Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoCsp-30-2020.pdf
PDF · 83.53 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/30/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: P. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, X. Q. J., právne zastúpená spoločnosťou Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovaným: 1/ TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený spoločnosťou Strelák & Partners, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 46, Bratislava, 2/ Eurotransfer, spol. s r.o., so sídlom Trenčianska 53, Bratislava, IČO: 31 722 261, o zaplatenie 394 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42Csp/207/2016-211 zo dňa 3. marca 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e vo výroku IV. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku VII. o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý m vo zvyšnej časti (výroky I. - III., V.- VI.)
odôvodnenie:
Východiskovo súd prvej inštancie (ďalej v texte aj ako okresný súd) vymedzil, že po pripustení zmeny žaloby uznesením č.k. 42Csp/207/2016-150 zo dňa 28.10.2019 na základe vzájomnej žaloby žalovaného 1/ (zo dňa 03.01.2018) a (na základe) dispozitívneho prejavu vôle žalobkyne, predmetom sporu ostalo posúdenie, či úver vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov a povinnosť žalobkyne zaplatiť žalovanému 1/ sumu 33,50 eur. V danej spojitosti primárne konštatoval, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko len takýmto určením sa odstráni stav právnej neistoty spočívajúci v tom, či úver, ktorý žalovaný poskytol žalobkyni je žalobkyňa povinná naďalej splácať, príp. či tento už celkom splatila, resp. či je žalobkyňa viazaná aj inými zmluvami, ktoré spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavrela so žalovaným a z ktorých by bola povinná žalovanému poskytovať plnenie.
2.Následne okresný súd skutkovo ustálil, že žalobkyňa dňa 09.01.2015 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K320150044, na základe ktorej jej žalovaný poskytol spotrebiteľský úver v celkovej výške 500 eur. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 20 % z istiny, servisný poplatok vo výške 9 % z istiny. RPMN predstavovala 50,22 %. Celková čiastka na úhradu tvorila čiastku 645 eur, z toho istina 500 eur, úrok 100 eur a servisný poplatok 45 eur. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splácať v 13 mesačných splátkach, pričom výška prvých troch splátok bola dojednaná v sume 2,50 eur a výška zvyšných 10 splátok v sume 63,75 eur (istina tvorila 78,43 %, úrok 14,51 % a servisný poplatok 7,06 % z každej splátky).
3.Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa uzavrela aj zmluvu o poskytovaní finančných služieb a to so spoločnosťou FINWAY SK, s. r. o., (ktorej právnym nástupcom je žalovaný 2/) pričom pod pojmom
finančné služby sa mal rozumieť výber a doručenie finančných prostriedkov prijímateľovi pri poskytnutí úveru veriteľom, osobné inkaso platieb splátok úveru od prijímateľa a následné doručenie príslušnému veriteľovi na základe príkazu na úhradu. Odmena za službu „výber a doručenie finančných prostriedkov“ bola dohodnutá vo výške 6 eur, odmena za službu „osobné inkaso platieb splátok úveru“ vo výške 249 eur.
4.Nadväzne sa okresný súd zaoberal dôvodnosťou žaloby vo vzťahu k jednotlivým zmluvám. Mal za to, že v prípade posudzovanej zmluvy o úvere sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, vo vzťahu ku ktorej právna úprava vyžaduje určité podstatné obsahové náležitosti, pričom v predmetnej zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti. V zmluve sa totiž len uvádza, že termín konečnej splatnosti je 380. deň po uzatvorení zmluvy, s tým, že prvá splátka je splatná 10.deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. 5.Takéto určenie termínu konečnej splatnosti a termínov splatnosti jednotlivých splátok však súd prvej inštancie nepovažoval za súladné zo zákonom. Hlavný význam predmetného ustanovenia totiž spočíva vtom, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda presná časová špecifikácia termínov splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti celého úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko- logickými operáciami premietol do konkrétnych časových údajov, ktoré budú termíny splátok a konečnú splatnosť úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva tieto presné údaje neobsahuje, nemožno mať za to, že tieto nedostatky možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu týchto údajov matematickými operáciami z iných v zmluve dostupných údajov. 