., V. a VI. p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku I.) zostáva rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -266 zo dňa 25. júna 2020 n e d o t k n u t ý .

M e n í uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -277 zo dňa 16. júla 2020 vo výroku II. tak, že Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania voči matke v sume 279, 55 Eur, ktoré je matka povinná zaplatiť na výdavkový účet Okresného súdu Dolný Kubín do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku I.) zostáva uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -277 zo dňa 16. júla 2020 n e d o t k n u t é .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd schválil dohodu rodičov uzavretú na pojednávaní dňa 25.06.2020 v nasledovnom znení: Maloletý G. T., nar. XX.XX.XXXX sa ponecháva v osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka je oprávnená stýkať sa s mal. G.. každý párny kalendárny týždeň v roku vždy od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod., taktiež počas letných školských prázdnin každý rok od 16.07. od 9:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a od 16.08. od 9:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok vždy od 23.12. od 9:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok vždy od 28.12. od 9:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod.,

počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok vždy od prvého dňa týchto školských prázdnin od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok vždy od veľkonočného štvrtku od 9:00 hod. do utorka nasledujúceho po veľkonočnom pondelku do 18:00 hod. a tiež každý nepárny kalendárny rok počas jesenných školských prázdnin v rozsahu dvoch dní, pričom matka si dieťa prevezme prvý deň týchto školských prázdnin o 9:00 hod. a odovzdá ho nasledujúci deň o 18:00 hod. Otec je povinný maloletého G. na styk s matkou riadne pripraviť a v určenom čase matke odovzdať, pričom preberanie a odovzdávanie dieťaťa na styk bude prebiehať v bydlisku otca s dieťaťom (výrok I.). Súčasne súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu mal. G. sumou 100,00 Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého, počnúc dňom 10.04.2018 (výrok II.). Zameškané výživné na mal. G. za obdobie od 10.04.2018 do vyhlásenia rozsudku vo výške 1.600,00 Eur súd povolil splácať matke v mesačných splátkach vo výške 30,00 Eur splatných spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým, že neuhradenie splátky v celom rozsahu má za následok splatnosť celého dlhu na zameškanom výživnom (výrok III.). Zároveň súd zamietol návrh matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. G..i T. (výrok IV.) a vyslovil, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -104 zo dňa 12.02.2015 v časti o určení výživného (výrok V.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VI.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 13.03.2018 matka žiadala, aby súd zveril mal. G. T. do jej osobnej starostlivosti, tiež aby súd určil, že výhradne matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a zároveň, aby súd určil otcovi prispievať na výživu maloletého G. mesačne 150,00 Eur. 3. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa sú rozvedení rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -104, právoplatným a vykonateľným dňa 13.03.2015. Mal. G. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca. Právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú rodičia oprávnení spoločne. Na výživu maloletého bola matka zaviazaná prispievať sumou 40,00 Eur počnúc právoplatnosťou rozsudku. Jej stretávanie so synom bolo upravené neobmedzene. Matka uviedla, že od posledného rozhodovania súdu o výchove a výžive na maloletého G. došlo k zmene pomerov. Otec, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti sa o syna vôbec nestará. Syn G. je v starostlivosti jeho rodičov, ktorí bývajú na C. XXXX/XX ulici v J. Kubíne, s ktorými však otec nežije v spoločnej domácnosti. Maloletý navštevuje Materskú školu Banisko v J. Kubíne. Matka v súčasnosti žije so svojím priateľom O. I. v T.. Bývajú v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je v polovici priateľ. Druhú polovicu vlastnil jeho otec L. I., ktorý však XX.XX.XXXX zomrel. Matka má v tejto nehnuteľnosti prechodný pobyt. V tomto rodinnom dome má matka vytvorené riadne podmienky na starostlivosť o syna. Mal. G. toto prostredie pozná zo spoločných stretnutí s ňou. Matka je zamestnaná v Kauflande v Martine, kde má uzavretú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Keďže v čase podania návrhu mala stabilnú prácu, je schopná sa o syna riadne postarať. Rovnako aj jej priateľ má so synom dobrý vzťah. Keďže matka má vytvorené riadne podmienky a predpoklady na výkon riadnej starostlivosti o syna, nie je potrebné, aby syna vychovávali starí rodičia. 4. Otec vo vyjadrení zo dňa 09.04.2018 vyjadril svoj nesúhlas s návrhom matky maloletého na zmenu osobnej starostlivosti dieťaťa. Bol toho názoru, že aktuálne nie sú splnené podmienky na takúto zmenu. Zároveň výslovne poprel tvrdenia matky uvedené v návrhu, že sa vôbec o syna nestará. Maloletý G. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca na základe schválenej rodičovskej dohody (rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, ). Od začiatku roka 2015 je maloletý stále v osobnej starostlivosti otca, s ktorou mu od začiatku pomáhajú jeho rodičia. Matka prvý polrok po rozvode manželstva takmer vôbec netrávila s maloletým synom čas a neprebiehal pravidelný osobný styk medzi ňou a maloletým. V poslednom období, (v roku 2017), sa matka so synom stretávala jedenkrát do týždňa na 5-6 hodín v byte rodičov otca maloletého. V roku 2018 matka maloletého navštevuje nepravidelne. Naposledy syna navštívila cez Veľkú noc, kedy si ho zobrala so sebou na dve noci. Podľa jej vyjadrenia, dieťa trávilo čas s matkou v G. u starých rodičov maloletého a jeden deň v T., kde býva matka. Otec matke nikdy nebránil v styku so synom, naopak, bolo v ich spoločnom záujme, aby s dieťaťom trávila čas aj ona. Ďalej otec uviedol, že maloletý syn od troch rokov navštevuje predškolské zariadenie, kde mu po čase učiteľky odporučili navštíviť neurologickú ambulanciu, nakoľko maloletý mal prejavy zdravotne postihnutého dieťaťa. Z toho dôvodu začal otec od roku 2014 s maloletým navštevovať neurologickú ambulanciu MUDr. V. P.. Vzhľadom na zdravotný stav postupne absolvoval so synom niekoľko odborných vyšetrení v nemocnici v J. Kubíne. V súčasnej dobe je stav taký, že maloletý má diagnostikovaný záver - syndróm ADHD, poruchy správania sa, hyperkinetickú poruchu. Okrem iného spoločne s G.. pravidelne od roku 2015 navštevujú detskú psychiatrickú ambulanciu MUDr. T. B., ktorý na základe pravidelných vyšetrení tiež stanovil záver,

