Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. 9, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Katarína Kurata Tenczerová, advokátka, Údernícka 11, 851 01 Bratislava, proti žalovanej: X.. L. B., X.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. 9, 841 XX B., zastúpená: Mgr. Filip Šoltýs, advokát, Nad Medzou 16B, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 4.450,- Eur a vzájomnej žalobe, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 4.450,- Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.312,24 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanej v časti týkajúcej sa žaloby žalobcu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 66,56%.

V. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej sumu 12.250,- Eur titulom náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovanej v časti týkajúcej sa vzájomnej žaloby p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

VII. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca si v konaní vedenom pod sp. zn. uplatnil voči žalovanej (tam vystupujúcej v pozícii žalobkyne) v rámci vzájomnej žaloby nárok na zaplatenie sumy 4.450,- Eur titulom príspevku za obdobie od 12/2015 do 12/2016 s odôvodnením, že žalovaná mala problémy so splácaním hypotéky a ako matke jeho detí sa jej snažil pomôcť, preto jej po odsťahovaní sa do nového bytu posielal mesačný príspevok v sume 350,- Eur. Žalobca argumentoval zákonom o krátkodobom nájme bytov a tvrdil, že nemá v zmysle tohto zákona uzavretú so žalovanou žiadnu nájomnú zmluvu a že užívanie bytu ním sa nedá považovať za prenájom.

2. Súd uznesením zo dňa 11.02.2019, č. k. -275, vzájomnú žalobu voči žalovanej o zaplatenie sumy 4.450,- Eur titulom príspevku za obdobie od 12/2015 do 12/2016 vylúčil na samostatné konanie. Predmetnej veci bola pridelená nová spisová značka .

3. Žalovaná v rámci vyjadrenia k žalobe uviedla, že predmetnú pohľadávku žalobcu neuznáva a je žalobcom uplatňovaná voči nej nedôvodne a účelovo. Žalobca v žalobe hrubo zavádza, keď uvádza, že pravidelné platby v sume 350,- Eur sú „príspevkom“ žalobcu žalovanej. Tieto platby dokonca nazýva dobrovoľným príspevkom. Žalobca sa vyhlásením zo dňa 09.11.2015 zaviazal uhrádzať žalovanej nájomné v sume 350,- Eur mesačne za užívanie 2/3 bytu na A. ul. X v B.. Zo strany žalobcu teda nejde o žiadne „príspevky“ ani dobrovoľné platby. Žalobca si je vedomý svojho záväzku vyplývajúceho mu z predmetného vyhlásenia a keďže byt užíva výlučne on, platí dohodnutú odplatu za užívanie bytu v zmysle jeho vyhlásenia. Tento právny vzťah nie je možné subsumovať pod normy zákona o krátkodobom nájme bytov ako to robí žalobca. Tento právny vzťah je totiž dohodou podielových spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a o náhrade za neužívanie spoluvlastníckeho podielu, vrátane úhrady nákladov za užívanie bytu. V tomto smere žalovaná poukazovala na súdu známy spor sp. zn. , kde súd v rozsudku zo dňa 13.03.2019 uvedenú listinu (vyhlásenie o nájomnom 2/3 vlastníckeho podielu zo dňa 09.11.2015) vyhodnotil ako dohodu podielových spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a o náhrade za neužívanie spoluvlastníckeho podielu, vrátane úhrady nákladov za užívanie bytu. S týmto právnym názorom súdu sa plne stotožnila, keďže je zrejmé, že predmetný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol, keďže došlo k dohode o všetkých náležitostiach - o predmete dohody, teda určenie kto bude byt užívať a o výške náhrady, ktorá patrí druhému spoluvlastníkovi za neužívanie bytu. Dôkaz o existencii predmetnej dohody spoluvlastníkov je jednak predmetné vyhlásenie žalobcu a jednak skutočnosť, že žalobca byt užíva a uhrádzal za užívanie náhradu v dohodnutej výške a uhrádza aj služby spojené s užívaním bytu. Žalovaná poukazovala taktiež na prílohu žaloby žalobcu

