Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-74-2020.pdf
PDF · 138.07 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, S., právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, proti žalovaným: 1/ ENERGETIKA TURZOVKA, s.r.o., so sídlom Stred 409, Turzovka, 2/ F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, C., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Danielou Krasňanovou, nar. XX.XX.XXXX, bytom U M. XXX, C. a 3/ Adventuris, s.r.o., so sídlom Zámocká 3, Bratislava IČO: 43933742, právne zastúpený JUDr. Michalom Kováčom, advokátom so sídlom X. X, N., o neplatnosť dobrovoľnej dražby, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 14C/31/2019-256 zo dňa 20. januára 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný 3/ m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/ strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že dobrovoľná dražba vykonaná dňa 06.03.2016 žalovaným 3/, osvedčená Notárskou zápisnicou č. N 51/2019, Nz 6904/2019 (NCRls 7053/2019) zo dňa 06.03.2019 spísanou JUDr. Mariánom Kováčom, notárom so sídlom Notárskeho úradu v W., v rámci ktorej boli vydražené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území obce S., okres Čadca, zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom ako byt č. 29 na 7. poschodí v bytovom dome č. 398, ktorý je postavený na parcele KN registra „C“ 427/11 žalovaným 2/, je neplatná.
2.Primárne súd prvej inštancie konštatoval, že predostretá žaloba o neplatnosť dražby je žalobou určovacou, na ktorú dopadá ustanovenie § 137 písm. d) CSP. Ide teda o žalobu o určenie právnej skutočnosti, kde možnosť domáhať sa takéhoto určenia vyplýva priamo z osobitného predpisu (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ďalej len ZoDD). 3.Zároveň je v konaní daná aktívna vecná legitimácia, keď žalovaná je osobou, ktorá bola vykonaním dražby na svojich právach dotknutá a úplný je i okruh subjektov na strane žalovaných, kde žalovaný 1/ je na základe Zmluvy o výkone správy správcom a zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí sú navrhovateľom dražby, žalovaný 2/ je vydražiteľ a žalovaný 3/ je dražobník.
4.Podľa okresného súdu bola žaloba o určenie neplatnosti dražby uplatnená včas, nakoľko príklep bol udelený dňa 06.03.2019 a žaloba bola podaná dňa 06.06.2019, t.j. v zákonnej 3-mesačnej prekluzívnej lehote.
5.Následne sa súd prvej inštancie zaoberal jednotlivými žalobkyňou tvrdenými dôvodmi neplatnosti dražby zo dňa 06.03.2019 a to pri aplikácii § 3 ods. 6, § 7 ods. 1, § 10 ods. 1, § 111 ods. 2, 3, § 106 ods. 1 písm. a/, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 až 5, § 16 ods. 1, 6, § 17 ods. 1, písm. l/, ods. 5 písm. a/, § 21 ods. 2, 4 ZoDD účinného ku dňu konania dražby v spojení s § 8b ods. 1 písm. e/, h/, § 14b, ods. 1 písm. o/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku). 6.Predovšetkým, pokiaľ ide o miesto konania dražby - Bratislavu - dospel okresný súd k záveru, že jeho vzdialenosť bola primeraná miestu, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Mesto Bratislava nie je odľahlé miesto, ku ktorému by bol sťažený prístup pre skutočných záujemcov o kúpu nehnuteľnosti. Dražba sa konala v hlavnom meste Slovenskej republiky, ktoré je dostupné či osobnou dopravou alebo verejnou dopravou, je to mesto, ktoré pozná snáď každý občan a nie je potrebné napr. cez vyhľadávače zisťovať, kde sa toto mesto nachádza. Zároveň bol aj čas dražby stanovený tak (10:45), aby sa mali možnosť bez nejakých obmedzení dostaviť sa aj záujemcovia z iných miest či obcí. Zároveň je Bratislava aj sídlom žalovaného 3/ ako dražobníka, pričom ten ozrejmil spôsob výberu miesta dražby aj tým, že spravidla sa dražby konajú v Bratislave (pokiaľ sa nejedná o nehnuteľnosti nachádzajúce sa na východe Slovenska), ako aj z titulu kúpnej sily obyvateľstva. Na dražbe sa zúčastnilo 5 záujemcov, ktorí boli z Bratislavy, Čadce a Žiaru nad Hronom, preto nemožno konštatovať, že by výberom miesta dražby bola obmedzená účasť na dražbe. Žalovaný 3/, aby získal čo najväčší okruh potenciálnych záujemcov, zabezpečil informovanosť o dražbe aj na webových stránkach a v miestnom periodiku. Takto sa o dražbe dozvedel aj žalovaný 2/, ktorý je z C., napriek tomu sa o dražbe dozvedel a nemal problém cestovať do Bratislavy, aby sa dražby zúčastnil. 7.Správne podľa okresného súdu poukázal žalovaný 3/ na to, že námietky žalobkyne by boli snáď dôvodné, keby sa nehnuteľnosť nachádzajúca sa v Bratislave dražila v S., ale nie naopak. Čo sa týka rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.11.2011, sp. zn. 6Co/108/2011, ktorého právny názor bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. októbra 2013 sp. zn. 4 Cdo 100/2012, išlo o odlišnú situáciu, ako v prejednávanej veci. V označenom rozsudku sa posudzovaná nehnuteľnosť nachádzala v Prešove a dražba sa konala v Čachticiach, ktoré sú vzdialené cca 300 km od miesta nehnuteľnosti. Za miesto konania bola teda určená malá obec vzdialená niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa nachádzala dražená nehnuteľnosť a určená bez akéhokoľvek zjavného a rozumne odôvodneného dôvodu, z ktorého by bolo zrejmé uľahčenie účasti na dražbe a naplnenie samotného ratio legis zákona o dobrovoľných dražbách. Na dražbe sa nezúčastnil nikto okrem žalovaných 2/ a 3/. Súčasne došlo v danom prípade aj k pochybeniu licitátora, ktorý uzamkol dražobnú miestnosť, čím porušil ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, keďže dražba je prístupná verejnosti.
