Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Ek-61-2020.pdf
PDF · 114.39 KB
Case nature
Subarea
13Ek/61/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Floor A.R.T., s.r.o., so sídlom Skladová 691/3, 917 01 Trnava, IČO: 44 361 815, právne zast.: JUDr. Michal Antal, advokát, so sídlom Hlavná 13/13, 917 01 Trnava, proti povinnému: biomarina - biowaste s.r.o., so sídlom Suchá nad Parnou 255, 919 01 Suchá nad Parnou, IČO: 50 336 932, o vymoženie 9.138 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora, JUDr. Albína Božeka, so sídlom exekútorského úradu Námestie mieru 7, 908 51 Holíč, pod sp. zn. 11EX 41/2020, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Ek/61/2020 vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 12.05.2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti vo výške 137,59 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 12.05.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (výrok I.), oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 137,59 Eur (výrok II.) a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (výrok III.). V rozhodnutí uviedol, že povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu, že platobný rozkaz, sp. zn. 12Up/1235/2019 zo dňa 16.10.2019 bol odporcovi doručený dňa 20.10.2019 do jeho elektronickej schránky, ku ktorej mal v rozhodnom čase prístup a disponoval ňou na základe udeleného splnomocnenia dodávateľ služby - Služby.Slovensko.Digital, s.r.o.. Povinný tvrdil, že podal v zákonnej lehote odpor, ktorý bol uznesením súdu odmietnutý z dôvodu podania neoprávnenou osobou. Podľa záverov súdu podala odpor v mene odporcu Ing. Andrea Škultétyová ako konateľ spoločnosti, ktorá však podľa výpisu z obchodného registra bola konateľom odporcu od 28.12.2016 do 11.10.2019, na základe čoho nemohla Ing. Andrea Škultétyová v deň podpisu, resp. ku dňu podania odporu proti platobnému rozkazu konať v mene odporcu, keďže jej funkcia konateľa zanikla dňom 11.10.2019. Na základe dohody mal splnomocnenec autorizovaný prístup do elektronickej schránky odporcu v jeho mene v rozsahu uvedenom v čl. 1.2 uvedeného dodatku, pričom v prípade doručenia novej správy do tejto schránky o tejto skutočnosti informoval odporcu s priložením potrebného linku za účelom doručenia (prevzatia správy) do vlastných rúk predpísanou formou. Povinný mal za to, že predmetné rozhodnutie nadobudlo len domnelú právoplatnosť, keďže do dnešného dňa nebolo toto rozhodnutie riadne a zákonným spôsobom doručené odporcovi. Oprávnený považoval návrh povinného za bezpredmetný a právne nesprávny, v ktorom namietal také skutočnosti, ktoré exekučný súd ani nemôže skúmať. Exekučný titul nadobudol zákonným spôsobom právoplatnosť aj vykonateľnosť. Podľa informácii oprávneného boli všetky písomnosti súdu doručované povinnému zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o podanie povinného označené ako „žiadosť o zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia a žiadosť o
opätovné doručenie rozhodnutia“, bolo otázne, ako toto podanie vyhodnotí súd. Podania zo strany povinného považoval za snahu oddialiť exekúciu. Na záver požiadal súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal trovy konania vo výške 100%.
2/ Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, za použitia ustanovení § 61k ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 5 a § 61l ods. 3 prvej vety zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyšší súdny úradník posúdil návrh povinného ako nedôvodný. Uviedol, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Po preskúmaní návrhu povinného vyšší súdny úradník uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí vydaných v základnom konaní. Teda exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať exekučný titul z hľadiska hmotného práva ani preskúmavať právne posúdenie všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného exekučným titulom. Exekučný súd nie je súdom, ktorý by slúžil ako opravný prostriedok voči rozhodnutiam v základnom konaní. Exekučný súd je oprávnený preskúmavať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu a súlad návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom.