- pohyby na účte V., kde sám žalobca svoje platby označuje ako „nájomné“, a teda je zrejmé, že platil odplatu za užívanie bytu a nie dobrovoľné príspevky na život žalovanej. Žalobca teda platil sumu 350,- Eur titulom dohody podielových spoluvlastníkov bytu, v zmysle ktorej byt užíval výlučne on a z toho dôvodu je povinný hradiť všetky náklady spojené s užívaním bytu a rovnako aj náhradu za neužívanie spoluvlastníckeho podielu v sume 350,- Eur mesačne. Žalobca ku dňu podania žaloby o vysporiadanie spoluvlastníctva dlhoval žalovanej sumu 1.750,- Eur titulom nezaplatenia nájomného za šesť mesiacov. Žalobca doplatil na výzvu právneho zástupcu žalovanej túto sumu nájomného, pričom v predmetnej výzve bol jasne stanovený právny titul, ktorý žalobca nijako nenamietal a dlhovanú sumu uhradil. Od januára 2017 však žalobca opäť neuhrádza žalovanej žiadne platby za užívanie spoluvlastníckeho podielu, a preto jeho dlh, vrátane mesiaca október 2017, predstavuje sumu 3.500,- Eur. Žalovaná si túto sumu uplatnila voči žalobcovi v rámci vysporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom súd jej tento nárok priznal v plnom rozsahu. Žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, keďže žalobca hradil sumu 350,- Eur mesačne žalovanej na základe jasne špecifikovaného a nepochybne existujúceho právneho titulu - dohody podielových spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a o náhrade za neužívanie spoluvlastníckeho podielu. Predmetnou listinou sa strany sporu dohodli na tom, že nehnuteľnosť, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve, bude užívať žalobca, ktorý sa žalovanej ako väčšinovej spoluvlastníčke zaviazal platiť za neužívanie jej podielu nájomné v sume 350,- Eur s tým, že náklady na energie (elektrika, plyn, SIPO, správa objektu spoločnosťou Rustler) nie sú súčasťou nájomného a tieto mal žalobca platiť v plnej výške samostatne. Žalobcovi teda nevzniká žiadny právny nárok na vrátenie týchto platieb za obdobie 12/2015 a v úhrne v sume 4.450,- Eur, ktoré sú nepochybne platené na základe predmetného právneho titulu - dohody podielových spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a o náhrade za neužívanie spoluvlastníckeho podielu, keďže byt v predmetnom období v zmysle dohody užíval. V zmysle žalovaná podala voči žalobcovi vzájomnú žalobu a žiadala od žalobcu zaplatenie sumy 7.700,- Eur titulom náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu za obdobie od novembra 2017 do júla 2019, pričom predmetný nárok vznikol z právneho vzťahu založeného dohodou podielových spoluvlastníkov - strán sporu o užívaní nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a o náhrade za neužívanie spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná svoju vzájomnú žalobu odôvodnila tým, že listinou - vyhlásením o nájomnom za 2/3 vlastníckeho podielu zo dňa 09.11.2015 sa strany sporu dohodli na tom, že nehnuteľnosť, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve, bude užívať žalobca, ktorý sa žalovanej ako väčšinovej spoluvlastníčke zaviazal platiť za neužívanie jej podielu nájomné v sume 350,- Eur s tým, že náklady na energie (elektrika, plyn, SIPO, správa objektu spoločnosťou Rustler) nie sú súčasťou nájomného a tieto mal žalobca platiť v plnej výške samostatne. Žalobca však žalovanej sumu 350,- Eur mesačne titulom náhrady nájomného neplatí napriek tomu, že byt č. XX vo vchode A. X na 2. poschodí bytového domu A. X,XX,XX; F. X so súpisným číslom XXXX, zapísaný na liste vlastníctva

č. XXXX vedenom Okresným úradom v B. - Katastrálny odbor pre katastrálne územie A. V., obec BA- m.č. A. V., okres B. IV užíva výlučne, a to aj k dnešnému dňu. K výške nároku žalovaná uviedla, že časť predmetného nároku titulom náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu v sume 3.500,- Eur za obdobie od januára 2017 do októbra 2017 už súd žalovanej priznal v konaní sp. zn. . Žalovaná teda touto vzájomnou žalobou uplatnila nárok za obdobie od novembra 2017 do júla 2019, teda za 22 mesiacov, teda v sume 7.700,- Eur. Vzhľadom na uvedené žalovaná žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a vyhovieť jej vzájomnej žalobe.

