Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_67Ek-2355-2019.pdf
PDF · 78.83 KB
Case nature
Subarea
67Ek/2355/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: INDIVIDUAL s.r.o., so sídlom Šurianska 3, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 783 048, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti povinnému: ESWORKER s. r. o., so sídlom Benková Potôň 77, 930 36 Horná Potôň, IČO: 50 951 688, o vymoženie 144,00 Eur s príslušenstvom, exekúcia vedená súdnym exekútorom: PhDr. Mgr Jozef Ružarovský, PhD., so sídlom exekútorského úradu Kollárova 34, 917 01 Trnava, IČO: 42 286 301, ktorý ju vedie pod 363EX 768/2019, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.12.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 144,00 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystria pod sp. zn. 13Up/583/2019 zo dňa 28.05.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 29.06.2019.
2. Poverením zo dňa 19.12.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora PhDr. Mgr Jozef Ružarovský, PhD., so sídlom exekútorského úradu Kollárova 34, 917 01 Trnava, IČO: 42 286 301, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 363EX 768/2019 (ďalej len „súdny exekútor“). Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 27.07.2020 nasledovné listinné dokumenty: 1/ Návrh povinného na zastavenie exekúcie, 2/ Upovedomenie o začatí exekúcie s doručenkou, 3/ krátke Vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie od súdneho exekútora a taktiež 4/ Vyjadrenie k návrhu od oprávneného.
3. Z podania povinného vyplýva, že sa jedná o návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V predmetnom návrhu povinný uviedol, cit.: „Práve sa mi podarilo stiahnuť dokumenty od Vás a zároveň zo súdu, moje vyjadrenie ku danej záležitosti je že absolútne nesúhlasím z predmetnou exekúciou, nakoľko som nebol danou firmou INDIVIDUAL s.r.o. upovedomený žiadnou upomienkou alebo pokusom o zmier dokonca ma neupovedomil ani len ich splnomocnený advokát aby mohla byť prípadná chyba z našej strany napravená prípadne vysvetlená prečo daná faktúra nebola uhradená. Dokonca ma fakt zaráža že pri dnešnej vyťaženosti súdov je platobný rozkaz vydaný pomaly zo dňa na deň a to firma IDIVIDUAL s.r.o. dňa: 29.4.2019 podpísala splnomocnenie s Advokátskou kanceláriou Timoranská a Štofková s.r.o. , a platobný rozkaz bol vydaný dňa 28.5.2019 a dokonca právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 29.6.2019 vzhľadom na tieto skutočnosti mám za to že neboli splnené zákonné podmienky a všetko bolo zámerne vykonštruované.“
4. Oprávnený k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinného vyzval na zaplatenie neuhradenej faktúry po lehote splatnosti e-mailovou komunikáciu, na ktorú však povinný nijakým spôsobom
nereagoval a faktúru neuhradil. Ďalej uviedol, že platobný rozkaz bol vydaný v súlade so zákonnými ustanovenia zákona č. 307/2016 Z. z. Zákona o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov a v dodržaní všetkých jeho zákonných lehotách. Upomínacie konanie je alternatívne skrátené súdne konanie, výsledkom ktorého je vydanie platobného rozkazu. V upomínacích konaniach sa rozhodujú práve spory o peňažných nárokoch, ktoré vyplývajú zo skutočností uvedených žalobcom a z listinných dôkazom ním predložených, kedy postačuje priložiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného. Oprávnený tvrdí, že povinný mal možnosť brániť sa proti vydanému platobnému rozkazu, v zákonnej lehote 15 dní od jeho doručenia a to podaním odporu a jeho vecným odôvodnením, túto možnosť povinný nevyužil a tiež si ani nesplnil povinnosť mu uloženú platobným rozkazom, na čo oprávnený pristúpil k návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený poukazuje na to, že povinný mal taktiež možnosť počas lehoty na podanie odporu uhradiť dlžnú sumu a napraviť tak neuhradenie splatnej faktúry avšak tak neurobil a nijako sa voči uplatňovanému nároku žalobcu nebránil. Následne uviedol, že tvrdenia povinného sú vyslovene jeho subjektívnym názorom ako strany, ktorá si v upomínacom konaní nesplnila svoju povinnosť a nebola tak úspešná avšak tento jeho subjektívny názor nemôže mať vplyv na nárok oprávneného. V zmysle uvedeného oprávnený navrhuje aby o podanom návrhu súd rozhodol tak, že tento v plnom rozsahu zamieta.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa §61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