8.Ďalej považoval súd prvej inštancie za preukázané, že v bytovom dome č. 398 sa uskutočnilo písomné hlasovanie vlastníkov, pričom nadpolovičnou väčšinou bol vyslovený súhlas s vykonaním dobrovoľnej dražby predmetného bytu. Žalovaný 1/ je pritom v zmysle Zmluvy o výkone správy [čl. III. ods. 2 písm. h)] povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. Navrhovateľom dražby sú vlastníci bytov v zastúpení správcom na základe Zmluvy o výkone správy. 9.Žalobkyňa v danej spojitosti namietala, že vlastníci bytov boli ovplyvňovaní pri hlasovaní tak, aby hlasovali proti nej, resp. tvrdila, že za vlastníka bytu p. P. podpísal zápisnicu jeho syn, ktorý však nie je vlastníkom bytu. Ako dôkaz navrhla vypočuť pani O., O. a W., ktoré sú vlastníčky bytov v predmetom bytovom dome, tieto sú osoby, ktoré neudelili súhlas s dobrovoľnou dražbou. Navrhla ich vypočuť k tomu, čo počuli, ako boli ovplyvňované. Ďalej navrhla vypočuť p. F. P., ktorý mal podpísať zápisnicu o hlasovaní za otca. Na pojednávaním konanom dňa 20.01.2020 okresný súd zamietol vykonanie týchto dôkazov, nakoľko ako svedkovia mali byť vypočuté osoby, ktoré neudelili súhlas s touto dobrovoľnou dražbou, pričom takýto dôkaz je pre súd irelevantný, pretože tieto osoby zostali v pozícii, kedy sa zdržali hlasovania, takže ich výpoveď ku skutočnostiam, že boli ovplyvňované, by nemala pre súd výpovednú hodnotu. Ak by aj ich výpoveďou bolo preukázané, že sa cítili pod tlakom a boli ovplyvňované, v konečnom dôsledku sa aj tak mohli slobodne rozhodnúť a rozhodli sa neudeliť súhlas s vykonaním dobrovoľnej dražby. Potom aj žalobkyňou tvrdené „ovplyvňovanie“ môže byť hodnotené len ako argumentácia za vykonanie dražby. Pokiaľ sú vlastníci bytov spôsobilí na právne úkony, potom bolo na ich slobodnom rozhodnutí, či vyslovia súhlas s dražbou alebo nie, či sa nechajú presvedčiť argumentmi za vykonanie dražby alebo nie. Pokiaľ sa týka výsluchu svedka F. P., ktorý mal smerovať k zisteniu, či
podpísal zápisnicu o hlasovaní za svojho otca, tento súd považoval rovnako za nadbytočný, nakoľko bol toho názoru, že hlasovanie prebehlo riadne, zápisnica bola podpísaná 2 overovateľmi. V prípade, ak by aj zhodou okolností v tomto prípade bola zápisnica podpísaná osobou, ktorá nie je vlastníkom bytu, stále je tých vlastníkov, ktorí to odpísali, pomerne dosť (podpisov na zápisnici o hlasovaní bolo 25, vo výsledku hlasovania sa uvádza 24). Výsledok tohto hlasovania bol riadne zverejnený v zmysle zákona na mieste obvyklom v tejto bytovke - vo vitríne. Žalobkyňa mala možnosť sa s ním oboznámiť. Skutočnosť, že ona nesleduje, čo sa deje v bytovom dome, nemôže ísť teraz na ťarchu ostatných vlastníkov, pretože zákon jej umožňuje ako prehlasovanej vlastníčke, aby sa prípadne obrátila na súd, avšak ona toto svoje právo nevyužila. Neuviedla takéto tvrdenia ani v rámci repliky, alebo v rámci nejakých svojich ďalších vyjadrení. 10.Okresný súd teda čiastkovo uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala predmetné tvrdenia, pričom z listín doložených žalovaným 1/ (č. l. 55 spisu) je preukázané, že sa uskutočnilo písomné hlasovanie vlastníkov, pričom nadpolovičnou väčšinou bolo prijaté rozhodnutie, ktorým vyslovili súhlas s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu žalobkyne. Len samotná skutočnosť, že sa o ňom žalobkyňa nedozvedela a nezúčastnila sa ho, ešte neznamená, že neprebehlo. Súd tiež nevidel dôvod, prečo by mal žalovaný 1/ osobitne oznamovať žalobkyni, že sa uskutoční hlasovanie, napr. vhodením oznámenia o hlasovaní do jej schránky, keďže ostatným vlastníkom stačilo vyvesenie vo vitríne a o hlasovaní sa aj tak dozvedeli a kto chcel, sa ho aj zúčastnil. Oznámenie o hlasovaní a o výsledku hlasovania bolo riadne zverejnené tak, že sa s ním mohli oboznámiť všetci obyvatelia bytového domu. Bolo však na žalobkyni, aby si „strážila“, čo sa v bytovom dome deje, najmä v situácii, keď vie, že si dlhodobo neplní svoje záväzky. Žalovaný 1/ teda bol spôsobilý podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby ako zástupca vlastníkov bytov. 11.Pokiaľ sa týka doručovania písomnosti, žalobkyni boli všetky písomnosti zasielané na adresu trvalého pobytu, ktorou je X. XXX, S., pričom si žalobkyňa ani jednu písomnosť neprevzala, všetky sa vrátili žalovanému 3/ s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. V konaní však žalobkyňa netvrdila, že by sa na adrese trvalého pobytu nezdržiavala, a preto si nemohla prevziať jednotlivé písomnosti. Za takejto situácie je súd toho názoru, že k doručeniu všetkých písomnosti došlo fikciou doručenia v súlade s § 111 ods. 3 CSP.
