Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoCsp-22-2020.pdf
PDF · 87.54 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/22/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Aleny Mazúrovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 358075998, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedűšovou, advokátkou so sídlom v Bratislave - Karlova Ves, Majernikova 3479/3A proti žalovanej: E. R., nar. X.X.XXXX, bytom v R., Q. XXX/XX, o zaplatenie 162,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.11.2019 č k. 12Csp/114/2019-38 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia 162,00 eur, odplaty vo výške 98,00 eur, zmluvného úroku vo výške 33,14 % zo sumy 350,00 eur od 21.08.2015 do 27.10.2015, zo sumy 256,00 eur od 28.10.2015 do 29.10.2015, zo sumy 162,00 eur od 30.10.2015 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 260,00 eur od 22.08.2016 do zaplatenia, poplatku za upomienky 210,00 eur a zmluvnej pokuty vo výške 33,00 eur titulom plnenia zmluvy o úvere č. 304604504. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 350,00 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, tak ako vyplýva z obsahu zmluvy. Rovnako sa zaviazala, že v prípade, ak neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 33,00 eur a za každú upomienku sumu 30,00 eur. Z poskytnutého úveru doposiaľ žalovaná uhradila 188,00 eur.
3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá dňa 21.8.2015 zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 350,00 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 214,00 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 564,00 eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 98,00 eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28,00 %. Úrok je vo výške 33,14 % ročne z poskytnutého úveru, čo v prípade riadneho splatenia predstavuje sumu 116,00 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 564,00 eur do 21.08.2016. Podľa článku III. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,00 eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,00 eur, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 písm. d), § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V závere zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je označená ako potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru, je uvedené, že spotrebiteľ svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje, že úver žiada poskytnúť zmenkou (v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň svojim podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky). Keďže podľa zákona o ochrane spotrebiteľa je splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou neprípustné, takýto právny úkon je neplatný, pretože odporuje zákonu. Pokiaľ právna norma určité správanie zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami. Na základe uvedeného, keďže ide o neplatný právny úkon, súd žalobu zamietol.
5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a keďže žalobca v tomto konaní úspešný nebol a žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. Žalobca poukázal na skutočnosť, že so žalovanou uzavreli dňa 21.08.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 500,00 eur. V zmluve v bode 3 sa uvádzalo, že: ,,Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 564,00 eur, ak nie je dohodnuté inak do 21.08.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi.“ Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 98,00 eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28,00 %. Úrok je vo výške 33,14 % ročne z poskytnutého úveru, čo v prípade riadneho splatenia predstavuje sumu 116,00 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 564,00 eur do 21.08.2016. Odvolateľ uviedol, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Ak žalovaná nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná nebola donútená k podpisu zmluvy, bola si vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere. Žalovaná svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdila svojim podpisom. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Odvolateľ poukázal na podporu svojho tvrdenia na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.1.2006, zn. C-361/04 vo veci Claude Ruiz- Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého ,,priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie.“ Ďalej citoval ustanovenie § 39 OZ a podotkol, že dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, tak ju nemožno považovať za právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V závere uviedol, že určením zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle zákona č.129/2010Z.z. nie je naplnený žiaden predpoklad uvedený žalobcom.
7. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť.
9. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
10. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivý proces vyžaduje, aby súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, resp. dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/2006, II. ÚS 383/2006, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 251/04). Dostatočné odôvodnenie rozhodnutia je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravných prostriedkov. Neúplné odôvodnenie totiž znemožňuje sporovej strane, ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená procesná ujma, posúdiť myšlienkový postup konajúceho súdu vo vzťahu k uplatňovanému nároku a správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, podať riadny opravný prostriedok, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný, čo súčasne znamená odňatie možnosti sporovým stranám konať pred súdom a porušenie ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
11. Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o správnosti názoru súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na § 5a ods. 1 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy uzavrel, že splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou je neprípustné, nakoľko je v rozpore so spomínaným zákonným ustanovením.
12. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že v danom prípade sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 350,00 eur dohodnutým spôsobom
- zmenkou, pričom ako vyplýva zo záverečnej časti textu spomínanej zmluvy, v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ svojim podpisom potvrdzuje aj prevzatie zmenky. V danom prípade bola zmluva potvrdená žalovanou (spotrebiteľom) dňa 21.8.2015.
13. Možno teda len súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ sa žalobca ako veriteľ zaviazal plniť žalovanej úver v dojednanej výške formou zmenky, ide o také dojednanie, ktoré odporuje zákonu a preto je z tohto dôvodu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie považoval právny úkon (zmluvu o úvere) za neplatný z dôvodu, že odporuje zákonu, a to konkrétne spomínanému ust. § 5a ods. 1 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z.z. Z odôvodnenia rozhodnutia však nemožno vyvodiť, na základe akých úvah súd k takémuto záveru dospel najmä za situácie, keď zmluva o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je konsenzuálnym kontraktom, a teda pre vznik záväzku z nej postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy, pričom veriteľ sa zaväzuje, že dlžníkovi predmet úveru poskytne na jeho požiadanie a dlžníkovi zo zmluvy o úvere vzniká právo úver čerpať.
15. Pokiaľ teda zákon vylučuje možnosť splniť záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou znamená to, že zo strany veriteľa k splneniu zmluvy nedošlo zákonom dovoleným spôsobom, neznamená to však, že by zmluva o úvere na základe tejto skutočnosti bola neplatným právnym úkonom.
16. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva je neplatným právnym úkonom z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku bez toho, že by vysvetlil svoje úvahy, ako k takému záveru dospel, nemožno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za presvedčivé.
17. Navyše sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyporiadal s otázkou, či sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatila, pokiaľ prijala určité plnenie, čo i z neplatnej zmluvy. Zodpovedaniu tejto otázky nevenoval žiadnu pozornosť, keď ani dokazovanie na zistenie tejto rozhodujúcej skutočnosti, nezameral.
18. Otázka právneho posúdenia veci je úlohou súdu, preto pokiaľ súd prvej inštancie nezodpovedal, či žalobcovi nevznikol voči žalovanej nárok na plnenie, čo i len v čiastočnom rozsahu titulom bezdôvodného obohatenia, je potrebné jeho rozhodnutie považovať za predčasné.
19. Nakoľko pochybenia súdu prvej inštancie nebolo možné efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. neostávalo iné, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
20. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne vo veci rozhodnúť s tým, že bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí a bude dbať o to, aby jeho odôvodnenie spĺňalo náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 C.s.p., teda aby bolo preskúmateľné.
21. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne tiež o nároku strán na náhradu trov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
22. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).