Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/47/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky P.. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, R., zastúpenej JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou so sídlom v Trnave, Hlavná 44 a otca T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, R., zastúpeného JUDr. Martou Rybárovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 2, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. mája 2020, č.k. -111, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výrokoch III., IV., V. a v nadväzujúcom výroku VI., p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletú D. Z., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, výrokom II. vyslovil, že právo zastupovať a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. Výrokom III. otca zaviazal prispievať na výživu mal. D. sumou 170 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.01.2020, výrokom IV. zaviazal otca maloletej dlh na výživnom za obdobie od 01.01.2020 do 31.05.2020 vo výške 100 eur zaplatiť k rukám matky dieťaťa v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. styk otca s maloletou neupravil a posledným výrokom VI. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala rozhodnutia o úprave práv a povinností k mal. D., pochádzajúcej z partnerského vzťahu rodičov. K ukončeniu vzťahu rodičov maloletej došlo v septembri 2019, odkedy nezdieľajú spoločnú domácnosť. Uviedla, že s otcom uzatvorila dňa 16.12.2019 dohodu o úprave práv a povinností k maloletej D., v ktorej sa dohodli na zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, na platení výživného otcom v sume 260 eur mesačne a úprave styku každý utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod, každý štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., prípadne aj v iných intervaloch po dohode rodičov. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1 až 3, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine (ZoR) a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že návrh matky je dôvodný. Vychádzal zo zistenia, že mal. D. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí od septembra 2019 spolu nežijú. O úprave práv a povinností rodičov k maloletej nebolo doposiaľ rozhodnuté. Otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, rovnako súhlasil s návrhom matky o neupravovaní jeho styku s maloletou, keďže na styku sa vedia dohodnúť. Súd v týchto častiach rozhodol v zmysle návrhu matky, keď uvedenú úpravu odporučil aj kolízny opatrovník.

