Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/31/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, , Bratislava, proti žalovanému: L. J., trvale bytom X. XXX/XX, K., o zaplatenie 1.824,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. februára 2020, č.k. -91, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku III. a v závislom výroku IV. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 801,48 eur s príslušenstvom zastavil, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 359,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20.2.2016 do zaplatenia s tým, že na zaplatenie tohto plnenia súd povolil žalovanému splátky vo výške 22 eur mesačne, pričom posledná splátka bude vo výške 7,21 eur, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s obmedzením, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom IV. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 19,14 % trov konania. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.824,10 eur s príslušenstvom, nakoľko so žalovaným uzatvoril jeho právny predchodca zmluvu o pôžičke, ktorú žalovaný porušil tým, že ju nesplácal, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a žiadal dlžnú sumu zaplatiť, a k jej zaplateniu žalovaným nedošlo. Súd konanie zastavil výrokom I. z dôvodu, že žalobca v tejto časti žalobu zobral späť, nakoľko žalovaný túto žalovanú sumu uhradil. V zostávajúcej časti žalobe sčasti vyhovel. Zmluvu o pôžičke považoval za zmluvu majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy. Túto následne podrobil prieskumu, či obsahuje povinné náležitosti v zmysle o spotrebiteľských úveroch (ďalej ako „“). Dospel k záveru, že v zmluve absentuje údaj v zmysle , a to uvedenie priemernej RPMN. Tá bola v zmluve podľa súdu uvedená v nesprávnej výške. Pre absenciu tejto obligatórnej náležitosti posúdil úver poskytnutý žalobcom žalovanému ako bezúročný a bezpoplatkový podľa . Navyše konštatoval, že zmluvné ustanovenie o riadnom úroku úveru je podľa neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Úrok dojednaný v sadzbe 30,32 % ročne podľa súdu prevyšuje viac ako dvojnásobne priemernú mieru úrokov pri obdobných spotrebiteľských úveroch poskytnutých v danom čase; vychádzal pri tom zo štatistického

prehľadu priemerných úrokových mier uverejnených Národnou bankou Slovenska, z ktorých plynula priemerná úroková sadzba na rovnaké úvery vo výške 12,46 %. Preto dôvodil, že dohoda o výške úrokov je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (v zmluve neboli dojednané žiadne poplatky). Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd žalobcovi priznal iba rozdiel medzi poskytnutou istinou vo výške 2.400 eur a celkovou úhradou zo strany žalovaného vo výške 2.040,79 eur, teda sumu vo výške 359,21 eur. Plnenie v splátkach odôvodnil súd sociálnym stavom na strane žalovaného, ktorý je dôchodca v nepriaznivej zdravotnej situácií, pričom súd vychádzal i z dohody o splácaní v splátkach uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej samotný žalobca súhlasil so splátkami vo výške 22,20 eur. Žalobcovi súd priznal i zákonný úrok z omeškania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti zamietajúcej časti žaloby (výrok III.) a proti náhrade trov konania (výrok IV.). Namietal, že súd nesprávne posúdil úver ako bezúročný, keď výšku RPMN uvedenú v zmluve označil za nesprávnu. Súd použil na zistenie RPMN nesprávne údaje zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 31.12.2014. Zmluva o úvere, z ktorej nároky sú predmetom tohto sporu, bola uzavretá dňa 16.1.2015. V tom čase ešte neboli MF SR zverejnené údaje za 4. štvrťrok 2014, preto jeho právny predchodca postupoval v súlade so zákonom podľa údajov zverejnených v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2015 so stavom ku dňu 30.9.2014. Výška priemernej hodnoty RPMN pre spotrebiteľské úvery od 1.500 eur do 6.500 eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s § 21 ods. 2 zákona spotrebiteľských úveroch v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 30.9.2015 predstavovala 18,66 % tak, ako je to uvedené aj v úverovej zmluve. Nesprávne považoval žalobca aj právne posúdenie dojednaného zmluvného úroku 30,32 % ročne ako neplatné pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Dojednaný zmluvný úrok predstavuje jedinú odplatu za poskytnutie úveru. Podľa v spojení s a Nariadenia vlády SR č. v zneniach účinných v čase uzavretia zmluvy najvyššia prípustná výška odplaty predstavuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých úverov. Výška priemernej hodnoty RPMN pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 30.9.2014 predstavovala 15,16 % ročne. Najvyššia prípustná výška odplaty tak predstavovala 30,32 % ročne, čo je aj výška dojednaného zmluvného úroku. Keďže ten bol dojednaný v súlade so zákonom, je vylúčené, aby bol označený za v rozpore s dobrými mravmi, a jeho dojednanie je tak platné. Správnym posúdením veci by súd žalobe vyhovel aj v zamietnutej časti. Žiadal na tomto základe, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť mu istinu vo výške 663,41 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 20.2.2016 do zaplatenia, a to v splátkach po 22 eur mesačne splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, a výrok o náhrade trov konania aby zmenil tak, že mu prizná právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 91,88 %.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že dlžnú sumu 1.824,10 eur spláca.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu, vo výroku III. a v závislom výroku IV. o trovách konania podľa potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. odvolaním napadnutý nebol, preto je v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