4. Žalobca v rámci repliky k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovanou uplatnený nárok formou vzájomnej žaloby neuznáva a v celom rozsahu ho popiera. Žalobca trpí závažnou formou cukrovky - Diabetes mellitus typ 1. Od roku 2010 je liečený pomocou inzulínovej pumpy pre labilný typ diabetu. Pumpa mu bola predpísaná z dôvodu častých hypoglykémií, pri ktorých si diabetik neuvedomuje, čo robí. Žalobca si nepamätá, že by podpísal vyhlásenie o nájomnom za 2/3 vlastníckeho podielu. Keby žalovaná konala zodpovedne, navrhla by žalobcovi toto vyhlásenie podpísať u notára. U notára dňa 24.01.2012 bola podpísaná dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej 2/3 podiel bytu nadobudla žalovaná a 1/3 podiel nadobudol žalobca. Právoplatnosť tejto dohody žalobca neodmieta, lebo bola podpísaná u notára. Vyhlásenie však právoplatnosť nemá. Taktiež neexistuje žiadna dohoda podielových spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti. Predmetné vyhlásenie doložené žalovanou formou ani obsahom nespĺňa požiadavky dohody podielových spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti. Ide o jednostranné vyhlásenie, ktoré neurčuje podmienky užívania spoluvlastníckeho podielu menšinovým spoluvlastníkom ani práva a povinnosti väčšinového spoluvlastníka vo vzťahu k nehnuteľnosti. Vyhlásenie nemá časovú platnosť, zo strany menšinového spoluvlastníka ho nie je možné zrušiť ani iným spôsobom podmienky vyhlásenia meniť. Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že žalobca bude platiť nájomné, ako keby v tomto prípade išlo o nájomný pomer medzi účastníkmi i napriek tomu, že medzi podielovými spoluvlastníkmi nájomný vzťah k spoločnej veci nemôže vzniknúť (ÚS ČR sp. zn. ). Žalobca užíva predmetný byt len v rámci svojho podielu. Žalobca žiadnym spôsobom nenútil žalovanú, aby sa z predmetného bytu vysťahovala a ani jej nebránil v jeho užívaní. Žalovaná má stále v byte trvalý pobyt ako aj nábytok či osobné veci. Žalobca poukazoval na ústnu dohodu so žalovanou, v zmysle ktorej je žalobca oprávnený v predmetnom byte bývať až kým si nenájde nové bývanie, a to bez odplaty za jeho užívanie s výnimkou úhrady nákladov na energie. Je pravdou, že žalobca v období od 12/2015 do 12/2016 platil žalovanej sumu 350,- Eur mesačne, pričom tieto príspevky považoval za dobrovoľné príspevky, ktorými chcel žalovanej pomôcť splácať hypoúver a starať sa o dve deti. Nárok žalovanej uplatnený vzájomnou žalobou považoval žalobca za neoprávnený. Zároveň poukazoval na to, že súd by mal v konaní zvážiť aj nepriaznivú situáciu žalobcu vzhľadom na jeho zdravotný stav a zlú finančnú situáciu, ktorá mu v súčasnosti nedovoľuje nájsť si iné bývanie ani uhradiť žalovanej pohľadávku uplatnenú vzájomnou žalobou, či uhrádzať žalovanej platby za užívanie jej podielu vo výške, ktorú žalovaná od žalobcu požaduje. Žalobca zároveň žiadal, aby mu žalovaná uhradila 2/3 podiel jeho nákladov spojených s užívaním bytu - ide o zálohové platby správcovskej spoločnosti, daň z nehnuteľností a poistenie domácnosti. Ide o nasledovné výdavky za obdobie 01/2016 až 01/2020: a/ EPROMA s.r.o. správcovská spoločnosť - zálohové platby v sume 3.356,40 Eur - 2/3 podiel = 2.237,33 Eur, b/ Hlavné mesto SR Bratislava - daň z nehnuteľností v sume 187,26 Eur - 2/3 podiel = 124,84 Eur, c/ poistenie domácnosti UNION a.s. v sume 107,96 Eur - 2/3 podiel = 71,97 Eur, t.j. celkom podiel žalovanej v sume 2.434,14 Eur. Žalobca poukazoval na to, že na Okresnom súde Bratislava IV sa vedie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - bytu na ulici A. X v B. zapísanému na LV č. XXXX, v ktorom žalobca má spoluvlastnícky podiel 1/3 a žalovaná 2/3. Toto konanie súvisí s konaním vedenom pod sp. zn. . Žalovaná svoj 2/3 podiel na byte získala z veľkorysosti žalobcu, ktorý sa vzdal práva na rovnaký podiel, aby zabezpečil lepšiu situáciu pre žalovanú a spoločné deti po rozvode. Žalovaná do stretnutia so žalobcom nemala vlastný byt. Všetky tri byty, v ktorých žalobca a žalovaná spolu bývali, zabezpečoval po finančnej i organizačnej stránke v priebehu 25 rokov žalobca. Prvý byt na J. X patril žalobcovi. Druhý byt na V. X nadobudli strany sporu v marci XXXX od bytového družstva. Nakoľko v tomto období žalovaná bola väčšinu času na materských dovolenkách, žalobca zabezpečoval rodinu financiami, platil za užívanie bytu a odkúpenie bytu do osobného vlastníctva. Tretí byt na A. X je predmetom súdnych konaní a . Väčšinu nákladov na odkúpenie bytu do vlastníctva, užívanie bytu a hypotekárny úver znášal žalobca. Posledný rok spolužitia 2015 žalovaná prestala platiť za hypoúver a nepodieľala sa ani na jeho predčasnom splatení. Náklady žalobcu na predčasné splatenie úveru boli 5.683,77 Eur. Teraz žalovaná bude mať dva byty. Jeden v

