Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/15/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnej: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., B. ul. XXX/XX, o vymoženie 603,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -14 zo dňa 23. októbra 2019, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, , o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi dňa 20.12.2016 sa oprávnený domáhal proti povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 603,09 Eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty a trov exekúcie. Oprávnený predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina, sp. zn. RK-PC-306/16-MK zo dňa 21.07.2016. Konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 13.10.2011). Z uvedeného dôvodu preskúmal zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 19.02.2013 spolu so zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a rozhodcovskú zmluvu č. 8500021596 uzavretú stranami dňa 19.02.2013. Konštatoval, že predložená rozhodcovská zmluva je formulárový dokument, ktorý oprávnený používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, jej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy je už predtlačený s tým, že v jej záhlaví sú oprávneným doplňované iba osobné údaje dlžníka a spoludlžníka ako meno, priezvisko, bydlisko a dátum narodenia povinnej. Povinná si uzavretie rozhodcovskej zmluvy osobitne nevymienila, bola jej predložená na podpis spolu so žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvou o revolvingovom úvere. Hoci strany uzavreli rozhodcovskú zmluvu na osobitnej listine, nešlo o individuálne vyjednané zmluvné dojednanie, pretože zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čl. 3 Smernice

Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Oprávnený musí splnenie podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať ( ), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú. Takto uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu potom vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa . Záverom konštatoval, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúciu nie je možné povoliť, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s EP zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že v rámci vykonaného posúdenia neboli zistené a preukázané žiadne dôvody pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku, a že exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozpore so Namietal, že súdom uvádzané dôvody neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy sú založené na záveroch, ktoré odporujú právnemu poriadku, pretože a) uvádzaný dôvod neprijateľnosti odporuje zákonu po právnej stránke, b) uvádzané dôvody neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemajú oporu v žiadnom dôkaze, pričom exekučný súd ani len nemal preukázané, že povinná musela uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Exekučný súd sa nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy aj v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Pritom v zmysle ust. a je táto otázka podstatná, či je vôbec prípustné posudzovať nejaké dojednanie medzi spotrebiteľom a dodávateľom ako neprijateľnú podmienku alebo nie. V prípade individuálnych dojednaní je posudzovanie „neprijateľnosti“ zo zákona vylúčené. Za individuálne dojednané sa teda považuje ustanovenie, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, alebo mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva číslo Rozhodcovská zmluva č. 8500021596 zo dňa 19.02. 2013 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Na to, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne uzatvorenú, nemusí mať dlžník možnosť ovplyvniť znenie každého jej ustanovenia ale postačí ak môže rozhodcovskú zmluvu odmietnuť ako celok a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných právnych vzťahov. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by zase bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinná teda mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohla ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom a nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. V konaní ani nebolo dokázané niečo iné. Exekučný súd vychádzal z ničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie zmluvy s vopred predtlačenými a naformulovanými podmienkami by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Z rozhodcovskej zmluvy nielenže výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť, a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. Povinná sa rozhodla rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva - a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Predloženie formalizovaného návrhu rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za postup,

ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Ani ochrana spotrebiteľa, nie je zameraná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných, dobrovoľne vykonaných úkonov. V tomto smere súd ponecháva stranou a bez akéhokoľvek argumentu význam a dôsledky odstúpenia. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný úkon vedúci k zániku zmluvy, pričom účinným sa stáva doručením druhej strane a spôsobuje účinky ex tunc. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom. Ten povinná urobila dobrovoľne, a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužila možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Povinná dobrovoľne uzatvorila rozhodcovskú zmluvu a to i napriek poučeniu v bode 2 hneď v úvode zmluvy, že tak urobiť nemusí, že nejde o podmienku poskytnutia úveru, ako aj napriek poučeniu o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a priebehu rozhodcovského konania. Povinnej bola predložená zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva na samostatných listinách. Z názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné právne úkony. Z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných konaniach, ktoré potvrdili správnosť jeho tvrdení a platnosť rozhodcovskej zmluvy (napr. Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26.01. 2018 a rovnako tiež z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 31.01. 2018, ktorý rozhodoval o sťažnostiach oprávneného v skutkovo a právne rovnakých veciach vyplýva správnosť záverov oprávneného uvedených v tejto sťažnosti, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. -42 zo dňa 31.01. 2014 ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako je rozhodcovská zmluva v tejto veci). Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Nitre ako súd odvolací zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. zo dňa 23.10. 2019 v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Zároveň navrhol, aby súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnej v rozsahu 100 %.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Dňa 14.02.2020 doručila povinná súdu prvej inštancie podnet na odklad a zastavenie exekúcie (č. l. 53) z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Komárno č. k. -18 zo dňa 20. decembra 2019 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX D. (ktorá ako dlžník v danom spore vystupuje v procesnom postavení povinnej), do funkcie správcu bola ustanovená JUDr. Andrea Pállová, so sídlom kancelárie Podzámska 2959/18A, 949 01 Nitra, bolo rozhodnuté o oddlžení dlžníka tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 250/2019 dňa 31.12.2019.