že maloletý ma diagnózu F 90.0 hyperkinetickú poruchu s opozičným vzdorom, nerovnomerným vývojom intelektu a expresívnou poruchou reči. Následne otec s maloletým absolvoval i lekárske vyšetrenia v Bratislave, v súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva, keďže boli náznaky toho, že maloletý má autizmus. Vychádzajúc zo správy zo dňa 11.01.2018 je zrejmé, že maloletý G. je dieťa so strednou mierou príznakov typických pre autizmus. Zo strany psychiatra bolo rodičom doporučené absolvovanie kurzu za účelom zlepšenia výchovného pôsobenia na maloletého syna v dôsledku jeho zdravotného stavu. Tento kurz absolvovala aj matka otca maloletého. Otec s maloletým od roku 2014 tiež navštevuje očnú ambulanciu. V roku 2018 podstúpil maloletý operáciu oka v Bratislave, (strabizmus). Maloletý má tiež poruchy reči. Preto pravidelne, dvakrát do mesiaca s ním otec absolvuje stretnutia s logopédom v Súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva v J. Kubíne. Raz za tri mesiace absolvuje maloletý psychoterapiu s Mgr. U. L.. V dôsledku zdravotných problémov navštevuje maloletý G. špeciálnu triedu v predškolskom zariadení na Banisku v J. Kubíne. Na maloletom dieťati od roku 2015 vidieť výrazný pokrok v správaní i vývoji, napriek jeho zdravotným komplikáciám. V byte, v ktorom dieťa býva (na ulici na U. v J. W.) má vytvorené vhodné prostredie na jeho výchovu a vývoj. Má samostatnú, plne zariadenú detskú izbu primeranú jeho veku. Vzhľadom na skutočnosť, že otec pracuje ako operátor výroby v spoločnosti Nobel Automotive Slovakia, s.r.o. na tri zmeny, so starostlivosťou o syna mu pomáhajú jeho rodičia. Aj oni, v byte v ktorom bývajú na ul. C., vytvorili pre maloletého vhodné prostredie, keďže vnuk s nimi trávi dosť času. Zároveň otec uviedol, že vždy keď má v práci voľno, trávi so synom čas, (pokiaľ nie je v škôlke), individuálne sa mu venuje, buď u rodičov v byte, no cez víkendy sú vždy u nich doma na U.. Otec akcentoval, že maloletý má aktuálne vytvorený vhodný denný režim, vie ako s ním má pracovať v čase, keď je správanie G. abnormálne, ako s ním komunikovať a pracovať. Zmena prostredia a teda zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky by tak vzhľadom na jeho zdravotné problémy, vývinové poruchy nemalo podľa názoru otca pozitívny dopad na ďalší vývin a vývoj maloletého dieťaťa. V čase podania návrhu matky na súd i teraz nie je vhodné, aby bol maloletý zverený do starostlivosti matky, t.j. osoby, ktorá s ním trávi voľný čas len občas, a nie je s ním pravidelne a najmä v čase, keď je dieťa stabilizované, má vytvorený pravidelný režim, podstupuje rôzne vyšetrenia a terapie za účelom zlepšenia jeho vývoja. Vytrhnutie dieťaťa z predškolského zariadenia, ktoré dobre pozná a v ktorom sa adaptovalo do prostredia, ktoré nepozná, nie je v jeho záujme. Za účelom preukázania nevhodnosti zmeny osobnej starostlivosti otec navrhol, aby súd vyzval Mgr. U. L., riaditeľku Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva v J. Kubíne, aby sa k matkou navrhovanej zmene vyjadrila. Jedná sa o psychologičku, ktorá dlhodobo pracuje s maloletými v snahe jeho lepšieho ďalšieho vývinu. Súčasťou vyjadrenia otca bol aj jeho vzájomný návrh na zvýšenie výživného na maloletého G. na sumu 100,00 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane výšky výživného na syna vo februári 2015, (kedy sa s matkou maloletého dohodli na výške výživného 40,00 Eur mesačne) došlo k zmene pomerov. Súdom schválená výška výživného už od začiatku nepokrývala výdaje týkajúce sa maloletého dieťaťa. Otec však s ňou súhlasil, nakoľko matka v tom čase nebola zamestnaná a nemala žiadny príjem. Od uvedeného času však uplynuli viac ako tri roky. Tak na strane matky maloletého dieťaťa ako aj na strane maloletého, došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu súdneho rozhodnutia, ktorou sa schválená rodičovská dohoda. Zásadná zmena na strane matky maloletého dieťaťa nastala v jej príjmoch. Matka maloletého pracuje v spoločnosti Kaufland a má uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Jej príjmy nie sú zrejmé. Okrem tejto zásadnej zmeny na strane matky maloletého, nastala zmena pomerov aj na strane maloletého. Vzhľadom na jeho zdravotný stav má otec zvýšené výdavky týkajúce sa liekov pre maloletého. Maloletý G. pravidelne užíva na základe predpisu MUDr. P. (13,00 Eur na 3 mesiace), na základe predpisu MUDr. B. kvapky Thiapridal (4,00 Eur mesačne) a doplnkové vitamíny Omega 3 MK (31,00 Eur na 3 mesiace). Okrem toho syn býva často chorý. Priemerne sú tak výdavky na zdravotnú starostlivosť pre maloletého 20,00 Eur až 30,00 Eur mesačne. Otec navštevuje so synom aj logopéda vo vyššie uvedenom súkromnom centre, kde za hodinu terapie platí 7,00 Eur. Taktiež podľa potreby uhrádza terapie syna so psychológom. Tieto sú vo výške 10,00 Eur, avšak sú nepravidelné. Otec tiež uhrádza maloletému škôlku vo výške 23,00 Eur mesačne. V súvislosti so stravou sú výdavky na maloletého sú okolo 100,00 Eur mesačne. Maloletý je vo vývoji, a preto je nutné mu vzhľadom na zmeny ročného obdobia zakupovať nové šatstvo a obuv. Tieto výdavky sú v priemere okolo 40,00 Eur. Otec ďalej maloletému platí mesačné poistné za poistenie a sporenie v celkovej výške 18,00 Eur. Výdavky na drogériu predstavujú okolo 10,00 Eur. Okrem tohto otec uhrádza náklady spojené s užívaním bytu v celkovej výške 135,00 Eur (voda, kúrenie a ostatné platby súvisiace s užívaním), platby za dodávku elektriny vo výške 31,00 Eur. Mesačne si dobíja kredit na mobil vo výške 7,00 Eur, platby za internet a televízny signál 15,00 Eur. Strava pre otca predstavuje okolo 150,00 Eur. Každoročne tiež uhrádza poplatok za komunálny odpad vo výške 29,20

Eur. Na základe uvedeného je zrejmé, že výdavky na maloletého G. sú v priemere minimálne 250,00 Eur mesačne. Výživné doposiaľ uhrádzané matkou tak nepokrýva ani polovicu nevyhnutne potrebný výdavkov na výživu maloletého. Pokiaľ sa jedná o príjmy otca za obdobie od 01.09.2017 do 28.02.2015, jeho celková brutto mzda je vo výške 3.798,26 Eur, priemerná čistá mesačná mzda tak predstavuje sumu 513,81 Eur. Okrem toho je otec poberateľom prídavku na maloleté dieťa vo výške 23,68 Eur. Iné príjmy nemá. Napriek skutočnosti, že doposiaľ nie sú zrejmé presné príjmy matky maloletého dieťaťa, otec mal za to, že vzhľadom na jej zamestnanie, je v jej možnostiach, aby prispievala na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným. 5. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 30.04.2018 uviedol, že vykonal šetrenia v domácnosti starých rodičov maloletého i obidvoch jeho rodičov. Z uvedených zisťovaní vyplynulo, že maloletý G. aktuálne býva počas týždňa u svojich starých rodičov a víkendy trávi so svojím otcom. Otec má svoj vlastný byt na rovnakom sídlisku ako starí rodičia. Domácnosť je moderne zariadená, maloletý v nej má svoju vlastnú izbu, ktorá je podnetne zariadená. So svojou matkou sa maloletý tiež stretáva buď v bydlisku svojich starých rodičov, alebo navštevuje jej domácnosť. Matka býva v murovanom rodinnom dome v T. u svojho terajšieho priateľa. Ich domácnosť je vybavená na požadovanej úrovni, maloletý tam má tiež svoju vlastnú izbu, ktorá je kompletne prerobená. So všetkými spomenutými osobami má maloletý G. vybudovaný veľmi dobrý vzťah. Najväčšiu mieru starostlivosti mu aktuálne zabezpečujú starí rodičia, ktorí ho vozia do materskej školy na Banisku a tiež s ním navštevujú aj obvodného lekára. Aj u nich má G. svoju vlastnú izbu, v ktorej má vytvorené vhodné prostredie pre zdravý vývin. G. má špeciálne potreby - absolvoval tiež špeciálne vyšetrenie s podozrením na Aspergerov syndróm. Je taktiež v dispenzárnej starostlivosti u pedopsychiatra MUDr. B. a v Súkromnom centre pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie v J. Kubíne. Vzhľadom na svoje problémy navštevuje materskú školu, ktorá je vybavená triedou pre deti so špeciálnymi potrebami. Rodičia maloletého spolu vôbec nekomunikujú. Ich komunikácia prebieha prostredníctvom rodičov otca. Nevedia sa dohodnúť na veciach ohľadom ich syna. Kontakt s dieťaťom sa pracovníkom ÚPSVaR podaril nadviazať až po niekoľkých minútach spoločnej hry. Maloletý G. sa vyjadril, že má dobrý vzťah s otcom, ale aj s mamou a jej priateľom. Tiež má veľmi rád všetkých starých rodičov. Cez týždeň býva u svojich starých rodičov počas víkendu so svojím otcom. K mame do T. tiež občas chodieva, niekedy tam aj spí. Na otázku u koho by chcel bývať sa nevedel jednoznačne vyjadriť. Najskôr tvrdil, že u matkiných rodičov v X. L., pretože títo tam majú psa, no neskôr povedal, že by chcel byť s otcom pretože si s ním rozumie. Z tohto dôvodu, ale aj vzhľadom na diagnózu dieťaťa kolízny opatrovník konštatoval, že sa nedá jednoznačne prezentovať jeho názor. Nevylúčil preto v rámci dokazovania osloviť špecialistu, ktorý by vedel presnejšie špecifikovať aktuálne potreby a záujem maloletého. 6. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 25.06.2020 vyjadril súhlas s uzavretou rodičovskou dohodu, s odôvodnením, že táto je v najlepšom záujme dieťaťa a čo sa týka výživného navrhol vyhovieť návrhu otca na jeho zvýšenie, pretože od poslednej úpravy výživného v roku 2015 sa výrazne zmenili pomery dieťaťa v súvislosti s jeho nástupom na ZŠ. Ďalšie výdavky sú na záujmovú činnosť, tiež na lekársku starostlivosť. 7. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Psychologickým vyšetrením boli u J. I.. zistené priemerné intelektové schopnosti. V anamnéze boli uvedené problémy so správaním v adolescencii. V rámci svojho správania si nie vždy dostatočne uvedomuje dôsledky. Je skôr optimistka, sociabilná, vyhľadáva nové podnety a zážitky. Psychologickým vyšetrením G. T. st. znalec zistil priemerné intelektové schopnosti. Je skôr samotársky, úzkostlivejší. Udržiava si pevné sociálne väzby, nemá sklony k impulzivite alebo k vyhľadávaniu nového. Preferuje skôr pevne zaužívaný spôsob života. Inteligenčné schopnosti dieťaťa sú priemerné, krivka výkonu je kolísavá. Dieťa citlivo vníma narušené vzťahy medzi rodičmi, nemá dostatočne vytvorený seba obraz a matku si idealizuje. Pod výchovnou starostlivosťou starých rodičov z otcovej strany a otca za pomoci poradenského centra sa jeho psychický stav výrazne zlepšil. Dieťa v škole prospieva a má len mierne príznaky ADHD a poruchy opozičného vzdoru. Ďalej potrebuje starostlivosť v špeciálno-pedagogickej poradni, ktorá odporúča jednotné výchovné vedenie. Obidvaja rodičia sú schopní samostatne zabezpečiť jeho výchovu a všestranný vývoj. Vzhľadom k psychickým problémom dieťaťa je však vhodné pokračovať vo jeho výchove v prostredí, v ktorom došlo k výraznému zlepšeniu jeho psychických problémov, teda u jeho otca. Matka a mal. G. majú k sebe pozitívne citové vzťahy, pričom dieťa si matku idealizuje. Otec a mal. G. majú k sebe pozitívne citové vzťahy. Mal. G. má k starým rodičom s oboch strán pozitívny citový vzťah. Významnejšie interakcie pripísal rodičom z otcovej strany. Mal. G. má k súčasným partnerom otca a matky pozitívny citový vzťah. Významnejšie interakcie pripísal otčimovi. Zmena výkonu osobnej starostlivosti o mal. G. zo starostlivosti otca (za pomoci jeho rodičov) do osobnej starostlivosti matky nie je v záujme dieťaťa a zabezpečenia jeho priaznivého vývoja. V prípade zmeny výchovného prostredia na nové výchovné