novostabe na P. XX a jeden na A. X a žalobca, ktorý 25 rokov zabezpečoval bývanie pre žalovanú, zostane bez bývania a strechy nad hlavou. Žalobca v decembri 2020 odchádza do dôchodku. Bude mať minimálny dôchodok. V prípade, ak prehrá spor , dostane 60.000,- Eur mínus súdne trovy a výdavky minimálne 10.000,- Eur. Za 50.000,- Eur žalobca pri terajších cenách nehnuteľností v Bratislave nekúpi ani garsónku. Žalobca žiadal zohľadniť túto skutočnosť pri vynesení spravodlivého rozsudku. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol zamietnuť vzájomnú žalobu žalovanej a zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.450,- Eur titulom vrátenia neoprávnene získanej sumy, 2.434,14 Eur titulom úhrady svojho podielu za služby spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti. Zároveň žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú platiť žalobcovi 46,03 Eur mesačne titulom úhrady svojho 2/3 podielu na vlastníctve bytu správcovskej spoločnosti EPROMA s.r.o. a platiť žalobcovi 2/3 ročne výdavkov podľa aktuálnych cien titulom úhrady dane z nehnuteľností a poistenia domácnosti.

5. Žalovaná v duplike k vyjadreniu žalobcu uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na svojej právnej argumentácii obsiahnutej v podaní zo dňa 01.08.2019 označenej ako vyjadrenie k žalobe žalobcu a vzájomná žaloba. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.02.2020 neobsahuje žiadne právne argumenty, ktoré by negovali nárok žalovanej voči žalobcovi na zaplatenie sumy 7.700,- Eur titulom náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu za obdobie od novembra 2017 do júla 2019, ktorý uplatnila vzájomnou žalobou zo dňa 01.08.2019. Zároveň vyjadrenie žalobcu neobsahuje žiadne relevantné právne argumenty, o ktoré by žalobca mohol svoj nárok na zaplatenie pohľadávok špecifikovaných v žalobe a vo vyjadrení zo dňa 21.02.2020 oprieť. Žalovaná tieto nároky žalobcu neuznáva a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná žiada od žalobcu zaplatenie sumy 7.700,- Eur (po pripustení zmeny žaloby súdom pôjde o sumu 10.150,- Eur) titulom náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu za obdobie od novembra 2017 do júla 2019 (po pripustení zmeny žaloby súdom pôjde o obdobie až do februára 2020), pričom predmetný nárok vznikol z právneho vzťahu založeného dohodou podielových spoluvlastníkov - strán sporu o užívaní nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a o náhrade za neužívanie spoluvlastníckeho podielu. Listinou - vyhlásením o nájomnom za 2/3 vlastníckeho podielu zo dňa 09.11.2015 sa strany sporu dohodli na tom, že nehnuteľnosť, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve, bude užívať žalobca, ktorý sa žalovanej ako väčšinovej spoluvlastníčke zaviazal platiť za neužívanie jej podielu ňou nájomné v sume 350,- Eur s tým, že náklady na energie (elektrika, plyn, SIPO, správa objektu spoločnosťou Rustler) nie sú súčasťou nájomného a tieto mal žalobca platiť v plnej výške samostatne. Uvedenú listinu tunajší súd v konaní vedenom pod sp. zn. vyhodnotil ako dohodu podielových spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a o náhrade za neužívanie spoluvlastníckeho podielu. S týmto právnym názorom súdu sa žalovaná plne stotožnila. Žalobca však žalovanej sumu 350,- Eur mesačne titulom náhrady nájomného neplatí, napriek tomu, že dodnes užíva výlučne byt č. XX vo vchode A. X na 2. poschodí bytového domu A. X,XX,XX; F. X so súpisným číslom XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom v B. - Katastrálny odbor pre katastrálne územie A. V., obec BA- m.č. A. V., okres B. IV. Časť predmetného nároku titulom náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu v sume 3.500,- Eur za obdobie od januára 2017 do októbra 2017 už tunajší súd žalovanej priznal v konaní vedenom pod sp. zn. . Žalovaná teda vzájomnou žalobou zo dňa 01.08.2019 uplatnila nárok za obdobie od novembra 2017 do júla 2019, t. j. za 22 mesiacov, teda v sume 7.700,- Eur. Zároveň navrhla zmenu žaloby a žiadala priznať sumu 10.150,- Eur za obdobie od novembra 2017 do februára 2020. Žalobca sa nepochopiteľne opätovne, tak ako aj v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. , odvoláva na svoju chorobu diabates mellitus typ 1. Práve táto bežná civilizačná choroba mala údajne ovplyvniť podpis vyhlásenia. Diabates je bežná civilizačná choroba, ktorá nemá vplyv na spôsobilosť uzatvárať právne úkony, ako to tvrdí žalobca. Žalobca zároveň pre svoje tvrdenie o nespôsobilosti uzavrieť predmetný úkon v novembri 2015 nepredkladá žiaden dôkaz, napríklad znalecký posudok. Naopak podľa tvrdenia žalovanej žalobca v tomto čase „normálne a bežne“ fungoval a uzatváral právne úkony. Žalobca navyše dlhé obdobie podľa predmetného vyhlásenia plnil a platieval jednak náhradu 350,- Eur, a jednak energie (ktoré uhrádza doteraz, keďže v byte býva výlučne on a zrejme nechce existovať bez elektrickej energie a pod.). Preto argumenty žalobcu o jeho nespôsobilosti považovala žalovaná za čisto účelové, použité za účelom vyhnúť sa plateniu náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu, ktorá bola medzi stranami sporu riadne dohodnutá. K argumentu, že predmetné vyhlásenie malo byť podpísané u notára uviedla, že žiaden právny predpis nevyžaduje notársky overený podpis na predmetom vyhlásení a okrem toho notár, resp. jeho poverený zamestnanec ani neskúma, či má osoba podpisujúca dokument spôsobilosť na právne úkony (okrem prípadu notárskej zápisnice). Ide teda o ďalší z argumentov žalobcu, ktorý nemá právnu relevanciu. Dohoda podielových spoluvlastníkov nemá žiadnu predpísanú formu ani obsah, a to ani , ani