3/ Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že predmetný exekučný titul bol doručený do elektronickej schránky povinného zákonným spôsobom dňa 20.10.2019. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať akej osobe bol predmetný exekučný titul doručený a aká osoba predmetný exekučný titul prevzala. V spise 12Up/1235/2019 do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o žiadosti povinného označenej ako „žiadosť o zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti a žiadosť o opätovné doručenie rozhodnutia“. Exekučný titul je stále právoplatný a vykonateľný, nebol zrušený a nebola zrušená ani doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Exekučný súd nemá oprávnenie zasahovať do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica a taktiež nemá oprávnenie rozhodovať o zákonnosti doručenia exekučného titulu. Exekúcia by mohla byť zastavená v prípade, keď by povinný uhradil pohľadávku pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto prípade pohľadávku v prospech oprávneného neuhradil a preto nie je možné zastaviť exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Taktiež tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko exekučný titul nebol zrušený a ani v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko doložka právoplatnosti a vykonateľnosti nebola zrušená. Dôvody na zastavenie exekúcie sú taxatívne vymedzené v § 61k Exekučného poriadku. V zmysle námietok povinného nebol naplnený ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré pripúšťa Exekučný poriadok. Nakoľko povinný v celom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali súdu žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, vyšší súdny úradník rozhodol v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Povinný si v súvislosti s podaním jeho návrhu povinného na zastavenie exekúcie nenárokoval trovy exekučného konania, preto mu ich vyšší súdny úradník nepriznal. Oprávnenému, ktorý si uplatnil trovy exekučného konania, a ktorý bol úspešný, priznal náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 137,59 Eur (1x 1 úkon vo výške 126,97 Eur a 1x režijný paušál 10,62 Eur), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
3/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná sťažnosť povinného, ktorou navrhoval rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušiť. Sťažnosť odôvodňoval tým, že návrh na zastavenie exekúcie bol z jeho strany riadne a dôkazne podložený, čo sa o zdôvodnení a samotnom rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka konštatovať objektívne nedá. V podstate celé zdôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je len citovaním a parafrázovaním zákonných ustanovení bez akejkoľvek voľnej úvahy súdu v spojitosti s legitímnou argumentáciou povinného podloženou príslušnými listinnými dôkazmi. Príslušný súd nedal odpoveď ani na jednu zo zásadných otázok ako skutkového charakteru, tak právneho posúdenia vzniknutej situácie v rozpore s platnými právnymi predpismi, ktorý stav zapríčinil svojou nečinnosťou, resp. nedbanlivým prístupom práve dotknutý súd. Povinný podal Okresnému súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12Up/1235/2019 zákonným spôsobom podanie označené ako legitímna žiadosť o zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. V tomto konaní bol totiž nezákonným spôsobom správoplatnený platobný rozkaz, ktorý nebol do dnešného dňa zákonným spôsobom doručený povinnému (odporcovi) v tomto konaní, konkrétne do rúk riadneho štatutárneho zástupcu spoločnosti a ktorý tak neustále pôsobí ako zmätočný exekučný titul v tomto konaní. Do dňa podania sťažnosti povinného nebolo zo strany súdu o tomto podaní relevantne rozhodnuté. Povinný naviac spomínané podanie (žiadosť) priložil v celom znení i k predmetnému návrhu na zastavenie exekúcie, takže exekučný súd mal toto podanie k dispozícii pri svojom rozhodovaní. Súd pristúpil k vydaniu predčasného a nepreskúmateľného rozhodnutia, ktoré nereflektuje neurčitý a nejednoznačný stav v otázke (ne)právoplatnosti rozhodnutia exekučného titulu v tom zmysle, keď sa výslovne uspokojil s tvrdením, že predmetný exekučný titul je stále právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Prekvapivým v kontexte vyššie uvedeného je na druhej strane znalosť o reálnom stave a priebehu konania (zásadne smerodajného pre samotnú realizáciu exekúcie voči povinnému) vedenému pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 12Up/1235/2019 ešte len rozhodované o tak zásadnej otázke pre toto konanie akou je zákonnosť doručenia exekučného titulu a teda prípadné nadobudnutie alebo nenadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia, urýchlene a svojvoľne pristúpil k vydaniu vadného rozhodnutie, spôsobilého privodiť značnú majetkovú ujmu na strane povinného. Exekučný súd tak zjavne nepostupoval v súlade so zásadou právnej istoty vyplývajúcou z rozhodovacej praxe súdov a pochybil, keď neoprel svoje závery o záverečné rozhodnutie vo veci týkajúcej sa podanej žiadosti povinného k sp. zn. 12Up/1235/2019. Za účelom posúdenia objektívneho právneho stavu veci žiadal, aby si exekučný súd v rámci konania o sťažnosti pripojil spisovú zložku upomínacieho súdu 12Up/1235/2019.
