Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/55/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľubica Spálová, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. X/X, D., zastúpený advokátom: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, so sídlom Sladovnícka 22, Trnava, proti žalovanému: BUBO travel agency, s.r.o., IČO: 35 824 859, so sídlom Dunajská 31, Bratislava, zastúpený: CLC advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 707 856, so sídlom Panenská 18, Bratislava, o zaplatenie 5.840,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 01.03.2023, č.k. -100, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu voči výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a závislom výroku III. p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 584,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 584,09 eur od 10.02.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.

2. Súd rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. , , , , a , , , a o zájazdoch a nariadenia vlády č. .

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu o zájazde s dodatkom dňa 17.03.2020. Termín zájazdu bol od 11.02.2021 do 25.02.2021, miestom zájazdu bol Zanzibar, Tanzánia a Keňa, celková cena zájazdu bez bližšej špecifikácie bola 5.840,90 €. V zmysle zákona o zájazdoch mohol žalobca odstúpiť od zmluvy. Svoje právo na odstúpenie od zmluvy využil a nebolo sporné, že dňa 26.01.2021 doručil žalovanému odstúpenie od zmluvy o zájazde z dôvodu, že v mieste zájazdu sa vyskytovali mimoriadne a neodvrátiteľné okolnosti: a) nebezpečná násilná kriminalita; b) nekontrolovateľné šírenie respiračného vírusového ochorenia COVID-19; c) nekontrolovateľného šírenia vírusového ochorenia horúčky dengue. V prvom rade sa súd zaoberal existenciou žalobcom tvrdených mimoriadnych a neodvrátiteľných okolností v mieste a v čase realizácie zájazdu. Žalobca existenciu uvedených dôvodov odstúpenia preukazuje tromi listinnými dôkazmi. Prvým je oznámenie MZVaEZ zo dňa 22.01.2021,

