Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-19-2023.pdf
PDF · 106.23 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/19/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: A. B., C., D. XX, nar. XX.X.XXXX, zást. advokát JUDr. Igor Raáb, Košice, Námestie mladých poľnohospodárov 1, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Jasenov, Pstriná, okres Svidník, IČO: 35512962, o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze, antidiskriminačná žaloba, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Košice I č. k. 38C/36/2022 - 283 z 11. novembra 2022
rozhodol:
M e n í rozsudok v zamietavom výroku tak, že u r č u j e , že uznesenie členskej schôdze Poľovníckeho združenia Jasenov z 12.5.2018, ktorým sa: „A. Schvaľuje: 2. vylúčenie p. B. A. z dôvodu nadbytočnosti členov poľovníckej stráže a ponecháva členstvo p. E. B.“ j e n e p l a t n é . Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Bývalý Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) o negatórnej, satisfakčnej a reštitučnej antidiskriminačnej žalobe uplatnenej podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) I. výrokom rozsudku označeného v záhlaví žalovanému uložil nepokračovať v diskriminačnom konaní voči žalobcovi a zdržať sa porušovania zásady rovnakého zaobchádzania pri rozhodovaní o odvolávaní členov poľovníckej stráže žalovaného, II. výrokom žalovanému uložil žalobcovi zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy 1 000 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, III. výrokom zamietol žalobu vo zvyšku (o určenie, že uznesenie členskej schôdze žalovaného z 12.5.2018, ktorým sa schválilo vylúčenie žalobcu z dôvodu nadbytočnosti členov poľovníckej stráže a ponechalo sa členstvo p. E. B., je absolútne neplatné) a IV. výrokom žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 2. Vychádzal z nepochybného zistenia, že (i) aj žalovaný si bol vedomý, že uznesenie prijaté na jeho členskej schôdzi konanej 12.5.2018 o prevolení žalobcu ako člena poľovníckej stráže, čo znamenalo jeho vylúčenie z tejto funkcie, vykazovalo vady a pretože sa rozhodol na základe tohto uznesenia nepodať návrh na vyčiarknutie žalobcu na príslušný okresný úrad, následne na výročnej členskej schôdzi z 2.2.2019 svojím uznesením zrušil uznesenie z 12.5.2018 v rozsahu týkajúcom sa vylúčenia žalobcu; že (ii) v dôsledku prvého protiprávneho rozhodnutia žalovaného, na základe ktorého žalobca v roku 2014 bol vyčiarknutý zo zoznamu členov poľovníckej stráže, ktoré ale bolo zrušené právoplatným rozsudkom NS SR 30.11.2017 vo veci 8Sžo/3/2017, na základe ktorého žalobca v marci 2018 opätovne nadobudol funkciu člena poľovníckej stráže zo strany žalovaného voči žalobcovi došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania; (iii) 12.5.2018 vo vzťahu k žalobcovi zo strany žalovaného opäť došlo k diskriminačnému konaniu, kedy na členskej schôdzi opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu z tejto jeho opätovne nadobudnutej funkcie. Nepovažoval za možné prehliadnuť vecnú a časovú
súvislosť v personalizovanom konaní žalovaného, ktoré v období 2014 – 03/2018 a následne hneď od 12.5.2018 bolo namierené len voči osobe žalobcu a toho konanie žalovaného vyhodnotil preto ako konanie v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania z dôvodu iného postavenia žalobcu, pričom za pohnútku (motív) diskriminačného konania žalovaného k subjektívnemu znevýhodneniu žalobcu považoval aktívny žalobcov obranný postoj voči nezákonnému rozhodnutiu žalovaného z roku 2014, kedy vyčiarknutiu jeho osoby zo zoznamu členov poľovníckej stráže na základe nezákonného postupu žalovaného z roku 2014 tomuto sa podarilo zabrániť až súdnou cestou, kedy až do roku 2017 voči žalovanému neprestajne hájil svoje bezdôvodne porušené práva, a preto následné konanie žalovaného z 12.5.2018 o prevolení žalobcu z funkcie člena poľovníckej stráže považoval za jeho nepriamu diskrimináciu podľa §2a ods. 1 antidiskriminačného zákona, keď zároveň z predložených lekárskych správ zistil, že v dôsledku toho žalobcovi preukázateľne sa zhoršil zdravotný stav, kedy žalobca dlhodobo musel vynakladať veľmi veľa energie na zvrátenie žalovaným spôsobeného protiprávneho stavu vo svoj prospech, a to v podstate od roku 2014 doposiaľ, kedy žalobca opätovne sa snaží o zvrátenie protiprávneho stavu vo svoj prospech, čo celkom očakávane a prirodzene muselo spôsobiť ujmu na jeho zdravotnom stave, ale aj na jeho spoločenskom postavení. Z týchto dôvodov vyhovel žalobe tak o zdržanie sa ďalšieho diskriminačného konania vo vzťahu k žalobcovi, ako aj o poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia za spôsobenú ujmu vo výške 1 000 €. 