Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-12-2020.pdf
PDF · 116.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14Cb/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu Spolu pre Bystricu so sídlom Centrum 26/31, 017 01 Považská Bystrica, IČO 42 275 318, zastúpeného JUDr. Martinom Bickom, advokátom so sídlom Dukelská 972/7-3, 017 01 Považská Bystrica proti žalovanému MT interier, s.r.o. so sídlom Farská 1742, 018 61 Beluša, IČO 46 088 164, zastúpenému Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín o zaplatenie 8 457,58 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6 730,07 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 59,14% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8 457,58 € a trovy konania. Žalobca tvrdil, že:
- N.. V.Z. I. bola od 19.6.2006 na základe kúpnej zmluvy a tiež na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.9.2018 s dnes už bývalým manželom K. I. podielovým spoluvlastníkom parciel č. XXXX/XX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, dielne súp.č. XXXX a garáže bez súp. čísla
- rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 11P/185/2015-37 zo dňa 20.1.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.3.2016, bolo manželstvo spoluvlastníkov K. I. a V. I. rozvedené
- podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva rozvodom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
- k vyporiadaniu BSM došlo uzavretím zmieru dňa 4.6.2019 uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 3C/6/2019-65 zo dňa 4.6.2019 tak, že spoluvlastnícky podiel v označených nehnuteľnostiach pripadol do výlučného vlastníctva K. I.
- podľa § 150 Občianskeho zákonníka tak od zániku BSM rozvodom (17.3.2016) do jeho vyporidania zmierom (4.6.2019, kedy nadobudol K. I. spoluvlastnícky podiel v popísaných nehnuteľnostiach do výlučného vlastníctva) bol spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach v režime podielového spoluvlastníctva tak, že 1/4-inu k celku vlastnila V. I. a jednu 1/4-inu k celku vlastnil K. I.
- žalovaný uvedené nehnuteľnosti využíva ako svoje sídlo a prevádzku stolárskej dielne od 14.3.2011 bez existencie platnej nájomnej zmluvy či iného právneho titulu, ktorý by ho oprávňoval k užívaniu
- takýmto spôsobom od 17.3.2016 (zánik BSM) do 4.6.2019 (vyporidanie BSM) sa žalovaný obohacoval na úkor podielovej spoluvlastníčky V. I.
- výška bezdôvodného obohatenia bola 10 509 € ročne, resp. na 1/4 podiel spoluvlastníčky N.. V. I. výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 2 627,25 € ročne
- ku skončeniu bezdôvodného obohacovania došlo až uzavretím zmieru dňa 4.6.2019, ktorým sa rozhodlo o tom, že spoluvlastnícky podiel pripadá v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného C. K. I.
- výška bezdôvodného obohatenia od 17.3.2016 (zánik BSM) do 4.6.2019 (vyporiadanie BSM) za 1 175 dní bezdôvodného obohacovania predstavuje sumu 8 457,58 €
- V. I. svoju pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia dňa 1.10.2019 postúpila na žalobcu (č.l. 1)
- pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že mu nebolo oznámené postúpenie pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky bolo relevantne vykonané zo strany pôvodného veriteľa písomne na adresu žalovaného, a to dňa 1.10.2019
- odpor je bez vecného odôvodnenia, keď na jednej strane žalovaná vznáša námietku premlčania a na druhej strane pohľadávku neuznáva v celom rozsahu
- pokiaľ žalovaný odpor odôvodňuje aj tým, že schváleným zmierom uznesením Okresným súdom Považská Bystrica sp.zn. 3C/6/2019 zo dňa 4.6.2019 malo dôjsť k vyporiadaniu aj tohto záväzku, takéto tvrdenie je nesprávne a zavádzajúce, pretože stranou zmieru v žiadnom prípade nebol žalovaný
- odpor bol podaný neoprávnenou osobou, keďže priložené splnomocnenie zo dňa 13.12.2019 udelené advokátskej kancelárii nebolo v zákonom predpísanej forme podľa § 125 C.S.P. v spojení s § 35 a nasl. zákona o e-Governmente prevedené formou zaručenej konverzie z listinnej formy do elektronickej a teda neobsahovalo žiadny záznam o zaručenej konverzii (osvedčovaciu doložku, § 37 ods.1 zákona o e-Governmente). Toto bolo len obyčajne naskenované do súboru príponou pdf, nie asice, čo je súbor, ktorý bol vyhotovený zaručenou konverziou.
