Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/123/2017

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu : FVE Nový Sad, s.r.o., so sídlom Hlavná 1400, 014 01 Bytča, IČO: 45 618 011, právne zastúpený LYSINA - ROŠKO & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 735 354, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, právne zastúpený Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežactvo, registračné číslo FL.0002.539.075-9, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 97401 Banská Bystrica, IČO : 53 096 428, o zaplatenie 264.855,63 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 02.06.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 264.855,63 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 30.7.2013 nadobudla účinnosť vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. Vyhláška zaviedla v povinnosť platby za prístup do distribučnej sústavy, tzv. „G-komponent", ktorú povinnosť stanovila prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy aj vtedy, ak s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy nemali uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. Návrhom skupiny poslancov Národnej rady SR podaným Ústavnému súdu SR dňa 12.03.2014, bolo na Ústavnom súde SR začaté konanie o súlade právnych predpisov. Ústavný súd SR vo veci rozhodol Nálezom -132 zo dna 22.06.2016, v ktorom konštatoval, že právna úprava povinnosti výrobcov elektriny platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy v prípade, ak výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, je v rozpore s SR. Napriek tomu, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o prístupe, žalovaný v období rokov 2014 až 2017 fakturoval žalobcovi poplatok za prístup žalobcu do distribučnej sústavy. Vykonanými úhradami žalobcu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa žalobca domáha podanou žalobou.

2. Podaním zo dňa 12.04.2019 žalobca navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia niektorého z dovolacích konaní vedených na Najvyššom súde SR, a to buď proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.09.2018, sp. zn. alebo proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 06.09.2018, sp. zn. , podľa toho ktoré bude skončené skôr. V návrhu na prerušenie konania uviedol, že vo veci vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, ako aj voči ostatným distribučným spoločnostiam, sú na súdoch Slovenskej republiky vedené výrobcami elektriny desiatky konaní s de facto totožným predmetom konania. Je zrejmé, že v týchto súdnych konaniach dochádza k riešeniu rovnakých otázok, a to najmä z hľadiska posúdenia právnych účinkov Nálezu ÚS PL. ÚS

17/2014-132 zo dňa 22.06.2016, z hľadiska posúdenia rozdielov medzi pojmami prístup a pripojenie do distribučnej sústavy a podobne. V uvedených konaniach došlo k priznaniu nárokov výrobcom elektriny ako žalobcom zo strany okresného i krajského súdu a následne k podaniu dovolaní.

3. K návrhu žalobcu na prerušenie konania zaujal stanovisko žalovaný podaním zo dňa 13.05.2019, v ktorom navrhol prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní o dovolaní voči rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 19.09.2018.

4. Súd uznesením č.k. -305 zo dňa 28.01.2020 rozhodol tak, že konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o dovolaní podanom žalovaným proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.09.2018, vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. . Súd má z úradnej činnosti vedomosť a zistené, že konanie o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline vedené pod sp. zn. zo dňa 19. septembra 2018, vedené pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. je právoplatne skončené. Uvedená skutočnosť vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2020, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.09.2018 a rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -334 zo dňa 23.11.2017 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.

5. Podaním doručeným súdu dňa 14.08.2020 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť, zároveň navrhol žiadnej strane sporu nepriznať náhradu trov konania. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnej strane sporu žalobca navrhol z dôvodu hodného osobitného zreteľa, a to zmeny rozhodovacej praxe súdov, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky až po začatí tohto súdneho konania dospel k odlišným právnym záverom, ako predtým dospeli súdy prvej a druhej inštancie.

6. Žalovaný sa podaním zo dňa 26.10.2020 vyjadril, že súhlasí so zastavením konania, nakoľko žaloba nebola dôvodná. Avšak pokiaľ ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanému nemala byť priznaná náhrada trov konania, jeho aplikácia nie je možná na súdený prípad s poukazom na ust. , ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého podľa ( ), ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. V prejednávanom spore bolo predmetom konania bezdôvodné obohatenie, pričom žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že Najvyšší súd SR rozhodol odlišným spôsobom než súdy prvej a druhej inštancie, pričom od tejto skutočnosti žalobca odvodzuje aj dôvod hodný osobitného zreteľa. Odlišný právny názor súdov jednotlivých stupňov nie je dôvodom na moderáciu práva na náhradu trov konania podľa (resp. ). S poukazom na uvedené má žalovaný za to, že späťvzatie žaloby potom, čo Najvyšší súd SR v skutkovo a právnej obdobnej veci, rozhodol odlišným spôsobom než súdy prvej a druhej inštancie - nemožno vyhodnotiť za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo dôvodné aplikovať ust. . Navyše nemožno opomínať skutočnosť, že voči spoločnosti žalovaného je vedených stovák skutkovo a právne obdobných konaní, pričom v prípade, ak by súd v danom prípade predsa len uplatnil , ktoré by následne uplatňoval aj v ďalších konaniach, majú za to, že dôsledkom takejto aplikácie by bola uplatnená neprimeraná tvrdosť zákona voči ich spoločnosti, ktorá si úspešne bránila svoje práva, na bránenie ktorých vynaložila výdavky na právne zastúpenie, pričom v prípade, ak by súd ich spoločnosti nepriznal trovy konania, spoločnosť žalovaného by de facto bola pri bránení si svojich práv škodová. Uvedené by bolo v príkrom rozpore s účelom , ktoré má slúžiť na odvrátenie neprimeranej tvrdosti zákona a poskytnutie spravodlivej ochrany. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania a priznal žalovanému náhradu trov v zmysle v celej výške, ktoré si vyčísľuje.