12.Pokiaľ ide o obsah oznámenia o dražbe, aj samotný žalovaný 3/ uznal, že v oznámení o dražbe bolo síce uvedené celé poučenie v zmysle doslovnej citácie § 21 ods. 2 až 6 ZoDD v znení účinnom do 31.05.2014, je však pravdou, že novelou boli doplnené niektoré slová, ktoré sa v oznámení nenachádzali. Súd prvej inštancie však súhlasil so žalovaným 3/ v tom, že poučenie oznámenia obsahovalo všetko, čo malo, t.j. informáciu o možnosti napadnúť dražbu v zákonnej lehote, o následku nepodania žaloby v tejto lehote, o povinnosti žalobcu podať na kataster poznámku o začatí súdneho konania, o okruhu účastníkov súdneho konania o určenie neplatnosti dražby, o momente, kedy zanikajú účinky príklepu v prípade neplatnosti dražby a o tom, z akého dôvodu nemožno vysloviť neplatnosť dražby. 13.S ohľadom na uvedené okresný súd konštatoval, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe má síce isté formálne nedostatky v obsahu poučenia, avšak uvedené samo o sebe nespôsobujú neplatnosť dražby.
14.V okolnostiach súdenej veci nie je možné podľa súdu prvej inštancie vymedziť ani rozpor s dobrými mravmi, keďže dlh žalobkyne vznikol za dlhšie časové obdobie, v minulosti správca obdobné dlhy vymáhal súdnou cestou, avšak výsledok to neprinieslo. Žalobkyňa má tiež ďalšie exekúcie, v ktorých je zrejme tiež problém vymôcť ich. Hodnota pohľadávky bez príslušenstva prevyšovala sumu 2.000 €, preto boli splnené podmienky na dražbu nehnuteľnosti. Správne tiež poukázal žalovaný 3/, že omeškanie žalobkyne s platbami správcovi za užívanie bytu je permanentné od roku 2012. Časť dlhu bola predmetom súdneho konania, ďalšia časť tiež a je vymáhaná i v exekúcii a napokon časť dlhu za roky 2016 až doposiaľ nebola uplatnená na súde, nakoľko predchádzajúci postup nepriniesol u žalobkyne očakávaný efekt v podobe vymoženia pohľadávky. Nakoľko iné, miernejšie spôsoby vymáhania pohľadávky nepriniesli požadovaný efekt, pristúpenie k vykonaniu dobrovoľnej dražby bolo podľa názoru súdu prirodzeným krokom, ako efektívne vymôcť pohľadávky, nakoľko žalobkyňa sa aj súdu javí ako osoba, ktorá si dlhodobo neplní svoje záväzky a nerieši svoju situáciu. Skutočnosť, že žalobkyňa dlhodobo neriešila svoju sociálnu situáciu, nemôže ísť na úkor žalovaného 1/. 15.Obdobne podľa okresného súdu nemožno konštatovať ani hrubý nepomer medzi výškou dlhu a hodnotou predmetu zálohu. Výška pohľadávky ku dňu konania dražby bola 8.149,26 € a predmet dražby bol ohodnotený sumou 32.000 €, t. j. výška zabezpečenej pohľadávky predstavovala 25,47 % hodnoty predmetu zálohu, pričom 1/4-inu hodnoty predmetu zálohu nemožno považovať za hrubý nepomer. 16.Napokon, súd prvej inštancie nezistil žiadne pochybenie ani pri zabezpečení znaleckého ohodnotenia predmetu dražby žalovaným 3/, ktorý splnil svoju povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 ZoDD, pretože zaistil ohodnotenie predmetu dražby znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností,
ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností a z ktorého znaleckého posudku sa vychádzalo pri dražbe nehnuteľností. Posudok bol vypracovaný znalcom, ktorý je zapísaný do zoznamu znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR pre príslušný znalecký odbor a odvetvie. Keby si žalobkyňa riadne preberala písomnosti, mohla sa k znaleckému posudku vyjadriť, vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Navyše súdu nepredložila ani žiadny dôkaz o tom, že by trhová hodnota predmetu dražby mala byť 40.000 €.