v ktorom sa uvádza: „Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Nairobi informuje slovenských občanov, že tanzánijské orgány v súvislosti s pandémiou COVID-19 pri vstupe do krajiny (vrátane Zanzibaru) nevyžadujú preukázanie sa negatívnym testom na COVID-19, a neuplatňujú sa ani iné obmedzenia po prílete do krajiny (karanténa a pod). Všetky osoby prilietajúce do krajiny sú na letisku podrobené meraniu telesnej teploty. Cestujúci sú ďalej povinní si na palube lietadla vyplniť zdravotný formulár tzv. Health Surveillance Form, ktorý odovzdajú príslušnému zdravotníckemu personálu v príletovej hale letiska. I keď Tanzánia od začiatku mája 2020 prestala s testovaním podozrivých osôb na COVID-19 a taktiež od tohto dátumu nevykazuje žiadne štatistky o výskyte tohto ochorenia, upozorňujeme cestujúcu verejnosť, že ochorenie COVID-19 sa v krajine naďalej nekontrolovane šíri. V Tanzánii, ale aj na ostrove Zanzibar sa okrem ochorenia COVID-19 vyskytujú aj lokálne ohniská vírusového ochorenia horúčky dengue. Vyzývame občanov, aby sa v prípade plánovania výletov po ostrove Zanzibar, ako aj na pevnine informovali vo svojom ubytovacom zariadení o miestach výskytu ohnísk horúčky a vyhýbali sa týmto oblastiam. V krajine sa v poslednom období rozmohla aj pouličná drobná kriminalita, zameraná najmä na zahraničných turistov. Fenoménom sa stávajú únosy turistov v taxíkoch, ktorí sú pod hrozbou fyzického násilia donútení vybrať z miestnych bankomatov vysoké objemy hotovosti. Apelujeme preto na občanov, aby si pri opustení svojho hotelového zariadenia nebrali so sebou bankomatové karty ani iné cennosti (šperky, drahé mobily a pod.). Pri cestovaní mimo rezortu odporúčame využívať iba taxíky a dopravné prostriedky, privolané recepčným personálom ubytovacieho zariadenia. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Nairobi vyzýva slovenských občanov, aby v prípade rozhodnutia cestovať do Tanzánie (vrátane Zanzibaru) počas pobytu dôsledne dodržiavali základné hygienické opatrenia (umývanie rúk, dodržiavanie sociálneho odstupu), vyhýbali sa kontaktu s osobami, ktoré vykazujú známky ochorenia COVID-19, zvážili účasť na podujatiach a miestach s vysokou koncentráciou osôb a rešpektovali pokyny tanzánijských orgánov.“ Druhým dôkazom je cestovné odporúčanie MZVaEZ zo dňa 12.01.2021, z ktorého súd zistil, že obsahuje odporúčanie necestovať do zahraničia z dôvodu šírenia pandémie COVID-19 a v prípade návratu z krajín, ktoré nie sú uvedené v prílohe vyhlášky ÚVZ SR č. 7 sa zaregistrovať a zostať v domácej izolácii do doby získania negatívneho testu. Tento režim sa netýkal len návratu osôb z Austrálie, Číny, Fínska, Islandu, Južnej Kórey, Nového Zélandu, Singapuru a Taiwanu. Z uvedeného vyplýva povinnosť len, že cestujúci mali povinnosť po návrate sa registrovať a zostať v domácej izolácii a to až do negatívneho testu zo všetkých krajín s výnimkou 8 štátov. Tretím dôkazom je správa hlavného hygienika SR (bez uvedenia dátumu) o horúčke dengue, z ktorej súd zistil, že ide o bežne sa vyskytujúcu tropickú vírusovú infekciu v Amerike, Ázii, Afrike a v niektorých oblastiach Karibiku a Pacifiku, prenášanú komármi. Preto je potrebné, aby sa cestujúci chránili pred poštípaním komármi (dlhé nohavice, dlhé rukávy, repelenty, moskytiery a insekticídy). Úmrtnosť je až 30%. V súčasnosti sa odhaduje každoročne 50 -100 miliónov ochorení po celom svete. Z predložených 9 anketových lístkov (č. 42463 až 42471), súd považuje za preukázané, že anonymní účastníci zájazdu vyjadrili plnú spokojnosť s jeho priebehom. Účastníci zájazd označili zájazd prevažne ako Keňa a Oceán, termín od 12.02. do 24.02.2021, resp. v dĺžke 13 až 15 dní. Na pojednávaní žalobca poprel, že by tieto ankety preukazovali realizáciu predmetného zájazdu a to vzhľadom na zjavne odlišné označenie cieľovej destinácie a termínu zájazdu. Žalovaný oponoval tým, že ankety vyplňovali účastníci predmetného zájazdu a nezáležalo im na jeho presnom označení, slúžili k ohodnoteniu delegátov. Ankety sú anonymné z dôvodu ochrany osobných údajov účastníkov zájazdu. Súd z predložených ankiet dospel k záveru, že preukazujú realizáciu zájazdu minimálne v jednej zhodnej destinácii a to Keni a v totožnom termíne. Avšak vzhľadom na odstúpenie od zmluvy o zájazde žalobcom sú predložené listinné dôkazy irelevantné, nakoľko práve na žalobcovi je dôkazné bremeno preukázania, že v cieľovej destinácii boli v čase odstúpenia od zmluvy neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti ním špecifikované v odstúpení a nie na žalovanom preukázanie, že sa zájazd realizoval a bez závad.

4. Súd prvej inštancie poukázal na zákon o zájazdoch v § 2 písm. h) špecifikuje neodvrátiteľnú a mimoriadnu okolnosť, ako okolnosť ktorú zmluvná strana, ktorá sa na ňu odvoláva, nemôže ovplyvniť a ktorej následky nemôže odvrátiť, ani keby prijala všetky primerané opatrenia. V dôvodovej správe k § 21 zákona o zájazdoch sa uvádza, že: „Mimoriadne a neodvrátiteľné okolnosti môžu zahŕňať napríklad vojnu, iné vážne bezpečnostné problémy, akými sú napríklad terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, ako sú napríklad prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii, prírodné katastrofy, ako napríklad záplavy alebo zemetrasenia, alebo poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú bezpečne cestovať do destinácie, tak ako bolo dohodnuté v zmluve o zájazde. Príkladom neodvrátiteľnej a mimoriadnej okolnosti, predstavujúcej významné riziko pre ľudské zdravie, môže byť napríklad aj vypuknutie vírusu...“ Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom uvádzané dôvody odstúpenia od zmluvy o zájazde nespĺňajú vyššie uvedené kritériá. Prvým dôvodom