prostredie u matky znalec predpokladá zvýraznenie adaptačných problémov, zvýšenie hyperaktivity, opozičného vzdoru a stratu jeho doterajších významných širších vzťahových väzieb. Vzhľadom k citovej väzbe dieťaťa k matke by bolo vhodné rozšírenie styku matky s maloletým. Úprava styku by mala zohľadňovať súčasnú naviazanú väzbu tak na rodinné prostredie, ako aj širšie sociálne okolie so zohľadnením vytváranie väzby k jeho matke. 8. Vykonaným dokazovaním konajúci súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín -104 zo dňa 12.02.2015 súd rozviedol rodičov maloletého dieťaťa a schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol mal. G. zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala platiť na jeho výživu 40,00 Eur mesačne a dohoda obsahovala aj neobmedzenú úpravu styku matky s maloletým. V rozsudku nie sú uvedené pomery rodičov maloletého, avšak z obsahu spisu vyplýva, že v čase tohto rozhodnutia súdu bola matka zamestnaná v spoločnosti TESCO STORES SR, a. s. s priemerným čistým mesačným príjmom 373,54 Eur. Jej mesačné náklady predstavovali nájomné 215,00 Eur, výdavky na potraviny, drogériu. Splácala uhradenú zábezpeku na byt vo výške 250,00 Eur v mesačných splátkach po 50,00 Eur. Otec bol zamestnaný s príjmom vyčísleným za obdobie mesiacov 12/2013 - 5/2014 vo výške 3.902,01 Eur (vrátane vyplatených nemocenských dávok zamestnávateľom a nemocenského sociálnou poisťovňou), t.j. jeho priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 650,30 Eur. Platil výdavky spojené s bývaním v byte svojej matky - zálohovú platbu 130,00 Eur mesačne, poplatok za elektrinu 21,00 Eur, splácal dva úvery vo výške 54,00 Eur a 80,00 Eur. 9. V súčasnosti je mal. G. naďalej v osobnej starostlivosti otca. Matka sa so synom stretáva podľa dohody, navštevuje ho v bydlisku rodičov otca a bráva si ho k sebe aj na víkendové a prázdninové pobyty. Maloletý je žiakom prvého ročníka ZŠ. Otec mu hradí v škole poplatok za obedy mesačne 8,00 Eur, poplatok za školský klub 12,00 Eur. Maloletý chodí na plavecký krúžok s mesačnou platbou 15,00 Eur (v súčasnosti je krúžok prerušený pre opatrenia proti šíreniu Covid-19). Maloletý G. je naďalej sledovaný u detského psychiatria MUDr. B. v Likavke (so štvrťročnými kontrolami) a užíva ním predpísané lieky, na ktoré nie sú vysoké doplatky. Na lekárske odporučenie maloletý užíva aj vitamíny a výživové doplnky, ako Tebokan, Eye Q, na ktoré sú už vyššie platby (otec predložil doklad o úhrade za EYE Q - 180 kapsúl dňa 14.05.2020 v cene 28,70 Eur). Matka na dieťa platí súdom určené výživné vo výške 40,00 Eur mesačne. Pokiaľ poukazovala na to, že hradila výdavky na potreby maloletého využívané počas styku u nej, súd prvej inštancie uviedol, že tieto plnenia nie je možné zohľadňovať ako platby na potreby dieťaťa nad rámec plateného výživného, pretože maloletý ich môže využívať len obmedzene v čase styku s matkou, no nie sú nimi pokryté jeho stále potreby. 10. Otec s priateľkou, s ktorou spoločne hospodária, žije v byte vo vlastníctve jeho matky (ktorý má podľa dohody s rodičmi a súrodencami zdediť do výlučného vlastníctva) za ktorý hradí všetky platby súvisiace s bývaním, t.j. preddavkovú zálohovú platbu za byt 140,00 Eur mesačne, splátku úveru vo výške 150,00 Eur mesačne platí na účet svojej matky, čo preukázal výpisom z účtu, nakoľko úver bol čerpaný na meno matky, 35,00 Eur mesačne platí zálohovú platbu za elektriku, 21,80 Eur mesačne za UPC. Spláca ďalšie úvery a to úver čerpaný od Home Credit, a.s. v mesačných splátkach po 35,00 Eur (podľa výpovede prostriedky použité na živobytie), splátky ďalšieho úveru použitého na kúpu bytu v ktorom žije a kúpu bytového zariadenia vo výške 344,96 Eur mesačne (úhrada vo výpise z účtu otca), na ktorých má v súčasnosti povolený odklad. Otec je zamestnaný a za obdobie mesiacov 5/2018 - 4/2020 dosiahol príjem zo zamestnania v celkovej výške 14.935,01 Eur, k čomu mu zamestnávateľ vyplatil náhradu mzdy pri PN spolu vo výške 329,15 Eur. Za uvedené obdobie mal otec od Sociálnej poisťovne vyplatené nemocenské a ošetrovné vo výške 2.465,70 Eur, t.j. jeho celkový príjem za rozhodné obdobie mesiacov 5/2018 - 4/2020 je vo výške 17.729,86 Eur, teda jeho priemerný čistý mesačný príjem za uvedené obdobie je 739,00 Eur. Otec je poberateľom prídavku na dieťa vo výške 24,95 Eur mesačne. Jeho priateľka s ktorou žije je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 534,00 Eur (je vyplácaný na účet otca z ktorého bol zistený). 11. U matky došlo k zmene osobného stavu dňa 25.05.2019, kedy uzavrela manželstvo s O. I.. S manželom žije v T. v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve manžela. Matka je zamestnaná v Kauflande a jej čistý príjem spolu s vyplatenou náhradou počas PN zamestnávateľom, vyčísleným za obdobie mesiacov 4/2018 - 5/2020 bol vo výške 17.093,52 Eur. Za uvedené obdobie mala ešte od sociálnej poisťovne vyplatené nemocenské za mesiace 1-2/2019 vo výške 676,80 Eur, t.j. dosiahla celkový príjem 17.770,32 Eur, t.j. jej priemerný čistý mesačný príjem za uvedené obdobie je vo výške 683,00 Eur. Jej manžel je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vyčísleným za obdobie mesiacov 12/2019 - 5/2020 vo výške 898,00 Eur. Celkový mesačný príjem v rodine matky je teda 1.581,00 Eur. Z tohto manželia platia mesačne platbu za plyn a elektriku vo výške 195,00 Eur, platbu za vodu 25,00 Eur, poplatok z TV a internet 30,00 Eur, splátky