iným právnym predpisom. Použijú sa teda všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Je zrejmé, že predmetný právny vzťah - dohoda podielových spoluvlastníkov medzi žalobcom a žalovanou platne vznikol, keďže došlo k dohode o nasledovných náležitostiach: (i) o predmete dohody, teda určenie, kto bude byt užívať a (ii) o výške náhrady, ktorá patrí druhému spoluvlastníkovi za neužívanie bytu. Dohoda o týchto náležitostiach nepochybne postačuje na platné uzavretie takejto dohody. Dôkaz o existencii predmetnej dohody spoluvlastníkov je jednak predmetné vyhlásenie žalobcu, a jednak skutočnosť, že žalobca byt užíva a uhrádzal za užívanie náhradu v dohodnutej výške a uhrádza aj služby spojené s užívaním bytu. Ďalším argumentom žalobcu je, že užíva byt len v rámci svojho podielu. Uvedené nie je možné, nakoľko podielové spoluvlastníctvo vyjadruje iba ideálne podiely na nehnuteľnosti, nie reálne. Žalobca užíva celý byt sám v zmysle dohody medzi stranami sporu. Užíva byt takým spôsobom, akoby bol jeho výlučným vlastníkom. Žalovaná popiera existenciu akejkoľvek ústnej dohody medzi ňou a žalobcom ohľadne neplatenia odplaty za užívanie bytu do času, kým si žalobca nájde nové bývanie. Ide o výmysel žalobcu. Žalobca trvá na úhrade sumy 4.450,- Eur. Predmetnú pohľadávku žalovaná neuznáva. Žalobca v žalobe a aj vo vyjadrení zo dňa 21.02.2020 hrubo zavádza, keď uvádza, že pravidelné platby v sume 350,- Eur sú „príspevkom“ žalobcu žalovanej. Tieto platby dokonca nazýva dobrovoľným príspevkom. Žalobca argumentuje zákonom o krátkodobom nájme bytov a tvrdí, že nemá v zmysle tohto zákona uzavretú so žalovanou žiadnu nájomnú zmluvu a že užívanie bytu ním sa nedá považovať za prenájom. Vyššie uvedené argumenty žalobcu považovala žalovaná za irelevantné a hrubo zavádzajúce. Žalobca sa vyhlásením zo dňa 09.11.2015 zaviazal uhrádzať žalovanej nájomné v sume 350,- Eur mesačne za užívanie 2/3 bytu na A. ul. X v B.. Zo strany žalobcu teda nejde o žiadne „príspevky“ ani dobrovoľné platby. Žalobca si je vedomý svojho záväzku vyplývajúceho mu z predmetného vyhlásenia a keďže byt užíva výlučne on, platí dohodnutú odplatu za užívanie bytu v zmysle jeho vyhlásenia. Tento právny vzťah nie je možné subsumovať pod normy zákona o krátkodobom nájme bytu, ako to robí žalobca. Tento právny vzťah je totiž dohodou podielových spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a o náhrade za neužívanie spoluvlastníckeho podielu, vrátane úhrady nákladov za užívanie bytu. Žalobca teda platil sumu 350,- Eur titulom dohody podielových spoluvlastníkov bytu, v zmysle ktorej byt užíval výlučne on a z toho dôvodu je povinný hradiť všetky náklady spojené s užívaním bytu a rovnako aj náhradu za neužívanie spoluvlastníckeho podielu v sume 350,- Eur mesačne. Žalobca ku dňu podania žaloby o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva dlhoval žalovanej sumu 1.750,- Eur titulom nezaplatenia nájomného za šesť mesiacov. Žalobca doplatil na výzvu právneho zástupcu žalovanej túto sumu nájomného, pričom v predmetnej výzve bol jasne stanovený právny titul, ktorý žalobca nijako nenamietal a dlhovanú sumu uhradil. Žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, keďže žalobca hradil sumu 350,- Eur mesačne žalovanej na základe jasne špecifikovaného a nepochybne existujúceho právneho titulu - dohody podielových spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a o náhrade za neužívanie spoluvlastníckeho podielu. Predmetnou listinou sa strany sporu dohodli na tom, že nehnuteľnosť v ich podielovom spoluvlastníctve bude užívať žalobca, ktorý sa žalovanej ako väčšinovej spoluvlastníčke zaviazal platiť za neužívanie jej podielu nájomné v sume 350,- Eur s tým, že náklady na energie (elektrika, plyn, SIPO, správa objektu spoločnosťou Rustler) nie sú súčasťou nájomného a tieto mal žalobca platiť v plnej výške samostatne. Žalobcovi teda nevzniká žiadny právny nárok na vrátenie týchto platieb za obdobie decembra 2015 a obdobie od januára do decembra 2016 v úhrne v sume 4.450,- Eur, ktoré sú nepochybne platené na základe predmetného právneho titulu - dohody podielových spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a o náhrade za neužívanie spoluvlastníckeho podielu, keďže byt v predmetnom období v zmysle dohody užíval. Čo sa týka ďalších nárokov uplatnených žalobcom, napríklad zálohové platby za byt správcovskej spoločnosti, na tieto žalobca opäť nemá nárok, keďže sa vo vyhlásení zo dňa 09.11.2015 výlučne zaviazal platiť ich sám. Preto žalovaná tento nárok neuznáva spätne a odmieta byť zaviazaná na jeho zaplatenie do budúcna. Čo sa týka nárokov žalobcu na zaplatenie poistného a dane z nehnuteľnosti, podrobne sa k týmto nárokom žalovaná vyjadrí na pojednávaní. Žalovaná však znáša námietku premlčania vo vzťahu k nasledovným nárokom, ktoré uplatnil žalobca: a/ platba poistenia za byt spoločnosti UNION v sume 26,99 Eur, uhradená žalobcom dňa 24.10.2016, trojročná premlčacia doba uplynula dňa 24.10.2019, žalobca nárok uplatnil podaním (vyjadrenie) doručeným súdu dňa 21.02.2020, teda tento nárok je premlčaný, b/ platba dane z nehnuteľnosti - bytu Hl. mestu Bratislava v sume 38,22 Eur, uhradená žalobcom dňa 25.04.2016, trojročná premlčacia doba uplynula dňa 25.04.2019, žalobca nárok uplatnil podaním (vyjadrenie) doručeným súdu dňa 21.02.2020, teda tento nárok je premlčaný.