Pri určení výšky výživného, keď matka navrhovala výživné 260 eur mesačne, otec bol ochotný platiť výživné najskôr vo výške 100 eur, neskôr na pojednávaní súhlasil s výživným v sume 150 eur, súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vo veku X rokov a schopností a možností oboch rodičov. Súd uviedol, že matkou vyčíslené výdavky na maloletú v celkovej sume 498,50 eur mesačne súd nepovažoval za opodstatnené. Napriek výzve súdu na doplnenie dokazovania preukázaním výdavkov na maloletú za obdobie od januára 2020 matka doložila len pokladničné doklady o úhradách okuliarov, očných pomôcok a o vyšetreniach s tým súvisiacich a doklady o úhradách poplatku za materskú školu a stravné v škôlke, zvyšné výdavky na maloletú nepreukázala. Sumy a množstvo potravín vo vzore stravnej jednotky pre maloletú považoval súd za neprimerané s prihliadnutím na vek maloletej. Mal za to, že výdavok na stravu X - ročného dieťaťa v sume 120 eur mesačne, keď dieťa sa v priebehu pracovného týždňa stravuje v materskej škole, je značne predimenzovaný. Ďalej uviedol, že matka do svojich výdavkov zahrnula sumu 209 eur mesačne za bývanie (nájom 165 eur, elektrika 23 eur, plyn 5 eur, koncesionárske poplatky 5 eur, internet 11 eur) a zároveň ako výdavok maloletej uviedla polovicu tejto sumy. Súd okrem uvedenej duplicity výdavkov mal za to, že ide o výdavok matky. Pokiaľ matka v súvislosti s týmto výdavkom poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. , súd uviedol, že v danej veci išlo o výživné plnoletého dieťaťa, študujúceho na vysokej škole, kde výdavok na bývanie predstavoval ubytovací poplatok za internát, teda ubytovanie mimo trvalého bydliska. Súd rovnako neakceptoval výdavok matky na zariadenie detskej izby maloletej, keďže ide o byt vo vlastníctve matky, pričom aj v domácnosti otca má maloletá vhodné podmienky na prespatie a dostatok hračiek, teda aj otec má takéto náklady. Výdavok 40 eur na voľnočasové aktivity maloletej vo veku X rokov, keď maloletá žiadne voľnočasové krúžky nemá, súd považoval za premrštený. Viacero výdavkov na maloletú tak predstavujú svojou podstatou alebo výškou náklady, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a presahujú rámec základných odôvodnených potrieb maloletej. Ďalej súd uviedol, že matka od 01.01.2020 pracuje ako dizajnový inžinier s priemerným príjmom za január až marec 2020 v sume 1.767,70 eur brutto. Otec ako SZČO v profesii elektrikár mal za rok 2018 príjem 15.243 eur brutto, čo je mesačne 1.270,25 eur brutto. Za rok 2019 podľa predložených faktúr (daňové priznanie ešte nepodával) predstavoval príjem otca 13.849,55 eur brutto, čo je mesačne 1.154,12 eur brutto. Otec vo vyjadrení uviedol, že jeho výdavky z podnikania boli 330 eur mesačne (165 eur sociálne poistenie, 65 eur zdravotné poistenie, 100 eur pracovné náradie, pracovné oblečenie a obuv, čo je mesačne 824 eur netto. Súd v zmysle návrhu matky vykonal dopyt na Štatistický úrad SR a z odpovede zistil, že profesiu elektrikár s praxou neevidujú, uviedli hrubé mesačné mzdy za rok 2018 pre špecializované elektrikárske povolania (814 eur až 1.179 eur), na ktoré otec nemá kvalifikáciu, no napriek tomu v zásade korešpondujú s aktuálnym mesačným hrubým príjmom otca. Otec celkovo výdavky vyčíslil na sumu sumou 475 eur, k tomu ešte uviedol 50 eur na pohonné hmoty a 50 eur na šport. Pokiaľ matka poukazovala na výdavky na tabak a pivo v sume 40 eur mesačne, súd bol toho názoru, že nejde o výdavky v takej výške, aby zvrátili názor súdu na primeranosť výšky výživného na maloletú, posudzujúc komplexne všetky okolnosti na strane rodičov a maloletého dieťaťa. Súd uviedol, že pokiaľ ide o dohodu rodičov, podpísanú na úrade práce dňa 16.12.2019, kolízny opatrovník ozrejmil, že pri podpisovaní dohody neboli príjmové a výdavkové okolnosti rodičov prekonzultované, rodičia na podnet matky dohodu podpísali, pričom takáto dohoda je dobrovoľná a vykonateľná až schválením súdu. Súd považoval za primerané výživné v sume 170 eur mesačne, ktorá suma korešponduje s odôvodnenými potrebami maloletej, je v limitoch vymedzených osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi rodičov a zohľadňuje aj právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa názoru súdu, výška výživného v uvedenej sume pokrýva minimálne 2/3 odôvodnených nákladov na maloletú, ktoré zahŕňajú nielen bežné výdavky, ale aj tie nad ich rámec. Výživné súd určil od podania návrhu, keď v zmysle ust. § 77 Zákona o rodine matka nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd rozhodovať o určení výživného spätne odo dňa začatia konania. Keďže v konaní bolo preukázané, že otec platil od januára 2020 na maloletú výživné v sume 150 eur mesačne, za 5 mesiacov roku 2020 mu vznikol nedoplatok na výživnom v sume 100 eur (5 mesiacov po 20 eur)a tento nedoplatok mu súd uložil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil sut. .

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie matka dieťaťa, a to v časti určenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom a neupravení styku otca s maloletou. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku o výživnom a otcovi určil výživné v sume 260 eur mesačne, vyčíslený dlh na výživnom súd umožnil otcovi zaplatiť v primeraných mesačných splátkach spolu s bežným výživným a zároveň upravil styk otca s maloletou každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od piatku 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Nesúhlasila so závermi súdu, uvedenými v bode 25. odôvodnenia rozsudku. Podľa