3. Žalobu o určenie absolútnej neplatnosti uznesenia členskej schôdze žalovaného z 12.5.2018 v rozsahu týkajúcom sa prevolenia žalobcu ako člena poľovníckej stráže považoval za žalobu o určenie podľa §137 písm. d) CSP s odôvodnením, že toto predstavuje právnu skutočnosť, a nie právny úkon, pričom s poukazom na znenie tohto zákonného ustanovenia uzavrel, že domáhať sa určenia právnej skutočnosti je možné len v prípade, ak to umožňuje osobitný právny predpis, ktorým v tomto prípade je zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. S odôvodnením, že tento zákon členovi poľovníckeho združenia neustanovuje možnosť podať žalobu proti rozhodnutiu členskej schôdze, konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti uznesenia žalovaného z 12.5.2018 a žalobu v tomto rozsahu zamietol preto ako procesne neprípustnú. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil plným úspechom žalobcu vo veci (§255 ods. 1 CSP). 4. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho zamietavého výroku, žalobca podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v tomto rozsahu a žalobcovi prizná nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka, že pokiaľ žalobu zamietol bez posúdenia jej vecnej opodstatnenosti, neprípustne bez zmeny skutkového stavu veci sa odklonil od záväzného právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (13. odsek jeho uznesenia zo 17.3.2021, sp. zn. 9Cdo/333/2020), že „pokiaľ došlo k neoprávnenému zásahu (diskriminácii) právnym úkonom, poškodený má právo dožadovať sa odstránenia jeho neoprávnených následkov i formou vyslovenia jeho absolútnej neplatnosti vo výroku rozsudku a preto uplatnenie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti odvolania žalobcu z jeho funkcie ako integrálna a organická súčasť antidiskriminačnej žaloby má svoje zákonné opodstatnenie“ a tak porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, ako i princíp právnej istoty. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie okrem toho porušil aj kasačnú záväznosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení v tejto veci záväzne vyslovil o. i., že pre náležité vysporiadanie s argumentáciou žalobcu sa vyžadovala špecifická odpoveď, či rozhodnutie o vylúčení žalobcu, ako i jeho následné zrušenie sú/nie sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi a bolo preto jeho povinnosťou týmito otázkami sa zaoberať bez ohľadu na to, či žalovaný protiprávnosť svojho postupu z 12.5.2018 následne si uvedomil. Odvolateľ považuje preto za prekvapivé odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie konštatujúce tak procesnú neprípustnosť žaloby, ako aj nedostatok jeho naliehavého právneho záujmu na jej podaní bez zmeny skutkového stavu veci, čím tento si nesplnil povinnosť riadne, z vecných hľadísk odôvodniť zamietnutie určovacej žaloby ako zákonného prostriedku na odstránenie protiprávneho stavu založeného nerovnakým zaobchádzaním. 5. Odvolateľ ďalej namieta, že zamietnutím jeho určovacej žaloby súd prvej inštancie zároveň sa odklonil aj od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššej súdnej autority, predstavovanej rozhodnutím kompetenčného senátu NS SR z 10.10.2017 vo veci 1KO 33/2017, pod R 19/2018 zverejneným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, pričom svoj odklon od tohto publikovaného judikátu NS SR nijako nezdôvodnil, čím konanie zaťažil vadou napĺňajúcou dovolací dôvod v zmysle §365 ods. 1 písm. b) CSP. Pritom rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, či Okresného súdu Veľký Krtíš, na ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie sa odvoláva, nereprezentujú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu a ani ich nemožno preto považovať za ustálenú prax najvyššej súdnej autority. Odvolateľ namieta preto, že vzhľadom na rozhodnutie kompetenčného senátu najvyššieho súdu, v zmysle ktorého o neplatnosti rozhodnutia poľovníckeho