hypotekárneho úveru na rodinný dom vo výške 297,40 Eur, sporenie po 50,00 Eur mesačne. Matka si platí svoje životné poistenie vo výške 47,20 Eur mesačne, za telefón cca 17,00 Eur mesačne. Podľa jej vyjadrenia vynaloží na cestovné výdavky autom spojené so stretávaním sa so synom 50,00 Eur mesačne, na výdavky na výživové doplnky a vitamíny (vit. D, Gynax) cca 30,00 Eur. Rodičom mal. G. ďalšie vyživovacie povinnosti nepribudli. 12. Následne súd prvej inštancie citoval ust. , , ako aj ust. , , až 6, a , až 3 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „") a konštatoval, že rodičia na pojednávaní 25.06.2020 uzavreli dohodu o úprave osobnej starostlivosti a styku matky s maloletým, ktorú súd za súhlasu opatrovníka s poukazom na schválil. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania vrátane znaleckého dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletého G., aby naďalej ostal v osobnej starostlivosti otca vykonávanej nepretržite od roku 2015. Vzhľadom na špecifiká vo vývine maloletého nie je v prospech dieťaťa meniť jeho výchovné prostredie a je vhodné pokračovať v jeho výchove v prostredí, v ktorom došlo k výraznému zlepšeniu jeho psychických problémov, teda u otca. V prípade zmeny výchovného prostredia maloletého dieťaťa je u neho predpoklad zvýraznenia adaptačných problémov, zvýšenia hyperaktivity, opozičného vzdoru a straty jeho doterajších významných, širších vzťahových väzieb. Je však v záujme dieťaťa, aby bol upravený častý styk s matkou, ku ktorej má vytvorený veľmi dobrý vzťah, aby tak došlo k upevneniu a prehĺbeniu vzájomnej väzby, čomu zodpovedá rozsah úpravy styku uvedený v rodičovskej dohode, ktorá odráža aj možnosti matky ovplyvnené výkonom jej zamestnania. Keďže sa rodičia v súdom schválenej dohode dohodli v súlade s výsledkami dokazovania na nemennosti výkonu osobnej starostlivosti s konkrétnou úpravou styku matky so synom, súd návrh matky na zmenu osobnej starostlivosti zamietol. Predmetom schválenej dohody nie je úprava výživného. Otec požadoval vzájomným návrhom doručeným súdu 10.04.2018 zvýšenie výživného zo sumy 40,00 Eur na 100,00 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. V zmysle a možno zmeniť výživné za splnenia podmienky, že sa podstatne zmenili pomery, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o výživnom. Konanie o úprave rodičovských práva povinností vrátane vyživovacej povinnosti možno začať, zmeniť, zrušiť, aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery a súd môže v zmysle prekročiť návrh účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. V danom prípade konajúci súd považoval za dôvodné a v súlade s zvýšenie výživného na maloletého od podania vzájomného návrhu otca na zvýšenie výživného, t.j. od 10.04.2018, kedy už pomery u dieťaťa a matky vyžadovali jeho zvýšenie, a nie až od právoplatnosti rozsudku ako to žiadal otec. Vo veci súd meritórne rozhodoval až v júni 2020, čo nebolo spôsobené okolnosťami na strane otca ale v dôsledku nariadeného znaleckého dokazovania a následných opakovaných zmien týkajúcich sa ustanovených znalcov na podanie predmetného znaleckého posudku, tiež riešenia prieťahov spôsobených ustanovenou znalkyňou. Naposledy bolo výživné upravené pri rozvode manželstva rodičov vo februári 2015, kedy mal maloletý G. 3 roky a matka mala príjem zo zamestnania len vo výške 373,00 Eur mesačne. V čase podania vzájomného návrhu otca na zvýšenie výživného, mal už maloletý vyše 6 rokov, navštevoval predškolskú triedu MŠ a zároveň u matky došlo k výraznému zvýšeniu jej príjmu (cca o 300,00 Eur). Nárastom veku dieťaťa stúpli výdavky otca na pokrytie jeho potrieb. K ďalšiemu zvýšeniu výdavkov došlo v súvislosti s nástupom dieťaťa do školy a záujmovou činnosťou (plavecký krúžok). Okrem bežných výdavkov na dieťa naďalej vznikajú aj výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom - cestovné výdavky spojené s vyšetreniami u pedopsychiatra, doplatky liečiv. Otcom požadované výživné vo výške 100,00 Eur mesačne je primerané možnostiam matky, (jedná sa menej ako 1/6-inu jej príjmu), pričom pomery matky sa zlepšili aj uzavretím jej manželstva. Matka žije so svojím manželom, ich príjmy sú spoločné a obaja sa podieľajú na výdavkoch spojených so spoločnou domácnosťou, pričom jej manžel má príjem presahujúci výšku príjmu matky. Súd už pri určení výživného vo výške 100,00 Eur zohľadnil aj skutočnosť, že matke vznikali a na základe rozsahu styku upraveného rodičovskou dohodou aj budú vznikať výdavky na maloletého spojené s realizáciou styku (cestovné výdavky, výdavky na potreby dieťaťa počas týchto stretnutí), nakoľko v prípade nezáujmu matky o maloletého by výživné vychádzajúc z jej možností, príjmov a výdavkov jej rodiny, bolo určené vo väčšom rozsahu ako 100,00 Eur mesačne. Súd preto zvýšil výživné na maloletého do 10.04.2018 na sumu 100,00 Eur mesačne. 13. Rozsudok obsahuje povinnosť matky zaplatiť zameškané výživné na maloletého za obdobie od 10.04.2018 do vyhlásenia rozsudku vo výške 1.600,00 Eur, predstavujúce rozdiel medzi výškou zvýšeného výživného 100,00 Eur a výškou doposiaľ určeného výživného 40,00 Eur, nad rámec ktorého matka na dieťa neprispievala (napriek podaniu vzájomného návrhu otca a nástupu dieťaťa na školskú dochádzku). Vzniklo jej tak zameškané výživné za 20 dní v mesiaci 4/2018 vo výške 40,00 Eur

a za obdobie mesiacov 5/2018 - 6/2020 vo výške 1.560,00 Eur (26 mesiacov x 60,00 Eur). Vzhľadom na výšku zameškaného výživného, výšku určeného bežného výživného a pomery matky súd za súhlasu otca umožnil matke v zmysle splácať zameškané výživné v mesačných splátkach určených vo výške 30,00 Eur, ktorých splatnosť je upravená vo výroku rozsudku s tým, že neuhradenie splátky v celom rozsahu má za následok splatnosť celého dlhu na zameškanom výživnom. 14. Zároveň konajúci súd konštatoval, že zmenu pôvodného rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -104 zo dňa 12.02.2015 v časti o určení výživného. 15. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

16. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, a to proti jeho výrokom II. a III., v ktorom sa domáhala, aby ho odvolací súd zmenil tak, že uloží matke maloletého platiť na výživu maloletého G. sumou 70,00 Eur mesačne, a to od mesiaca 09/2018, kedy maloletý nastúpil do základnej školy do mesiaca 08/2020 a sumou 90,00 Eur mesačne počnúc mesiacom 09/2020, kedy maloletý nastúpi do 3. triedy základnej školy. Zároveň žiadala, aby jej odvolací súd povolil splácať nedoplatok na výživnom. 17. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Neúplné zistenie skutočného stavu odvolateľka videla v tom, že napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie má 16 strán, časť, ktorá predstavuje samotnú podstatu rozhodnutia vrátane úvah súdu je obsiahnutá iba v bode 25. a 26. jeho odôvodnenia. Označená časť vo vzťahu k výživnému na maloletého však neobsahuje preskúmateľné úvahy súdu, skôr jednostranné rozhodnutia a konštatovania konajúceho súdu, keď dôvody tohto rozhodnutia nie sú relevantne vysvetlené s poukazom na príslušné skutkové zistenia. Závery súdu bolo možné v danom prípade podložiť a ozrejmiť napríklad príslušnými číselnými údajmi z predchádzajúcich častí rozsudku, v ktorých súd pomerne podrobne cituje vyjadrenia účastníkov z pojednávaní. Pokiaľ konajúci súd uviedol, že považuje za dôvodné a v súlade s zvýšenie výživného na maloleté dieťa odo dňa podania vzájomného návrhu otca v roku 2018, a to v situácií, keď otec žiadal zvýšenie výživného až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, a nie odo dňa podania návrhu (až do posledného pojednávania vo veci dňa 25.06.2010, kedy sa pripojil k iniciatíve súdu), takýto postup súdu nemožno namietať, keďže v danom prípade háji záujmy maloletého. Opätovne je však nevyhnutné riadne posúdiť príjmové pomery oboch rodičov a zároveň odôvodniť, prečo práve od mesiaca 04/2018 bolo potrebné spätne priznať výživné na maloletého, prečo nie napríklad od neskoršieho obdobia, ktoré by reálne korešpondovalo s preukázateľným zvýšením výdavkov na dieťa, a prečo bolo priznané zvýšené výživné v plnej výške od mesiaca 04/2018, a nie napríklad vo viacerých zvýšeniach, aby bola tak vzatá do úvahy aj situácia matky, ktorej finančný rozpočet je značne napätý. Odvolateľka mala za to, že súdu podrobne preukázala všetky svoje príjmové a výdavkové položky svojho rodinného rozpočtu. Zároveň akcentovala, že pracuje ako predavačka v Kauflande, keď v jej príjmoch je zohľadnená práca nadčas, sviatky a víkendy, ako aj mimoriadna korona situácia. Podľa napadnutého rozhodnutia má matka platiť dva roky spätne zameškané výživné v sume 60,00 Eur mesačne, a to aj za situácie, keď nemá urobenú rezervu, a to popri bežnom výživnom vo výške 100,00 Eur a tiež popri konštantných priemerných nákladoch 50,00 Eur, ktoré sú spojené s jej cestovaním za maloletým, ktorého si preberá v bydlisku, kde syn žije s otcom. Súčet týchto súm predstavuje čiastku 230,00 Eur, čo je pre matku s jej čistým príjmom 683,00 Eur príliš zaťažujúca povinnosť. V napadnutom rozhodnutí absentuje komplexné odôvodnenie vyhodnotenia príjmov matky a otca vo vzťahu k reálnym potrebám maloletého G.. Nejedná sa o 1/6 príjmu matky, ako to konajúci súd zjednodušene konštatuje v bode 25. svojho rozhodnutia, ale o 31 % príjmu matky, čo je takmer dvojnásobok. Navyše, príjem matky je nízky, a teda nejedná sa o 1/3 z vysokej mzdy. Odvolateľka ďalej namietala, že časť nákladov, ktoré uviedol otec maloletého, že pravidelne hradí, nepredstavuje také položky, ktoré by mal súd brať do úvahy pri určovaní výšky výživného. Matka sa domnieva, že pôžičku evidovanú na jej osobu otec maloletého použil na nadobudnutie iných, s bytom nesúvisiacich vecí (počítač, výkonná grafická karta), či prípadne zariadenie bytu takými položkami (luxusný televízor), z ktorých maloletý nemá žiaden prínos. Pokiaľ je táto pôžička evidovaná ako spotrebný úver, bolo by zrejme potrebné jeho preskúmanie. Ak je úrok spojený s pôžičkou vysoký, jedná sa o nehospodárne nakladanie s financiami, za ktoré by mal zodpovedať výlučne otec maloletého a súd by ich nemal v plnej miere zohľadňovať ako oprávnené náklady otca na živobytie a výchovu maloletého G.. K tejto skutočnosti matka nedisponuje dostatkom informácií. Preto je potrebné k tejto položke vykonať výsluch navrhovateľa a jeho matky, aby sa preukázala miera relevancie pre konanie a rozhodovanie o výživnom. Matka ďalej namietala, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmá skutočná potreba nákladov na výživu maloletého a tiež to, že napadnutý rozsudok zohľadňuje niektoré platby, ktoré otec za maloletého už zrejme dlhšie neplatí (napr.