jej názoru súd nevystupoval na strane maloletého dieťaťa, ale skôr zvolil pozíciu „obhajcu“ záujmov otca. Namietala, že súd veľmi prísne hodnotil výdavky maloletej, ale otec môže holdovať zlozvykom a súd mu to kvituje (pivo a tabak mesačne v sume 40 eur). Uviedla, že akékoľvek by boli výdavky maloletej, ak by súd skutočne sledoval najlepší záujem maloletej, mohol o uvedenú sumu buď určiť vyššie výživné, alebo ju použiť napr. na sporenie pre maloletú. Hoci súd poukázal na údajnú predimenzovanosť výdavkov, uvádzaných matkou na maloletú, sám nevyslovil, aké výdavky (v akej výške) by považoval za opodstatnené. Rovnako nie je zrejmé, aké výdavky maloletej predstavujú 2/3 odôvodnených výdavkov (t.j. 255 eur), čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku. Podľa nej táto suma nepokryje náklady na stravu, bývanie a materskú školu, nieto ešte ostatné výdavky. Namietal, že súd u otca zohľadnil výdavok na šport v sume 50 eur mesačne, u dieťaťa však nezohľadnil 40 eur na voľnočasové aktivity; ona tento výdavok u maloletej považuje za opodstatnený. Podľa jej názoru maloleté dieťa vo vývoji preje oveľa viac ako 120 eur mesačne, pokiaľ sa mu má zabezpečiť kvalitná a všestranná strava. Bola toho názoru, že súd mal uznať ako výdavok maloletej aj 105 eur ako polovicu nákladov na bývanie, keď takýto výdavok všeobecne zaraďuje v bodoch 22 a 23 rozsudku medzi základné odôvodnené potreby dieťaťa. Otec na pojednávaní dňa 28.05.2020 uviedol, že za primerané považuje mesačné výdavky na maloletú v sume 200 eur, pričom bolo preukázané, že otec sa nepodieľa na mimoriadnych a nepravidelných výdavkoch na maloletú, ako sú návšteva očného lekára a zubára. Podľa nej je neprijateľné, aby otec pred kolíznym opatrovníkom dobrovoľne uzatvoril rodičovskú dohodu, podľa ktorej má platiť výživné na maloletú v sume 260 eur a potom na základe tejto dohody už výživné odmietal plniť (výživné v sume 260 eur zaplatil iba v mesiacoch september a október 2019), čo súd tiež nezohľadnil. Dodala, že vzhľadom k tomu, že s otcom sa od rozhodnutia súdu nevedia zhodnúť pri dohadovaní styku, podľa nej je vhodnejšie, aby súd upravil styk, pričom na úprave styku sa s otcom dohodla.

3. K odvolaniu matky dieťaťa sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril otec dieťaťa. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že matka na potreby maloletej D. uvádzala výdavky v sume 498,50 eur. Zdôraznil, že on mal za rok 2019 hrubý mesačný príjem 1.154,12 eur, z toho výdavky mal 330 eur mesačne na podnikanie. Za obdobie od februára do mája 2020 mal príjem vo výške 3.516,75 eur brutto, čo je 879,18 eur brutto mesačne a taktiež mal výdavok na podnikanie mesačne 330 eur. Keďže v mesiaci január 2020 bol nezamestnaný, v prípade plnej zamestnanosti bude jeho mesačný príjem cca 800 eur. Matka ako M. mala za mesiace január až marec 2020 priemerný príjem 1.767,70 eur mesačne, čo je netto cca 1.500 eur mesačne. Uviedol, že s prihliadnutím na jeho možnosti a schopnosti je ochotný prispievať na výživu maloletej sumou 170 eur mesačne ako rozhodol súd prvej inštancie. Pri tejto výške výživného sa dostane do rodiny matky 1.740 eur (1.500 eur príjem matky, 24,95 eur prídavok na dieťa, 45,44 eur daňový bonus a výživné 170 eur), čo je na jednu osobu 870 eur a do jeho domácnosti sa dostane 630 eur ( 800 eur príjem otca mínus výživné 170 eur). Zdôraznil, že na maloletú prispieva v rámci svojich schopností a možností. Naviac je potrebné uviesť, že do plnoletosti maloletej D., resp. do času, kedy bude schopná sama sa živiť bude potrebné výživné zvýšiť ešte niekoľkokrát, a preto je potrebné ponechať priestor pre primerané zvyšovanie výživného v budúcnosti. Dodal, že pokiaľ ide o návrh matky na úpravu styku, uvedený v odvolaní, tento nemožno akceptovať, keďže návrh na úpravu styku nebol podaný na príslušnom súde prvej inštancie a nebolo o ňom rozhodnuté prvoinštančným súdom.