6.S poukazom na uvedené okresný súd uzavrel (výrok III.), že (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) úver poskytnutý na základe takejto imperfektnej zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, t. j. žalovaný 1/ nemá nárok na žiadne úroky a poplatky a žalobkyňa je povinná vrátiť len sumu poskytnutej istiny. 7.S ohľadom na vzájomnú žalobu žalovaného 1/, ktorý s poukazom na platobnú históriu žalobkyne (úhrady v celkovej výške 466,50 eur) žiadal zaviazať žalobkyňu práve na zaplatenie sumy 33,50 eur (t.j. zvyšok poskytnutej istiny v zmysle záverov uvedených v predchádzajúcom odseku), ako i zohľadniac zhodné tvrdenia strán sporu, týkajúce sa výšky uhradenej pohľadávky, uložil žalobkyni (výrok V.) povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ nesplatenú časť istiny vo výške 33,50 eur (500 eur - úhrady vo výške 466,50 eur = 33,50 eur). 8.Pokiaľ si žalovaný 1/ vzájomnou žalobou uplatnil i nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 33,50 eur od 04.01.2018 do zaplatenia, okresný súd argumentoval, že v prípade zaplatenia zvyšnej časti dlžnej sumy ako neuhradenej istiny úveru čas plnenia nebol zmluvnými stranami dohodnutý. V zmysle § 563 OZ teda bola žalobkyňa povinná dlžnú sumu zaplatiť až na základe doručenia vzájomnej žaloby, t.j. do omeškania sa dostala až dňom nasledujúcim po 9.05.2018. Súd preto priznal žalovanému 1/ popri istine aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.05.2018 do zaplatenia a vo zvyšnej časti (úroku z omeškania) vzájomnú žalobu zamietol (výrok VI.).
9.Pokiaľ ide o zmluvu o poskytovaní finančných služieb (bod 3 tohto odôvodnenia), túto súd prvej inštancie vyhodnotil za účelovú s cieľom obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov a sankcií, resp. za nekalú obchodnú praktiku, ktorou žalovaný zakrýva vysoké náklady dlžníka pod prísľubom rôznych výhod, ktoré by inak bol povinný aj tak poskytovať zo zákona. Už len samotná skutočnosť, že žalovaný vyňal jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy a označil ich ako samostatné zmluvy za účelom zvýšenia odplaty vyžadovanej od spotrebiteľa, vykazuje znaky konania rozporného s dobrými mravmi. 10. S ohľadom na pripustenú podobu/zmenu žaloby ju však okresný súd voči žalovanému 2/ zamietol (výrok I.). Nakoľko (teda) bol žalovaný 2/ v konaní voči žalobkyni plne úspešný, avšak žiadne trovy mu preukazateľne nevznikli, okresný súd mu náhradu trov nepriznal (výrok II.)
11. Napokon, o nároku na náhradu trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ rozhodol (výrok VII.) súd prvej inštancie rozhodol tak, že nepriznal predmetný procesný nárok žiadnej zo sporových strán s poukazom na čiastočný úspech žalobkyne ako aj žalovaného 1/.
12.Proti tomuto rozsudku, čo do výrokov IV. a VII., podala odvolanie žalobkyňa a v napadnutom rozsahu žiadala vec zrušiť a vrátiť na nové konanie. Primárne okresnému súdu vytýkala zmätočnosť a neprehľadnosť výrokov. Predmetom konania boli totiž dva uplatnené nároky: a) nárok žalobkyne na
určenie bezúročnosti úveru b) nárok žalovaného (uplatnený vzájomnou žalobou) na zaplatenie sumy 33,50 eur s príslušenstvom. Za tohto stavu mal potom súd prvej inštancie rozhodnúť o náhrade trov vo vzťahu k obom nárokom osobitne - jedným výrokom o trovách konania vo veci samej (v tzv. „hlavnej“ veci) a druhým výrokom o trovách konania o vzájomnej žalobe. Uvedené podporila odkazom na viaceré rozhodnutia súdov SR. Nakoľko takéto osobitné výroky vo vzťahu k žalobe žalobkyne a vzájomnej žalobe žalovaného neexistujú, súd prvej inštancie nepostupoval správne, pričom výklad ustanovení § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP učinený súdom prvej inštancie odporuje jeho účelu a zmyslu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzájomná žaloba uplatnená žalovaným nie je iba prostriedkom procesnej obrany (napr. započítanie vzájomného nároku, námietka premlčania k niektorým uplatneným sumám a pod.), ale celkom novým nárokom, ktorý by mohol uplatniť aj samostatne. Išlo o samostatnú „vec“ v rámci prebiehajúce sporu, pričom vzájomná žaloba je práve inštitút, ktorý sleduje záujem na hospodárnosti konania (teda aby žalovaný mohol v už začatom konaní uplatniť vzájomný nárok a nemusel iniciovať nové konanie medzi totožnými subjektmi). Keďže žalobkyňa ako aj žalovaný uplatnili v konaní vlastný nárok (vlastnú „vec“) bolo potrebné o nich osobitne rozhodnúť nielen pokiaľ ide o ich dôvodnosť čo do právneho základu, ale aj vo vzťahu k trovám konania pri oboch nárokoch. 