- podanie ako také a aj samotný odpor teda podala osoba bez oprávnenia konať za žalovaného a bez oprávnenia takéto podanie podpísať a podať, nakoľko predmetné splnomocnenie nespĺňa zákonom predpísanú formu
- podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 342/2018 ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia, citované ustanovenie vyžaduje na dokumente preukazujúcom oprávnenie konať v mene inej osoby autorizáciu splnomocniteľom, keďže iba autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal. Ak splnomocniteľ nedisponuje možnosťou autorizácie, t.j. elektronického podpísania, za účelom zachovania právnych účinkov pôvodného listinného splnomocnenia a jeho použiteľnosti pri vykonávaní úkonov v mene oprávneného ako účastníka konania ostáva jedinou možnosťou vykonanie zaručenej konverzie splnomocnenia opatreného vlastnoručným podpisom splnomocniteľa z listinnej podoby do elektronickej podľa § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente tak ako ju definuje § 35 ods. 2 zákona o e-Govemmente (č.l. 51).
2. Žalobca ako dôkaz označil uznesenie tunajšieho súdu č.k. 3C/6/2019-65, kúpne zmluvy, odborné vyjadrenie, rozsudok tunajšieho súdu č.k. 11P/185/2015-37, potvrdenie o pridelení identifikačného čísla, stanovy žalobcu, zmluvu o postúpení pohľadávky, LV č. XXXX, oznámenie o postúpení pohľadávky a navrhol výsluch svedkyne I..
3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.
4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a tvrdil, že:
- žalovaný ku dňu doručenia platobného rozkazu sp.zn. 20Up/1200/2019 zo dňa 12.12.2019 nemal vedomosť o postúpení pohľadávky na nového veriteľa
- oznámenie o postúpení pohľadávky mu nebolo oznámené ani pôvodným veriteľom, ani veriteľom novým
- návrh na vydanie platobného rozkazu bol teda podaný predčasne z dôvodu, že v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu nebola voči jeho osobe zmluva o postúpení pohľadávky účinná, a teda v tomto čase nebol žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu
- pokiaľ sa žalobca sa domáha dlžnej sumy za obdobie od 17.3.2016 do 4.6.2019, žalovaný vznáša námietku premlčania minimálne časti údajného záväzku, ktorý mal vzniknúť za obdobie od 17.3.2016 (zánik BSM) do 12.11.2017 (uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty)
- pôvodná veriteľka sa musela o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť okamihom vyhlásenia rozsudku o rozvod manželstva a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie minimálne vo výške 4 354,75 € je premlčaný
- nárok bol plne uspokojený v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď predmetom tohto konania bol všetok majetok a všetky majetkové práva pôvodného veriteľa a žalovaného. Podľa schváleného zmieru bol žalovaný povinný zaplatiť pôvodnej veriteľke sumu 21 500 €, pričom žalovaný má za to, že v tejto sume sú zahrnuté akékoľvek nároky pôvodnej veriteľky vo vzťahu k žalovanému.
- existuje právny dôvod, na základe ktorého žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť - a to nájomná zmluva č. 2011/01 zo dňa 1.4.2011, kde ako prenajímateľ je uvedený K. I. a V. I. (pôvodný veriteľ) a nájomca je žalovaný
- žalovaný počas trvania nájomného vzťahu plnil všetky záväzky z tejto zmluvy vyplývajúce. Nájomné plnil prenajímateľovi v zmysle článku IV. nájomnej zmluvy, pričom na základe tohto ustanovenia nie je určené, ktorému z prenajímateľov bol povinný plniť. Vzhľadom k skutočnosti, že za obdobie, za ktoré žalobca požaduje zaplatenie dlžnej sumy, nemal žalovaný a pôvodná veriteľka vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, aj toto nájomné uhradené v prospech ktoréhokoľvek z prenajímateľov bolo predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V spojení so súdom schváleným zmierom, podľa ktorého sú všetky hnuteľné (vrátane všetkých pohľadávok) aj nehnuteľné veci týmto zmierom vyporiadané, nemá následne žalobca žiadny právny nárok na zaplatenie akýchkoľvek finančných prostriedkov (č.l. 69).
- oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 1.10.2019 nebolo žalovanému nikdy doručené
- žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo do sféry poznania žalovaného
- žalovanému vôbec nie je zrejmé, prečo by v rámci svojej procesnej obrany nemohol zároveň neuznať celý záväzok a vzniesť námietku premlčania voči časti záväzku. V tvrdení žalobcu absentuje akákoľvek relevantná argumentácia, prečo práve z dôvodu, že žalovaný namieta premlčania a zároveň neuznáva záväzok v celom rozsahu, treba takýto odpor považovať za odpor bez vecného odôvodnenia. Žalovaný má za to, že žalobca vo vzťahu k vyššie uvedenému ničím neargumentuje práve pre to, že to ani nie je možné a jeho tvrdenie je samo o sebe nelogické.
- je síce pravdou, že žalovaný nie je stranou predmetného zmieru, avšak v zmysle nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi pánom I. a pani I. (postupca) ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom je zrejmé, že žalovaný mal povinnosť platiť nájomné vo výške 50 € mesačne do rúk prenajímateľa. Keďže nie je špecifikované, k rukám ktorého s prenajímateľov je žalovaný povinný nájomné plniť, môže tak spraviť k rukám ktoréhokoľvek prenajímateľa. Takto žalovaný aj konal a nájomné plnil k rukám prenajímateľa pána I.. Keďže v čase do uznesenia sp.zn. 3C/6/2019 zo dňa 4.6.2019 nemali pán I. a pani I. vyporiadné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, toto nájomné ako pohľadávka bolo súčasťou masy patriacej do BSM.
- podľa predmetného uznesenia strany prehlásili, že týmto zmierom sú vyporiadané všetky ich hnuteľné aj nehnuteľné veci patriace do BSM. Medzi pánom I. a pani I. boli všetky veci a práva patriace do BSM vysporiadané. Žiadna pohľadávka ako aktívum BSM v konaní nebola spomínaná a keďže strany prehlásili, že všetky práva a veci vyporiadavajú, má za to, že pohľadávka neexistovala, lebo ju pani I. nezahrnula do BSM. Keďže žalovaný nájomné plnil riadne jednému s prenajímateľov - pánovi I., pričom toto nájomné bolo súčasťou BSM a toto BSM bolo následne vysporiadané, pani I. nedisponovala pohľadávkou voči žalovanému, a teda na žalobcu ani nemala akú pohľadávku postúpiť. Pohľadávka, ktorej zaplatenie sa žalobca v tomto konaní domáha, teda nikdy neexistovala a nemohla byť ani platne postúpená. Z tohto dôvodu žalovaný aj poukazoval v podanom odpore na predmetné uznesenie (č.l. 77).
5. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 4 a ako dôkaz označil nájomnú zmluvu č. 2011/01 a navrhol výsluch p. I. a p. Č..
6. Súd považuje za preukázané, že V. I. a K. I. ako kupujúci dňa 10.5.2005 uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci odpredali K. I. a V. I. do BSM 1/2-icu dielne súp.č. XXXX, 1/2-icu dielne súp.č. XXXX a 1/2-icu parciel J.-P. Č.. XXXX/XX a č. XXXX/XXX, všetko k.ú. D. (č.l. 12). Súd považuje za preukázané aj to, že K. I. a V. I. kúpnou zmluvou zo dňa 12.6.2008 od predávajúceho kúpili do BSM 1/2-icu parc.č. XXXX/XXX k.ú. D. (č.l. 14). Súd považuje za preukázané aj to, že tunajší súd rozsudkom č.k. 11P/185/2015-37 rozviedol manželstvo K. I. a V. I.; predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2016.
Súd považuje za preukázané aj to, že tunajší súd uznesením č.k. 3C/6/2019-65 zo dňa 4.6.2019 schválil zmier, ktorým si V. I.Č. a K. I. vyporiadali BSM tak, že do výlučného vlastníctva K. I. pripadla 1/2-ica parc.č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, dielne súp.č. XXXX a obchodný podiel v žalovanom s tým, že K. I. sa zaviazal zaplatiť V. I. 21 500 €. Bývalí manželia zároveň prehlásili, že zmierom sú vysporiadané všetky hnuteľné aj nehnuteľné veci patriace do BSM. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.6.2019. Súd považuje (odborným vyjadrením X.. K. I.) za preukázané aj to, že celková výmera dielne súp.č. XXXX a garáže je 328,42 m2, že odhadované ročné nájomné je 32 €/m2/rok a že teda celkové nájomné je 10 509 € ročne. Súd považuje za preukázané aj to, že V. I. ako postupca dňa 1.10.2019 postúpila na žalobcu pohľadávku vo výške 8 457,58 € voči žalovanému. Súd považuje (listom vlastníctva) za preukázané aj to, že ku dňu 11.11.2019 bol spoluvlastníkom parciel J.-P. Č.. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a dielne so súp.č. XXXX K. I. v podiele 1/2-ica a O. Č. v podiele 1/2-ica.
7. Súd považuje za preukázané aj to, že Advokátska kancelária Koncová & partners, s.r.o. dňa 24.7.2018 splnomocnila Mgr. Tomáša Ješka na podpisovanie elektronických podaní (č. l. 72).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný dňa 13.12.2019 splnomocnil Advokátsku kanceláriu Koncová & partners, s.r.o. k zastupovaniu vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 20Up/1200/2019. Súd považuje za preukázané aj to, že odpor podpísal dňa 20.12.2019 Tomáš Ješko.
8. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odsekoch 2 a 5 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie X.. I., súd mu uveril, nakoľko žalovaný tento dôkaz nespochybnil (žalovaný výslovne uviedol, že on sa k odbornému vyjadreniu nevyjadruje - viď č.l. 90pv). Pokiaľ ide o výsluch svedkyne I., súd jej uveril. Jadrom výpovede svedkyne I. totiž bolo to, či podpis na nájomnej zmluve je alebo nie je jej - a k tomu sa predsa najlepšie vie vyjadriť práve tá osoba, o ktorej podpis by malo ísť - t.j. svedkyňa. V zmysle horeuvedej úvahy (že k tomu, či ide alebo nejde o podpis osoby, sa najlepšie vie vyjadriť práve osoba, o ktorej podpis má ísť) súd potom neuveril výpovedi p. I., nakoľko aj tento sa primárne vyjadroval práve k tomu, či ide o podpis p. I.R.Č.. Pokiaľ ide o výsluch p. Č., žiada sa uviesť, že pokiaľ tento uzatvoril ako fyzická osoba nájomnú zmluvu so žalovaným, táto skutočnosť ešte neznamená, že aj p. I. uzatvorila nájomnú zmluvu so žalovaným; rovnako tak skutočnosť, že jemu žalovaný vypláca nájomné, neznamená, že toto vyplácal aj p. I.. Pokiaľ ide o „Nájomnú zmluvu č. 2011/01“ (č.l. 70), súd neuveril, že táto bola podpísaná práve dňa 1.4.2011. Žalobca totiž poprel pravosť a pravdivosť predloženej písomnej nájomnej zmluvy (viď č.l. 90) a bolo teda na žalovanom, aby preukázal, že nájomná zmluva bola skutočne podpísaná už pred rozvodom manželstva manželov I.. Súd pritom prihliadol aj na to, že podpis na nájomnej zmluve sa odlišuje od podpisu p. I. na kúpnej zmluve z 12.6.2008 (viď č.l. 14pv) a od jej podpisu na zmluve o postúpení pohľadávky (č.l. 23). Súd neuveril ani tomu, že v priebehu rokov 2011 až 2018 žalovaný vyplácal p. I. každý mesiac 50 €, resp. každý rok 600 €. Autorom výdavkových a príjmových pokladničných dokladov sú totiž žalovaný a jeho spoločník (ktorí majú eminentný záujem na výsledku sporu), a teda neexistuje žiadna istota, že predmetné sumy boli p. I. vyplatené. Žalovaný mal pokladničné doklady validovať tým, že by predložil účtovné knihy, v ktorých eviduje prípadné vyplatenie nájomného (takýto dôkaz navrhol žalobca) - žalovaný však súdu príslušné účtovné knihy, resp. zostavy nepredložil. V tomto smere sa žiada poukázať aj na to, že v rokoch 2016, 2017 a 2018 už bolo manželstvo p. I. rozvedené a bolo by teda namieste, aby p. I. polovicu údajne vyplatených prostriedkov poskytol svojej bývalej manželke. Práve pri prípadnom vyplácaní polovice týchto prostriedkov by pritom mohla vzniknúť listina, v ktorej by p. I. potvrdila prijatie polovice nájomného, čo by však spoľahlivo preukázalo aj to, že žalovaný nájomné vypláca a teda aj to, že 1.4.2011 bola uzatvorená nájomná zmluva. Keďže však p. I. nevyplácal p. I. polovicu nájomného, je dôvod pochybovať o tom, že žalovaný nájomné skutočne vyplácal.