združenia sa rozhoduje v civilnom sporovom konaní, „ex lege“ je daná procesná prípustnosť jeho určovacej žaloby, a iný výklad by bol odopretím spravodlivosti a popretím práva na súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy. 6. Podľa odvolateľa ustanovenie §9 ods. 2 antidiskriminačného zákona jemu ako osobe, ktorá postupom žalovaného bola dotknutá na svojich právach, o čom v jeho prípade už bolo právoplatne a pre strany sporu preto záväzne rozhodnuté vyhovujúcimi výrokmi napadnutého rozsudku, svojich práv s úspechom sa môže domáhať o. i. aj tým, aby žalovaný, ako ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, ak je to možné, napravil protiprávny stav, ktorý pre tento prípad bol zavŕšený prijatím uznesenia členskej schôdze, ktoré bolo v rozpore jednak s antidiskriminačným zákonom, ale aj v rozpore s ďalšími právnymi predpismi upravujúcimi zvolanie, priebeh a prijímanie rozhodnutia členskou schôdzou, pričom pre nápravu tohto protiprávneho stavu v dôsledku diskriminácie žalobca si uplatnil právo aj na vyslovenie neplatnosti rozhodnutia prijatého členskou schôdzou poľovníckeho združenia a tak sa domáha odstránenia žalovaným nastoleného protiprávneho vzťahu, na čom žalobca preukázateľne má naliehavý právny záujem, lebo tak raz a navždy sa tým odstránia pochybnosti o dôvodoch nezákonnosti i absolútnej neplatnosti rozhodnutia žalovaného, napr. i v tom, že žalovaný nebude tieto interpretovať vo svoj prospech tak, že rozhodnutie už zrušil z dôvodov, ktoré pre takýto postup za opodstatnené považuje len on sám, neberúc ohľad ani na názor žalobcu a ani na objektívny stav, že ide o diskriminačné rozhodnutie a absolútne neplatný právny úkon, ktorý preto zrušiť ani nemožno. 7. Žalovaný, ktorému odvolanie bolo doručené 21.12.2012, nevyužil svoje zákonné právo, a k odvolaniu protistrany procesne prípustným spôsobom sa nevyjadril. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci neurobila. 8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Z dôvodu, že neboli naplnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zrušenie napadnutého rozsudku rozsahu, postupom podľa §388 CSP tento zmenil tak, že žalobe vyhovel aj vo zvyšku. 9. Rozsudok v I. výrokovej vete o zdržanie sa neoprávneného zásahu a o povinnosti nepokračovať v diskriminačnom konaní, ako aj v II. výrokovej vete o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch nie sú dotknuté odvolaním, tieto nadobudli preto právoplatnosť a z toho dôvodu nemohli byť predmetom odvolacieho prieskumu; premetom odvolacieho prieskumu mohol byť preto len zamietavý výrok rozsudku v celom jeho rozsahu a závisiaci výrok o trovách konania (§367 ods. 1 a ods. 3 CSP). 10. Rozsudok odvolacieho súdu verejne bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 27.3.2024 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 18.3.2024 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods. 3 za použitia §378 CSP). 11. Z hľadiska skutkového stavu v preskúmavanej veci bolo zistené, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi sa dopustil diskriminačného konania porušením zásady rovnakého zaobchádzania jednak predchádzajúcim protiprávnym rozhodnutím žalovaného z roku 2014 a opätovne na členskej schôdzi 12.5.2018, keď rozhodol o „neprevolení“ žalobcu za člena poľovníckej stráže, t. j. de facto o jeho odvolaní, čo súd považoval za nepriamu diskrimináciu žalobcu podľa §2a antidiskriminačného zákona a v tomto rozsahu žalobcovi poskytol súdnu ochranu (t. č. už právoplatnými) vyhovujúcimi výrokmi napadnutého rozsudku. 12. Po preskúmaní veci v odvolacom konaní, po oboznámení s obsahom spisu a výsledkami vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistený skutkový stav vyhodnotil síce správne, po právnej stránke ho však neposúdil správne, pokiaľ dospel k záveru, že žaloba o určenie absolútnej neplatnosti uznesenia členskej schôdze žalovaného z 12.5.2018 ako samostatný typ žaloby v tomto civilnom spore je žalobou procesne neprípustnou. 13. Podľa §9 ods. 1 a ods. 2 antidiskriminačného zákona každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou a každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania; môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.
14. Okrem rozhodnutia kompetenčného senátu najvyššieho súdu z 10.10.2017, sp. zn. 1KO 33/2017, v Zbierke NS uverejneného pod publikačným R 19/2018, v zmysle ktorého «vzťah poľovníckeho združenia a jeho členov vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia (...) je súkromnoprávnym vzťahom, (...) rozhodnutia poľovníckych združení o právach a povinnostiach ich členov sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia, (...) ide o civilné sporové konanie „sui generis", (...) o žalobe na určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze poľovníckeho združenia preto sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, na ktoré v prvej inštancii je vecne príslušný okresný súd», obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 16.3.2016 vo veci PL. ÚS 19/2014 k problematike súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných poľovníckymi združeniami v správnom súdnictve, v zmysle ktorého eventuálne rozhodnutie stanovami určeného orgánu poľovníckej organizácie napr. o vylúčení svojho člena nie je výkonom verejnej moci (ani verejnej správy), pretože ide o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu (poľovníckej organizácie ako právnickej osoby) o svojom členovi, a teda o súkromno-právnych pomeroch tohto člena. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, konštatovania, či súdnu prax NS SR a ÚS SR, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach uplatnenia práv a povinností člena združenia, o ktorých združenie rozhoduje (malo by rozhodovať) na základe stanov poľovníckej spoločnosti v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej, a nie v oblasti verejnej, je vzťahom súkromnoprávnym, ktorý nespadá do oblasti verejnej správy, aj v predmetnej právnej veci v rozsahu určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze žalovaného poľovníckeho združenia z 12.5.2018 vo vzťahu k vylúčeniu žalobcu z funkcie, ktorú v združení (opätovne) zastával, bolo potrebné postupovať podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a napadnuté uznesenie členskej schôdze poľovníckej spoločnosti preskúmať v občianskoprávnom konaní, na základe klasickej civilnej žaloby. Neobstojí preto právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná žaloba o určenie neplatnosti napadnutého uznesenia členskej schôdze žalovaného je žalobou procesne neprípustnou, a mal sa ňou preto vecne zaoberať. 16. Žalobca podrobným opisom jednotlivých krokov žalovaného pri zvolávaní, priebehu a prijímaní rozhodnutia členskej schôdze z 12.5.2018, týkajúceho sa jeho osoby a funkcie zastávanej v žalovanom poľovníckom združení ako člena poľovníckej stráže v spore poskytol podrobné a vyčerpávajúce skutkové tvrdenia objektívne nasvedčujúce existencii diskriminácie pri výbere jeho osoby ako nadbytočného člena tohto orgánu žalovaného združenia spomedzi viacerých osôb zastávajúcich rovnakú funkciu v tom istom orgáne združenia, súd v tomto civilnom sporovom konaní bol preto oprávnený preskúmavať tak výber osoby žalobcu, ako aj okolnosti, za ktorých k nemu došlo, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného, ktorý musel preukázať, že z jeho strany voči žalobcovi ako nadbytočnému k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania nedošlo (porovnaj uznesenie NS SR z 1.10.2017 vo veci 1Cdo/1085/2015). Bez ďalšieho možno konštatovať, že žalovaný v tomto smere v spore bol procesne pasívny, keďže celú svoju procesnú obranu (vzhľadom na právoplatné vyhovujúce výroky napadnutého rozsudku zjavne neúčinne) založil jedine na tvrdení, že 2.2.2019 na výročnej členskej schôdzi došlo k zrušeniu žalobcom napadnutého rozhodnutia členskej schôdze z 12.5.2018 vo vzťahu k jeho osobe a funkcii ako člena poľovníckej stráže. 