4/ Oprávnený považoval sťažnosť povinného za nedôvodnú. Obrana povinného v exekučnom konaní je zjavne účelová a má za cieľ oddialiť vymoženie jeho nároku. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napádaného uznesenia. Skutočnosti, ktoré povinný uvádzal v návrhu na zastavenie exekúcie ako i vo svojej sťažnosti, žiadnym spôsobom neodôvodňujú zastavenie exekúcie. Faktom je, že povinný bol v základnom konaní o vydanie platobného rozkazu nečinný a preto musí znášať právne následky. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného, že odôvodnenie napádaného uznesenia je nedostatočné, nemá pravdu. Povinný si totiž zrejme neuvedomil, že svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňoval skutočnosťami, ktoré nemá exekučný súd právomoc skúmať. Ten skúma len formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí vydaných v základnom konaní. Exekučný titul je opatrený doložkou vykonateľnosti, čo je pre exekučný súd záväzné. Exekučný súd správne konštatoval, že nemá oprávnenie zasahovať do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica a taktiež nemá oprávnenie rozhodovať o zákonnosti doručenia exekučného titulu. Zároveň žiadal priznať trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie spolu vo výške 275,18 Eur.
5/ Súčinnosťou poskytnutou Okresným súdom Banská Bystrica, ako upomínacím súdom, bolo zistené, že v konaní 12Up/1235/2019 bol dňa 16.10.2019 vydaný platobný rozkaz, ktorý bol doručený povinnému (žalovanému v základnom konaní) do elektronickej schránky dňa 20.10.2019 o 8:47 hod, čo preukazuje elektronická doručenka nachádzajúca sa v spise upomínacieho súdu. Voči platobnému rozkazu bol listinne (na pošte) podaný dňa 28.10.2019 odpor, o ktorom rozhodol súd uznesením sp. zn. 12Up/1235/2019 zo dňa 12.11.2019 tak, že ho odmietol, pretože bol podaný neoprávnenou osobou. Voči uzneseniu o odmietnutí odporu nebola podaná sťažnosť, v dôsledku čoho nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť. Súdu bola doručená dňa 12.02.2020 žiadosť žalovaného o zrušenie doložky právoplatnosti platobného rozkazu, ku ktorej sa súd písomne vyjadril listom zo dňa 24.07.2020 tak, že jej nebolo možné vyhovieť, pretože súd mal preukázané riadne doručenie vydaného platobného rozkazu a uznesenia o odmietnutí odporu, ktoré ako elektronický úradný dokument doručoval podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z.z.. Rovnako uviedol, že nenastala ani skutočnosť uvedená v ustanovení § 32 ods. 6 písm. a) zákona č. 305/2013 Z.z., pre ktorú by súd ako odosielateľ mal opätovne vykonať doručovanie.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
9/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13/ Podľa § 9 ods. 1, 2 ZUK platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu. Žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.
14/ Podľa § 11 ods. 6 ZUK platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.
15/ Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len“ zákon o e-Gov“) ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4 až 6, § 10, § 17 a 18 a v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20), autentifikácii (§ 19, 21 a 22), autorizácii (§ 23), elektronickom podaní (§ 24, 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a 28), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii (§ 35 až 39) a referenčných registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje inak.
16/ Podľa § 30 ods. 3, 5 zákona o e-Gov prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel. Údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.
17/ Podľa § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
18/ Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o e-Gov aktiváciou je, ak ide o elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, proces, ktorým sa umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona a ktorý začína úkonom správcu modulu elektronických schránok a končí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky,
najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok.