Pokiaľ ide „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ (č.l. 53), v súvislosti s touto listinou sa žiada uviesť, že žalobca nepreukázal, že táto listina bola zaslaná na adresu žalovaného a teda nie je preukázané, že žalovaný bol o postúpení pohľadávky notifikovaný.
9. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko strany ďalšie dôkazy nenavrhli. Pokiaľ žalobca ako dôkaz navrhol „doklady o tom, ako žalovaný o nájomnom účtoval“ - t.j. účtovné knihy žalovaného (č.l. 91), súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko žalovaný tieto listiny nepredložil (viď č.l. 93). Súd pritom žalovaného nedonucoval k predloženiu týchto listín, nakoľko ich predloženie bolo výlučne v záujme žalovaného, ktorý sa ale zjavne rozhodol, že tieto listiny nepredloží.
10. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
11. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právna predchodkyňa žalobcu bola od 17.3.2016 do 4.6.2019 spoluvlastníčkou dielne so súp.č. XXXX a parciel J.-P. Č.. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, všetko k.ú. D.. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že pokiaľ ide o charakter tohto spoluvlastníctva v horeuvedenom období, išlo o spoluvlastníctvo sui generis (t.j. nešlo ani o podielové, ale ani o bezpodielové spoluvlastníctvo - viď rozhodnutie sp.zn. 3Cz 51/1980).
12. Napriek tomu, že právna predchodkyňa žalobcu bola spoluvlastníčkou horeuvedených nehnuteľností (a podľa § 144 Občianskeho zákonníka tak bola oprávnená tieto veci užívať), v konaní bolo nesporné, že v skutočnosti predmetné nehnuteľnosti užíval žalovaný. Ak však určitá osoba užíva cudziu vec bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho na užívanie veci, súdna prax sformulovala názor, že v takom prípade dochádza k bezdôvodnému obohateniu (viď napr. rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/52/2005). Vzhľadom na horeuvedené potom súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie.
13. Pokiaľ ide o výšku tohto bezdôvodného obohatenia, súdna prax vychádza z toho, že táto zodpovedá obvyklému nájomnému za obdobnú nehnuteľnosť. Pretože v konaní nebolo sporné, že výška obvyklého nájomného za obdobné nehnuteľnosti je 10 509 € ročne (takáto výška bola dokonca preukázaná odborným vyjadrením), súd dospel k záveru, že žalobca má vzhľadom na výšku spoluvlastníckeho podielu V. I. (1/4-ina) nárok na 2 627,25 € ročne, čo za obdobie od 17.3.2016 do 4.6.2019 prestavuje celkom 8 457,58 € (2 627,25 € deleno 365 dní x 1 175 dní).
14. Pretože však žalovaný vzniesol námietku premlčania, žalobcovi nebolo možné priznať celých týchto 8 457,58 € - a to z dôvodu že právo žalobcu na sumu 1 727,51 € sa premlčalo. Pokiaľ ide o premlčanie bezdôvodného obohatenia, z § 107 Občianskeho zákonníka vyplýva, že takéto právo sa premlčí v dvojročnej subjektívnej lehote, najneskôr však v trojročnej objektívnej lehote. Pokiaľ ide o dvojročnú premlčaciu dobu, táto začína plynúť v momente, keď ochudobnený nadobudne vedomosť:
- o rozsahu bezdôvodného obohatenia a zároveň
- o osobe obohateného (NS ČR sp.zn. 30Cdo/2758/2006). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že p. I. sa o rozsahu bezdôvodného obohatenia dozvedela až z odborného vyjadrenia X.. K. I.. Pretože toto odborné vyjadrenie bolo vypracované v júni 2019, subjektívna premlčacia doba začala plynúť až v júni 2019. Z hľadiska subjektívnej premlčacej doby teda bola žaloba podaná včas. Hoci je nepochybné, že p. I. si mohla dať odborné vyjadrenie vypracovať už skôr, táto skutočnosť je irelevantná - v zmysle konštantnej judikatúry sa totiž vyžaduje skutočná vedomosť oprávneného a teda nestačí to, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti aj skôr (rozsudok NS ČR sp.zn. 28Cdo/3914/2012).