17. Z týchto dôvodov je nepochybné, že rozhodnutie členskej schôdze žalovaného z 12.5.2018 o „prevolení“/vylúčení žalobcu ako člena poľovníckej stráže žalovaného je výsledkom diskriminačného konania žalovaného zameraného výslovne a jedine proti jeho osobe, keď členská schôdza uvedeného dňa (i) bola zvolaná v rozpore s vnútornými predpismi žalovaného (o jej konaní neboli informovaní všetci jej členovia), na tejto bolo prijaté rozhodnutie o vylúčení žalobcu spomedzi členov poľovníckej stráže žalovaného pre jeho nadbytočnosť, pričom (ii) ani označenie a ani postup pri presadzovaní zmeny programu schôdze jeho doplnením o takú závažnú záležitosť, akou bolo ustanovovanie, či odvolávanie člena poľovníckej stráže o bod 3b) „prevolenie člena poľovníckej stráže“ nemalo oporu vo vnútorných predpisoch žalovaného a bolo porušením stanov Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ) v čl. 5 bod 3 písm. f), resp. v §15 ods. 3 písm. g), keď o zmene programu neprípustne neboli informovaní všetci členovia žalovaného, absentovalo predchádzajúce prerokovanie tejto závažnej otázky, stanovisko výboru PZ, následná diskusia a kvalifikovaná väčšina pre jeho prijatie, pričom žalovaný ustanovenie §27 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v tejto súvislosti interpretoval zjavne nesprávne, pretože pri jeho správnom výklade 12.5.2018 nemuselo dôjsť k odvolávaniu ani jedného člena poľovníckej stráže; podľa žalobcu pritom ani nebol daný dôvod odvolať ho a žalovaný len opakovane sa tak snažil zbaviť sa žalobcu ako svojho najaktívnejšieho člena poľovníckej stráže a pohnútkou takéhoto jeho konania mal byť postih žalobcu za to, že tento žalobou na najvyššom súde proti združeniu sa domohol vydania rozsudku, ktorým mu bola poskytnutá ochrana jeho práv za nezákonné vyškrtnutie jeho osoby zo zoznamu členov
poľovníckej stráže ešte z roku 2014, na základe ktorého k prinavráteniu tejto jeho funkcie došlo len v 03/2018. 18. Okrem toho diskriminačná povaha vytýkaného konania vo vzťahu k osobe žalobcu tkvie aj v tom, že zmienené „prevolenie členov poľovníckej stráže“ na členskej schôdzi 12.5.2018 sa netýkalo všetkých jej šiestich evidovaných členov, ale toto sa týkalo len žalobcu a B. E. ako vopred určených členov, čím pri tomto spornom „prevolení“ v porovnaní so zvyšnými štyrmi členmi poľovníckej stráže žalovaný žalobcu tak vystavil inému zaobchádzaniu (priama diskriminácia), keď týmto svojvoľným a diskriminačným konaním pristúpil k odvolaniu žalobcu z funkcie, ktorú dovtedy zastával, a to bez toho, aby svojim členom umožnil vybrať toho člena stráže spomedzi všetkých jej členov, ktorého odvolať oni chcú, čím porušil princíp rovnosti členov poľovníckej stráže pri tomto odvolávaní (diskriminačná selekcia), keďže vopred bolo jasné, že o odvolávaní zvyšných štyroch členov stráže z dôvodu ich nadbytočnosti členská schôdza hlasovať ani nebude. Diskriminačným vo vzťahu k žalobcovi pritom bol aj spôsob a priebeh samotného vykonania voľby nadbytočného člena v tom, že pri tomto akte zakrúžkovať sa malo priezvisko toho člena, kto nadbytočným nemal byť. Z toho dôvodu aj podľa odvolacieho súdu je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že takýto výsledok hlasovania (bez ohľadu na ďalšie dôvody jeho neplatnosti) nemohol byť relevantným podkladom pre platné vylúčenie žalobcu spomedzi členov poľovníckej stráže, keďže o tejto otázke v skutočnosti sa ani nehlasovalo. Právne významným pri hodnotení (ne)platnosti postupu a konania žalovaného pritom je aj skutočnosť, že jeho stanovy umožňujú buď len ustanovenie alebo len odvolanie člena poľovníckej stráže, neumožňujú však jeho akési „prevolenie“. Hlasovanie o akomsi prevolení ako o „potvrdení“ alebo naopak o „prepustení“ člena poľovníckej stráže pre jeho nadbytočnosť, ktoré na členskej schôdzi žalovaného sa uskutočnilo 12.5.2018, aj z tohto hľadiska bolo preto netransparentné a nezrozumiteľné a všetky tieto procedurálne vady aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu mali dopad na platnosť vylúčenia žalobcu z dôvodu jeho nadbytočnosti spomedzi členov poľovníckej stráže „ponechaním vo funkcii jej člena B. E.