4. Matka k vyjadreniu otca prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že zotrváva na svojom odvolaní. Pokiaľ ide o jej príjem, tento po nástupe do práce po materskej dovolenke predstavoval 1.280 eur, keďže čerpala starú dovolenku. Otec vo vyjadrení k odvolaniu v júli 2020 mlčí o svojom príjme za jún a júl 2020, pričom pre rozhodovanie o odvolaní má súd skúmať príjem otca komplexne za obdobie minimálne 12 až 18 mesiacov ku dňu rozhodovania. Ak príjem otca z podnikania je vyšší iba o sumu cca 70 eur od minimálnej mzdy, je potrebné sa zmyslieť, prečo ešte podniká a radšej sa nezamestná, aby mal vyšší príjem. Podľa nej otec svoj príjem riadne nezdokladoval a do úvahy by mohlo prichádzať ust. § 63 ods. 1 ZoR. Úvahy o tom, koľko peňazí sa dostane pri zohľadnení jej príjmu do jej domácnosti a koľko do domácnosti otca, nemajú relevanciu. Tieto úvahy by znamenali, že o čo vyšší má ona príjem, o to menej by mal otec platiť výživné. Ohľadne úpravy styku sa jedná o nové skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozsudku a ona je toho názoru že je vhodnejšie styk upraviť, aby si nemuseli rodičia styk komplikovane odsúhlasovať. Na takejto úprave styku sa s otcom dohodla.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky, ani k vyjadreniam rodičov písomne nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch III. až VI. podľa potvrdiť ako vecne správny.

7. Výroky I. a II. odvolaním napadnuté neboli, preto je v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( ).

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

9. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine).

10. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinností rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahrňujú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a starať sa o seba.

11. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež na možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery, a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo stratu zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomuto viedli (R 27/1970).

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že zo vzťahu matky a otca pochádza maloletá D., ktorá vo U. XXXX dovŕšila X roky veku. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2019. Maloletá navštevuje materskú školu, matka za školné platí 25 eur, za stravu 36 eur. Maloletá navštevuje očnú ambulanciu, poplatok za jednotlivé vyšetrenie sa pohybuje v rozmedzí 15 eur až 35 eur, raz ročne za nové okuliare, príp. sklá do okuliarov hradí cca 80 eur. Matka s maloletou býva v 2+1 byte, mesačne za nájom a do fondu opráv platí 165 eur, za elektriku 23 eur, za plyn 5 eur, za internet 10 eur, ročne za smeti 60 eur. Matka má ďalšie výdavky na maloletú na cestovné do škôlky, na stravu, oblečenie, obuv, hračky, hygienické potreby, vrátane plienok, vitamíny. Ďalej matka hradí hypotéku, telefón, stravu pre seba, poistenie, dane, pohonné hmoty do auta, ošatenie, obuv, hygiena a pod. Matka po skončení rodičovskej dovolenky nastúpila od 01.01.2020 do práce, jej čistý zárobok za mesiac január 2020 bol 1.445,97 eur, za mesiace február 2020 mala hrubý príjem 1.638,71 eur, za mesiac marec 2020 mala hrubý príjem 1.702,69 eur. Na maloletú matka poberá prídavky v sume 24,95 eur mesačne a taktiež daňový bonus. Otec je živnostník (SZČO), vykonáva G. práce. Za rok 2019 mal otec príjem z podnikania 13.849,55 eur brutto, čo je mesačný hrubý príjem 1.154,12 eur a po odpočítaní odvodov a nevyhnutných výdavkov na podnikanie v sume 330 eur, bol otcov priemerný čistý mesačný príjem 824,12 eur. Podľa predložených faktúr za obdobie od februára do mája 2020 mal otec hrubý príjem 3.516,75 eur, čo je mesačne hrubý príjem 879,18 a po odpočítaní odvodov a nevyhnutných výdavkov na podnikanie bol otcov mesačný čistý príjem 549,18 eur. Podľa vyjadrenie otca, jeho príjem bol nižší z dôvodu nezamestnanosti v januári 2020 (odvolací súd dodáva, že zrejme aj z dôvodu aktuálnej situácie), pričom v prípade jeho plnej zamestnanosti bude jeho mesačný čistý príjem ako v roku 2019 (824,12 eur). Otec býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, v jej byte, podieľa sa na nákladoch súvisiacich s bývaním a stravou v sume 200 eur mesačne, má bežné výdavky na ošatenie a obuv, telefón, poistku, pohonné hmoty, pôžičku, na mal. Hanu v čase styku. Na maloletú Hanu zaplatil otec v mesiacoch september a október 2019 po 260 eur, ďalej platil výživné v sume 150 eur mesačne.