odstúpenia bola nebezpečná násilná kriminalita. Žalobca túto odvodzuje od upozornenia MZVaEZ, podľa ktorého sa rozmohla pouličná drobná kriminalita, zameraná najmä na zahraničných turistov a to únosy turistov v taxíkoch, ktorí pod hrozbou fyzického násilia sú donútení vybrať z miestnych bankomatov vysoké objemy hotovosti. Zároveň však MZVaEZ vyzývalo cestujúcich, aby si pri opustení svojho hotelového zariadenia nebrali so sebou bankomatové karty ani iné cennosti (šperky, drahé mobily a pod.) a pri cestovaní mimo rezortu odporučili využívať iba taxíky a dopravné prostriedky, privolané recepčným personálom ubytovacieho zariadenia. Teda samotné oznámenie MZVaEZ obsahovalo opatrenia, ktorými sa dalo predchádzať drobnej pouličnej kriminalite. Zároveň žalobca nepreukázal, že by sa táto kriminalita vyskytovala priamo v cieľovej destinácii. Išlo o všeobecné oznámenie týkajúce sa veľkého územia. Druhým dôvodom bolo nekontrolovateľné šírenie respiračného vírusového ochorenia COVID-19. V čase zájazdu a minimálne rok pred jeho termínom bolo známe, že sa po celom svete šíri nekontrolovateľne ochorenie COVID-19, niekoľko mesiacov boli známe opatrenia (rúško/respirátor, odstup, hygiena/ dezinfekcia), ktoré sa museli dodržiavať, aby sa predišlo možnému ochoreniu. Nič nebránilo žalobcovi, aby dodržiaval opatrenia platné na Slovensku aj počas dovolenky za účelom odvrátenia možného ochorenia. Samotné testovanie, ktoré sa v Tanzánii nevykonávalo už od mája 2020, t. j. najmenej 8 mesiacov pred termínom zájazdu, nemohlo predísť ochoreniu, nakoľko toto ochorenie sa šírilo po celom svete nekontrolovane, a to aj v krajinách, kde sa testovalo. V rámci prevencie v Tanzánii cestujúci vyplňovali zdravotný formulár a bola im meraná teplota. V tomto prípade nešlo ani o prepuknutie vážneho ochorenia krátko pred odstúpením od zájazdu, ale ochorenie sa šírilo nekontrolovateľne už viac ako rok po celom svete, preto ak z tohto dôvodu mal žalobca z obavy o svoje zdravie, nič mu nebránilo odstúpiť od zmluvy skôr. Pokiaľ ide o posledný dôvod odstúpenia a to nekontrolovateľného šírenia vírusového ochorenia horúčky Dengue žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa skutočne tieto ohniská nachádzali aj v miestach, kde sa realizoval zájazd. I keď podľa listinného dôkazu predloženého žalobcom ide o ochorenie, ktorým sa ročne nakazí odhadom 50 až 100 miliónov ľudí, pričom sa bežne vyskytuje aj v Afrike. Z uvedeného vyplýva, že nejde o okolnosť s ktorou sa nedá vopred počítať pri návšteve Afriky kedykoľvek. Okrem toho z predložených dôkazov vyplýva, že cestujúcim bolo odporučené primerané opatrenie, ktorým môžu predísť možnej nákaze a to informovaním sa v mieste pobytu, kde sa ohniská nachádzajú a týmto sa vyhnúť. Podľa odporučenia hlavného hygienika sa možnej nákaze dá predísť aj tým, že sa cestujúci majú chrániť pred poštípaním komármi, ktorí sú prenášačmi a to používaním