“. 19. Z uvedených dôvodov, a to s prihliadnutím aj na právoplatné a pre strany preto záväzné rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto sporovej veci (§228 ods. 1 CSP) uložením povinnosti žalovanému (i) nepokračovať v diskriminačnom konaní, (ii) zdržať sa porušovania zásady rovnakého zaobchádzania pri rozhodovaní o odvolávaní členov poľovníckej stráže žalovaného a (iii) zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorými dospel k záveru o nepriamej diskriminácii žalobcu jeho „prevolením“ z funkcie člena poľovníckej stráže uznesením členskej schôdze z 12.5.2018, niet pochýb, že žalovaný (v období rokov 2014 – 2018) vo vzťahu k žalobcovi sa dopustil diskriminačného konania a pokiaľ jeho výsledkom je uznesenie členskej schôdze z 12.5.2018 o vylúčení žalobcu výberom jeho osoby spomedzi niektorých členov poľovníckej stráže z dôvodu jeho nadbytočnosti, nepochybne ide o výsledok protiprávneho konania žalovaného ako porušiteľa zásady rovnakého zaobchádzania a preto žaloba aj v rozsahu určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze z 12.5.2018 je prostriedkom nápravy protiprávneho stavu vyvolaného uznesením o spornom „prevolení“ žalobcu a jej zmyslom je obnovenie/ reštitúcia pôvodného stavu spred tohto porušenia práva žalobcu na rovnaké zaobchádzanie. 20. Z týchto dôvodov, pokiaľ súd prvej inštancie o určovacom petite žaloby uvažoval len ako o samostatnom nároku žalobcu na určenie neplatnosti napadnutého uznesenia členskej schôdze, napadnuté rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci a o podanej žalobe v tomto rozsahu rozhodol preto vecne nesprávne. Odvolací súd zo zhora zmienených dôvodov naopak prijal právny záver o absolútnej neplatnosti uznesenia členskej schôdze žalovaného z 12.5.2018 o „vylúčení“ osoby žalobcu z funkcie člena poľovníckej stráže, v dôsledku čoho tento výsledok diskriminačného konania žalovaného nemôže požívať právnu ochranu a od počiatku je preto neplatné. Z uvedených dôvodov neplatným preto je aj následné konanie žalovaného z 2.2.2019, ktorým tento svoje uznesenie z 12.5.2018 zrušil. Pritom aj z dôvodu tohto rozporného konania žalovaného, majúc na zreteli potrebu poskytnutia právnej istoty v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, neplatnosť namietaného uznesenia členskej schôdze bolo nevyhnutné vysloviť vo výroku súdneho rozhodnutia. 21. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku postupom podľa §388 CSP zmenil preto tak, že vyhovel aj určovacej žalobe o neplatnosť uznesenia členskej schôdze žalovaného z 12.5.2018 tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku. 22. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP v danom prípade rozhodoval aj o trovách prvoinštančného, odvolacieho a zároveň aj dovolacieho konania (§396 ods. 2, §453 ods. 1 a 3; §262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočnú aplikáciu §257 CSP na rozhodnutie o trovách konania v prospech neúspešného žalovaného nezistil ani v okolnostiach prejednávanej veci, ako ani v okolnostiach sporových strán, preto vo veci v celom rozsahu úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu všetkých jeho
účelne vynaložených trov v tomto konaní vrátane trov uskutočneného dovolacieho konania. O výške náhrady trov po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). 23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).