13. Súd prvej inštancie pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti otca na mal. D. vychádzal nielen z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ale zohľadňoval aj schopnosti a možnosti povinného rodiča. Naviac je potrebné uviesť, že súd je povinný prihliadať aj na životnú úroveň rodiča, keďže od tejto sa odvíja aj životná úroveň dieťaťa. Pokiaľ životná úroveň povinného rodiča nie je vysoká, nemôže byť vysokou

(alebo ešte vyššou ako u tohto rodiča) ani životná úroveň dieťaťa. Maloletá D. je pomerne nízkeho veku, navštevuje materskú školu, matka má s ňou výdavky primerané veku. Nad rámec týchto bežných výdavkov má matka ďalšie výdavky u maloletej s jej návštevou očného lekára, prípadne maximálne cca 80 eur raz ročne s kúpou nových okuliarov alebo skiel do nich. Pri konštatovaní daných príjmov rodičov (matka podľa jej udania cca 1.280 eur netto, otec cca 824 eur), ich nevyhnutných mesačných výdavkov, ako aj odôvodnených výdavkov maloletej, zohľadniac životnú úroveň rodičov, ani odvolací súd nepovažoval za dôvodný návrh matky (totožný odvolací návrh) na určenie výživného otcovi v sume 260 eur mesačne, poukazujúc na pôvodnú dohodu rodičov, uzatvorenú pred kolíznym opatrovníkom v decembri 2019. Za situácie, že dohoda rodičov nebola schválená súdom, nemožno túto považovať za záväznú a právne vynútiteľnú.

14. Vychádzajúc zo všetkých skutočností bol zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd toho názoru, že výživné v sume 170 eur mesačne je primerané tak potrebám maloletej D., ktorá má X a pol roka a zodpovedá aj schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa a jeho životnej úrovni. Z takto určeného výživného otcovi, pri zohľadnení prispenia zhruba rovnakej výšky výživného matkou dieťaťa, budú nepochybne potreby maloletej (do ktorých podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné započítať aj alikvotnú časť nákladov na bývanie, tak ako Krajský súd Trenčín už uvádzal aj vo svojom rozhodnutí ), zabezpečené v dostatočnom rozsahu, resp. podľa názoru odvolacieho súdu čiastočne aj na rámec týchto bežných a nevyhnutných výdavkov. Naviac, otec aj nad rámec výživného maloletej zakupuje drobné darčeky, hračky, príp. potrebné veci ako oblečenie, taktiež v čase realizácie styku počas mesiaca má výdavky na maloleté vo výške cca 50 eur. Pri danej výške výživného a príjme otca, podľa názoru súdu nie je priestor a dôvod na prípadnú tvorbu úspor pre maloletú tak, ako sa matka domáhala z údajného výdavku otca na „tabak a pivo“ v sume 40 eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku pritom nevyplýva, že by bol tento výdavok otca vôbec akceptovaný ako nevyhnutný (odôvodnený), rovnako ako je to u výdavku otca v sume 50 eur na šport, u ktorého súd prvej inštancie iba uvádza, že „otec v písomnom vyjadrení uviedol ešte výdavky 50 eur na pohonné hmoty a 50 eur na šport“.

15. Berúc v úvahu uvedené skutočnosti bol odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie v napadnutej časti správne zistil a v zásade aj vyhodnotil všetky okolnosti, na ktoré má súd prihliadať pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti, preto bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa odvolacím súdom potvrdený, keď súd prvej inštancie správne rozhodol aj o výške nedoplatku na zročnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia. Rovnako správne súd prvej inštancie, za situácie, že obaja rodičia súhlasne uviedli, že nežiadajú upraviť styk otca s maloletou, keďže na tomto sa vedia dohodnúť, v rozsudku výrokom V. rozhodol, že styk otca s maloletou neupravuje. Skutočnosť, že medzičasom bol problém pri „dohadovaní sa rodičov ohľadne styku “ a matka je toho názoru, že je vhodnejšie styk upraviť, pričom na konkrétnej úprave styku otca s maloletou sa už s otcom dohodla, nie je dôvodom, aby odvolací súd o úprave styku rozhodoval, keďže v odvolacom konaní je oprávnený (a povinný) iba preskúmavať rozhodnutie prvoinštančného súdu o konkrétnom návrhu, príp. aj bez návrhu, ak súd prvej inštancie určité konanie bez návrhu začal. Je teda na rodičoch, aby prípadne podali návrh na úpravu styku otca s maloletou, resp. v prípade ich dohody o úprave styku, žiadali rodičovskú dohodu schváliť súdom.

16. Preto aj vo výroku V. odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok VI.), podľa potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa .

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).