dlhých nohavíc, dlhých rukávov, repelentom, moskytierou a insekticídmi. Vo všetkých troch prípadoch žalobca mohol prijať primerané opatrenia, ktoré obsahovalo už predložené oznámenia MZVaEZ, prípadne vyplýva aj z vyjadrenia hlavného hygienika. Ako je uvedené podrobne v predchádzajúcich odsekoch v prípade Covidu -19 išlo aj o opatrenia všeobecne známe a používané celosvetovo, nielen na našom území a to rúška, odstup, dezinfekcia a nezúčastňovať sa hromadných podujatí; v prípade horúčky Dengue, informovať sa na lokálne ohniská a vyhnúť sa danej lokalite a tiež prijať opatrenia predchádzajúce poštípaniu komárom, ak by sa v danej lokalite choroba vyskytovala, čo však nebolo preukázané v konaní. V prípade drobnej kriminality, ktorú je podľa názoru súdu možné predpokladať v niektorých afrických krajinách, bolo možné tiež prijať navrhované opatrenia, naviac sa o účastníkov zájazdu stará delegát žalovaného, ktorý musí poznať danú lokalitu a odporučiť cestujúcim primerané opatrenia okrem už vyššie uvedených za účelom bezpečnej realizácie zájazdu. Preto súd dospel k záveru, že odstúpenie žalobcu podľa § 21 ods. 2 zákona o zájazdoch nebolo dôvodné a teda z tohto dôvodu nemá žalobca nárok na vrátenie celej ceny zájazdu. Strany sporu sa v zmluve o zájazde v bode 2 dohodli, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky BUBO, v ktorých sú upravené všetky ďalšie podmienky a to najmä odstúpenia od zmluvy, vrátane výšky odstupného. Žalobca v bode 5 zmluvy o zájazde výslovne uviedol, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámil pred uzatvorením zmluvy a potvrdil svoj súhlas s ich obsahom. V zmysle § 21 ods. 1 zákona o zájazdoch je cestujúci oprávnený kedykoľvek pred začatím zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde, pričom v zmluve o zájazde možno dohodnúť odstupné, ktorého výška musí zohľadňovať čas odstúpenia od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu. Keďže podmienky na uplatnenie odstupného boli dohodnuté vo vyššie uvedených ustanoveniach, súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na vrátenie časti ceny zájazdu po znížení o dohodnuté odstupné 90% z celkovej ceny zájazdu. K uvedenému záveru súd dospel z toho dôvodu, že žalobca mohol od zmluvy o zájazde odstúpiť kedykoľvek a to aj bez udania dôvodu. A v takomto prípade v zmysle vyššie uvedených ustanovení všeobecných obchodných podmienok odstúpenie žalobcu nadobudlo účinnosť dňa 26.01.2021 doručením odstúpenia žalovanému. Tento deň sa započítava do počtu dní zostávajúcich do začiatku zájazdu 11.02.2021. Žalobca odstúpil od zmluvy 16 dní pred jej začiatkom a preto žalovanému zo zákona vzniklo právo na odstupné, ktorého výška je uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach žalovaného 90% a nie ako sa žalovaný bránil, že mu patrí odstupné vo výške 100 %. Žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi zvyšnú časť ceny