5. Z údajov z Obchodného vestníka pod č. K022864 s dňom vydania 12.03.2020 týkajúcich sa povinnej odvolací súd zistil oznam správcu, že podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov konkurz vyhlásený na majetok dlžníka končí a týmto oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz na majetok dlžníka zrušuje, z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) postupom bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že pre rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému uzneseniu (už) nie sú po rozhodnutí o konkurze a oddĺžení splnené procesné podmienky a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zrušil a exekučné konanie zastavil s poukazom na o konkurze a reštrukturalizácii o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom na vyhlásený konkurz na majetok povinnej.

7. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov, exekučné konania a obdobné vykonávacie konania, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

10. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. 11. Podľa , na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

12. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

14. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

15. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi a to konkurzom (podľa štvrtej časti o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov) alebo splátkovým kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, ktorý voľbu spôsobu oddlženia vykoná podaním príslušného návrhu. Na rozdiel od likvidačného konkurzu súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze ( o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné ( o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov), sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť ( o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov).

16. Procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii je, že súd je povinný konania uvedené v ustanovení bez zbytočného odkladu zastaviť. Oprávnený si v predmetnom exekučnom konaní vymáha pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok povinnej nastali účinky vyhláseného konkurzu a súčasne účinky rozhodnutia o oddlžení povinnej, ako aj skutočnosť, že oprávnený v tomto konaní vymáha pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok povinnej, boli dané zákonné predpoklady na zastavenie konania s poukazom na ustanovenie , čo bráni (pre nesplnenie procesných podmienok) vecnému rozhodovaniu o žiadosti exekútora a teda bolo dôvodom i zrušenie napadnutého uznesenia.

17. Odvolací súd záverom poznamenáva, že ani následné zrušenie konkurzu - vydané v Obchodnom vestníku č. 50/2020 zo 12.03.2020 - nemá vplyv na rozhodnutie konkurzného súdu o oddlžení povinnej, a teda ani na rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení konania. Takýto vplyv by mohlo mať napr. uznesenie konkurzného súdu o zastavení konania z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, súčasťou ktorého uznesenia je ex lege aj rozhodnutie o zrušení oddlženia ( ); o takéto rozhodnutie konkurzného súdu v však danej veci nešlo (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). 18. Z dôvodu nevyhnutnosti zastavenia exekučného konania (z uvedeného zákonného dôvodu) odvolací súd správnosť napadnutého zrušovaného rozhodnutia neposudzoval.

19. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku exekučný súd rozhoduje zároveň (t. j. v jednom uznesení) o náhrade trov exekúcie (o nároku aj o výške). Hoci ustanovenia § 200 a nasl. Exekučného poriadku

upravujú trovy exekúcie a v prejednávanej veci bolo exekučné konanie zastavené ešte pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi exekučným súdom, teda pred začatím exekúcie (vo význame priameho zásahu do majetkovej sféry povinnej), tak už aj v tejto fáze konania môžu už vznikať okrem iných trov exekučného konania aj trovy exekúcie (napr. ustanovenie § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku upravuje nárok súdneho exekútora na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, ktoré súdnemu exekútorovi môžu vzniknúť ešte pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom a ktoré pritom spĺňajú definíciu trov exekúcie ustanovenú v § 200 ods. 1 v spojení s § 196 Exekučného poriadku). Z uvedeného dôvodu je preto možné aj v súvislosti s rozhodovaním o nároku a výške trov exekučného konania (nielen trov exekúcie), ktoré nasleduje po zastavení exekučného konania, poukázať práve aj na ustanovenie § 200 ods. 5 Exekučného poriadku prikazujúce exekučné mu súdu rozhodnúť zároveň o nároku aj o výške trov. Proti uzneseniu exekučného súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov (o tom, kto komu a v akej výške nahrádza trovy) exekučného konania naviac nie je prípustné odvolanie, teda tieto rozhodnutia exekučného súdu sú vylúčené z preskúmavacej právomoci odvolacieho súdu. Odvolací súd z týchto dôvodov rozhodol tak, že bude povinnosťou súdu prvej inštancie ako exekučného súdu rozhodnúť o trovách exekučného konania po právoplatnosti tohto uznesenia (jedným) samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).