8. Podľa §61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
9. Podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
11. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
12. V zmysle námietok povinného je dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie skutočnosť, že zo strany oprávneného nebol informovaný o dlžnej sume, ďalej povinný namieta podmienky, za kých bol exekučný titul vydaný. Z ohľadom na tvrdenia povinného súd uvádza, že uvedené námietky, ktoré predložil povinný exekučnému súdu na rozhodnutie mali byť reflektované „v základnom konaní“, kde bolo rozhodnuté vo veci samej, nie vo „fáze exekúcie.“ Ak by sa exekučný súd zaoberal dôkazmi, ktoré vznikli v období pred vznikom exekučného titulu, na ktoré poukazuje povinný prekročil by svoju právomoc vymedzenú v citovanom ustanovení § 61k ods. 1. Dôvody povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie (resp. len jeho nesúhlas so samotným exekučným titulom) sa týkajú postupu a úkonov súdu v základnom konaní, t.j. v konaní ktoré predchádzalo exekučnému konania a výsledkom ktorého bolo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu v tomto exekučnom konaní. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne iné skutočnosti okrem svojho negatívneho postoja a nesúhlasu k právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Exekučný súd má za to, že v štádiu exekučného konania sú námietky smerujúce voči povinnosti uloženej v exekučnom titule irelevantné. Vzhľadom k tomu je aj predmetné exekučné konanie vedené dôvodne. V priebehu doteraz vedeného exekučného konania nebolo preukázané, že by mohlo dôjsť k zrušeniu alebo zmene exekučného titulu. Povinný v exekučnom konaní spochybňuje exekučný titul, resp. podmienky za ktorých bol vydaný, pričom tieto skutočnosti mal možnosť uviesť už v základnom konaní. Ak toto právo nevyužil, resp. využil ale nebolo rozhodnuté v jeho prospech, potom je exekučný titul spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie. Ďalej povinný namieta, že nevedel a nebol oprávneným informovaný o dlžnej sume. V tomto prípade je na mieste poukázať na starú rímsku zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), z ktorej vychádza právny poriadok Slovenskej republiky, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Účelom tohto exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu a dobrovoľne sa nesplnil. Ďalej súd uvádza, že exekúcia sa v súčasnosti vedie na základe spôsobilého exekučného titulu, je spravovaná dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a povinný nepreukázal, že by v danej exekučnej veci bol dôvod, pre ktorý by bolo možné vedenú exekúciu zastaviť v zmysle § 61k ods. 1 písm. a), b), c), d). Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že povinný v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil žiadne dôkazy, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu. Súd ešte pre úplnosť dodáva, že jedným zo základných predpokladov, aby bolo možné na základe rozhodnutia predloženého oprávneným viesť exekúciu, je samotná existencia rozhodnutia t.j. vykonateľné rozhodnutie. Legitímny a zákonný dôvod na vykonávanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému, by odpadol v prípade zrušenia exekučného titulu, čo však nie je v kompetencii exekučného súdu.
13. Podľa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018: „exekučný súd však nie je príslušný zaoberať sa takýmito skutočnosťami, a teda skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu s tým, že obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú“ ako aj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, cit.: „ Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcie neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, čo došlo k zániku judikovaného práva, t.j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
14. Súd s poukazom na ustanovenie § 61k ods. 1 písm. a), b), c), d). Exekučného poriadku a tiež na vykonateľný exekučný titul - rozhodnutie súdu, na základe ktorého sa uplatňuje právo uvádza, že nie je možné považovať argumentáciu povinného za relevantnú, nakoľko oprávnený v súlade so zákonom podal návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia sa vedie dôvodne.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.