zájazdu vo výške 10%. Nakoľko z predložených listinných dôkazov je preukázaná cena zájazdu 5.840,90 € bez špecifikácie (napr. letiskové poplatky, doplnkové služby ...) a žalovaný v tomto smere ani neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 584,09 €, t.j. 10 % z ceny zájazdu. Súd zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej istiny od 10.02.2021 do zaplatenia, nakoľko žalovaný v zmysle § 21 ods. 4 zákona o zájazdoch bol povinný vrátiť istinu žalovanému najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy o zájazde, t.j. dňa 09.02.2021 a od nasledujúceho dňa 10.02.2021 bol v omeškaní. Vo zvyšku súd žalobu v časti istiny s úrokom z omeškania zamietol ako nedôvodnú. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 584,09 € a bol v konaní čiastočne úspešný v 10% a žalovaný v zamietnutej časti v 90%. Vzhľadom na pomer úspechu súd zaviazal žalobcu na náhradu pomernej časti trov konania žalovaného vo výške 80% (90% -10%).

5. Voči tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie, alebo aby ho zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

6. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie má inú vadu, nakoľko súd prvej inštancie nekriticky prevzal všeobecné tvrdenie žalovaného podložného anonymizovanými anketovými lístkami a v tejto súvislosti v rozpore s ustálenou a akceptovanou negatívnou dôkaznou teóriou neprimerane preniesol dôkazné bremeno na stranu žalobcu pri preukazovaní neexistujúcej skutočnosti a zároveň v napadnutom rozhodnutí bez náležitého odôvodnenia odmietol predložené dôkazy žalobcu o neodvrátiteľných a mimoriadnych okolnostiach. Žalobca nespochybňuje, že ochorenie COVID-19 sa už v čase, kedy sa mal zájazd uskutočniť, šírilo celosvetovo a rovnako nespochybňuje, že horúčka Dengue sa bežne vyskytuje v Afrike. Žalobca však prijal všetky dostupné opatrenia aby sa tohto zájazdu mohol zúčastniť, pričom do dňa 11.01.2021 žalobca bol jednoznačne presvedčený a pripravený sa tohto zájazdu zúčastniť, napriek takto objektívne existujúcim skutočnostiam. Žalobca však odstúpením od zmluvy v zmysle § 21 ods. 2 zákona o zájazdoch reflektoval na v tom čase aktuálne a novo vydané oznámenie Ústredného orgánu štátnej správy – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí zo dňa 22.01.2021. Po novo vydanom oznámení – Tanzánia – cestovanie a opatrenia proti šíreniu COVID-19 zo dňa 22.01.2021 v spojení s predtým vydaným oznámením toho istého ústredného orgánu štátnej správy – Cestovné odporúčanie pre všetky krajiny zo dňa 12.01.2021 a správe hlavného hygienika o ochorení Dengue, dospel žalobca k jednoznačnému presvedčeniu, že v cieľovej destinácii sa vyskytujú také neodvrátiteľne a mimoriadne okolnosti ohrozujúce život a zdravie žalobcu a jeho partnerky ako cestujúcich. Je toho názoru, že pokiaľ by sa v súvislosti s ochorením COVID-19 v čase pred uskutočnením zájazdu nič nezmenilo, a teda že by ohrozenie bolo rovnakého charakteru a intenzity, Ústredný orgán štátnej správy by nevydal nové upozornenie/odporúčanie, v ktorom okrem ochorenia COVID-19 poukazuje aj na horúčku Dengue a násilnú kriminalitu zameranú na zahraničných turistov. Horúčka dengue sa možno bežne vyskytuje v Afrike, avšak v prejedávanom spore, Ústredný orgán štátnej správy výslovne poukázal na skutočnosť, že predmetné ochorenie sa vyskytuje v cieľovej destinácii zájazdu. Pre porovnanie uvádzame, že v aktuálnych odporúčaniach a oznámeniach Ústredného orgánu štátnej správy sa takéto oznámenie o výskyte horúčky Dengue cieľovej destinácii neuvádza. Žalobca sa v tomto prípade zachoval nanajvýš zodpovedne, rešpektujúc informácie predložené najvyššími ústavnými orgánmi Slovenskej republiky, ktoré jednoznačne poukazovali na mimoriadne okolnosti vyskytujúce sa v cieľovej destinácii zájazdu. Žalobca je názoru, že už spomenuté oznámenia ústredných orgánov štátnej správy musia byť dostatočne preukazujúce, že v cieľovej destinácii sa vyskytovali také neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré oprávňovali žalobcu na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 21 ods. 2 zákona o zájazdoch. Sme presvedčení, že práve ústredné orgány štátnej správy môžu a majú byť určitým nositeľom dôveryhodnosti, pravdivosti a záväznosti predkladaných tvrdení, nakoľko disponujú informáciami, o ktorých sa napríklad žalobca nemohol a nemal ako ináč dozvedieť. Pokiaľ ide o skutočnosť tvrdenú žalovaným, či sa zájazd v zmysle zmluvy, s poukazom na preukázanie mimoriadnych a neodvrátiteľných okolností vôbec uskutočnil, ktorú preukazoval anketovými lístkami, rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov. Žalobca objektívne nemôže preukázať skutočnosť, o ktorej tvrdí, že sa neuskutočnila, z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia, existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice

a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. . Je presvedčený, že to bol práve žalovaný, ktorý bol povinný preukázať, objektívne a bez akýchkoľvek pochybností, že sa zájazd v cieľovej destinácii dohodnutej v zmluve medzi stranami sporu, v ktorej sa podľa preukázaných tvrdení žalobcu vyskytovali neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, uskutočnil. Žalovaný túto skutočnosť, podľa názoru žalobcu, nepreukázal. Je presvedčený, že anonymizované anketové lístky, so všetkými diskrepanciami v nich uvedených, objektívne nemohli preukázať reálnosť uskutočnenia zájazdu.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, a preto sa s rozsudkom plne stotožňuje. Čo sa týka údajného šírenia horúčky dengue opakovane poukazujeme na fakt, že predmetné Odporúčanie konštatuje len výskyt lokálnych ohnísk tohto ochorenia, pričom zájazd nebol realizovaný v mieste týchto ohnísk. Žalobca navyše nepreukázal žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil, že tomu tak nebolo. Navyše samotná textácia Odporúčania vyzývala cestujúcich aby sa „informovali vo svojom ubytovacom zariadení o miestach výskytu ohnísk horúčky“. Žalobca teda mal po dostatočný časový priestor obrátiť sa na Žalovaného s touto požiadavkou. Namiesto uvedeného sa však rozhodol odstúpiť od zmluvy o zájazde bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie. Ďalšou neodvrátiteľnou a mimoriadnou okolnosťou v krajine cieľovej destinácie mal byť výskyt údajnej drobnej pouličnej kriminality. Túto okolnosť nemožno za použitia akéhokoľvek výkladu vyhodnotiť ako dôvod na odstúpenie od zmluvy o zájazde podľa ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch. Čo sa týka šírenia vírusového ochorenia COVID-19 aj v tomto smere sa plne stotožňujeme so znením Rozhodnutia. Toto ochorenie sa v čase realizácie zájazdu šírilo po celom svete, vrátane Slovenska. Pokiaľ by šírenie predmetného ochorenia bolo skutočne žalobcovým determinantom na odstúpenie od zmluvy o zájazde mohol tak vykonať omnoho skôr. Je presvedčený o tom, že žalovaným predložené dotazníky v dostatočnej miere preukazujú, že došlo k realizácii zájazdu v plánovanom termíne. S poukazom na doterajšiu argumentáciu žalobcu zastáva názor, že akýkoľvek eventuálny dodatočný dôkaz predložený o realizácii zájazdu by bol z jeho strany totožne spochybnený. Navyše časové údaje uvedené na predložených anketách sa stotožňujú s plánovaným termínom realizácie zájazdu. Drobná časová odchýlka uvedená je zapríčinená faktom, že cestujúci hodnotili služby prítomných delegátov, ktorý neboli prítomný v prvý a posledný deň. Navrhol, aby odvolací súd v súlade rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí a zároveň v súlade s v spojení s a nasl. rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) – okrem odvolania žalobcu voči výroku I. rozsudku, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

9. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

10. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

11. Žalobca podal odvolanie voči celému rozsudku. Pokiaľ ide o výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené v časti zaplatenia istiny vo výške 584,09 eur s príslušenstvom, uvedené nemožno považovať za rozhodnutie v neprospech žalobcu, preto súd odvolanie žalobcu voči výroku I. rozsudku odmietol (výrok I.).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v cieľovom mieste zájazdu alebo jeho bezprostrednej blízkosti nenastali neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť a ktorej následky nemohol odvrátiť, ani keby prijal všetky primerané opatrenia.

