Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci žalobcu JUSTRINON MANAGEMENT, a.s., so sídlom Praha 4, Modřany, U vlečky 1749/4, Česká republika, IČO: 292 16 842, právne zastúpeného VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Sliezska 9, proti žalovanému V. Y. nar. XX.XX.XXXX, bytom N. W. E. XXX, o zaplatenie 29.457,24 Kč s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -85 zo dňa 28. novembra 2019 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu vo zvyšku a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.462,25 Kč spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne z tejto sumy od 2.11.2015 do zaplatenia a sumu 24.101,44 Kč spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne z tejto sumy od 2.11.2015 do zaplatenia v splátkach vo výške 1.200 Kč mesačne splatných vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod sankciou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.462,25 Kč a sumu 24.101,44 Kč, obe spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 2.11.2015 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Po ustálení (svojej) právomoci konať v súdenej veci vychádzal z toho, že právnym predchodcom žalobcu (P. N., M.) bol právnemu predchodcovi žalovaného K. Y., ktorý zomrel XX.X.XXXX, poskytnutý kontokorentný úver vo výške 5.000 Kč (k zmluve o sporožírovom účte zo dňa 15.11.2017) a úver až do výšky 100.000 Kč (zmluva o úvere zo dňa 19.9.2012). Dlhy menovaného poručiteľa prešli rovným dielom na jeho (štyroch) dedičov. Jedným z nich je i žalovaný, ktorý zodpovedá za dlhy poručiteľa minimálne do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. V tejto spojitosti okresný súd uviedol, že žalovaný - aj podľa jeho vlastného vyjadrenia - nevykonal vo vzťahu k dotknutým dlhom svojho právneho predchodcu žiadne úhrady. 2. Žalovanému uložil povinnosť zaplatenia pomernej (štvrtinovej) časti záväzku tak zo zmluvy o sporožírovom účte, ako aj z hotovostného úveru. Nárok vyplývajúci zo zmluvy o sporožírovom účte však v rozsahu nad 1.465,25 Kč vyhodnotil ako nejasný a neurčitý, nakoľko nebolo zrejmé, z akých čiastkových nárokov pozostáva (žalobca ju bližšie nešpecifikoval) dotknutá prevyšujúca časť - 381,75 Kč. Žaloba nebola „jasne a určito skutkovo“ odôvodnená ani v nadväzujúcich dielčich nárokoch (napr. zmluvný úrok 79,70 Kč či úrok z omeškania zo sumy 1.844 Kč). Navyše, pokiaľ sa žalobca domáhal sankčného úroku vo výške 18,9 % ročne, zo zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 15.11.2007, ktorá

je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, dojednanie takéhoto úroku nevyplýva. Okresný súd preto nárok na zaplatenie sumy rozdielu medzi uplatneným nárokom zo zmluvy o sporožírovom účte a nárokom vyplývajúcim z dedičského rozhodnutia po K. Y. vo výške 381,75 Kč (1.844 - 1.462,25), vyčíslených sankčných úrokov vo výške 213,70 Kč a úrokov z omeškania vo výške 79,70 Kč zamietol. 3. Zhodne ako čiastočne nedôvodný vyhodnotil aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z úveru zo zmluvy o úvere zo dňa 19.9.2012 vyčíslených vo výške 2.242,60 Kč za obdobie od 25.4.2015 do 1.11.2015 a úroku vo výške 15,20 % ročne zo sumy 24.037 Kč od 2.11.2015 do zaplatenia. Konštatoval, že z výzvy zo dňa 25.3.2015 (Výzva dlužníku k zaplacení před podáním žaloby) vyplýva, že nedoplatok z predmetného úveru vymedzený v dedičskom rozhodnutí sa stal dňa 25.4.2015 splatným. Podľa názoru okresného súdu však veriteľovi prináleží nárok na zaplatenie dojednaného zmluvného úroku iba do vyhlásenia (mimoriadnej) splatnosti úveru. Po zosplatnení úveru už nárok na úrok z úveru veriteľ nemá; prináleží mu (iba) nárok na úrok z omeškania (bližšie napr. závery rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. ). 4. Keďže žalovaný sa so zaplatením súm 1.462,25 Kč a 24.101,44 Kč ocitol v omeškaní, zaťažuje ho i povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania (vo výške 8,05 % ročne). Vzhľadom na zistené pomery žalovaného (nezamestnaný, dve vyživovacie povinnosti) okresný súd mu umožnil splácať nárok priznaný žalobcovi v splátkach vo výške 1.200 Kč mesačne. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 73,56%, keď zohľadnil mieru úspešnosti sporových strán.

