Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2592-2003.pdf
PDF · 81.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/2592/2003
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: J. B., M.. XX.X.XXXX, Q. D. XXXX/XX, U. Q., vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Ing. Oľga Hlucháňová, Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica, pod značkou EX 529/2003, o vymoženie 59,55 eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 1Er/2592/2003-21 zo dňa 22.7.2020, takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 1Er/2592/2003-21 zo dňa 22.7.2020 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 1Er/2592/2003 - 21 zo dňa 22.7.2020, súd zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Uznesenie vydal vyšší súdny úradník.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený sťažnosť. V sťažnosti oprávnený žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. V sťažnosti oprávnený uviedol, že má za to, že zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o ukončení niektorých exekučných konaní) pripúšťa námietky pri nároku na paušálne trovy, nakoľko môže nastať situácia, že súdny exekútor nevydá a nezašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote alebo stará exekúcia nebola zapísaná do centrálneho registra exekúcií. Výklad súdu, v zmysle ktorého námietky nie sú prípustné nielen voči výške, ale ani voči nároku na náhradu trov starej exekúcie, by oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania znemožnil realizáciu základných procesných práv. Ďalej oprávnený uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní a gramatickom výklade dotknutých zákonných ustanovení nebral do úvahy poznámku pod čiarou č. 7) k § 6 ods. 4 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorá priamo odkazuje na § 211a a § 243d ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 a na § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií, pričom v ustanovení § 243d ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 je explicitne a gramaticky celkom jednoznačne uvedená povinnosť súdneho exekútora vykonať zápis všetkých exekúcií do centrálneho registra do 30.6.2016. Oprávnený poukázal na znenie dôvodovej správy k zákonu o ukončení niektorých exekučných konaní, v zmysle ktorej strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Podľa názoru oprávneného je v predmetnom prípade potrebné vykladať právnu normu podľa úmyslu zákonodarcu (ratio legis). Podľa dôvodovej správy k zákonu o ukončení niektorých exekučných konaní bolo úmyslom zákonodarcu jednoznačne vylúčiť vznik povinnosti oprávneného nahradiť paušálne trovy starej exekúcie poverenému exekútorovi v prípadoch, keď stará exekúcia nebola zapísaná do centrálneho registra v súlade s ustanovením § 243d ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, t.j. do 30.06.2016. Oprávnený poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 341/07 podľa ktorého „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetlenie textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavky ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy).“ Oprávnený ďalej uviedol, že súdny exekútor musí preukázať, že stará exekúcia k 30.06.2016 bola do centrálneho registra zapísaná, pretože dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto si uplatňuje nárok (v danom prípade nárok na paušálnu náhradu trov exekúcie).
3. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por. ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
4. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
5. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Podľa § 6 ods. 1, 2, 4 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. (2) Paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. (4) Exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
9. Podľa § 7 ods. 1 a 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. (3) Súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
10. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
11. Prípustnosť sťažnosti je viazaná na formu rozhodnutia (uznesenie), na to, ktorý súd ho vydal (súd prvej inštancie) a kto ho vydal (súdny úradník) a musí ísť o uznesenie súdneho úradníka, ktoré sa doručuje. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam, ktoré vydá súdny úradník z poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Týmto súdom je súd prvej inštancie.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým súdny úradník rozhodol o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Toto rozhodnutie je súdny úradník
oprávnený vydať na základe zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Sťažnosť bola podaná včas. Sťažnosť bola podaná osobou oprávnenou.
13. Oprávnený v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu uviedol, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, nakoľko ide práve o takú starú exekúciu, ktorá nebola evidovaná v centrálnom registri exekúcii včas, t.j. v lehote do 30.06.2016 tak, ako to stanovoval § 243 ods. 3 Exekučného poriadku. Oprávnený tak nespochybňoval samotný zápis predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcie, spochybňoval len včasnosť tohto zápisu.
14. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní stanovuje paušálne trovy exekúcie, na ktorých náhradu má súdny exekútor nárok v prípade, ak došlo k zastaveniu exekúcie podľa tohto zákona. Zároveň zákon stanovuje dve výnimky, kedy na náhradu trov exekúcie súdny exekútor nárok nemá. Súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie v prípade, ak zašle upovedomenie o zastavení exekúcie oprávnenému po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Druhým prípadom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie je prípad, kedy ide o starú exekúciu, ktorá nebola (nikdy) evidovaná v centrálnom registri exekúcií.
15. Súdny úradník pred vydaním napadnutého uznesenia preveril zápis exekúcie v Centrálnom registri exekúcií nahliadnutím do tohto registra. Z centrálneho registra exekúcií súdny úradník zistil, že predmetná exekúcia bola v centrálnom registri exekúcii riadne evidovaná, keď bola označená názvom súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie, spisovou značkou, označením súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, spisovou značkou exekútorského spisu, dňom, mesiacom a rokom udelenia poverenia a špecifikáciou vymáhaného nároku.
16. S prihliadnutím na uvedené je tak zrejmé, že v danom prípade nejde o starú exekúciu, ktorá by nebola evidovaná v centrálnom registri exekúcií. Nejde tak o výnimku, podľa ktorej by súdny exekútor nemal nárok na náhradu trov exekúcie. Skutočnosť, či exekúcia bola v centrálnom registri evidovaná včas, nemá vplyv na nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Uvedené je dané tým, že výnimku, podľa ktorej súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie v prípade nezapísania exekúcie do centrálneho registra, je potrebné vykladať reštriktívne a nemožno ju rozširovať aj na prípady, kedy exekúcia síce bola zapísaná, ale neskôr, ako to vtedy stanovovalo prechodné ustanovenie Exekučného poriadku. Opačným výkladom by došlo k neprimerane rozširujúcemu výkladu právnej normy, a to až v takom rozsahu, že by šiel proti gramatickému zneniu právnej normy. Takýto výklad je nutné, v súlade s článkom 3 ods. 2 vety prvej Civilného sporového poriadku, odmietnuť.
17. Súd považuje na tomto mieste za potrebné podotknúť, že oprávnený uplatňuje rozširujúci výklad výnimky aj s poukazom na poznámku pod čiarou v zákonnom texte a znením dôvodovej správy k zákonu o ukončení niektorých exekučných konaní. Podľa legislatívno-technických pokynov, poznámky pod čiarou majú iba informatívny charakter. Poznámka pod čiarou nemá normatívnu povahu. V poznámke pod čiarou nemožno normatívnym spôsobom určiť práva a povinnosti nad rámec právnej úpravy, ktorej sa poznámka pod čiarou týka. Ak by aj teda poznámka pod čiarou odkazovala na povinnosť súdneho exekútora evidovať exekúciu včas, pokiaľ tento predpoklad (včasné evidovanie exekúcie v centrálnom registri) nie je priamo zakotvený v znení rozhodného zákonného ustanovenia, súd naň nemôže prihliadať. Rovnako dôvodová správa nie je normatívne záväzná. Hoci dôvodová správa poskytuje určitý náhľad do myslenia zákonodarcu v čase prijatia právneho predpisu, nie je možné prihliadať na jej znenie, ak je toto v rozpore so zákonným textom.
18. Povinnosť včasnej evidencie exekúcie v centrálnom registri exekúcii pre nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie v zákone o ukončení niektorých exekučných konaní nie je zakotvená. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu, tak ako to tvrdí oprávnený, podmieniť nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie včasnou evidenciou exekúcie v centrálnom registri exekúcii, uviedol by to zákonodarca náležitým spôsobom. Možno tak ustáliť, že podľa súčasného znenia § 6 ods. 4 písm. b) zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, má súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie aj v prípadoch, ak exekúcia bola evidovaná, hoci aj nebola evidovaná riadne a včas.
19. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ oprávnený spochybňuje včasnosť zápisu exekúcie do centrálneho registra exekúcií, takéto jeho všeobecné spochybnenie by bolo neúčinné aj vtedy, ak by bolo nutné zápis vykonať v určitom konkrétnom čase, a to z dôvodu, že oprávnený svoju pochybnosť
o včasnosti ničím nepodložil. Povinnosť preukázania včasnosti zápisu exekúcie prenáša na súdneho exekútora. Hoci je tvrdenie oprávneného o dôkaznom bremene, ktoré zaťažuje toho, kto si uplatňuje nárok, správne, je potrebné podotknúť, že len kvalifikované spochybnenie tvrdení protistrany je možné považovať za dostatočné. Len všeobecné a ničím nepodložené spochybnenie skutkových tvrdení nie je možné považovať za dostatočné. Oprávnený neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že si súdny exekútor nesplnil povinnosť evidencie exekúcie v centrálnom registri exekúcií v stanovenom čase. Oprávnený sám nevie, kedy bola predmetná exekúcia v centrálnom registri evidovaná. Svojim konaním oprávnený hľadá možnosť ako sa vyhnúť povinnosti nahradiť paušálne trovy exekúcie, pričom túto možnosť oprávnený vzhliadol práve v oblasti, kde samotný exekútor trpí dôkaznou núdzou. Táto je daná skutočnosťou, že žiaden predpis nestanovoval súdnemu exekútorovi (a ani inému subjektu) povinnosť sledovať a zaznamenávať konkrétny okamih zaevidovania exekúcie v centrálnom registri exekúcii. Súdny exekútor, ktorý si (s najväčšou pravdepodobnosťou) splnil svoju povinnosť včasnej evidencie, túto skutočnosť nemá v súčasnosti ako preukázať. Využitie tejto dôkaznej núdze oprávneným pomocou strohého tvrdenia o neskorom zápise exekúcie v centrálnom registri exekúcii nie je možné považovať za dostatočné.
20. Záverom súd dodáva, že Slovenská komora exekútorov, ktorá vedie centrálny register exekúcií, na všeobecný dopyt súdu ohľadne záznamov o dátume evidencie jednotlivých skutočností do centrálneho registra exekúcií uviedla, že nemá vedomosť o dátume jednotlivých zápisov. Táto povinnosť jej zo zákona nevyplýva (a ani v minulosti nevyplývala).
21. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu za vecne správne a sťažnosť oprávneného za nedôvodnú. Preto sťažnosť oprávneného v súlade s § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.