13. Podľa o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu bez zaplatenia odstupného, ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta; pri odstúpení od zmluvy o zájazde má cestujúci nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil.

14. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie neodvrátiteľnou a mimoriadnou okolnosťou okolnosť, ktorú zmluvná strana, ktorá sa na ňu odvoláva, nemôže ovplyvniť a ktorej následky nemôže odvrátiť, ani keby prijala všetky primerané opatrenia.

15. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na (výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľa, dopĺňa iba nasledovné:

17. Odvolateľ opiera svoje odvolanie predovšetkým o oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí zo dňa 22.01.2021, z ktorého je potrebné dospieť k jednoznačnému presvedčeniu, že v cieľovej destinácii sa vyskytovali neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti ohrozujúce život a zdravie žalobcu a jeho partnerky ako cestujúcich. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dopodrobna zaoberal obsahom predmetného oznámenia, z ktorého žalobca vyvodil dôvod na odstúpenie od zmluvy o zájazde (najmä body 11., 16. až 20. odôvodnenia rozsudku). Žalobca v odvolaní uviedol, že nespochybňuje, že ochorenie COVID-19 sa už v čase, kedy sa mal zájazd uskutočniť, šírilo celosvetovo, avšak trval na tom, že pokiaľ by sa v súvislosti s ochorením COVID-19 v čase pred uskutočnením zájazdu nič nezmenilo, a teda že by ohrozenie bolo rovnakého charakteru a intenzity, Ústredný orgán štátnej správy by nevydal nové upozornenie/odporúčanie. Z obsahu oznámenia MZVaEZ zo dňa 22.01.2021 však nevyplýva, že by sa situácia s ochorením COVID-19 v čase vydania oznámenia výrazne v Tanzánii a Zanzibare mala výrazne zhoršiť oproti stavu, keď sa už viac ako rok toto ochorenie trvalo šírilo po celom svete. Skutočnosť, že ochorenie sa aj „naďalej“ v krajine nekontrolovateľne šíri nijako nenasvedčuje tomu, že by malo ísť o prepuknutie vážnej choroby, ktoré by znemožňovalo bezpečne cestovať do cieľovej destinácie, najmä ak sa ochorenie COVID-19 bežne vyskytovalo a šírilo aj v krajine, z ktorej mal žalobca vycestovať (t.j. Slovenská republika).

18. Pokiaľ ide o horúčku Dengue, žalobca v odvolaní opätovne uvádza, že nespochybňuje, že horúčka Dengue sa bežne vyskytuje v Afrike, avšak trval na tom, že Ústredný orgán štátnej správy výslovne poukázal na skutočnosť, že predmetné ochorenie sa vyskytuje v cieľovej destinácii zájazdu. Tu odvolací poukazuje na obsah oznámenia MZVaEZ zo dňa 22.01.2021, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na Tanzánii aj ostrove Zanzibar sa vyskytujú „lokálne ohniská“ vírusového ochorenia horúčky Dengue a je potrebné sa informovať v ubytovacom zariadení o miestach ich výskytu a týmto miestam sa vyhýbať. Odvolací súd konštatuje, že zájazd žalobcu sa mal uskutočniť v Tanzánii, Zanzibare a Keni, avšak žalobca nijako bližšie nešpecifikoval itinerár samotného zájazdu, tento nevyplýva ani zo Zmluvy o zájazde, či jej dodatku. Žalobca v konaní netvrdil, ani nepreukazoval, že by oslovil žalovaného so žiadosťou o informácie, kde sa lokálne ohniská ochorenie horúčky Dengue nachádzajú, resp. či sa nachádzajú v lokalitách, kde sa mal žalobca podľa itineráru zájazdu nachádzať či už v rámci ubytovania, výletov, či iných aktivít, ktoré mal zájazd zahŕňať. Tanzánia ako africký štát má rozlohu vyše 940 tisíc km2, ostrov Zanzibar 2.400 km2 a Keňa vyše 580 tisíc km2. Nemožno preto lokálne ohniská výskytu horúčky Dengue s prihliadnutím na rozlohu cieľových destinácií zájazdu považovať za prepuknutie vážnej choroby, ktorá by znemožňovala bezpečne cestovať do cieľovej destinácie. Navyše, nemožno opomenúť