5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť aj sumu 293,40 Kč, úroky vo výške 18,9 % z istiny 1.462,55 Kč od 2.11.2015 do zaplatenia, ako aj sumu 3.282,84 Kč a úroky 15,2 % ročne z istiny 24.101,44 Kč od 2.11.2015 do zaplatenia. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že zmluvný úrok z úveru prináleží veriteľovi len do vyhlásenia splatnosti úveru. Taký výklad by totiž vytváral situáciu, kedy dlžník, ktorý je v omeškaní so splnením záväzku, je vo výhodnejšej pozícii než dlžník, ktorý si svoje záväzky riadne plní/spláca úver. Poukazoval na to, že zosplatnením úveru veriteľ nezískava automaticky možnosť opätovne disponovať svojimi finančnými prostriedkami, ale iba možnosť žiadať od dlžníka ich zaplatenie; vrátane možnosti domáhať sa vrátenia prostredníctvom súdneho konania. 6. Odvolateľ tvrdil, že niet dôvodu, prečo by v prípade zosplatnenia úveru nemal dlžník aj ďalej platiť cenu za požičanie peňazí (úroky z úveru), keď poskytnuté finančné prostriedky nevrátil. Na podporu svojho právneho názoru odkázal i (napr.) na rozsudok Súdneho dvora EÚ C 94/17, či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Tiež vzhľadom na obsah samotnej dohody zmluvných strán (body 8.3 a 8.4 zmluvy) má veriteľ aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nárok tak na úrok z úveru, ako i na úrok z omeškania. Žalobca dodal, že takáto dohoda nie je ani v rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. s dobrými mravmi.

7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ), z ktorého titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumy 1.462,25 Kč a 24.101,44 Kč; obe spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 2.11.2015 do zaplatenia a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu potvrdil podľa , hoci čiastočne i z iného (právneho) dôvodu.

9. Krajský súd (prioritne) opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj jeho konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku ( v spojení s ). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiska odvolacieho prieskumu konkrétneho rozsudku predmetná viazanosť pritom veľmi úzko súvisí s určujúcim záverom okresného súdu, na ktorom argumentačne založil svoje rozhodnutie.

10. Predmetná okolnosť je v súdenej veci osobitne významná vo vzťahu k nárokom odvíjajúcim sa od zmluvy o poskytnutí úveru k sporožírovému účtu. Podstatou čiastočného zamietnutia žaloby (nad rozsah 1.462,25 Kč spolu s úrokom z omeškania z danej sumy vo výške 8,05% ročne od 2.11.2015 do zaplatenia) vo vzťahu k tomuto dielčiemu nároku bol záver okresného súdu o neunesení bremena konkrétnych skutkových tvrdení žalobcom („jasne a určito skutkovo neodôvodnil“, či „bližšie

nešpecifikoval“). Predmetný určujúci záver, ktorý (už i samostatne) podmieňuje zamietavé rozhodnutie o dotknutej časti žaloby, odvolateľ/žalobca v odvolaní vôbec nenamietal; t.j. nijako nespochybňoval jeho správnosť. Nadväzne možno uzavrieť, že odvolanie žalobcu (pre relevantné nenamietanie rozhodujúceho a určujúceho záveru) nebolo v danej časti spôsobilé privodiť zmenu, eventuálne zrušenie napadnutého rozsudku a logicky muselo viesť k potvrdzujúcemu rezultátu odvolacieho súdu.