17.O trovách sporu okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ až 3/ mali v spore úspech v plnom rozsahu, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak títo si predmetný nárok neuplatnili, preto im ho súd nepriznal i s poukazom na zásadu hospodárnosti konania (čl. 17 CSP), t.j. bez potreby vydávania ďalšieho samostatného rozhodnutia, v ktorom by súd rozhodoval o priznaní náhrady trov konania žalovaným vo výške 0 eur).
18.Zároveň, s použitím ustanovenia § 335 ods. 1 CSP súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Čadca, č. k. 14C/31/2019-39 zo dňa 20.06.2019, ktorým bolo po začatí konania vo veci samej nariadené neodkladné opatrenie. 19.Vo vzťahu k trovám konania o nariadenie neodkladného opatrenia aplikoval § 257 CSP. Hoci žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, v konečnom dôsledku však súd jej žalobu zamietol, pričom v zmysle neodkladného opatrenia bol žalovaný 2/ povinný znášať určité obmedzenia vyplývajúce z neodkladného opatrenia, čo okresný súd vyhodnotil ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa, pre ktorú nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/, ktorí síce boli účastníkmi konania o nariadenie neodkladného opatrenia, avšak toto voči nim nesmerovalo, nevznikla im z neho žiadna povinnosť, preto taktiež žalobkyni náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal.
20.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkala, že jeho rozhodnutie postráda akékoľvek právne zdôvodnenie a nie sú z neho zrejmé úvahy, ktoré ho viedli k rozhodnutiu. Predovšetkým sa nevysporiadal s otázkou vzdialenosti konania dražby nehnuteľnosti, rozhodnutie označila za účelové a v rozpore s ústavnou judikatúrou súdu SR aj ČR. Miesto konania držby už bolo viackrát posudzované z viacerých hľadísk a rozhodovaciu prax súdov je potrebné v danej veci považovať za ustálenú. Najvyšší súd v rozhodnutí 8Cdo/58/2018 zo dňa 5.6.2019 skonštatoval, že samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom je vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila alebo ohrozila porušenie práv dražbou dotknutých osôb a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe. Za neprimerané možno bez ďalšieho považovať iba také miesto konania dražby, akým je v prípade bežnej nehnuteľnosti, určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza. V danom prípade podľa názoru odvolateľky bolo povinnosťou dražobníka organizovať dražbu na mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže bolo možné očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a trasparentnosť vo vzťahu k potencionálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet dražby povedie k simulácii záujmu a tým aj k vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov dražby. Okresný súd však vytvoril podmienky pre obchodníkov s nehnuteľnosťami aj vylúčil možnosť dražiť danú nehnuteľnosti žalobkyni aj širokej verejnosti. 21.Okrem toho bola podľa odvolateľky cena predmetu dražby bola nepomerne vyššia, než za akú ju vydražil vydražiteľ, pričom žalovaný 2/, hoci vystupoval ako fyzická osoba, je spoločníkom a konateľom realitnej kancelárie TIO Reality s.r.o. a v konaní pred súdom ho zastupovala Dr. Krasňanová, ktorá je taktiež spoločníčkou a konateľkou danej realitky. Uvedené utvrdzuje skutočnosť, že miesto dražby bolo zvolené zámerne, vzdialené od regionálnej dostupnosti záujemcov o predmet dražby tak, aby uvedenú nehnuteľnosť dražili tzv. obchodníci s nehnuteľnosťami. 22.Odvolateľka zdôraznila, že okresný súd absolútne ignoruje ochranu jej práva vlastniť majetok, pričom zákon o dobrovoľných dražbách je nástrojom rýchleho a efektívneho predaja založených vecí, avšak s primeranou ochranou dotknutých práv záložcu. Okresný súd sa podľa odvolateľky žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou v rozpore s dobrými mravmi. Pripomenula, že už v žalobe tvrdila, že dobrovoľná dražba je až poslednou možnosťou uspokojenia práv veriteľa a primeranejším spôsobom by mohla byť napr. súdna exekúcia pohľadávok. Ďalej poukázala na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl.ÚS 47/04 z 8.3.2005, ktorým bolo zrušené príslušné ustanovenie českého zákona o verejných
dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd tam tiež konštatoval, že otázky, ktoré v právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do rozhodnutia živnostníka - dražobníka, z ktorého dôvodu je predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu.