Právo žalobcu sa však predsa len čiastočne premlčalo - a to v dôsledku uplynutia tzv. objektívnej premlčacej doby. Žalobca sa totiž v konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia aj za obdobie od 17.3.2016 do 11.11.2016. K bezdôvodnému obohateniu za tieto dni teda došlo v období od 17.3.2016 do 11.11.2016 a žalobu bola teda treba podať najneskôr 11.11.2019. Žaloba však bola podaná až 12.11.2019 (viď č.l. 25), a teda právo na vydanie toho bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo do 11.11.2016, sa premlčalo. Súd preto žalobu čo do zaplatenia sumy 1 727,51 € zamietol (denné „nájomné“ 2 627,25 € deleno 365 dní, t.j. 7,1979 € za obdobie od 17.3.2016 do 11.11.2016 - t.j. za 240 dní). Pokiaľ žalovaný v súvislosti so subjektívnou premlčacou dobou tvrdil, že pôvodná veriteľka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela v deň vyhlásenia rozsudku o rozvode, s týmto názorom sa nemožno stotožniť. Rozsudok o rozvode bol totiž vyhlásený 20.1.2016 a je teda vylúčené, aby už v januári 2016 V. I. vedela o tom, že napr. v marci 2016 bude niekto užívať dielňu, ktorej je spoluvlastníčkou. Vedomosť o tom, že niekto niečo užíval totiž možno získať až potom, ako sa užívanie zrealizovalo. Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby nepostačuje iba vedomosť o totožnosti obohateného, ale k tejto vedomosti musí pristúpiť aj vedomosť o výške obohatenia. V súvislosti s námietkou premlčania sa žiada uviesť aj to, že na posúdenie takejto námietky sú takmer vždy potrebné aj poznatky o rôznych skutkových okolnostiach - napr. práve o tom, kedy oprávnený zistil údaj o výške obohatenia. Dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutkových okolností má pritom ten, kto námietku premlčania vzniesol - t.j. žalovaný. V súdenej veci však žalovaný nepreukázal, že by p. I. vedela o výške obohatenia už pred júnom 2019.
15. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti (aj v období od 17.3.2016 do 4.6.2019) užíval na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2011, žalobca poprel pravosť a pravdivosť predloženej písomnej nájomnej zmluvy (viď č.l. 90).
Z rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Cod/13/2009 vyplýva, že v prípade popretia listinného dôkazu protistranou dôkazné bremeno leží na tom, kto z listiny vyvodzuje pre neho priaznivé dôsledky. Keďže z predmetnej nájomnej zmluvy by vyplývali priaznivé následky pre žalovaného (lebo v prípade preukázania existencie titulu, ktorý ho oprávňuje na užívanie cudzej nehnuteľnosti, by nemusel vydať bezdôvodné obohatenie), je to žalovaný, kto musí preukázať, že nájomná zmluva je pravá. Preukázať pravosť predmetnej zmluvy je pritom možné tým, že sa preukáže, že zmluvu podpísala aj V. I. (ak by totiž zmluvu skutočne podpísala aj bývalá manželka, bolo by treba vychádzať z toho, že táto svojím podpisom potvrdzuje okrem iného aj to, že nájom má trvať po dobu neurčitú, že nájomné má byť 50 € mesačne a že žalovaný je oprávnený nehnuteľnosti užívať už od 1.4.2011). Za situácie, že bývalá manželka popiera, že by podpis na zmluve bol jej a bez preukázania opaku, však treba vychádzať z toho, že žalovanému dňa 1.4.2011 nevznikol titul na užívanie cudzej nehnuteľnosti. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že to, či je alebo nie je na nájomnej zmluve pravý podpis p. I., je pre účely tohto konania dôležité z hľadiska hodnotenia pravosti listinného dôkazu (na to, aby súd mohol posudzovať to, či nájomná zmluva môže zaväzovať aj manželku, ak zmluvu podpísal iba manžel, totiž musí byť v prvom rade preukázané, že aspoň manžel zmluvu podpísal v čase trvania manželstva