6. Podaním doručeným súdu 15.09.2020 žalovaná rozšírila svoju vzájomnú žalobu voči žalobcovi tak, že sa od neho domáhala zaplatenia sumy 12.250,- Eur titulom neuhradenia platieb za užívanie jej podielu na nehnuteľnosti, a to za obdobie od 11/2017 do 08/2020.

7. Podaním doručeným súdu 25.09.2020 žalobca rozšíril svoju žalobu voči žalovanej o nárok na náhradu 2/3 z nákladov, ktoré vynaložil za žalovanú v súvislosti s vlastníctvom nehnuteľnosti za obdobie 06/2017 do 09/2020, a to: a/ EPROMA s.r.o. správcovská spoločnosť - zálohové platby v sume 2.888,40 Eur - 2/3 podiel = 1.925,60 Eur, b/ Hlavné mesto SR Bratislava - daň z nehnuteľností v sume 187,26 Eur - 2/3 podiel = 124,84 Eur, c/ poistenie domácnosti UNION a.s. v sume 80,98 Eur - 2/3 podiel = 54,- Eur, d/ servis plynového kotla v sume 1.700,- Eur - 2/3 podiel = 1.133,40 Eur, e/ výmena chladničky v sume 237,89 Eur - 2/3 podiel = 158,60 Eur, t.j. celkom podiel žalovanej v sume 3.396,64 Eur. Celkovo sa teda žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 7.846,64 Eur (3.396,64 Eur + pôvodná suma uplatnená žalobou 4.450,- Eur).

8. Na pojednávaní konanom dňa 05.10.2020 súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby aj vzájomnej žaloby v zmysle posledných návrhov strán sporu.