23.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný 3/ navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie sa s dotknutou žalobnou námietkou vysporiadal v bodoch 46 až 49 napadnutého rozsudku, pričom prijatý právny názor konajúceho súdu, pri zohľadnení všetkých konkrétnych okolností prejednávanej veci je správny i dostatočne odôvodnený. Najmä v bode 49 okresný súd podrobne vysvetlil, prečo miesto konania dražby v danom prípade neobmedzilo možnosť účasti na dražbe. Žalovaný 3/ k tomu z opatrnosti dodal, že ust. § 11 ods. 1 ZoDD je potrebné vykladať tým spôsobom, že miesto dražby treba určiť tak, aby sa na dražbe zúčastnilo čo najviac záujemcov. Dražby konanej dňa 06.03.2019 na Zámockej ulici č. 6 v Bratislave sa zúčastnilo 5 záujemcov. Podľa prezenčnej listiny predmetnej dražby, účastníci pochádzali z rôznych častí Slovenska, a to konkrétne 1 zo Žiaru nad Hronom, 1 z Čadce a 3 z Bratislavy. Dražobník, t.j. dražobná spoločnosť Adventuris, s. r. o., má celoslovenskú pôsobnosť a realizáciu dražieb zvykne vykonávať v mieste, kde sa nehnuteľnosť aj reálne nachádza, ale aj v mieste sídla dražobníka. Po zvážení všetkých aspektov sa dražobník rozhodol realizovať dražbu konanú dňa 06.03.2019 v Bratislave, s ohľadom na väčší potenciálny záujem realitných spoločností, ktoré majú celoslovenskú pôsobnosť a aj z dôvodu zníženia vysokých nákladov na realizáciu dražby. Dražobníkovi je známa sociálnoekonomická situácia v meste S., od ktorej si nemohol dôvodne sľubovať, že určením miesta dražby v S. by dosiahol väčší počet záujemcov o dražbu, ako napr. v Bratislave. Práve naopak, tým, že by za miesto dražby určil S., odradil by podľa svojich skúseností záujemcov o dražbu z iných, vzdialenejších kútov SR. Podľa žalovaného 3/ určením miesta dražby v Bratislave nebola v žiadnom smere obmedzená možnosť kohokoľvek zúčastniť sa na dražbe. O uvedenom geografickom neobmedzení svedčí aj skutočnosť, že vydražiteľom sa stal žalovaný 2/ s trvalým pobytom v meste C.. Žalovaný 3/ po zverejnení oznámenia o dražbe a inzerátov ohľadne dražby neregistroval žiadneho prípadného záujemcu o dražbu z mesta S. alebo blízkeho okolia, prípadne zo Žilinského samosprávneho kraja, ktorý by mu uviedol, že má záujem o dražbu, avšak z dôvodu vzdialenosti do Bratislavy sa tejto dražby nezúčastní. Cieľom žalovaného 3/ ako dražobníka bolo v skutočnosti dosiahnuť čo najvyššiu účasť na dražbe z radov solventných záujemcov a tým dosiahnuť čo najvyššiu vydraženú cenu 24.Aby žalovaný 3/ získal čo najväčší okruh potenciálnych záujemcov, zabezpečil informovanosť o realizácii dražby cez elektronické média na webovej stránke svojej spoločnosti www.dobrovolnadrazba.sk, na stránkach www.trh.sk a www.reality.bazos.sk a zároveň objednal inzerciu v periodiku spoločnosti REGIONPRESS, s.r.o. „Kysucko-Čadčiansko-Kysuckonovomestsko", kde táto bola zverejnená v čísle 04/2019, na čo správne poukázal aj okresný súd. 25.Pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Cdo58/2018, na ktoré poukazuje žalobkyňa v odvolaní, tak práve toto rozhodnutie vyznieva v neprospech žalobkyne. NS SR v tomto rozhodnutí konštatoval, že samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe. Za neprimerané, možno „bez ďalšieho" považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda závisieť od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo príp. mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov na dražbe. 26.Podľa názoru žalovaného 3/ však súd prvej inštancie správne a dostatočne zdôvodnil, aké konkrétne okolnosti danej veci ho viedli k záveru, že aj keď miesto konania dražby bolo vzdialené od miesta draženej nehnuteľnosti, nemalo to ani eventuálne za následok, že tým bola obmedzená účasť osôb na dražbe. Práve naopak, ak by sa súd nezobral osobitosťami danej veci a len paušálne by aplikoval závery rozhodnutia NS SR, tým by sa podľa názoru NS SR vysloveného v rozhodnutí sp.zn. 8Cdo/58/2018 odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v jeho rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/l 00/2012 (R 138/2014) - viď bod 33 rozhodnutia NS SR sp.zn. 8Cdo/58/2018. 27. Žalovaný 3/ tiež zopakoval, že v osobe žalobkyne išlo jednoznačne o chronického neplatiča a pohľadávka navrhovateľa dražby nebola jediná neuhradená pohľadávka žalobkyne. Žalobkyňa
dlhodobo riadne a včas neuhrádzala svoje splatné záväzky voči svojim veriteľom, čo dokazuje aj čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. S. zo dňa 04.02.2019, t.j. cca mesiac pred dražbou, z ktorého je zrejmé, že na predmetnú nehnuteľnosť boli z titulu neplatenia záväzkov vedené exekúcie a výkon záložného práva z titulu neuhradenej pohľadávky navrhovateľa dražby. Traja veritelia si svoje pohľadávky uplatnili u dražobníka aj prihláškou, pričom išlo o prihlášku pohľadávky od exekútora JUDr. Jozefa Rišiana, prihlášku pohľadávky VšZP a prihlášku pohľadávky Slovenskej konsolidačnej, a.s. - viď dôkazy predložené žalovaným 3/ v spise. Hodnota pohľadávky bez príslušenstva (dlžná istina), tj. bez úrokov z omeškania a nákladov spojených s jej uplatnením, ku dňu 