mesačná platba vo výške 15,00 Eur za plavecký krúžok). Zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje komplexné posúdenie príjmov domácnosti matky a otca, ktoré sú nákladovo odlišné. Je totiž rozdielne starať sa o rodinný dom a platiť s ním spojené náklady v porovnaní s nákladmi bytu. Zároveň je rozdielne platiť hypotéku na dom, v ktorom sa býva, oproti plateniu spotrebného úveru tretej osobe (matke otca). Zároveň nie je možné povinnosť platiť výživné na strane matky odôvodňovať príjmami jej manžela, ktorého sa priamo vyživovacia povinnosť voči maloletému G..i netýka.

18. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zároveň žiadal vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, vydaný v súlade so zákonnými normami a s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dostatočne riadne, správne a úplne zistil skutočný stav veci a svoje rozhodnutie odôvodnil vyčerpávajúcim a zrozumiteľným spôsobom, opierajúc sa o ustanovenia relevantných právnych predpisov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že konajúci súd dostatočne riadne odôvodnil potreby určenia výšky výživného na maloletého G. v sume 100,00 Eur mesačne. Súd jasne uviedol zmenu pomerov, ktorá nastala jednak na strane matky maloletého (zmena jej príjmu, uzavretie manželstva), ako aj zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa a dôvodnosť otcom požadovanej výšky výživného. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú dostatočne zrozumiteľne vyčíslené výdaje maloletého dieťaťa, účastníkov konania, ako aj ich príjmy. Zároveň súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zreteľne uviedol dôvod priznania výživného na maloleté dieťa odo dňa podania návrhu otca. Otec ďalej akcentoval, že matka sa nad rámec pôvodne určenej výšky výživného (nepodieľala na plnení vyživovacej povinnosti k synovi, neprispela na zvýšené výdavky súvisiace s jeho zdravotnými problémami, či inými bežnými výdavkami). Zvýšenie výživného bolo namieste, keďže z pôvodnej výšky výživného v sume 40,00 Eur nebolo, a ani nie je možné pokryť ani polovicu výdavkov týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Otec tiež nesúhlasil s tvrdením matky, že jej finančný rozpočet je značne napätý. Na poslednom pojednávaní vo veci pred súdom prvej inštancie matka uviedla svoje výdaje. Zároveň však je potrebné poukázať na ust. , v zmysle ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodiča. To znamená, že po tom, ako rodič zabezpečí výživu svojho dieťaťa, môže využiť svoje zostatkové finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb. Čistý príjem matky za obdobie mesiacov 12/2019 až 05/2020 predstavoval sumu 898,00 Eur. Určené výživné tak predstavuje necelých 12 % z čistého príjmu matky maloletého dieťaťa. Za obdobie od podania návrhu otca maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného, t.j. od mesiaca 04/2018 do 05/2020, bol priemerný čistý príjem matky 683,00 Eur. Určené výživné na sumu 100,00 Eur predstavuje tak 15 % príjmu matky aj v danom období (apríl 2018). Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič a všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 % až 30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s poukazom na individuálne okolnosti každého prípadu. Otec sa nestotožnil ani s argumentáciou odvolateľky, že je pre ňu zaťažujúce platiť zameškané výživné v mesačných splátkach vo výške 60,00 Eur s odôvodnením, že matka nemá vytvorenú finančnú rezervu a má tiež výdavky na cestovanie za maloletým synom 50,00 Eur mesačne. Z obsahu odvolania nie je zrejmé, prečo matka maloletého dieťaťa uvádza, že má splácať dlh na výživnom v splátkach vo výške 60,00 Eur mesačne, keď podľa výroku III. napadnutého rozhodnutia jej súd povolil splácať zameškané výživné v mesačných splátkach vo výške 30,00 Eur mesačne. Matka ako účastník konania minimálne od apríla 2018 mala vedomosť, že otec podal na súd návrh na zvýšenie výživného. Mohla predpokladať, že vzhľadom na vývoj, vývin maloletého dieťaťa sa zvyšujú aj výdavky na maloletého syna a že výška výživného tak bude súdom určená vo vyššej sume, než tomu bolo v pôvodnom rozhodnutí. Matke nič nebránilo v tom, aby dobrovoľne prispievala k rukám otca výživné na dieťa aj nad rámec súdom určenej sumy. V dôsledku toho by jej nedoplatok na výživnom nebol určený až v takom rozsahu, ako to bolo vyčíslené v napadnutom rozhodnutí. Navyše, samotná matka v návrhu na zmenu osobnej starostlivosti navrhovala pre prípad zverenia syna do jej osobnej starostlivosti zaviazať otca povinnosťou platiť na dieťa výživné v sume 150,00 Eur mesačne. Hoci matka poukazuje na výšku jej čistého príjmu v sume 683,00 Eur, za obdobie mesiacov 12/2019 až 05/2020 jej príjem bol vyšší, tak ako to vyplýva z údajov uvedených vyššie. Zároveň otec nesúhlasil s návrhom, aby odvolací súd rozhodol tak, že zaviaže matku maloletého prispievať na výživu dieťaťa v sume 70,00 Eur mesačne. Samotná matka bola na pojednávaní ochotná uzatvoriť rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej by platila na syna výživné vo výške 90,00 Eur mesačne. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu odvodzuje ňou uvedený návrh rozhodnutia odvolacieho súdu. Vo vzťahu k námietke matky o výdavkoch otca na výživu na maloletého G., otec uviedol, že syn navštevoval aj posledný školský rok plavecký krúžok a s veľkou

pravdepodobnosťou tento krúžok bude opätovne od septembra 2020 znova navštevovať. Pokiaľ matka poukazuje na to, že otec spláca pôžičku, za ktorú si mal zakúpiť luxusný televízor a iný hnuteľný majetok, otec zdôraznil, že žiadne luxusné veci nevlastní a z uvedenej pôžičky si zabezpečil bežné štandardné zariadenie bytu primerané jeho potrebám i potrebám maloletého syna. Počítač používa syn na plnenie svojich školských povinností. Zároveň otec podotkol, že matka sa zaviazala platiť spolu s jej manželom mesačné splátky hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť, ktorej nie je vlastníkom a nepreukázala ani, že by mala užívacie právo k predmetnej nehnuteľnosti.

20. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 21. V celom rozsahu sa stotožnil s výrokom i odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

22. Matka vo svojej odvolacej replike, reagujúc na predchádzajúce vyjadrenie otca, uviedla, že údaje o jej príjme za obdobie od mesiacov 12/2019 až 04/2020 nemožno vytrhávať z kontextu. Jedná sa o osobitné situácie (Vianoce, Nový rok, sviatky, nadčasy, Covid pohotovosť), kedy ako predavačka v Kauflande dosiahla vyšší príjem, a to na úkor svojho zdravia či rodiny. To len preukazuje, že matka sa práci nevyhýba a je pripravená pracovať aj viac, aby zabezpečila svoj príjem v dostatočnej výške. Akcentovala, že aj otec je vo veku, ktorý mu umožňuje dosahovať nadštandardný príjem a nie je nijako hendikepovaný. Zo skutočností uvádzaných na pojednávaní skôr vyplýva, že vo vzťahu k zabezpečeniu príjmov sa otec skôr odvoláva na nemožnosť dosahovania vyšších príjmov. Pokiaľ matka žiadala od otca výživné na syna vo výške 150,00 Eur, akcentovala, že otec nikdy nepriviezol maloletého syna na stretnutie s ňou s argumentom, že nemá motorové vozidlo. Suma 50,00 Eur predstavuje pravidelné mesačné náklady na stretávanie sa matky s maloletým, keď cestuje z T. do J. W., a to bez ohľadu na to, či sa jedná o cestu vlakom alebo autom. Zároveň je potrebné zohľadniť aj čas strávený na ceste tam i späť (cca 2 hodiny), čo nemožno považovať za samozrejmú povinnosť výlučne matky. V situácii, keď súd zveril dieťa matke do osobnej starostlivosti, ona by počítala s tým, že 50,00 Eur vynaloží na pravidelnú dopravu syna k otcovi. Vo zvyšnej sume, ktorou by otec prispieval na maloletého po odpočítaní uvedenej čiastky, je možné ju vzhľadom na otcove aktuálne pomery považovať za nízku. Tvrdenie matky, že rozpočet je napätý, vyplýva z jednotlivých dokumentov, ktoré ona sama prezentovala aj pred súdom prvej inštancie. Matka tiež podotkla, že v otcovej domácnosti sa nachádza viacero počítačov. Zároveň uviedla, že G. preberá od otca často nepripraveného, bez vhodného oblečenia. Musí tak synovi nakupovať vlastné oblečenie. Konštatovanie otca, že matka extra neprispieva na maloletého, je teda subjektívne a obmedzené výlučne na sféru starostlivosti, v ktorej otec s maloletým žije bez reálneho zváženia širšieho kontextu. Ohľadne platenia splátok nehnuteľností, v ktorej matka žije so svojím manželom, odvolateľka uviedla, že po uhradení úveru a zániku aktuálnej ťarchy je dohodnutá na prevedení primeranej časti vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti so svojim manželom.

