Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2S-229-2020.pdf
PDF · 63.28 KB
Case nature
Subarea
2S/229/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: M. S., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. O. XXX, S. XXX XX O. X., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, v konaní o o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Čp.: PŠ-4-123/90 zo dňa 30.01.1992, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 09.07.2018, postúpenou Krajskému súdu dňa 21.09.2020 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutie ministra vnútra Ing. Ladislava Pittnera, CSc. Čp.: PŠ-4-123/90 zo dňa 30.01.1992.
2. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.
3. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
4. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP.
5. Žalobca bol zo služobného pomeru príslušníka ZNB prepustený podľa § 100 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1970 Zb. na základe záveru služobného hodnotenia. Zároveň bol kádrovým rozkazom č. 101/1986 prepustený zo služobného pomeru a tento sa skončil dňa 30.06.1986. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca nepodal riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Minister vnútra napadnutým rozhodnutím Čp.: PŠ-4-123/90 zo dňa 30.01.1992 zamietol žiadosť žalobcu o vydanie osvedčenia, že služobný pomer menovaného skončil podľa § 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Žalobca pritom nepodal do 31.03.1993 návrh na určenie, že dôvodom skončenia služobného pomeru bol okolnosti uvedené v § 21 zákona č. 87/1991 Zb. Podľa úmrtného listu zo dňa 26.08.2019 žalobca dňa 22.08.2019 zomrel a teda stratil spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností. Zároveň z povahy tohto sporu vyplýva, že sa ochrana subjektívnych práv a povinností vzťahovala výlučne na zomretú osobu, keďže nárok na starobný dôchodok a nárok na jeho výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby.
6. Procesná subjektivita účastníkov konania je procesnou podmienkou nevyhnutnou na pokračovanie v konaní. Keďže sa vo vzťahu k žalobcovi jedná o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie v súlade s § 99 písm. b) SSP zastavil. V danom prípade správny súd už nepovažoval za relevantné postupovať podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP sa zaoberať sa otázkou oneskorene podanej žaloby, ani otázkou opomenutého účastníka, pretože od vydania napadnutého rozhodnutia uplynuli viac ako tri roky (§ 179 ods. 1 SSP).
7. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.