7. Podľa ust. a , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa ust. , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

9. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu, rozhodol súd pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení o zastavení konania (1. výrok).

10. Podľa ust. a , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

11. Podľa ust. a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Podľa ust. , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Súd poznamenáva, že späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho uplatneného nároku celkom, alebo v určitej časti, nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ust. . Ust. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej.

14. Súd v danej veci skúmal, či sú v predmetnej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania, ako navrhoval žalobca, či teda sú splnené predpoklady na uplatnenie ust. .

15. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( , resp. ). Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 21.02.2017, sp. zn. H.. Ú. XXX/ XXXX: strane sporu, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

16. V danom spore sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia. Súd uznesením č.k. -305 zo dňa 28.01.2020 rozhodol tak, že konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o dovolaní podanom žalovaným proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.09.2018, vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. . Súd má z úradnej činnosti vedomosť, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.04.2020, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.09.2018 a rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -334 zo dňa 23.11.2017 (ktorým bolo vyhovené žalobe žalobcu) zrušil a vec vrátil

Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie. Súd má vedomosť, že Najvyšším súdom SR bolo rozhodnuté v obdobných veciach viacerými senátmi Najvyššieho súdu SR, v ktorých dovolací súd vyslovil svoj právny názor (, , , , , ). Najvyšší súd SR okrem iného vo svojich rozhodnutiach poukázal na to, že v zmysle nebolo možné, aby výrobca elektriny uzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy bez toho, aby súčasne neuzatvoril aj zmluvu o prístupe (resp. aby táto zmluva nebola súčasťou zmluvy o pripojení). Bez uzatvorenia zmluvy o prístupe, ktorú priamo vyžadoval - by nemohol výrobca elektriny pôsobiť na trhu s elektrinou, keďže by nespĺňal zákonnú podmienku priamo vyplývajúcu z ust. Zjednodušene povedané, aby mohol výrobca elektriny (t.j. žalobca vyrábať elektrinu a dosahovať zisk z predmetu svojej činnosti ako základného znaku podnikania, musel rešpektovať zákonnú úpravu a splniť všetky podmienky stanovené cit. zákonom vrátane uzavretia uzavretia zmluvy o prístupe a o pripojení v sústave so žalovaným ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Následne sa výrobca elektriny nemôže s úspechom brániť tvrdením, že jeho vôľou (resp. úmyslom) nebolo uzavrieť zmluvu o prístupe, keďže táto je obsiahnutá už v tom, že chcel ako výrobca pôsobiť na otvorenom trhu s elektrinou, s ktorým je spojené splnenie všetkých zákonných podmienok (resp. povinností). Povinnosti prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy umožniť výrobcovi elektriny pripojenie a prístup do distribučnej sústavy na základe zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave predpokladanej (, cit. zákona).

17. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že späťvzatie žaloby po tom, ako Najvyšší súd SR po začatí konania v danom spore dospel k odlišným právnym záverom, ako predtým rozhodli súdy prvej a druhej inštancie, uvedené nemožno vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné aplikovať ust. .

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalobcu. Súd uvádza, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko ním uvádzané dôvody (zmena rozhodovacej praxe súdov, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky až po začatí tohto súdneho konania dospel k odlišným právnym záverom, ako predtým dospeli súdy prvej a druhej inštancie), súd nepovažuje za dôvody hodné osobitného zreteľa. Na základe uvedeného súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (II. výrok).

19. O výške náhrady trov konania, ako aj o žiadosti žalobcu na vrátenie kráteného súdneho poplatku zo žaloby, rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).