23. Otec vo svojej odvolacej replike zotrval na argumentácii prezentovanej vo vyjadrení k odvolaniu. Zdôraznil, že údaje o výške príjmu matky maloletého dieťaťa neboli vytrhnuté z kontextu. Jedná sa o jej príjem za obdobie 6 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich pojednávaniu vo veci, na ktorom súd rozhodol o výške výživného na maloletého G.. Nie je zrejmé, prečo matka vo svojom vyjadrení uvádza, že otec maloletého dieťaťa sa odvoláva na nemožnosť dosahovania vyšších príjmov. Otec totiž vykonáva zárobkovú činnosť primeranú jeho vzdelaniu, zručnostiam i zdravotnému stavu. Je dlhodobo zamestnaný a svojím príjmom zabezpečuje úhradu výdavkov na výživu maloletého syna, a to aj v minulosti, keď matka na jeho výživu prispievala v minimálnej výške.

24. Matka ďalej vo svojej odvolacej duplike uviedla, že v prípade odpočítania sumy 50,00 Eur zo sumy ňou požadovanej (150,00 Eur) v prípade zverenia maloletého syna do jej starostlivosti, by suma 100,00 Eur vzhľadom na otcove aktuálne pomery mohla byť považovaná za nízku. V ostatnej časti zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v opravnom prostriedku.

25. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 02.09.2020 opätovne poukázal na to, že príjem matky za obdobie mesiacov 04/2018 až 05/2020 predstavoval sumu 17.093,52 Eur, vyplatené nemocenské, ktoré jej bolo v danom období vyplatené, predstavuje sumu 676,80 Eur, čo spolu predstavuje čiastku 17.770,32 Eur. Príjem otca v porovnateľnom období, t.j. od mesiaca 05/2018 do mesiaca 04/2020 bol vo výške 17.729,86 Eur, čo je takmer taký istý príjem ako príjem matky. Samotná matka prezentovala názor, že suma 100,00 Eur je sumou nízkou na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa, ktorou sa má

rodič podieľať na výžive maloletého. Jej príjem v rovnakom období bol pritom porovnateľne rovnaký, ako príjem otca. Pokiaľ má však výživné platiť matka na maloleté dieťa, už s touto sumou nesúhlasí. Tvrdenia matky o tom, že syn nie je pripravený na styk s ňou, otec označil za nepravdivé. Zdôraznil, že maloletého syna na styk s matkou vždy riadne pripraví. Keďže matka mu vopred neoznamuje, resp. niekedy len oznámi, akým spôsobom ide tráviť čas so synom, otec nevie predpokladať, čo všetko bude maloletý G. potrebovať. Vždy mu však zbalí veci osobnej potreby, obuv, oblečenie, šatstvo pre oddych i voľnočasové aktivity primerané ročnému obdobiu. Otec opätovne zdôraznil, že jeho domácnosť je štandardne vybavená a nenachádzajú sa v nej luxusné veci, tak ako to opisuje matka vo svojom vyjadrení. Pokiaľ matka prezentuje, že v budúcnosti dôjde k prevodu časti nehnuteľnosti na jej osobu, za ktorú nehnuteľnosť spláca hypotekárny úver, jedná sa len o stav, ktorý má nastať v budúcnosti a dohoda s jej manželom nie je zaväzujúca, a teda k prevodu vlastníckeho práva reálne nemusí ani dôjsť.

26. Dňa 16. júla 2020 okresný súd v súlade s ust. s použitím a až 3, dopĺňacím uznesením č.k. -277 rozhodol o tom, že Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania voči matke vo výške 79,55 Eur, ktoré je matka povinná zaplatiť na výdavkový účet Okresného súdu Dolný Kubín v lehote do 3 dní od doručenia tohto uznesenia (výrok I.). Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania voči otcovi vo výške 279,55 Eur, ktoré je otec povinný zaplatiť na výdavkový účet Okresného súdu Dolný Kubín v lehote do 3 dní od doručenia tohto uznesenia (výrok II.). 27. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 13.03.2018 matka žiadala, aby súd zveril mal. G. T. do jej osobnej starostlivosti a určil, že výhradne matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a zároveň aby súd určil otcovi prispievať na výživu maloletého G. mesačne 150,00 Eur. Naposledy bolo o rodičovských právach a povinnostiach matky a otca mal. G. rozhodnuté v rámci konania o návrhu na rozvod manželstva rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. zo dňa 12.02.2015, ktorým súd manželstvo rodičov mal. G. rozviedol a schválil uzavretú rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol mal. G. na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého sumou 40,00 Eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, styk matky s maloletým bol dohodnutý neobmedzene a každý z rodičov bol oprávnený zastupovať a spravovať majetok maloletého. Na pojednávaní dňa 03.05.2018 matka prostredníctvom právneho zástupca navrhla vykonať znalecké dokazovanie za účelom zhodnotenia pomerov a spôsobilosti oboch rodičov postarať sa o maloletého, vzťahu dieťaťa ku každému z rodičov a zodpovedať na ďalšie otázky, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie o zmene osobnej starostlivosti. Súd nariadil znalecké dokazovanie a na podanie znaleckého posudku ustanovil uznesením sp. zn. zo dňa 18.11.2019 znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, PhDr. Miloša Šlepeckého, PhD. a uznesením sp. zn. zo dňa 17.01.2020 upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti uznesenia vyplatila ustanovenému znalcovi, ktorý požiadal o poskytnutie preddavku, preddavok vo výške 400,00 Eur. Tento bol znalcovi poukázaný dňa 19.02.2020. 28. Za podanie znaleckého posudku súd priznal znalcovi uznesením sp. zn. -191 zo dňa 09.04.2020 znalečné vo výške 559,10 Eur. Nakoľko znalcovi bol v priebehu konania z výdavkových prostriedkov Okresného súdu Dolný Kubín poskytnutý preddavok vo výške 400,00 Eur, zostávajúca časť znalečného - sumu 159,10 Eur bola znalcovi vyplatená z preddavku zloženého matkou dňa 10.07.2018 vo výške 200,00 Eur. 29. V tomto konaní vznikli titulom znalcovi vyplateného znalečného trovy štátu, o ktorých súd s poukazom na (a contrario) rozhoduje aj bez návrhu. O týchto trovách však konajúci súd v rozsudku vo veci opomenul rozhodnúť, preto o trovách štátu s poukazom na rozhodol týmto doplňujúcim uznesením, vydaným pred právoplatnosťou vo veci samej. 30. Znalecké dokazovanie klinickým psychológom detí PhDr. Milošom Šlepeckým, PhD., bolo nariadené z dôvodu zistenia skutočného stavu predovšetkým v záujme mal. dieťaťa, preto sa obaja rodičia majú na trovách konania podieľať rovnakým dielom, t. j. každý v jednej polovici. To znamená, že obaja rodičia sa majú na vyplatenom znalečnom predstavujúcom sumu 559,10 Eur podieľať každý v rozsahu sumy 279,55 Eur. Vzhľadom k tomu, že matka v priebehu konania zaplatila preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200,00 Eur, predstavuje na ňu pripadajúca polovica po odpočítaní sumy 200,00 Eur, sumu 79,55 Eur. Pokiaľ ide o otca, u ktorého zároveň neboli zistené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, súd tohto zaviazal úhradou trov štátu v rozsahu na neho pripadajúcej polovice, t. j. sumou 279,55 Eur. Obaja rodičia sú povinní trovy štátu zaplatiť v lehote do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.