- čo však preukázané nie je). Ak totiž bývalá manželka popiera, že podpis na zmluve je jej, a ak žalovaný nepreukázal, že podpis na zmluve je podpisom p. I., nemožno uveriť tomu, že zmluva bola podpísaná práve 1.4.2011. Ak však nie je preukázané, že zmluva bola podpísaná práve dňa 1.4.2011, neexistuje žiadna istota, že žalovaný mal aj v období od 17.3.2016 do 4.6.2019 titul na užívanie cudzej nehnuteľnosti. Bez tejto istoty však nie je možné vec právne posúdiť tak, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. 16. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že odpor bol podaný neoprávnenou osobou, súd sa s týmto jeho názorom nestotožnil. Nie je totiž potrebné, aby odpor podpísal priamo žalovaný, ale postačí, ak odpor podpíše jeho zástupca. Z obsahu spisu je zrejmé, že zástupcom žalovaného je Advokátska kancelária Koncová & partners, s.r.o. (viď č.l. 71), a teda stačí, ak odpor podpísala táto spoločnosť. Za spoločnosť však nemusia konať iba jej konatelia, ale za túto môže konať aj iná osoba - napr. zástupca. Z obsahu spisu vyplýva, že odpor zaručeným elektronickým podpisom podpísal práve zástupca Advokátskej kancelárie Koncová & partners, s.r.o. - Tomáš Ješko (viď č.l. 74). Podľa názoru súdu teda odpor podpísala osoba oprávnená konať za žalovaného a nie je teda žiadny dôvod na odmietnutie odporu. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že plnomocenstvá udelené žalovaným advokátovi a advokátom Mgr. Ješkovi boli z listinnej formy prevedené formou zaručenej konverzie (viď „Osvedčovacie doložky“ na č.l. 80 a 88), a teda boli splnené aj formálne náležitosti týchto plnomocenstiev. Nie je pritom
relevantné, ak plnomocenstvo s osvedčovacou doložkou bolo súdu predložené až po podaní odporu - v zmysle konštantnej judikatúry totiž stačí, ak zástupca svoje oprávnenie konať za zastúpeného preukáže dodatočne (viď R 12/1985). 17. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nárok pôvodnej veriteľky bol uspokojený v rámci vyporiadania BSM, ani s týmto názorom nemožno súhlasiť. V rámci vyporiadania BSM sa predsa vyporiadavajú iba tie aktíva, ktoré manželia nadobudli počas trvania manželstva. V danom prípade však ide o kvázinájomné za obdobie od 17.3.2016 - t.j. o pohľadávku, ktorá bývalým manželom začal vznikať až po rozvode manželstva a je teda pojmovo vylúčené, že by táto pohľadávka mohla byť vyporiadaná v rámci vyporiadania BSM.
18. Pokiaľ ide o právny názor žalovaného, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný z dôvodu, že žalovaný nebol informovaný o postúpení pohľadávky V. I. na žalobcu, súd sa s týmto názorom nestotožnil. Z § 526 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že jedinou „sankciou“ za neinformovanie dlžníka o postúpení pohľadávky je to, že dlžník môže plniť aj pôvodnému veriteľovi. Neinformovanie dlžníka však nemá žiadny vplyv na platnosť a účinnosť zmluvy o postúpení, a teda bez ohľadu na prípadné neinformovanie dlžníka je aktívne vecne legitimovaný už postupník.
19. Pokiaľ ide o názor žalobcu, že odpor podaný žalovaným nie je vecne odôvodnený, súd sa s ním nestotožnil. Požiadavka na vecné odôvodnenie odporu znamená, že je potrebné, aby žalovaný v odpore uviedol aspoň jeden konkrétny dôvod, prečo si žalovaný myslí, že priznanú sumu (alebo aspoň časť tejto sumy) nemusí zaplatiť. V súdenej veci žalovaný takýto dôvod uviedol (premlčanie uplatneného práva a iné); odpor teda obsahuje aj vecné odôvodnenie.
20. Pokiaľ ide o trovy, súd žalobcovi priznal zo sumy 8 457,58 € priznal sumu 6 730,07 €. Pomer úspechu a neúspechu bol teda 79,57% ku 20,43% a žalobca má právo na náhradu 59,14% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak žalovaný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.