19/ Podľa § 60e zákona o e-Gov ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa vzťahujú aj na aktiváciu elektronickej schránky, ktorá nebola aktivovaná do 31. decembra 2016. Ak ide o právnické osoby zapísané v obchodnom registri a o zapísané organizačné zložky, ktoré k 31. decembru 2016 nemajú aktivovanú elektronickú schránku, alebo ktorým je zriadená elektronická schránka v období od 31. decembra 2016 do 20. júna 2017, lehota na skončenie aktivácie ich elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) uplynie 30. júna 2017; skončenie aktivácie prvým prístupom do elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) tým nie je dotknuté.
20/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Sudca však na úvod poznamenáva, že tvrdenie oprávneného že by exekučný súd nemal skúmať otázku doručenia platobného rozkazu, nemožno považovať za správne, najmä s ohľadom na jednoznačný názor prezentovaný ustálenou praxou súdov SR o tejto otázke (viď nižšie). Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný zisťovať či je podkladové rozhodnutie (exekučný titul) vykonateľné, a to aj v prípade, že je opatrené doložkou vykonateľnosti, pokiaľ je jeho správnosť účastníkom konania spochybnená. Vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti samo osebe nie je rozhodnutím, ale len administratívno-technickým úkonom zamestnanca súdu. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva priamo zo zákona, t.j. splnením procesných podmienok pre nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia. Vykonateľnosť rozhodnutia nenastáva vyznačením doložky vykonateľnosti na rozhodnutí, nakoľko táto doložka nekonštituuje vykonateľnosť. Preto v takých prípadoch je exekučný súd oprávnený sám formálnu vykonateľnosť exekučného titulu posúdiť. Námietka povinného, že mu podkladové rozhodnutie (exekučný titul) nebolo doručené, sa týka skutočnosti rozhodujúcej pre nariadenie exekúcie a súd sa ňou musí zaoberať. Ak vyvstanú pochybnosti o tom, či sa exekučný titul stal vykonateľným, najmä či bol riadne doručený povinnému, je exekučný súd oprávnený urobiť potrebné zistenia predovšetkým preskúmaním pripojeného podkladového rozhodnutia, doložky o jeho vykonateľnosti, ako aj nazretím do spisu. Nejde pritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti. Ak exekučný titul nebol účastníkovi doručený v základnom (vyhľadávacom) konaní, ide o dôvod pre zastavenie exekúcie, ktorá už bola začatá, a to postupom podľa § 61 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak by sa súd nezaoberal v rámci exekučného konania námietkou povinného o tom, že mu nebol exekučný titul riadne doručený, porušil by právo povinného na spravodlivý proces zakotvený v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. K tejto problematike existuje viacero súdnych rozhodnutí, napr. nález Ústavného súdu SR z 9. 12.2009, sp. zn. I. ÚS 203/09, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2012, sp. zn. 6M Cdo 3/2011.