11. V „druhej“ časti žaloby (o nárokoch odvíjajúcich sa od hotovostného úveru z 19.9.2012 poskytnutého právnym predchodcom žalobcu toho času už zosnulému K. Y.) žalobca v rámci svojej argumentácie výrazne opomína (nie je významné či cielene alebo nevedome) fakt, že nejde o štandardný zmluvný nárok voči žalovanému. Podstatou povinnosti žalovaného plniť je jeho status (spolu)dediča po K. Y. a z toho vyplývajúca zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa. V tomto smere náležite okresný súd vymedzil i právny základ veci, hoci v rámci následného posúdenia nárokov žalobcu (po správnom skutkovom východisku definovanom dedičským rozhodnutím po K. Y., bezprostredne za účelom predloženia ktorého odročoval pojednávanie dňa 15.10.2019) riešil - svojim spôsobom až nadbytočne - aj súvislosti nárokov veriteľov po zosplatnení (spotrebiteľských) úverov.

12. Z dedičského rozhodnutia Okresního soudu Praha - východ sp. zn. z 7.10.2013 vyplýva, že predmetom dedenia po poručiteľovi K. Y. bola aj pohľadávka P. N., M. (právneho predchodcu žalobcu) z dotknutého hotovostného úveru vo výške 96.405,77 Kč. Keďže žalovaný v zmysle označeného rozhodnutia prevzal aktíva i pasíva dedičstva v jednej štvrtine, pomerná časť dotknutej pohľadávky pripadajúcej na neho zodpovedá sume 24.101,44 Kč. 13. Z výslovného a jednoznačného definovania tejto súčasti pasív dedičstva je pritom zrejmé, že predmetom dedenia bola pohľadávka v konkrétnej výške, a nie práva a povinnosti z (pôvodného) zmluvného vzťahu. Takéto vymedzenie rozsahu dlhu vyplýva aj zo „Sdělení“ zaslaného súdnym komisárom právnemu predchodcovi žalobcu (č.l. 19 spisu), ktorý dôkaz bezprostredne predkladala žalujúca strana. Žalobca v žalobe vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného za dlhy poručiteľa neprodukoval žiadne konkrétne skutkové tvrdenia (a neposkytol ani právnu argumentáciu), ktoré by boli spôsobilé podmieniť iné určujúce východisko o rozsahu dlhu žalovaného, ako je výška pohľadávky výslovne určená dedičským rozhodnutím. Nadväzne nie je možné vyhovieť odvolaniu žalobcu ani v predmetnej „druhej časti“ odvolania.

14. V podstate až nad bezprostredný rámec odvolania, keďže žalobca sa k otázke úroku z omeškania zo sumy 24.101,44 Kč za čas do 1.11.2015 nevyjadruje, krajský súd dodáva, že žalobca aj vo vzťahu k nej neuniesol bremeno konkrétneho skutkového tvrdenia. V žalobe (a ani následných procesných podaniach) vôbec bližšie nevymedzuje, ako ustálil kapitalizovaný úrok z omeškania k 1.11.2015. Predovšetkým neoznačuje jasne ohraničené časové obdobie (osobitne jeho začiatok), za ktoré kapitalizoval úrok z omeškania a predovšetkým vôbec neoznačuje konkrétnu objektívnu okolnosť, ktorá práve takéto ohraničenie skutkovo i právne podmieňuje.

15. Žalobca odvolaním výslovne nenapadol (aj) výrok rozsudku okresného súdu o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Keďže svojou povahou ide o výrok závislý na meritórnom rozhodnutí, podlieha v zmysle taktiež odvolaciemu prieskumu. Vo vzťahu k predmetnému výroku však odvolateľ nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolateľ/žalobca nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli ( ).

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

18. Na záver krajský súd dopĺňa, že žalobca dôvodne poukazuje na jeho nepresné označenie (uvedenie inej právnej formy) v záhlaví napadnutého rozsudku. Je v bezprostrednej kompetencii okresného súdu zákonom predpísaným spôsobom túto nepresnosť odstrániť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .