Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Cb/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom v spore žalobcu: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. XXXX/XXX, XXX XX T., právne zast.: JUDr. Oliver Pravda, advokát, Župné námestie 7, Nitra, IČO: 52 188 973, proti žalovanému: HC Nové Zámky s.r.o., so sídlom: Svetlá 8, 811 02 Bratislava, IČO: 46 087 851, právne zast.: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, v konaní o zaplatenie 3.720,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.720,- Eur spolu úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.970 Eur od 21.11.2016 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1.750,- Eur od 21. 12. 2016 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 19. 1. 2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3.720,- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že 1. 8. 2016 uzavrel so žalovaným Zmluvu o výkone profesionálnej športovej činnosti č. -06 (ďalej len „Zmluva“), v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať športovú činnosť v hokejových družstvách žalovaného a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu 32.400 Eur a prémie vo výške 100 Eur za víťazný zápas so ziskom troch bodov, resp. 70 Eur za víťazný zápas so ziskom dvoch bodov. Žalobca a žalovaný sa dohodli na ukončení zmluvy 14. 11. 2016, pričom žalovaný potvrdil, že nemá voči žalobcovi vysporiadané všetky záväzky. Za mesiac október 2016 žalovaný nezaplatil žalobcovi odmenu vo výške 1.600,- Eur, prémie za mesiac október na základe faktúry č. 2016/5 zo 4. 11. 2016 na sumu 370,- Eur, odmenu za pomernú časť mesiaca november na základe faktúry č. 2016/6 zo 4. 12. 2016 na sumu 1.680,- Eur a prémie za mesiac november na základe faktúry č. 2016/7 zo 4. 12. 2016 na sumu 70,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný nezaplatil uvedenú odmenu a prémie, žalobca opakovane ústne a telefonicky vyzýval žalovaného na ich zaplatenie. Žalovaný následne zaslal žalobcovi podpísané „Uznanie záväzku a splátkový kalendár“ z 9. 12. 2016 (ďalej len „návrh splátkového kalendára“), ktorý navrhoval zaplatenie odmeny a prémií len vo výške 3.160,- Eur, s čím žalobca nesúhlasil a žiadal o zaplatenie celej dlžnej sumy, avšak žalovaný trval na svojom návrhu splátkového kalendára.

2. Vo veci bol 21. 2. 2017 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobcovi vznikol nárok na odmenu po prepočítaní na pomernú časť trvania zmluvy vo výške 3.600,- Eur mesačne, čo do 14. 11. 2016 predstavuje sumu 12.480,- Eur. Žalobca sa však podľa žalovaného domáha zaplatenia vyššej sumy, pričom nárok na bonusy a prémie nie je nárokovateľnou zložkou odmeny a závisí od výkonov hráča a práve neuspokojivé výkony boli dôvodom predčasného ukončenia

zmluvy. Žalovaný rovnako poukázal na skutočnosť, že žaloba bola podaná predčasne a žalobcom vyfakturovaná suma nie je splatná, nakoľko faktúry č. 2016/04, 2016/5 a 2016/6 neboli žalovanému nikdy doručené, pričom vzhľadom na podmienky dohodnuté v zmluve nemohol žalovaný platiť žalovanú sumu skôr, ako mu bola vyfakturovaná.

3. Žalobca reagoval podaním doručeným súdu 25. 7. 2017, v ktorom vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že bonusy a prémie nie sú nárokovateľnou zložkou odmeny žalobcu. V zmysle bodu 2 Dodatku č. 1 z 1. 8. 2016 k Zmluve: „Hráč má nárok na nasledujúce bonusy: Víťazný zápas (3 body)

- 100 Eur, Víťazný zápas (2 body) - 70 Eur.“, pričom žalobca uviedol jednotlivé zápasy, v ktorých nastúpil a zdôraznil, že všetky oficiálne zápasy a štatistiky sú zároveň dostupné na webovom sídle Slovenského zväzu ľadového hokeja. Žalobca namieta, že žalovaný nespochybnil doručenie poslednej faktúry č. 2016/7 zo 4. 12. 2016, čím implicitne potvrdil jej prijatie a preto mu museli byť doručené aj predchádzajúce faktúry. Zároveň dodal, že zo Zmluvy vyplýva, že žalobca mal vystaviť faktúry, ale nie akým spôsobom majú byť faktúry doručené. Žalobca upozornil na skutočnosť, že žalovaný si musel byť vedomý svojho záväzku voči žalobcovi aj na základe Návrhu splátkového kalendára, ktorý bol vyhotovený 9. 12. 2016, t. j. 5 dní po vystavení poslednej faktúry č. 2016/7 a z ktorého je zrejmé, že žalovaný vedel koľko a na základe čoho má platiť.

4. Podaním doručeným súdu 13. 6. 2018 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu, pričom v plnom rozsahu poprel nárok žalobcu a rovnako aj jeho tvrdenia v žalobe a vo vyjadrení k odporu a pridržal sa skutočností tvrdených v odpore. Zároveň zopakoval, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko vystavené faktúry neboli v čase podania žaloby splatné a ani mu neboli doručené a teda sa nemohol dostať do omeškania s ich platením.

5. Žalobca reagoval podaním doručeným súdu 28. 9. 2018, v ktorom tiež zopakoval svoje tvrdenia, že žalovaný vedel koľko žalobcovi dlží, z akého titulu, za aké obdobie a uvedené vyplýva aj z uznania záväzku, ktoré žalovaný zaslal podpísané žalobcovi, ako aj z vyjadrenia k uznaniu záväzku žalobcu z 15. 12. 2016, ktoré bolo doručené žalobcovi.

6. Podaním doručeným súdu 20. 10. 2020 požiadal žalovaný o ospravedlnenie svoje neúčasti na pojednávaní a vyhlásil, že súhlasí s tým, aby súd konal v tejto veci bez jeho účasti, pričom zároveň zotrval na svojich vyjadreniach. Dodal, že v rámci poctivého obchodného styku nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že nebol povinný vystavené faktúry doručiť žalovanému. Žalovaný má zároveň za to, že veriteľovi možno priznať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy len v prípade, ak si veriteľ splnil všetky svoje zákonné a zmluvné povinnosti a teda aj povinnosť doručiť žalovanému riadne vystavenú faktúru. Povinnosť žalovaného riadne doručiť faktúru vyplýva aj z ustanovenia a nakoľko si zmluvné strany dohodli len lehotu splatnosti, ale nie dobu, od kedy táto lehota začína plynúť, treba vychádzať z uvedeného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že lehota splatnosti začína plynúť od doručenia faktúry, resp., že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu až 20 dní po tom, ako mu boli doručené faktúry vystavené žalobcom. Žalovaný dôvodil, že predmetné faktúry mu boli doručené až spolu so žalobou. Zopakoval, že bonusy k základnej odmene sú nenárokovateľnou zložkou, ktorej vyplatenie závisí výlučne na rozhodnutí žalovaného a má za to, že nárok na zaplatenie sumy 370,- Eur (faktúra č. 2016/5) a 70,- Eur (faktúra č. 2016/07) nie je daný vôbec. Žalovaný záverom dodal, že sa snažil vyriešiť vec mimosúdnou dohodou, kedy ponúkol žalobcovi sumu 4.000,- Eur na celkové vysporiadanie jeho nároku.

7. Na pojednávaní 3. 11. 2020 sa žalobca pridržiaval žaloby a svojich vyjadrení. Doplnil, že nárok vo výške 3.280,- Eur nie je sporný, nakoľko žalovaný tento záväzok z jeho strany potvrdil. Sporným ostalo vyporiadanie sumy 440,- Eur titulom prémií. Žalobca k tomu uviedol, že identifikoval zápasy, na základe ktorých mal žalobca v zmysle dodatku č. 1 k Zmluve a jeho článku 2 nárok na bonusy v uvedenej výške 440,- Eur. Žalovaný nepreukázal žiadny dôvod prečo by táto suma nemala byť žalobcovi priznaná. K namietanému nedoručeniu faktúr poukázal na prax medzi sporovými stranami kedy žalobca denne dochádzal na tréningy či zápasy na klub kde bol pravidelný styk hráčov s klubom a pri týchto stretnutiach boli doručované aj faktúry vystavované v zmysle zmluvy, preto nebolo potrebné faktúry doručovať poštou. Rovnako poukázal na výpis z účtu žalobcu, konkrétne na deň 22. 11. 2016, kedy bola žalobcovi zaslaná suma 2.000,- Eur od žalovaného, pričom ako variabilný symbol žalovaný uviedol: 201604, čo len potvrdzuje, že mu bola riadne doručená faktúra s identickým číslom, teda 2016/04 a zároveň to potvrdzuje, že mu boli doručené aj ostatné faktúry. Vyplýva to aj z dokumentu označeného

ako „Uznanie záväzku a splátkový kalendár“ z 9. 12. 2016 vystaveného žalovaným, ktorý potvrdzuje, že žalovanému faktúry boli doručené, vedel o nich a na základe nich mal pravdepodobne záujem plniť.

8. Podaním z 2. 11. 2020 právna zástupkyňa žalovaného oznámila súdu, že žiada o ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní 3. 11. 2020 a zároveň vyhlásila, že súhlasí s tým, aby súd konal bez účasti žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu. Pridržala sa dovtedajších vyjadrení a žiadala žalobu zamietnuť. V zmysle načrtnutého súhlasu žalovaného, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti súd v zmysle , za splnenia zákonných podmienok, rozhodol, že sa pojednávalo v neprítomnosti žalovaného.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a to: Zmluva o výkone profesionálnej športovej činnosti č. -06 z 1. 8. 2016, Dodatok č. 1 k zmluve o výkone profesionálnej športovej činnosti č. -06 z 1. 8. 2016, Faktúra č. 2016/01, Faktúra č. 2016/02, Zálohová faktúra č. 2016/0001, Faktúra č. 2016/03, Faktúra č. 2016/04, Faktúra č. 2016/5, Faktúra č. 2016/6, Faktúra č. 2016/07, Ukončenie zmluvy o výkone profesionálnej športovej činnosti č. -06 zo 14. 11. 2016, Uznanie záväzku a splátkový kalendár z 9. 12. 2016, Vyjadrenie žalobcu z 15. 12. 2016 k uznaniu záväzku a splátkovému kalendáru z 9. 12. 2016, Odpoveď žalovaného z 22. 12. 2016 na list z 15. 12. 2016, Výpis z účtu, Oficiálne zápisy SZĽH zo stretnutí, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav:

Súd mal v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o výkone profesionálnej športovej činnosti, na základe ktorej sa žalobca ako hráč zaviazal vykonávať na vlastnú zodpovednosť športovú činnosť profesionálneho hráča ľadového hokeja v hokejových družstvách žalovaného ako klubu a žalovaný ako klub sa zaviazal mu za túto službu uhrádzať vcelku a načas odmenu určenú podľa vystavených faktúry v zmysle zmluvy a jej dodatku č. 1. Sporné tiež nebolo, že podľa dodatku č. 1 k zmluve sa strany dohodli na výške odmeny v sume 32.400,- Eur a bonusoch vo výške 100,- Eur za víťazný zápas (3 body) a 70,- Eur za víťazný zápas (2 body). Žalobca za výkon svojej profesionálnej športovej činnosti vystavoval žalovanému faktúry (špecifikované vyššie), pričom niektoré z nich resp. ich časti žalovaný zaplatil, zvyšok nie. K ukončeniu predmetnej zmluvy došlo dohodou k 14. 11. 2016. Listom z 9. 12. 2016 bolo žalobcovi doručené uznanie záväzku a splátkový kalendár zo strany žalovaného, v ktorom žalovaný uznal nesplatený dlh vo výške 3.160,- Eur. Listom z 15. 12. 2016 žalobca neakceptoval návrh splátkového kalendáru žalovaného, zosumarizoval výšku doplatku na sumu 3.640,- Eur a vyjadril vôľu pristúpiť na ním navrhnutý splátkový kalendár. Listom z 22. 12. 2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že trvá na svojom navrhovanom pôvodnom splátkovom kalendári z 9. 12. 2016. Žalovaný neuznáva svoju povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 440,- Eur pozostávajúcu z tzv. bonusov(v zmysle bodu 2. dodatku č. 1 k zmluve: 370,- Eur za mesiac október 2016 a 70,- Eur za mesiac november 2016), ktorý záväzok ostal medzi stranami sporný. Naopak žalovaný po ukončení zmluvy k 14. 11. 2016 potvrdil, že voči žalobcovi nemá vysporiadané všetky záväzky a sám uznal svoju povinnosť na uhradenie riadnej odmeny žalobcovi v zmysle bodu 1. dodatku č. 1 k zmluve vo výške 3.160,- Eur za obdobie výkonu profesionálnej športovej činnosti do ukončenia zmluvy k 14. 11. 2016, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Sporným ostalo doručenie faktúr vystavených žalobcom žalovanému, ktorý namietal, že mu doručené neboli, čím nenastala ich splatnosť.

10. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) profesionálny športovec vykonáva šport a) na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo inej zmluvy, ak vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa písmena c), b) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku alebo c) ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa písmeno zákona , športová organizácia, pre ktorú športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, má tieto základné povinnosti:

a) zabezpečiť sústavnú prípravu športovca na súťaž a účasť športovca na súťaži pod vedením trénera s požadovanou odbornou spôsobilosťou, b) vyplácať športovcovi dohodnutú mzdu, c) vytvárať vhodné podmienky na vykonávanie športu, d) umožniť športovému reprezentantovi účasť na športovej reprezentácii, e) zabezpečiť v súvislosti s vykonávaním športu zdravotnú starostlivosť, regeneráciu a oddych športovca, f) umožniť športovcovi prípravu na povolanie, ak ide o žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy.

Podľa , zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa športovec zaväzuje odplatne vykonávať šport za športovú organizáciu.

Podľa zákona , zmluva o profesionálnom vykonávaní športu musí byť uzatvorená písomne a musí obsahovať podstatné náležitosti podľa odseku 3.

Podľa čl. III bod 1. Zmluvy o výkone profesionálnej športovej činnosti č. -06 z 1. 8. 2016, pri splnení všetkých podmienok zmluvy vystavuje Hráč faktúru za vykonané Služby. Cena služieb bude uvedená v Dodatku č. 1 k tejto Zmluve.

Podľa čl. III bod 2. Zmluvy o výkone profesionálnej športovej činnosti č. -06 z 1. 8. 2016, faktúra vystavená na základe tejto Zmluvy je splatná podľa dohody medzi zmluvnými stranami. Zmluvné strany sa dohodli na 20 dňovej splatnosti faktúry.

Podľa bodu 1. Dodatku č. 1 k Zmluve o výkone profesionálnej športovej činnosti č. -06 z 1. 8. 2016, zmluvné strany sa dohodli na výške odmeny v sume 32.400,- Eur.

Podľa bodu 2. Dodatku č. 1 k Zmluve o výkone profesionálnej športovej činnosti č. -06 z 1. 8. 2016, hráč má nárok nasledujúce bonusy: Víťazný zápas (3 body) - 100,- Eur, Víťazný zápas (2 body)

- 70,- Eur. Hráč musí odohrať minimálne 1. tretinu v zápase.

Podľa bodu 3. Dodatku č. 1 k Zmluve o výkone profesionálnej športovej činnosti č. -06 z 1. 8. 2016, KLUB môže v priebehu platnosti zmluvy určiť za podiel na výsledkoch mužstva prémie, sankcie, mimoriadne prémie alebo cieľové odmeny, pričom ich rozdeľovanie a termíny vyplácanie určí osobitnými kritériami, ktoré podliehajú schváleniu prezidentom klubu.

11. Úvodom súd konštatuje, že obrana žalovaného v otázke nárokovateľnosti bonusov zo strany žalobcu neobstojí. Dodatok č. 1 k zmluve v bode 2. jednoznačne určuje, že hráč (žalobca) má nárok na nasledujúce bonusy (špecifikované vyššie). Zo žiadneho ustanovenia zmluvy ani dodatku č. 1 nevyplýva výklad použitý žalovaným, že nárok na bonusy nie je nárokovateľnou zložkou odmeny a závisí od výkonov hráča. Práve naopak, dodatok č. 1 k zmluve jasne hovorí, že hráč má nárok na bonusy v prípade víťazných zápasov. Nárok na bonusy nie je zmluvne viazaný na výkonnosť hráča a ten má naň nárok automaticky v prípade víťazných zápasov. Jedinou podmienkou vyplývajúcou z dodatku č. 1 je, že hráč musí odohrať min. 1. tretinu v zápase, ktorú skutočnosť žalovaný ani nenamietal a je preukázaná aj z oficiálnych zápisov SZĽH z konkrétnych stretnutí. Žalobca (hráč) preukázal a identifikoval citovanými zápismi SZĽH konkrétne víťazné stretnutia, ktoré v mesiacov október a november 2016 odohral. V mesiaci október 2016 išlo o štyri víťazné zápasy (tri za 3 body - 3 x po 100,- Eur a jeden za 2 body - 1 x po 70,- Eur; spolu 370,- Eur) a v mesiaci november 2016 o jeden víťazný zápas (za 2 body - 1 x 70,- Eur; spolu 70,- Eur), čo znamená, že mu vznikol zmluvný nárok na bonus vo výške 440,- Eur, ktorú skutočnosť žalobca v spore preukázal. Faktúry č. 2016/5 zo 4. 11. 2016 na sumu 370,- Eur a č. 2016/7 zo 4. 12. 2016 na sumu 70,- Eur sú teda dôvodné.

12. Nad rámec súd dopĺňa, že v zmysle bodu 3. dodatku č. 1 k zmluve mohol prezident klubu schvaľovať za podiel na výsledkoch mužstva prémie, sankcie, mimoriadne prémie alebo cieľové odmeny, avšak nie bonusy za víťazné zápasy, na ktoré mal žalobca nárok automaticky, bez ďalšieho schvaľovania klubom (žalovaným), ako to vyplýva z bodu 10. rozsudku.

13. Žalovaný v návrhu uznania záväzku z 9. 12. 2016 (teda už po vystavení všetkých faktúr žalobcu) uznal svoju povinnosť na zaplatenie odmeny žalobcovi vo výške 3.160,- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že

žalovaný si bol vedomý svojho záväzku voči žalobcovi na uhradenie riadnej odmeny, ktorý týmto aj uznal (okrem bonusov). Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia istiny vo výške 3.720,- Eur, čo bez bonusov vo výške 440,- Eur (viď bod 11.) predstavuje sumu 3.280,- Eur, teda sumu o 120,- Eur vyššiu ako uznáva žalovaný. Nie je zrejmé z čoho vychádzal žalovaný pri určení sumy 3.160,- Eur, ale žalobca vystavenými faktúrami č. 2016/04 a 2016/6 a zmluvou v spojení s dodatkom č. 1 jednoznačne preukázal, že riadna odmena, ktorú mu má žalovaný doplatiť (k 14. 11. 2016 - ukončenie zmluvy) predstavuje sumu 3.280,- Eur (bez bonusov). Žalovaný poznal výšku dohodnutej odmeny, sám ju uznal do výšky 3.160,- Eur a pravdepodobne len chybným výpočtom dospel k sume nižšej o 120,- Eur oproti sume správnej, ako ju vyčíslil žalobca. Žalovaný predmetnú nezrovnalosť nevysvetlil, pojednávania sa nezúčastnil, pričom súd mal práve sumu uvedené žalobcom (3.280,- Eur) za preukázanú a dôvodnú.

14. Žalovaný namietal nedoručenie faktúr č. 2016/04, 2016/5, 2016/6. K uvedenému súd konštatuje nasledovné. Z dokazovania a zo spisu je zrejmé, že žalovaný z faktúry č. 2016/04 zo 4. 11. 2016 vystavenej na sumu 3.600,- Eur (odmena za mesiac október 2016) zaplatil žalobcovi 2.000,- Eur. Potvrdil to žalobca a vyplýva to aj z výpisu z účtu žalobcu k 30. 11. 2016 (č. l. 28). Vo výpise z účtu žalobcu je k 22. 11. 2016 zaevidované prijatá platba vo výške 2.000,- Eur od žalovaného, pričom ako detail (poznámka) je uvedené: UHRADA FAKTURY a variabilný symbol je: 201604, teda bez pochyby číslo faktúry. Z naznačeného je zrejmé, že žalovaný o faktúre č. 2016/04 zo 4. 11. 2016 vedel, logicky mu musela byť doručená a uhradená časť vo výške 2.000,- Eur nebola len záloha. V opačnom prípade by bez faktúry nehradil ani len časť sumy a nemal by odkiaľ vedieť ani jej číslo, ktoré sám uviedol ako variabilný symbol platby. Keďže faktúra 2016/04 bola vystavená 4. 11. 2016, ktorá bola žalovanému preukázateľne doručená, súd ma za to, že aj ďalšia faktúr č. 2016/5, vystavená v rovnaký deň (4. 11. 2016 - na bonusy), bola žalovanému doručená a to aj s poukazom na prax odovzdávania faktúr medzi stranami (bod 15.). Doručenie faktúry č. 2016/6 zo 4. 12. 2016 vyplýva okrem už uvedeného aj z uznania záväzku žalovaným, keďže suma na ktorú bola vystavená (1.680,- Eur - ako alikvotná časť odmeny za november 2016) bola v tomto uznaní záväzku (na sumu 3.160,- Eur) zahrnutá a ten je datovaný k 9. 12. 2016, teda až po jej vystavení.