26.09.2018 na účely § 3 ods. 6 ZoDD predstavovala sumu 4.737,71 €. Išlo o nedoplatky správcovi za užívanie bytu v zmysle ročného vyúčtovania za roky 2016, 2017 a neuhradené zálohy za mesiace január až júl 2018 (za 7/2018 splatná do 31.07.2018), ktoré neboli žalované na súde ani vymáhané v exekúcii. Ďalej v časti istiny išlo k rozhodnému dňu o dlžnú sumu 1.190,40 € v zmysle Platobného rozkazu č.k. 7C/317/2015-54 a zároveň o dlžnú sumu 2.073,68 € vymáhanú v exekúcii vedenej u exekútorky JUDr. Lucie Ďuricovej pod č. EX 187/2015. Je teda nesporné, že výška dlhu bez príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva vysoko prevyšovala sumu 2.000,- €, čo je nevyhnutnou podmienkou dražby v zmysle ust. § 3 ods. 6 ZoDD. Dodal, že táto suma čo do istiny, ale i do príslušenstva ďalej do dňa konania dražby narastala, nakoľko žalobkyňa po oznámení o výkone záložného práva neuhrádzala žiadne platby. Pokiaľ ďalej ide o existenciu rozporu s dobrými mravmi, žalovaný 3/ zdôraznil, že omeškanie žalobkyne s platbami správcovi za užívanie bytu je permanentné od roku 2012. Časť dlhu bola predmetom súdneho konania, ďalšia časť tiež a je vymáhaná i v exekúcii a napokon časť dlhu za roky 2016 až doposiaľ nebola uplatnená na súde, nakoľko predchádzajúci postup nepriniesol u žalobkyne očakávaný efekt v podobe vymoženia pohľadávky. Tvrdenia žalobkyne o akomsi primeranejšom postupe, či nevykonaní žiadneho postihu a pristúpení rovno k výkonu záložného práva, sú preto nepravdivé a účelové. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o hrubom, dokonca žalobkyňa uvádza extrémne hrubom nepomere medzi výškou dlhu a hodnotou predmetu zabezpečenia, zvlášť ak na predmete zálohu viazli aj iné pohľadávky, ktoré sa z výťažku dražby uspokojovali. Voľbu dobrovoľnej dražby oproti ďalšiemu súdnemu konania a následne ďalšej exekúcii si navrhovateľ dražby zvolil najmä pre fakt, že exekučné vymoženie pohľadávky od žalobkyne je dlhodobo neúspešné a že pri dobrovoľnej dražbe môže byť pohľadávka vymožená omnoho efektívnejšie v najkratšom možnom čase za vynaloženia nižších nákladov.
28.V následnom stanovisku žalobkyňa zotrvala na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a dodala, že nakoľko dražobník vykonáva činnosť, ktorú v právnom štáte môže vykonávať len nestranný nezávislý súd, musí byť konanie dražobníka bez akýchkoľvek pochybností. V danom prípade tomu tak rozhodne nebolo, pričom bola toho názoru, že pokiaľ by sa dražba plánovala v rámci žilinského kraja, bolo by to akceptovateľné čo do vzdialenosti konania dražby. Taktiež pokiaľ žalovaný tvrdí, že dražbu predmetnej nehnuteľnosti inzeroval v dostatočnom množstve periodík a portálov, je odvolateľka názoru, že vymenované internetové portály a periodiká nečítajú bežní ľudia, ale naopak, tieto slúžia realitným spoločnostiam za účelom obchodovania s vlastnými nehnuteľnosťami. Záverom zopakoval, že v rámci dražby neboli úmyselne doručované písomnosti ohľadne vydraženia nehnuteľnosti.
29.V reakcii na opísané vyjadrenie žalobkyne žalovaný 3/ uviedol, že v priebehu prvostupňového a odvolacieho konania, avšak žalovaný 3/ (okrem zopakovania skorších stanovísk) poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala súdnej kontroly dražby aj návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, kde jej bolo vyhovené a teda bolo nariadené neodkladné opatrenie zakazujúce žalovanému 2/ nakladať s vydraženými nehnuteľnosťami a naviac mu bola uložená aj povinnosť znášať užívanie nehnuteľností žalobkyňou po dobu súdneho sporu (de facto bezodplatne, nakoľko i keď žalobkyňa počas súdneho sporu žalovanému 2/ neuhrádzala žiadne platby, žalovaný 2/ bol nútený znášať užívanie jeho vydražených nehnuteľností žalobkyňou a jej blízkymi osobami). Po uskutočnenej súdnej kontrole napadnutej dražby je však záver taký, že dražba a proces, ktorý jej predchádzal, boli plne v súlade so zákonom, konanie dražobníka bolo zákonné a bez akýchkoľvek pochybností súladné s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a teda žaloba žalobkyne je nedôvodná v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu je žalovaný 3/ toho názoru, že žalobkyňa mala dostatok nástrojov na iniciovanie súdnej kontroly činnosti dražobníka, z ktorých niektoré využila v tomto súdom konaní, avšak s neúspechom. 30.Záverom žalovaný 3/ uviedol, že mu nie je zrejmé, odkiaľ žalobkyňa čerpá informácie, že webové portály a tlačené periodikum spoločnosti REGIONPRESS, s.r.o. „Kysucko-Čadčiansko- Kysuckonovomestsko“ čítajú iní ako „bežní“ ľudia, resp. že ich nečítajú „bežní“ ľudia a zároveň mu ani nie je jasné, kto by mali byť tými „bežnými" ľuďmi a kto sú potom „nebežní“ ľudia. Podstatné však je to, že žalovaný 3/ týmto zverejnením informácií o dražbe (nad rámec zákona č. 527/2002 Z.z., nakoľko
podľa § 11 ods. 4 tohto zákona je dražobník povinný o dražbe informovať len na úradnej tabuli obce a zverejniť oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza) sledoval výlučne to, aby sa o dražbe dozvedel čo najširší okruh potenciálnych záujemcov, za účelom dosiahnutia čo najvyššieho výťažku z dražby.