9. V priebehu pojednávania konaného 05.10.2020 žalobca po porade so svojou právnou zástupkyňou vyhlásil, že berie späť žalobu voči žalovanej v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 4.450,- Eur.

10. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

12. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 4.450,- Eur späť v priebehu pojednávania a právny zástupca žalovanej súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby, súd konanie v tejto časti zastavil.

13. Predmetom konania tak ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.396,64 Eur a nárok žalovanej uplatnený vzájomnou žalobou na zaplatenie sumy 12.250,- Eur.

14. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovanej a oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä: prehľadom platieb na č.l. 13, e- mailovou komunikáciou zo dňa 08.12.2016, vyhlásením o nájomnom za 2/3 vlastníckeho podielu zo dňa 09.11.2015, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. A. V., lekárskym potvrdením zo dňa 21.02.2017, prehľadom platieb voči spoločnosti EPROMA s.r.o. na č.l. 96-106, prehľadom platieb dane z nehnuteľností na č.l. 107-108, prehľadom platieb poistenia domácnosti na č.l. 109-110, e-mailovou komunikáciou zo dňa 09.11.2015, vyhlásením o nájomnom za 2/3 vlastníckeho podielu na č.l. 166, prehľadom platieb voči spoločnosti EPROMA s.r.o. na č.l. 176-178, faktúrou spoločnosti alza.sk č. 5200780436, prehľadom platieb dane z nehnuteľností na č.l. 180, informatívnym určením dôchodkového veku zo dňa 23.09.2020, lekárskym potvrdením zo dňa 24.06.2020, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 24.06.2020, záručným listom na č.l. 184, prehľadom platieb poistenia domácnosti na č.l. 185, e-mailovou správou zo dňa 03.10.2020 a potvrdením z mBank predloženým na pojednávaní konanom 05.10.2020.

15. Súd nerozhodoval o návrhu na vykonanie dokazovania predložením listín, ktoré by mali preukazovať, že spoločnosti žalobcu sú v strate, nakoľko v závere pojednávania konaného 05.10.2020 na ich vykonaní právna zástupkyňa žalobcu netrvala.

16. Žalobca v rámci svojho výsluchu ako strana sporu k veci uviedol, že neexistuje dohoda podielových spoluvlastníkov, na ktorú sa stále odvoláva žalovaná. Žalobca navrhol uzatvoriť takúto dohodu a upraviť výšku nájomného podľa posudku z realitnej kancelárie, ktorý doložil. Nepamätal si, že by podpísal vyhlásenie z 09.11.2015. Mával časté hypoglykémie. Jeho podpis je trošku širší, nepamätal si, že by to podpisoval. Pamätal si, že so žalovanou komunikoval ohľadne dohody o nájomnom. Žalovaná

vôbec nechcela komunikovať, chcel uzatvoriť zmluvu o prenájme 2/3 podielu patriaceho žalovanej asi v roku 2016, 2017. V roku 2015 o žiadnej dohode nekomunikovali. Žalovaná sa odsťahovala, kúpila si byt v novostavbe. Suma 350,- Eur bol jeho dobrovoľný príspevok na deti, ktoré žili so žalovanou a potrebovali z niečoho žiť. Formálny názov bol „nájomné“. Nepamätal si, že mu žalovaná poslala e-mail, súčasťou ktorého mala byť dohoda o nájomnom za 400,- Eur. Na dodatočné otázky právneho zástupcu žalovanej žalobca uviedol, že nemá duševnú poruchu. Žalovaná povedala, že keď bude bývať v byte, musí za to niečo platiť, preto platby označoval ako nájomné. Do 06/2016 platil každý mesiac 350,- Eur, ale žalovaná podala v tomto období žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na byt. Žalobca bol z toho prekvapený, mal ťažkú finančnú situáciu, zobral si úver. Snažil sa so žalovanou dohodnúť na normálnom prenájme, žalovaná sa nechcela dohodnúť. Veľakrát sa pokúšal so žalovanou stretnúť, žalovaná stretnutie odmietala. Zasielal jej opakovane návrhy mimosúdneho rokovania. Písomnú výpoveď k dohode podielových spoluvlastníkov nezaslal, nakoľko takáto dohoda neexistuje. Sumu vo výške 350,- Eur platil na základe ústnej dohody. Nebolo to nájomné, bol to príspevok na deti plus k tomu platil výživné.