21/ Aj vzhľadom na vyššie vedené, sudca preskúmaval dôvodnosť tvrdení povinného na základe súčinnosti poskytnutej upomínacím súdom. V prejednávanej veci je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12Up/1235/2019 zo dňa 16.10.2019. V upomínacom konaní (v ktorom bol vydaný exekučný titul), ktoré má elektronický charakter, v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 ZUK platí, že pokiaľ má účastník (upomínacieho) konania aktivovanú elektronickú schránku, prednostne sa mu doručujú elektronické úradné dokumenty, teda aj platobný rozkaz, do elektronickej schránky (nie listinne poštou) a pri elektronickom doručovaní sa postupuje v zmysle ustanovení zákona o e-Gov. Zo spisu upomínacieho súdu 12Up/1235/2019 bolo preukázané, že platobný rozkaz bol doručovaný do elektronickej schránky žalovaného ako právnickej osoby. Právnickým osobám so sídlom na území SR zapísaným do obchodného registra sa podľa § 13 ods. 1 písm. a/ a § 60e zákona o e-Gov elektronické schránky aktivovali na doručovanie buď prvým prístupom osoby oprávnenej do el. schránky (resp. do 10 dní odo dňa vykonania úkonu správcu modulu el. schránok), alebo najneskôr 01.07.2017, a to v prípade, že sa v období do 01.07.2017 do schránky právnickej osoby nikto neprihlásil. Z údajov obchodného registra mal súd za preukázané, že povinný ako právnická osoba vznikol v zmysle § 19a ods. 2 OZ, resp. § 62 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, dňa 26.05.2016, ku ktorému bol zapísaný do obchodného registra a preto sa mu najneskôr od 01.07.2017 prednostne doručovalo do elektronickej schránky. Podľa § 15 ods. 2 ZUK, platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, na elektronické podania a elektronické úradné dokumenty podľa tohto zákona sa použije osobitný predpis. Z poznámky pod čiarou vyplýva, že ide o zákon o e-Gov. Z ustanovenia § 2 ods. 3 zákona o e-Gov vyplýva, že tento je lex specialis vo vzťahu k procesným predpisom aj čo sa týka ustanovení o
elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34). Z údajov elektronickej doručenky nachádzajúcej sa v spise Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Up/1235/2019 bolo preukázané, že platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v posudzovanej veci, bol povinnému do elektronickej schránky právnickej osoby doručený dňa 20.10.2019 o 8:47 hod. Pri doručení platobného rozkazu súdom bolo aplikované ustanovenie § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov, v zmysle ktorého elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verenej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenie alebo márnym uplynutím úložnej lehoty, podľa toho, ktorá skutočnosti nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Z doručenky vyplývalo, že skutočnosťou, ktorá nastala skôr, bolo jej doručenie, a ktorá nastala dňa 20.10.2019 o 8:47 hod, čím v zmysle § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov došlo k doručeniu platobného rozkazu povinnému. Podľa § 30 ods. 3 potvrdzuje prijímateľ elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel. Potvrdenie doručenia elektronickej úradnej správy prijímateľom však nie je podmienkou jej doručenia. Povinný v konaní nepopieral, že by mu elektronická úradná správa, platobný rozkaz 12Up/1235/2019 zo dňa 16.10.2019, nebola doručená, ale namietal spôsob jej doručenia týkajúci sa prevzatia elektronickej úradnej správy konkrétnou osobou. Povinný za skutočnosť, pre ktorú by nemal byť platobný rozkaz považovaný za doručený považoval jeho prevzatie Ing. Andreou Škultétyovou, ktorá ku dňu prevzatia elektronickej úradnej správy, ktorou bol doručovaný platobný rozkaz, mala ako jediná osoba prístup k obsahu elektronickej schránky (žalovaného) povinného a príslušnej emailovej adrese info@biowaste.sk patriacej subjektu odporcu (a ktorá aj podala odpor), hoci k 11.10.2019 jej zanikla funkcia konateľa povinného. V súvislosti s uvedenými tvrdeniami sudca poukazuje, že povinný nerozlišuje medzi dvomi rozdielnymi skutočnosťami, a to prístupom do elektronickej (dátovej) schránky právnickej osoby (podnikateľa) a oprávnením konať v mene podnikateľa. Otázka kto (a či vôbec niekto) v mene povinného prevzal platobný rozkaz z dátovej schránky právnickej osoby, bola pre rozhodnutie exekučného súdu (o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a sťažnosti) právne bezvýznamná. Zákon o e-Gov dokonca pripúšťa aj doručenie platobného rozkazu ako elektronickej úradnej správy, fikciou jeho doručenia (teda že účastník sa o doručení nemusí ani dozvedieť). Prístup do elektronickej schránky právnickej osoby má automaticky jej štatutárny zástupca, ktorý sa môže do nej prihlásiť s občianskym preukazom s elektronickým čipom, dokladom o pobyte s elektronickým čipom alebo alternatívnym identifikátorom a osobným bezpečnostným kódom. Zákon nevylučuje, aby mala do elektronickej schránky právnickej osoby zriadený prístup aj iná osoba, dokonca je to v prípade, že má spoločnosť len jedného štatutára žiaduce (pre prípady straty, výmeny občianskeho preukazu štatutárneho orgánu alebo inej neočakávanej udalosti, ktorá by mohla mať za následok omeškanie úkonov). Preto rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní doručovania platobného rozkazu do dátovej schránky povinného (žalovaného v upomínacom konaní) bolo len jeho doručenie do aktívnej elektronickej (dátovej) schránky právnickej osoby, ktorá bola žalovaným v upomínacom konaní a nie aj jeho prevzatie konkrétnou fyzickou osobou. Čo sa týka doručovania (notifikácie) do inej elektronickej schránky povinného (info@biowaste.sk), uvedené nemohlo byť predmetom súdneho skúmania, pretože súd do tejto schránky platobný rozkaz nedoručoval. Len na okraj možno dodať, že upomínací súd nevyhovel ani žiadosti povinného o zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu z dôvodov, že považoval platobný rozkaz za riadne doručený, v dôsledku čoho možno konštatovať, že povinný exekučnému súdu nepreukázal, že by na základe tejto skutočnosti došlo k zrušeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti upomínacím súdom.