31. Proti dopĺňaciemu uzneseniu okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, a to proti jeho výroku II., v ktorom bol zaviazaný nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 279,55 Eur na účet Okresného súdu Dolný Kubín. Navrhoval preto napadnuté uznesenie vo výroku II. zrušiť. 32. Zdôraznil, že podľa jeho názoru, nárok Slovenskej republiky na náhradu trov konania má znášať matka maloletého dieťaťa, ktorá podala na súd návrh na zmenu osobnej starostlivosti o maloletého G.. Tento návrh od začiatku súdneho konania považoval otec za nedôvodný, neopodstatnený, ktorý nie je v záujme ich maloletého syna. V danej súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie k návrhu adresovanému Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 10.04.2018. Na pojednávaní konanom dňa 03.05.2018 navrhla matka maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu ustanoviť v konaní znalca za účelom znaleckého dokazovania. Právny zástupca otca namietal tento návrh a považoval ho za nadbytočný vzhľadom na dovtedy vykonané dokazovanie. V tomto štádiu konania bol podaný návrh na náhradu trov vzniknutých znaleckým dokazovaním len matkou. Následne Okresný súd Dolný Kubín uznesením sp.zn. zo dňa 18.11.2019 ustanovil v tejto veci znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku a zároveň matka maloletého dieťaťa bola povinná zložiť preddavok na znalecké dokazovanie v rozsahu 200,00 Eur. Aj v odôvodnení tohto rozhodnutia súd konštatoval, že nariadil znalecké dokazovanie z dôvodu matkou podaného návrhu na zmenu osobnej starostlivosti a zároveň z dôvodu, že matka podala návrh na znalecké dokazovanie. Po vypracovaní znaleckého posudku matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 30.04.2020 uviedla, že netrvá na zverení maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, a to práve s poukazom na závery znaleckého posudku. Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -266 súd (okrem iného) návrh matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G... T. - zmena osobnej starostlivosti zamietol. V bode 25. odôvodnenia svojho rozhodnutia konajúci súd poukázal na závery znaleckého posudku konštatujúc, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa bude, aby zostalo v starostlivosti otca. Otec maloletého sa preto nestotožnil s tým, aby bol rovnako ako matka zaviazaný na náhradu trov vzniknutých Slovenskej republike. Od počiatku namietal návrh matky na zmenu osobnej starostlivosti a taktiež návrh na vykonanie znaleckého dokazovania s odôvodnením, že je nadbytočné. Znalecký posudok len potvrdil a preukázal to, čo otec od začiatku v konaní tvrdil, t.j. že zmena osobnej starostlivosti o syna nebude na prospech a v záujme maloletého dieťaťa. Otec, ktorý nezapríčinil vzniknuté trovy štátu a nedal žiadny podnet na ich vznik, by nemal znášať tieto trovy pomerne s matkou. Jedinou, ktorá trvala na zmene osobnej starostlivosti a na znaleckom dokazovaní, bola matka. Preto výlučne ona by mala byť zaviazaná povinnosťou tieto vzniknuté trovy Slovenskej republike zaplatiť. Nemožno preto súhlasiť s odôvodnením súdu v bode 7. napadnutého uznesenia, že obidvaja rodičia sa majú podieľať rovnakým dielom na trovách konania. Odvolateľ mal za to, že v danom prípade bolo žiaduce, aby súd použil a aplikoval materiálny korektív vyplývajúci z ust. , a teda posúdiť, vzhľadom na okolnosti prípadu, či je spravodlivé, aby trovy dokazovania, ktoré platil štát, nahradili všetci účastníci alebo len niektorí z nich. Zaviazaním povinnosťou otca podieľať sa na úhrade polovice sumy na znalecké dokazovanie nie je spravodlivé, a to s poukazom na už uvedené dôvody. Zároveň otec poukázal na znenie ust. a zdôraznil, že súd prvej inštancie opomenul o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Učinil tak uznesením podľa , keď v danej situácii mal byť vydaný doplňujúci rozsudok, nie však doplňujúce uznesenie, tak ako to uviedol konajúci súd v bode 6. odôvodnenia svojho rozhodnutia.

33. Matka a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili. h náhradu (výrok XII.). rovách č.k. -774 zo dňa 19.12.2019, takto 34. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie obidvoch rodičov maloletého dieťaťa bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiam, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok a uznesenie okresného súdu v rozsahu podľa s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ) a rozsudok bez nariadenia pojednávania ( a contrario) podľa ust. a vo veci samej, t.j. vo výrokoch II. až V. i závislom výroku VI. o trovách konania, ako vecne správny potvrdil. Napadnuté dopĺňacie uznesenie okresného súdu však odvolací súd v súlade s ust. s použitím zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zároveň odvolací súd uvádza, že o obidvoch opravných prostriedkoch (t.j. tak o odvolaní matky, ako aj o odvolaní otca) rozhodol jedným rozhodnutím - rozsudkom, keďže rozsudok i dopĺňacie uznesenie okresného súdu tvoria jeden celok.

35. Vzhľadom na ust. (vylučuje možnosť podania odvolania rodičov, proti výroku, ktorým bola dohoda schválená), ako aj výslovne prejavenú vôľu odvolateľky - matky, predmetom odvolacieho

prieskumu nebol výrok o schválení dohody rodičov o osobnej starostlivosti otca k maloletému s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, ako aj vo výroku o úprave styku matky s maloletým G.. a povinnosti otca maloletého G. na styk s matkou riadne pripraviť a v určenom čase matke odovzdať s tým, že preberanie a odovzdávanie dieťaťa na styk bude prebiehať v bydlisku otca s dieťaťom. Na neprípustnosti vecného prieskumu rodičovskej dohody, t.j. jej záväznosti, nič nemení procesná súvislosť spočívajúca v nadväznosti nasledovného výroku o výživnom na maloleté dieťa. Vyššie uvedené ust. totiž nepripúšťa žiadnu výnimku zo svojej aplikácie; a to ani v prípade, keď konanie o výchove a výžive na maloleté dieťa prebieha v jednom konaní. Rozsudok okresného súdu v jeho výroku I. zostal preto nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu. 35. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. až . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

36. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky matky maloletého dieťaťa uvedené v jej opravnom prostriedku proti výrokom II. a III. rozsudku okresného súdu a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

37. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces ( SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (viď ), a nie účastníkov. Zároveň je nutné dodať, že skutočnosti všeobecne známe (tzv. notoriety) alebo známe súdu z jeho činnosti, sa nedokazujú ( ). Ide o také skutočnosti, ktoré sú známe pomerne širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto skutočnostiach možno u bežného, priemerne vzdelaného človeka žijúceho v danom mieste a čase predpokladať. Nie je pritom podmienkou, aby boli známe každému. Nedokazujú sa ani skutočnosti známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti (napr. z konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti a pod). Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, návrhu otca na zvýšenie výživného vyhovel a prečo návrh matky na zmenu osobnej starostlivosti k maloletému dieťaťu zamietol a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

38. umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené ( ). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.

39. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia, zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie, zmena zdravotného stavu a iné. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím spojené zvýšené výdavky.

40. v ust. a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle vety druhej na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

41. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na jeho budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. veta druhá , ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

42. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že v danom prípade nastali podmienky na zvýšenie výživného na maloletého G.. Naposledy bolo o výživnom na maloletého G. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -104 zo dňa 12.02.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2015. Súd rozhodol v tom čase o určení výživného na maloletého G. na čas po rozvode vo výške 40,00 Eur mesačne, ktorú sa matka v uzavretej rodičovskej dohode zaviazala splácať vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám otca, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého sú oprávnení obidvaja rodičia. Predmetná rodičovská dohoda obsahovala aj neobmedzenú úpravu styku matky s maloletým. V rozsudku nie sú uvedené pomery rodičov maloletého, avšak z obsahu spisu vyplýva, že v čase tohto rozhodnutia súdu bola matka zamestnaná v spoločnosti TESCO STORES SR, a. s. s priemerným čistým mesačným príjmom 373,54 Eur. Jej mesačné náklady predstavovali nájomné 215,00 Eur, výdavky na potraviny, drogériu. Splácala uhradenú zábezpeku na byt vo výške 250,00 Eur v mesačných splátkach

po 50,00 Eur. Otec bol zamestnaný s príjmom vyčísleným za obdobie mesiacov 12/2013 - 5/2014 vo výške 3.902,01 Eur (vrátane vyplatených nemocenských dávok zamestnávateľom a nemocenského sociálnou poisťovňou), t.j. jeho priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 650,30 Eur. Platil výdavky spojené s bývaním v byte svojej matky - zálohovú platbu 130,00 Eur mesačne, poplatok za elektrinu 21,00 Eur, splácal dva úvery vo výške 54,00 Eur a 80,00 Eur. Za popísanej situácie konajúci súd konštatoval, že výška výživného určeného v tom čase na maloletého G. bola primeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Okrem maloletého G. ani jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť. 43. Je nepochybné, že od posledného určenia výživného maloletý G. podrástol a zvýšili sa výdavky na neho v súvislosti so stravou, ošatením, i ďalšie náklady špecifikované presne v bode 15. napadnutého rozsudku. V súčasnosti dieťa navštevuje 2. ročník ZŠ. G. teda už nechodí do predškolského zariadenia, ale ja žiakom 1. stupňa základnej školy. Rovnako je notoricky známa skutočnosť, aké sú náklady na zakúpenie školských pomôcok a potrieb u žiakov 1. stupňa ZŠ. Žiada sa dodať, že v prejednávanej veci nie je nutné, aby otec preukázal vynakladanie výdavkov na stravu, oblečenie a obuv maloletého predložením množstva pokladničných dokladov, keďže ide o skutočnosť všeobecne známu. Je zrejmé, že dieťa je vo vyššom veku, s čím sú spojené vyššie výdavky na jeho stravu, oblečenie a obuv. To však nie sú jediné náklady na jeho výživu. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť i na rast životných nákladov. Zároveň otec má dlhodobo (prinajmenšom od podania návrhu) nemalé výdavky v súvislosti so zdravotnými problémami, ktorými maloletý syn účastníkov trpí. 44. Súd prvej inštancie tiež správne v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že majetkové a príjmové pomery matky sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zmenili, keď dňa 25.05.2019 uzavrela manželstvo s O. I.. Aktuálne žije matka v T. v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej manžela, no spláca s ním spoločne hypotekárny úver s výškou splátky 297,40 Eur mesačne. Matka je zamestnaná v Kauflande a jej čistý mesačný príjem za obdobie mesiacov 04/2018 až 05/2020 predstavoval čiastku 17.093,52 Eur + nemocenské dávky vyplatené v mesiacoch 01-02/2019 vo výške 676,80 Eur, t.j. celkový príjem matky za uvedené obdobie predstavuje čiastku 17.770,32 Eur, čo predstavuje mesačne sumu 683,00 Eur netto. Nemožno pritom opomínať ani príjem manžela matky, s ktorým matka maloletého zdieľa spoločnú domácnosť. Aj on sa totiž podieľa na plnení vyživovacej povinnosti k matke, okrem toho má matka výdavky, tak ako boli presne špecifikované v bode 17. napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že príjem matky sa zvýšil v dôsledku nadčasov a príplatkov, nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k rozhodovaniu o výživnom na maloleté dieťa. Rozhodujúcim je čistý mesačný príjem matky, ktorý dosiahla v rozhodujúcom období. Výživné určené súdom prvej inštancie na maloleté dieťa sa ničím nevymyká bežnej rozhodovacej praxi súdov. Matka si musí uvedomiť, že v zmysle ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto jej náklady, ktoré uviedla vo svojom opravnom prostriedku, nemôžu mať prednosť pred výživným na jej maloletého syna. Okrem toho relevantným je aj fakt, že na týchto nákladoch (vznikajúcich v spoločnej domácnosti s jej manželom) je povinný podieľať sa aj jej manžel, ktorý tiež pracuje a má slušný príjem.

45. U otca došlo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím tiež k zvýšeniu jeho príjmu, keď jeho čistý mesačný príjem aktuálne predstavuje čiastku 739,00 Eur. Okrem toho poberá prídavok na maloletého syna vo výške 24,95 Eur. Jeho priateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, má príjem 534,00 Eur. Presné príjmové a výdavkové položky otca boli riadne špecifikované v bode 16. napadnutého rozsudku. Zároveň otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu plní každodennou starostlivosťou oň a uspokojovaním jeho bytovej potreby ( ).

46. V prejednávanej veci bola teda rozhodnou pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti matky skutočnosť, že jej osobné, majetkové a zárobkové pomery sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšili a rovnako, že sa zvýšili i odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Jedná sa teda o trvalú zmenu, na ktorú súd pri rozhodovaní o výške výživného je povinný prihliadať. Vývoj životných nákladov je oproti minulému obdobiu tiež notoricky známou skutočnosťou, ktorú netreba dokazovať. Niet pochýb o tom, že ceny základných potravín a služieb sa oproti predchádzajúcemu obdobiu (kedy súd rozhodoval o výživnom na maloletého G.) zvýšili. Matka sa nemôže spoliehať na to, že otec bude v plnej miere zabezpečovať výživu syna a ona sa nebude podieľať na zvýšených nákladoch na jeho výživu. Ako už bolo uvedené vyššie, z ust. vyplýva obom rodičom dieťaťa zákonná vyživovacia povinnosť. Súd v konaní o určení/zmene výživného jednému z rodičov (matke) osobitné

skúma predpoklady pre takéto rozhodnutie medzi účastníkmi právneho vzťahu, t.j. medzi matkou ako osobou povinnou poskytovať výživné a maloletým dieťaťom ako oprávnenej osoby z výživného. Preto ťažisko dokazovania je zamerané na schopnosti a možnosti povinnej osoby a odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ktorého výsledok zhodnotenia sa premietne do výšky uloženej vyživovacej povinnosti. Zároveň je nutné dodať, že náklady na spoločnú domácnosť má nepochybne financovať i jej terajší manžel Tomáš I., ktorý žije s matkou v spoločnej domácnosti. Pokiaľ sa matka so svojím manželom dohodla na úhrade hypotekárneho úveru za dom vo výlučnom vlastníctve otca, je to jej slobodné rozhodnutie, ale toto svoje rozhodnutie musí korigovať v súlade so zákonným ustanovením, ktoré jednoznačne uvádza, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nutné vynaložiť. Súd prvej inštancie zistil zmenu pomerov nielen v súvislosti s nástupom maloletého G. do základnej školy, ale i tým, že sa zmenili jeho odôvodnené potreby už od 10.04.2018 v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom, čo okresný súd vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnil. Nebol preto dôvod na to, aby konajúci súd rozhodol o zmene výživného na maloleté dieťa v inej (matkou požadovanej) výške. Súd prvej inštancie totiž správne uviedol v napadnutom rozhodnutí, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa by podmieňovali i vyššiu sumu výživného pokiaľ by zároveň neprihliadol i na výdavky matky na cestovné, vynakladané v súvislosti s realizáciou jej styku s maloletým. Námietky matky o tom, že otec evidovanú pôžičku použil na nadobudnutie iných, s bytom nesúvisiacich vecí, neobstojí. Jednak v konaní nebola takáto skutočnosť preukázaná, jednak osobou povinnou výživou je v danom prípade matka, a nie otec.

47. Zároveň odvolací súd ako vecne správny vyhodnotil aj postup konajúceho súdu, ktorý vo výroku IV. návrh matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G.. T. zamietol. Odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý na základe výsledku psychologického vyšetrenia znalcom v konaní dospel k záveru, že takáto zmena by nebola v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. To napokon rešpektovali i obidvaja rodičia, čo sa prejavilo v obsahu nimi uzavretej rodičovskej dohody schválenej súdom. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

48. Rovnako vecne správnym je i výrok V. okresného súdu, ktorý je v plnom súlade s ust. .

49. Vecne správny je aj výrok o trovách prvoinštančného konania o tom, že žiaden z účastníkov (navzájom voči sebe) nemá nárok na náhradu trov konania, ktorý plne zodpovedá ust. .

50. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku vychádzal z úplne zisteného skutkového stavu, relevantne skúmal odôvodnené potreby maloletého, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane oboch rodičov a na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. V dôsledku tohto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV., V. a VI. ako vecne správny potvrdil.

51. Naproti tomu odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -277 zo dňa 16. júla 2020 v jeho výroku II. tak, že Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania voči matke v sume 279,55 Eur, ktoré je matka povinná zaplatiť na výdavkový účet Okresného súdu Dolný Kubín do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

52. Z ust. totiž vyplýva, že účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

53. Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol, alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme ( ).

54. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že matka v tomto konaní navrhla vykonanie dôkazu (znalecký posudok), s ktorým boli spojené výdavky, a preto jej súd uložil povinnosť zložiť preddavok na vykonanie tohto dôkazu. Jednalo sa teda o dôkaz, ktorý v tomto konaní navrhla vykonať matka na preukázanie svojich tvrdení uvedených v návrhu na začatie konania, ktorým sa domáhala zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G... Na tom základe okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí

PhDr. Milošom Šlepeckým, PhD. a uznesením sp.zn. zo dňa 17.01.2020 upravil učtáreň okresného súdu, aby po právoplatnosti uznesenia vyplatila ustanovenému znalcovi, ktorý požiadal o poskytnutie preddavku, preddavok vo výške 400,00 Eur, ktorý bol znalcovi poukázaný dňa 19.02.2020. Za podanie znaleckého posudku súd priznal znalcovi uznesením č.k. -191 zo dňa 09.04.2020 znalečné vo výške 559,10 Eur. S prihliadnutím na súdom poskytnutý preddavok vo výške 400,00 Eur, zostávajúca časť znalečného v sume 159,10 Eur bola znalcovi vyplatená z preddavku zloženého matkou dňa 10.01.2018 vo výške 200,00 Eur. Je síce pravdou, že znalecké dokazovanie klinickým psychológom detí PhDr. Milošom Šlepeckým bolo vo veci nariadené z dôvodu zistenia skutočného stavu veci a tiež v záujme maloletého dieťaťa, jednalo sa však o dôkaz navrhnutý matkou maloletého dieťaťa, ktorá sa domáhala zmeny úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Neexistuje preto žiaden logický dôvod, prečo by trovy tohto dôkazu mal v danom prípade znášať otec, ktorý od začiatku poukazoval na nedôvodnosť návrhu matky a taktiež nesúhlasil s nariadením znaleckého dokazovania. Jednalo sa totiž o výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním práva matky.

55. Z obsahu spisového materiálu je tiež zrejmé, že v prejednávanej veci matka nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Samotná skutočnosť, že jej súd prvej inštancie uložil zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v nižšej výške, ako boli následne vyúčtované znalcom automaticky nemôže zakladať povinnosť otca zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, ktoré boli preto preddavkované štátom. Jedná sa totiž o trovy dôkazu, ktorý navrhla matka, a teda znalecké dokazovanie súd nariadil na jej návrh a na základe skutočností ňou uvedených v návrhu na začatie konania.

56. Neobstojí však námietka otca, že súd nemohol v tomto prípade vydať dopĺňacie uznesenie. Táto skutočnosť vyplýva totiž priamo z ust. v spojení s , keď predmetným uznesením konajúci súd aj bez návrhu doplnil rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, o výrok o trovách štátu. Súdom zvolený druh rozhodnutia (uznesenie) vyplýva priamo z ust. v spojení s ust. .

57. Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku I.) nenapadnutom odvolaním zostalo uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -277 zo dňa 16. júla 2020 nedotknuté.

58. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

59. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. ( )

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. .