ani ust. , ktoré zakotvuje, že neodvrátiteľnou a mimoriadnou okolnosťou sa rozumie len taká okolnosť, ktorú zmluvná strana, ktorá sa na ňu odvoláva, nemôže ovplyvniť a ktorej následky nemôže odvrátiť, ani keby prijala všetky primerané opatrenia. Súd prvej inštancie správne poukázal na znenie odporúčania hlavného hygienika v tej časti, kde obsahuje odporúčanie na prijatie primeraných opatrení proti nákaze horúčkou Dengue, a to ochranou pred poštípaním komármi, ktorí sú prenášačmi, najmä vhodným oblečením, repelentom atď. Prijatie primeraných opatrení zo strany žalobcu, bolo nielen odporúčaným, ale aj dostupným prostriedkom ako sa proti nákaze chrániť. Navyše, ako uviedol aj samotný odvolateľ, horúčka Dengue sa bežne vyskytuje v Afrike, čo muselo byť žalobcovi zrejmé už v čase objednania zájazdu, pričom z oznámenia MZVaEZ zo dňa 22.01.2021 nevyplýva, že by sa situácia s nákazou tejto horúčky výrazne zhoršila, o čom svedčí aj použitý výraz, že ide o „lokálne ohniská“ nákazy.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že ústredné orgány štátnej správy môžu a majú byť určitým nositeľom dôveryhodnosti, avšak v danom prípade nebolo možné dať za pravdu odvolateľovi v tom, že by oznámenie MZVaEZ zo dňa 22.01.2021 obsahovalo informácie, že v cieľovej destinácii sa vyskytovali také neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré oprávňovali žalobcu na odstúpenie od zmluvy v zmysle . Práve naopak, z predmetného oznámenia nevyplýva ani odporúčanie MZVaEZ, aby občania SR do uvedených destinácií necestovali, iba informuje o rizikách, ktoré je potrebné vziať na zreteľ a upriamuje pozornosť na spôsob, akým tieto riziká minimalizovať.

20. Ďalšia námietka odvolateľa smerovala k tomu, že v časti, kde súd posudzoval skutočnosť tvrdenú žalovaným, či sa zájazd v zmysle zmluvy, s poukazom na preukázanie mimoriadnych a neodvrátiteľných okolností vôbec uskutočnil (ktorú preukazoval anketovými lístkami), rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov. V tejto časti odvolací súd obsah predmetných anketových lístkov nepovažuje v konaní za právne významný a rozhodujúci. Spokojnosť či nespokojnosť iných cestujúcich, prípadne otázka, či tretie osoby vycestovali v termíne zájazdu žalobcu do Tanzánie, Zanzibaru či Kene, nijakým spôsobom nepreukazuje, ani nemôže preukázať, či v danom čase existovali v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta. Existenciu takýchto okolností je potrebné hodnotiť objektívne, nie s prihliadnutím na to, ako riziká vycestovania subjektívne hodnotia tretie osoby. Preto bolo z pohľadu odvolacieho súdu nadbytočné zaoberať sa bližšie obsahom predložených anketových lístkov.

21. Po vyčerpaní odvolacej argumentácie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a závislom a vzhľadom na spôsob rozhodnutia aj vecne správnom výroku III. o trovách konania, s použitím , potvrdil.

22. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa .

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).