15. Žalobca opísal spôsob doručovania (odovzdávania) faktúr tak, že ich neposielal poštou, nakoľko denne dochádzal na tréningy či zápasy na klub, kde bol v pravidelnom kontakte so žalovaným a pri týchto stretnutiach mu doručoval aj faktúry, išlo o zaužívanú prax, ktoré skutkové tvrdenie žalovaný nepoprel.

16. Doručenie (fyzické odovzdanie) všetkých faktúr zo strany žalobcu žalovanému (doručenie poslednej faktúry č. 2016/7 zo 4. 12. 2016 na sumu 70,- Eur žalovaný nepoprel, popieral len doručenie troch faktúr) vyplýva aj z konania žalovaného, ktorý uznal takmer celý záväzok voči žalobcovi (okrem bonusov), pri ktorom úkone z niečoho musel vychádzať, keďže mal záujem plniť. Nelogická v kontexte naznačeného je jeho obrana, že splatnosť predmetných faktúr ešte nenastala, avšak napriek tomu zaslal žalobcovi návrh na uznanie záväzku a splátkový kalendár z 9. 12. 2016, teda po vystavení posledných faktúr a zahŕňajúc v ňom takmer celú sumu spolu v nich obsiahnutú. Je zrejmé, že faktúry žalovaný dostal, keďže bez nich by k popísanému konaniu určite nepristúpil (sám vo vyjadrení uviedol, že žalovanú sumu nemohol platiť skôr, ako bola fakturovaná). Za účelové považuje súd tvrdenie žalovaného o nedoručení faktúr zo strany žalobcu a uzatvára, že všetky faktúry sa žalovanému museli dostať do dispozície a ich splatnosť nastala tak ako to vyplýva zo zmluvy a jednotlivých faktúr.

17. Podľa , , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške ( Nariadenia vlády č. ), resp. v ním uplatnenej výške, ak je táto nižšia ako zákonná. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.970,- Eur od 21. 11. 2016 (deň po splatnosti faktúr č. 2016/04 a č. 2016/5 vystavených v rovnaký deň - 4. 11. 2016 titulom odmeny a bonusov za mesiac október 2016) do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 1.750,- Eur od 21. 12. 2016 (deň po splatnosti faktúr č. 2016/6 a č. 2016/7 vystavených v rovnaký deň - 4. 12. 2016 titulom odmeny a bonusov za mesiac november 2016) do zaplatenia, pričom rozsah a dátum od kedy si žalobca uplatnil úroky z omeškania žalovaný namietal

len z dôvodu nedoručenia faktúr, čo však súd vyhodnotil ako účelové a mal za preukázané doručenie faktúr žalovanému, ktorý na základe nich časť aj plnil a časť mal záujem plniť. Súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania tak, ako to uviedol a uplatnil žalobca a preto mu priznal úrok z omeškania uplatnený v súlade so zákonom vo výške 9 % ročne z dlžných súm tak, ako žiadal a ako je uvedené vo výroku rozsudku.

19. Sumarizujúc vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v plnej výške dôvodný, keď žalobca preukázal tak právny základ nároku ako aj jeho výšku, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.720,- Eur s príslušenstvom.

20. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

21. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú vo výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením veta prvá , podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.