6. Žalobca v podanom odvolaní zastával názor, že zmluvné dojednanie o úrokoch nie je pre rozpor s dobrými mravmi neplatné. Pred odvolacím súdom preto stála otázka, či možno zmluvne dojednané úroky považovať rozporné s dobrými mravmi, a preto neplatné v zmysle .

7. S názorom odvolateľa sa odvolací súd nestotožňuje. Úroková sadzba dojednaná v zmluve predstavovala 30,32 % ročne. Správne mal súd prvej inštancie za preukázané, že priemerná miera úrokov poskytovaných peňažnými ústavmi v rozhodnom čase predstavovala 12,46 %.

8. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí z 15.12.2004, sp. zn. , výstižne spresnil, čo sa rozumie dobrými mravmi a aký súvis majú dobré mravy s neprimerane vysokými dojednanými úrokmi pri peňažnej pôžičke. „Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je vlastný všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúce podstatné historické tendencie sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke dojednané neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§ 39 Obč. zák.), a to buď pre rozpor so zákonom (ak predstavuje naplnenie skutkovej podstaty trestného činu úžery, prípadne iného trestného činu) alebo pre rozpor s dobrými mravmi (v ostatných prípadoch).“

10. Zhodne sa k tejto otázke stavia i slovenská judikatúra, podľa ktorej dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2009, sp. zn. , zo dňa 26.4.2012, sp. zn. ). Rovnako odvolací súd súhlasí s názorom, podľa ktorého „pri nebankových subjektoch (pričom v prejednávaom prípade úver poskytoval právny predchodca žalobcu, banka, avšak tento záver platí tým viac pre banku - pozn. odvolacieho súdu), ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk“ (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2020, sp. zn. ).

11. Tieto závery musia byť pretavené do hodnotenia odvolacej námietky žalobcu. Dojednané úroky, ktoré sú dvojnásobné oproti priemernej úrokovej miere poskytovanej peňažnými ústavmi v rozhodnom období, sú bez pochýb neprimerane vysoké, odporujúce dobrým mravom, a preto podľa neplatné. Na tomto závere nič nemení ani odvolacia námietka žalobcu poukazujúca na a ani fakt, že zmluvné strany sa na výške tohto úroku dohodli.

12. Vzhľadom na záver o neplatnosti zmluvného dojednania v časti úrokov odvolací súd potvrdil zamietnutie žaloby, teda správne súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti presahujúcej istinu úveru (výrok III.). Z dôvodu hospodárnosti konania sa odvolací súd nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami žalobcu vzťahujúcimi sa k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nakoľko úver je nutné považovať pre vyššie konštatované závery za bezúročný (pričom okrem úroku 30,32 % ročne žiaden iný úrok a poplatok dojednaný nebol).

13. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a v závislom výroku IV. o trovách konania ako vecne správne potvrdil ( ).

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie ( ).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).