13.Pokiaľ by aj súd nepostupoval opísaným spôsobom, podľa žalobkyne úspech strán sporu aj tak nemôže byť rovnaký natoľko, že by sa žiadnej zo strán nemala priznať náhrada trov konania. Súd prvej inštancie iba formálne a nekriticky uviedol, že obe strany mali v konaní čiastočný úspech, preto náhradu trov konania nepriznal. Pri takomto prístupe by sa nemusel tento nárok žiadnej zo strán priznať už v prípade čiastočného úspechu v rozsahu 100 eur pri uplatnenom nároku 10.000 eur (keďže išlo o čiastočný úspech). Žalobkyňa bola plne úspešná, pokiaľ ide o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaný mal čiastočný úspech pri vzájomnej žalobe, na základe ktorej mu súd priznal sumu 33,50 eur s príslušenstvom (neúspech sa týkal časti úrokov z omeškania). Za tohto stavu bol teda žalovaný úspešný v rozsahu 33,50 eur, kým žalobkyňa mala úspech pokiaľ ide o celú odplatu za úver, teda fakticky v rozsahu sumy 145 eur. Už z týchto súm je zrejmé, že úspech strán sporu nemôže byť rovnaký, pretože žalobkyňa úspechom v spore (bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru) už nebude musieť sumu prevyšujúcu istinu (teda sumu 145 eur) vôbec zaplatiť, zatiaľ čo žalovaný získal iba sumu 33,50 eur. 14.Okrem toho je podľa odvolateľky rozsudok súdu prvej inštancie neprávny aj v časti výroku IV., nakoľko po pripustení zmeny žaloby súd konal o tom, či je úver bezúročný a bez poplatkov. Tomuto návrhu súd vyhovel, preto nie je zrejmé, čo vlastne súd zamietol.
15.Žalovaný 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
16.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná - neúspešná - strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal rozsudok v odvolaním nenapadnutých a samostatných výrokoch I. - III., V-VI.) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch IV. a VII. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
17.Odvolacia argumentácia je v zásade opodstatnená. Primárne z formulácie výroku IV. napadnutého rozsudku, ani z obsahu jeho odôvodnenia skutočne nie je zrejmé, akého nároku (jeho zvyšku) sa tento čiastočne zamietajúci výrok týka. Samotný súd prvej inštancie totiž konštatuje (bod 10 veta druhá a tretia odôvodnenia napadnutého rozsudku), že predmetom konania ostal určovací výrok (vysporiadaný výrokom III.) a nárok žalovaného 1/ na plnenie (pokrytý výrokmi V. a VI.). Vo vzťahu k žalovanému 2/ je úprava obsiahnutá vo výroku I.
18.Atribút nepreskúmateľnosti je taktiež vlastný aj výroku (VII.) o trovách konania. Odhliadnuc od procesných súvislostí namietaných odvolateľkou (bod 12 tohto odôvodnenia), t.j. existencie 2 samostatných nárokov, súd prvej inštancie svoj záver o čiastočnom úspechu sporových strán v konaní ozrejmil len maximálne všeobecným/paušálnym spôsobom, v dôsledku čoho sú dotknuté strany sporu nútené hľadať odpoveď na (z pohľadu predmetného procesného nároku) relevantné skutočnosti len v rovine dohadov, čo je v rozpore s právom na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti základného práva na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.
19.Okrem toho, zmätočnou už je sama osebe skutočnosť, že v tomto výroku okresný súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán (nie iba žalobkyni a žalovanému 1/), hoci úpravu trov medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ obsiahol už vo výroku II.
20.Z konštatovaných dôvodov krajský súd napadnuté výroky zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého súd prvej inštancie svoje formulačne dôsledné výroky predloží preskúmateľnými úvahami a vysporiada sa s procesnými otázkami vznesenými žalobkyňou (body 12 a 13 tohto odôvodenia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.