22/ Inou otázkou, ktorou sa zaoberal upomínací súd už vo svojom rozhodnutí o odpore, je otázka konania v mene podnikateľa (právnickej osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným, zapísanej do obchodného registra). Ustanovenie § 13 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka kogentne stanovuje, že právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Preto pre rozhodnutie o sťažnosti povinného malo zásadný význam rozhodnutie upomínacieho súdu o podanom odpore voči platobnému rozkazu, v ktorom uviedol aj dôvody, pre ktoré vyhodnotil odpor ako podaný neoprávnenou osobou. Voči rozhodnutiu o odpore žalovaný v upomínacom konaní sťažnosť nepodal, v dôsledku čoho rozhodnutie o odmietnutí odporu nadobudlo právoplatnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o odmietnutí odporu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť aj platobný rozkaz a v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku sa stal exekučným titulom. Už v rímskom práve platila zásada, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Ak povinný nepodal voči rozhodnutiu o odmietnutí odporu sťažnosť (ako opravný prostriedok), potom musí strpieť výkon exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu. Právoplatným uznesením o odmietnutí odporu (a nevyhovení návrhu na zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti) je exekučný súd viazaný a nie je oprávnený ho preskúmavať (obdobne rozhodnutie NS ČR 20Cdo 1782/2007). Ak by tak exekučný súd urobil, postupoval by v rozpore s princípom právnej istoty, kedy by bez právneho základu opätovne rozhodoval o včasnosti a prípustnosti podaného odporu voči platobnému rozkazu, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia, čím by si prisvojil postavenie odvolacieho súdu, čo je však v exekučnom konaní neprípustné. Preto ak upomínací súd právoplatným rozhodnutím posúdil odpor síce ako včas podaný, ale nie oprávnenou osobou, exekučný súd nemohol túto skutočnosť opätovne posudzovať.
23/ Platobný rozkaz, na podklade ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia je tak riadnym exekučným titulom, ktorý je aj formálne vykonateľný, pretože bol riadne doručený povinnému (aj oprávnenému), súdom v základnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté o odmietnutí odporu ako podaného neoprávnenou osobou, je spôsobilým podkladom na vykonávanie exekúcie. Povinný ani v návrhu na zastavenie exekúcie, ani v sťažnosti nepreukázal dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, preto sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP jeho sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 13Ek/61/2020 zo dňa 12.05.2020 zamietol ako nedôvodnú.
24/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
27/ Keďže oprávnený bol v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom) a bol úspešný pri rozhodovaní súdu o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, vznikol mu v zmysle vyššie uvedených ustanovení nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou bola suma 9 138,- Eur, priznal sudca oprávnenému podľa § 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu vo výške 126,97 Eur (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 253,94 Eur) + 10,62 Eur ako režijný paušál za rok 2020. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného v celkovej výške 137,59 Eur priznané týmto rozhodnutím a trovy vo výške 137,59 Eur priznané mu napadnutým rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).