Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-245-2019.pdf
PDF · 85.05 KB
Case nature
Subarea
10Co/245/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej vo veci žalobkyne: C. H., rod. L., nar. XX. L. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, Z., zastúpenej advokátom: JUDr. Michal Antal, Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému: N. X., neznámy vlastník, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 31. júla 2019 č. k. 22C/21/2018-42, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil, II. žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 61, § 62, § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že jednou z procesných podmienok je aj procesná subjektivita podľa § 61 CSP, ktorá sa odvíja od hmotnoprávnej subjektivity vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti. V priebehu konania súd lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2018 zistil, že v evidencii obyvateľov sa nachádza iba jedna osoba s menom a priezviskom N. X., ktorý sa narodil dňa XX.X.XXXX v Y. G. a zomrel dňa X.X.XXXX v U.. Súd prvej inštancie mal za to, že hmotnoprávna a jej zodpovedajúca procesná subjektivita žalovanému zanikla jeho smrťou, t. j. dňa X.X.XXXX. Žalovaný zomrel ešte pred začatím konania, v čase začatia konania už nemal procesnú subjektivitu. Okrem toho z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX (správne malo byť č. XXX), pre k. ú. Y. G. zistil, že žalovaný nie je na liste vlastníctva vedený ako neznámy vlastník, na liste vlastníctva nie je zapísaný žiadny správca, t. j ani Slovenský pozemkový fond, ktorý zo zákona nielenže zastupuje neznámych vlastníkov pôdy, ale je aj správcom pôdy vo vlastníctve neznámych vlastníkov. Žalobkyňa nepredložila súdu žiadnu listinu, z ktorej by bolo možné zistiť, že žalovaný je neznámym vlastníkom predmetnej pôdy, ktorý by bol z toho dôvodu zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. Iba skutočnosť, že žalobkyňa nemá vedomosť o pobyte žalovaného a že na príslušnom liste vlastníctva nie je uvedená ani adresa pobytu, ani dátum narodenia žalovaného, sama osobe nepostačuje na osvedčenie tvrdenia, že žalovaný je neznámym vlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/2. V súlade s uvedeným súd prvej inštancie konanie zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, vecne nepriznaním žalobkyni náhrady trov konania, pretože hoci žalobkyňa zavinila zastavenie konania podaním žaloby voči neexistujúcemu subjektu, a teda uvedený žalovaný by mal mať nárok na náhradu trov konania, náhradu trov konania možno priznať len existujúcej strane sporu. Keďže žalovaný v čase začatia konania nežil, súd mu nemohol priznať nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP. Namietala, že súd prvej inštancie pochybil, ak odvolateľku nevyzval na vyjadrenie ku skutočnostiam, ktoré zistil z registra obyvateľov. Poukázala na to, že nie je pravdou, že žalovaného vlastníka je možné identifikovať, keďže vraj s daným menom a priezviskom je v registri obyvateľov vedená len jedna osoba, ktorá sa narodila v roku 1927. Odvolateľka tvrdí, že len na samotnej matrike Y. G. je vedená i iná osoba s menom a priezviskom N. X., pričom táto sa narodila X.X.XXXX. Zároveň nie je vylúčené, že na iných matričných úradoch je vedená i ďalšia osoba (prípadne ďalšie osoby) s rovnakým menom a priezviskom, keďže ani N. X. narodený v roku 1910 evidentne nie je vedený v registri obyvateľov. Žalobkyňa má zato, že nemožno preto v žiadnom prípade uzavrieť, že sa súdu podarilo identifikovať vlastníka vyporiadavaných pozemkov. Príslušná evidencia katastra poskytuje len údaje o mene a priezvisku. Z daného vyplýva, že bez ďalšieho nie je možné identifikovať, či je skutočným vlastníkom N. X. narodený v roku 1910 alebo N. X. narodený v roku 1927 alebo dokonca i iný N. X. (keďže evidentne register obyvateľov nie je kompletný). Na základe vyššie uvedeného odvolateľka považuje závery súdu o smrti žalovaného za predčasné, keďže v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že došlo k stotožneniu vlastníka nehnuteľností s osobou, ktorú súd vylustroval v registri obyvateľov a ako jediný identifikačný znak použil meno a priezvisko. Ďalej odvolateľka namietala nesprávny právny názor súdu o tom, že v danom prípade nejde o neznámeho vlastníka, keďže ako správca nie je na príslušnom liste zapísaný Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „SPF“). Taktiež nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že hlavným predpokladom pre označenie žalovaného ako neznámeho spoluvlastníka predmetnej pôdy aj zo strany konajúceho súdu by musel byť predovšetkým zápis v príslušnom liste vlastníctva