31.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
- neúspešná - strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
32.V príkrom rozpore s obsahom predostretého odôvodnenia napadnutého rozsudku je odvolacia námietka o jeho nepreskúmateľnosti. Súd prvej inštancie totiž vyčerpávajúcim/podrobným spôsobom a predovšetkým správne zodpovedal všetky v konaní vznesené právne otázky. Až absurdne v danej spojitosti preto vyznieva tvrdenie žalobkyne, že rozsudok „postráda akékoľvek právne posúdenie“. Predmetné tvrdenie signalizuje neoboznámenie sa s obsahom odôvodenia alebo formulárové koncipovanie textu odvolania (čomu nasvedčuje aj argumentačná „chudobnosť“ predloženého opravného prostriedku) zo strany právneho zástupcu žalobkyne, nakoľko nesúlad tohto argumentu s objektívnou realitou je viac než enormný aj z pohľadu (právneho) laika, tobôž osoby znalej (čo len minimálne) práva. 33.Nadväzne je zo strany krajského súdu na mieste konštatovať, že po podrobení odvolaciemu prieskumu si racionálnu a aplikovaným normám korešpondujúcu argumentáciu formulovanú okresným súdom v celom rozsahu osvojil a v podrobnostiach na ňu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
34.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec odvolací súd poznamenáva, že vo všeobecnosti je (síce) náležitým východiskový postulát žalobkyne, v zmysle ktorého (i s poukazom na žalobkyňou citované rozhodnutie Ústavného súdu ČR) je do určitej miery diskutabilný definičný/pojmový znak dobrovoľnej dražby spočívajúci v umožnení zásahu do majetkovej sféry dotknutej osoby bez existencie pohľadávky priznanej vykonateľným súdnym rozhodnutím. Dôsledkom uvedeného je však nevyhnutnosť/potreba dôslednej kontroly (zo strany súdu) dodržania zákonných podmienok/garancií, za ktorých k vykonaniu dražby došlo, pričom žalobkyňa v plnej miere v danej súvislosti prehliada, že podstatou rozsudku súdu prvej inštancie je práve a len vyhodnotenie (v tomto prípade pozitívne), či s ohľadom na opísané východisko sú/boli v konkrétnostiach posudzovanej dražby/veci dodržané všetky záruky preto, aby dražba obstála v teste zákonnosti jej priebehu. 35.Súd prvej inštancie pritom - vo vzťahu k zásadnej odvolacej námietke o mieste konania dražby - pomenoval/označil komplex dôvodov, ktoré vo svojom súhrne presvedčivo opodstatňujú záver, že miesto konania dražby bolo zvolené za legitímnym účelom zabezpečiť čo najviac záujemcov (ktorí skutočne pochádzali z rôznych regiónov) o dražbu (čo je v konečnom dôsledku v prospech žalobkyne), pričom kúpna sila obyvateľstva je v bratislavskom regióne, mimo rámca rozumnej pochybnosti, preukazateľne/ markantne vyššia než v S., súčasne ide o miesto dostupné pre akýchkoľvek záujemcov o takú (nie bežnú/každodennú) skutočnosť, akou je dražba bytu (čoho dôkazom je napokon i miesto trvalého pobytu vydražiteľa), v takej miere, že nespôsobuje sťaženie účasti dražiteľov. Ako správne argumentoval žalovaný 3/, vyslovene účelovým je v danej súvislosti odkaz odvolateľky na rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Cdo58/2018, nakoľko toto (rozhodnutie) smerovalo len k zrušeniu rozsudkov nižších súdov, ktoré (práveže) určili neplatnosť dražby len s poukazom na určitú vzdialenosť draženej nehnuteľnosti od miesta konania dražby, t.j. bez zaoberania sa konkrétnymi okolnosťami danej veci - čo nekorešponduje procesnému stavu súdenej veci. 36.Zotrvanie žalobkyne sa svojom stanovisku, v zmysle ktorého dražiteľ mal určiť miesto dražby s ohľadom na regionálnu vzdialenosť/prepojenosť nie je spôsobilé kvalifikovane vyvrátiť/spochybniť racionálne vystavané dôvody (vyššie prezentovanej) konštrukcie/úvahy okresného súdu. Inými slovami, v porovnaní s vecnými dôvodmi vyslovenými súdom prvej inštancie postráda odmietavý postoj žalobkyne reálny základ. Žalobkyňa totiž nepreukázala, že by miesto konania dražby bolo motivované iným cieľom, než dosiahnuť vyšší počet záujemcov o dražby, resp. realizovať dražbu vo finančne najstabilizovanejšom regióne Slovenska, t.j. so snahou maximalizácie úspešnosti/výnosu dražby a naopak, žalobkyňa nepreukázala, že by v prípade konania dražby v regióne S. boli dané predpoklady pre vyššiu úspešnosť dražby. Fakticky nepochopiteľným je v danej spojitosti argument žalobkyne, že zvolený miestom dražby bola vylúčená účasť „širšej verejnosti“.