o tom, že žalovaný je neznámym vlastníkom alebo zápis výkonu správy predmetnej pôdy SPF vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu žalovaného. Odvolateľka tiež poukázala na to, že kategória neznámeho vlastníka nie je v zákone (zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov) explicitne definovaná - nie je k dispozícii tzv. legálna definícia, avšak jednoduchým výkladom možno dospieť k tomu, že neznámy vlastník je taký vlastník, ktorého totožnosť nie je možné určiť, respektíve sa nepodarilo doposiaľ určiť. Na základe toho tvrdí, že to či je vlastník neznámy v žiadnom prípade nezávisí od toho, či je vlastník na príslušnom liste vlastníctva za neznámeho i označený. Podľa tohto zákona vzniká zastúpenie SPF ex lege a toto nie je podmienené žiadnymi inými okolnosťami okrem tej, že musí ísť o vlastníka, ktorý je neznámy. Zákonné zastúpenie SPF sa preto logicky neviaže na zápis v katastri nehnuteľností. V závere svojho odvolania poukázala na to, že v danom prípade ide bezpochyby a logicky o neznámeho vlastníka, keďže z dostupných údajov nie je možné vlastníka identifikovať. Ako dôkaz odvolateľka predložila rodný list N. X. narodeného X.X.XXXX.
3. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. a/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 22C/21/2018 je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, zapísanej ako parcela registra „E“, parc. č. 3066 - orná pôda o výmere 144 m2, na LV č. XXX, pre k. ú. Y. G., obec Y. G., okres Piešťany. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie pre nedostatok procesnej podmienky na strane žalovaného zastavil konanie a rozhodol, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.
5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou odvolateľky bolo posúdiť správnosť záveru súdu prvej inštancie o zastavení konania. V posudzovanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že žalovaný ako strana sporu zomrel ešte pred začatím konania a nedostatok procesnej subjektivity v čase začatia konania patrí medzi neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Uvedené odvolateľka pokladá za predčasné.
6. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Ustanovenie § 62 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas konania. Keďže jej nedostatok v čase začatia konania, (t. j. v deň doručenia žaloby alebo doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu) je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, súd postupuje podľa § 62 CSP a konanie zastaví.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie lustráciou v Registri obyvateľov zo dňa 12.12.2018 vylustroval osobu s totožným meno a priezviskom ako má osoba označená žalobkyňou ako žalovaný (N. X. - neznámy vlastník, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom) s dátumom narodenia XX.X.XXXX a s dátumom úmrtia X.X.XXXX.
11. Súd prvej inštancie však ďalej neskúmal, či uvedená osoba je totožná s osobou žalovaného označeného v žalobe, žalobkyňu nevyzval na vyjadrenie sa k uvedeným skutočnostiam zistených z Registra obyvateľov, nevyužil ani postup v zmysle § 129 CSP. Napriek tomu prijal záver, že v danom prípade žalovaný nemá procesnú subjektivitu, pretože zomrel ešte pred začatím konania a preto konanie zastavil.
12. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo predčasné. Je zrejmé, že minimálne jedna osoba s rovnakým menom a priezviskom, ako žalobkyňou označený žalovaný, existovala. Z obsahu spisu nie je možné vyvodiť jednoznačný záver o tom, že žalovaný tak ako je označený v návrhu žalobkyňou je tou istou osobou, ktorú súd prvej inštancie vylustroval v Registri obyvateľov ako N. X. s dátumom narodenia XX.X.XXXX a s dátumom úmrtia X.X.XXXX.
13. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky. Uvedenému postupu mala predchádzať výzva adresovaná žalobkyni na doplnenie údajov týkajúcich sa žalovaného. Skutočnosť, či ide o tú istú osobu a teda overenie totožnosti tejto osoby by bolo možné z listinných dôkazov uvedených na liste vlastníctva (napr. darovacia a rozdielna zmluva č. d. 1459/1929).
14. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom). Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.
16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, postupovať v súlade s princípmi civilného sporového konania. Na mieste bude postup podľa § 129 CSP (za účelom možnej identifikácie žalovaného na základe údajov z katastra, príslušných archívov), následne bude potrebné postupovať vzhľadom na vzniknutú procesnú situáciu v zmysle príslušných ustanovení CSP.
17. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.
18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.