37.Obdobne atribúty ignorovania/prehliadania súdom predostretých dôvodov rozhodnutia vykazuje odvolacia námietka o údajnej absencii vysporiadania sa s tvrdením o rozpore s dobrými mravmi (resp. s námietkou, že dobrovoľná dražba je až poslednou možnosťou uspokojenia práv veriteľa). Odvolaciemu súdu preto neostáva len upriamiť pozornosť žalobkyne na bod 14 tohto odôvodnenia, obsahujúci zhrnutie
- odvolateľkou žiadnym konkrétnym spôsobom nespochybnenej - právnej argumentácie okresného súdu k tejto právnej otázke, s ktorým hodnotením sa odvolací súd stotožňuje. Na uvedenom mieste sa nachádza aj odpoveď na argument žalobkyne o zásahu do jej práva vlastniť majetok, keďže žalobkyňa zjavne opomína dlhodobú históriu svojho neplatičstva, neúspešnú exekúciu a explicitné zákonné oprávnenie (t.j. právny základ vylučujúci nezákonnosť zásahu) vlastníkov bytov iniciovať (za takýchto podmienok) dražbu bytu.
38.Relevantnú právnu súvislosť s predmetom sporu - neplatnosťou dražby - postráda odvolacia námietka smerujúca voči osobe vydražiteľa (z titulu predmetu/druhu jeho podnikateľskej činnosti - reality). Žalovaný 2/ totiž nespadá do okruhu osôb vylúčených - na rozdiel od žalobkyne (preto je zavádzajúcim aj jej argument, že z dôvodu zvoleného miesta konania dražby bola vylúčená jej možnosť dražiť danú nehnuteľnosť) - z možnosti účasti na dražbe. Okolnosť, že žalovaný 2/ vlastní realitnú kanceláriu, ho nediskvalifikuje z možnosti nadobudnúť vlastníctvo príklepom v rámci dobrovoľnej dražby. Neobhájiteľným je preto zámer hľadať v tejto skutočnosti dôvod neplatnosti dražby.
39.Len maximálne všeobecným spôsobom - tvrdením, že predmet dražby má vyššiu cenu - sa odvolateľka snaží spochybniť výsledok dražby. Už okresný súd ju totiž upozornil, že vo vzťahu k tomuto tvrdeniu nepredložila žiaden dôkaz. Krajský súd tu dodáva, že obhliadka nehnuteľnosti za účelom jej ohodnotenia nebola uskutočnená, nakoľko žalobkyňa byt nesprístupnila ani po predchádzajúcej písomnej výzve. Znalec tak pri ohodnotení postupoval na základe dostupnej dokumentácie (§ 12 ods. 3 ZoDD). Okrem toho, podľa § 12 ods. 5 ZoDD môže vlastník predmetu dražby do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Žalobkyňa sa však svojim konaním, keď na adrese svojho bydliska nepreberala písomnosti vrátane znaleckého posudku, pripravila o možnosť oboznámiť sa so znaleckou hodnotou nehnuteľnosti, vzniesť dražobníka námietku proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom.
40.Napokon správnou je aj úvaha žalovaného 3/ (bod 30 tohto odôvodnenia) v súvislosti s námietkou odvolateľky o charaktere periodík/médií - že tieto nie sú pre „bežných“ ľudí - v rámci ktorých bola posudzovaná dražba inzerovaná. Žalobkyňa totiž skutočne nevysvetlila (a ani odvolací súd takúto skutočnosť nevzhliadol) v čom by podľa nej mal spočívať výnimočný/osobitný charakter týchto tlačív/ portálov, ktorý by ich mal vylučovať z vhodnosti pre inzerovanie (odhliadnuc od toho, že je to už nad rámec vyžadovaný zákonom - § 11 ods. 4 ZoDD) oznámenia o dobrovoľnej dražbe (predovšetkým periodikum spoločnosti REGIONPRESS, s.r.o. „Kysucko-Čadčiansko-Kysuckonovomestsko“ sa totiž na tento účel javí ako ideálne).
41.Uvedené vo svojom súhrne viedlo odvolací súd k potvrdeniu meritórneho výroku. 42.Závislý výrok o aplikácii princípu úspechu ako i zásady hospodárnosti vo vzťahu k trovám prvoinštančného konania nebol žiadnou zo sporových strán osobitne spochybnený a zodpovedá relevantným procesným okolnostiam. 43.Rovnako sú opodstatnenými nadväzujúce výroky o zrušení účinkov neodkladného opatrenia a o trovách toho štádia súdneho konania.
44. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má svoj základ v ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľka - žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikla povinnosť nahradiť protistrane - žalovanému 3/ - odvolacie trovy v plnom rozsahu. O konkrétnej výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP. Žalovaným 1/ a 2/ v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, čo opodstatňuje súhrnný výrok o nepriznaní predmetného presného nároku vo vzťahu medzi nimi a žalobkyňou.
45.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.