17. Žalovaná v rámci výsluchu uviedla, že žalobca nehovorí pravdu, keď spochybňuje dohodu o užívaní jej spoluvlastníckeho podielu v byte na A.. Vyhlásenie o nájomnom za 2/3 vlastníckeho podielu je autentické, jeho obsah spolu so žalobcom vykomunikovali. Podpísal ho s plným vedomím a urobil tak dvakrát. Prvýkrát 09.11.2015 a druhýkrát v polovici decembra 2015, tesne pred jej odsťahovaním z bytu (dátum na ňom je pôvodný). Dôvodom podpisu druhýkrát bola skutočnosť, že žalovaná nevedela nájsť prvé vyhlásenie. Uvedenú dohodu žalobca nepopieral a plnil ju do konca roku 2016. Platby na účet chodili s označením „nájomné“. Platby síce pozastavil v júli 2016, no na výzvu právneho zástupcu žalovanej ich doplatil. Pokiaľ ide o samotný priebeh podpísania vyhlásenia žalovaná uviedla, že večer 09.11.2015 poslala žalobcovi e-mail, súčasťou ktorého bolo vyhlásenie pripravené na základe ústnej dohody. Ešte v ten večer za ňou žalobca prišiel a žiadal znížiť sumu za užívanie 2/3 podielu žalovanej zo sumy 400,- Eur na 350,- Eur z dôvodu, že mesačné náklady za užívanie žalovanej spoluvlastníckeho podielu, konkrétne poplatok správcovskej spoločnosti, spotrebované energie a SIPO sa zaviazal platiť sám. Žalovaná so zmenou sumy súhlasila. V tom čase výšku riadne ani neriešila, chcela len aby mali dohodu. Pri podpísaní dohody bol prítomný len žalobca a ona. Odsťahovanie sa z bytu po takmer 7 rokov po rozvode manželstva bolo pre žalovanú logické. Tých 7 rokov znamenalo pre ňu a deti veľmi ťažké obdobie plné napätia, preto konala hneď, ako bola schopná zabezpečiť iné bývanie. V súvislosti s chorobou žalobcu žalovaná uviedla, že cukrovku mal už v čase, keď vstupovali do manželstva. Počas manželstva ani po rozvode nikdy nepotreboval k hypoglykémiám rýchlu zdravotnícku pomoc. Mal k dispozícii dostupné prostriedky pre diabetikov, svoje ochorenie zvládal monitorovať a mať ho pod kontrolou. Finančná situácia žalobcu je pre žalovanú nedôveryhodná. Žalobca sa zaoberá realitnou činnosťou, od roku 2012 je majiteľom realitnej kancelárie J.. V minulosti bol konateľom viacerých spoločností. V súčasnosti je konateľom F., vlastní osobný automobil, môže si dovoliť čerpať spotrebný úver, chodí na zahraničné a tuzemské dovolenky a pritom plní už len minimálny záväzok (150,- Eur mesačne) voči mladšiemu synovi, ktorý študuje posledný rok na UZ.. Čo sa týka nákladov spojených s podielovým vlastníctvom bytu, ktorých sa vyhlásenie netýka - daň z nehnuteľností, poistenie a výmena kotla, o ktorej ju žalobca informoval, týchto si je vedomá, avšak na ich platbách sa nepodieľala z dôvodu, že žalobca jej je dlžný oveľa viac. Na dodatočné otázky právnych zástupcov strán sporu žalovaná uviedla, že v čase podpisu vyhlásenia žalobca nebol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Nie je si vedomá toho, že by vtedy alebo teraz trpel nejakou duševnou poruchou. Spoločnosť žalobcu vznikla v roku 2012, predmetné vyhlásenie podpísal v roku 2015, určite v tomto období uzatváral nejaké zmluvy. Uzatvárali spolu aj dohodu o vyporiadaní BSM u notárky pred podpisom tohto vyhlásenia. Žalovaná nevedela presne uviesť, prečo je žalobca konateľom vo viacerých spoločnostiach, myslela si, že je to v rámci zabezpečovania ruským záujemcom o pobyt tu na Slovensku. V ostatnom čase (tento rok) sa nebola pozrieť v byte na Kresánkovej 9. Či tam bola minulý rok, si žalovaná nepamätala.

18. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností bytu č. XX vo vchode A. na 2. poschodí bytového domu A. so súpis. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom B. katastrálny odbor pre okres B., obec BA - m. č. A., katastrálne územie A., spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9708/591115, a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 19416/1773345 pre žalovanú a o veľkosti 9708/1773345 pre žalobcu k pozemkom reg. „C“, na ktorých je bytový dom postavený, a to parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 262 m2, parc. č. XXXX/ XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 270 m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria o výmere 264 m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 971 m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom B., katastrálny odbor pre okres B., katastrálne územie A. a to žalovaná v podiele 2/3 a žalobca v podiele 1/3 titulom Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej vklad bol povolený dňa 09.01.2015 pod č. V..

19. Z prehľadu platieb na č.l. 13 vyplýva, že žalobca v období od 12/2015 do 12/2016 uhradil žalovanej celkom sumu 4.450,- Eur (350,- Eur mesačne), pričom k jednotlivým platbám uvádzal poznámku „nájomné“ s označením čísla mesiaca, za ktoré sa uvedená platby uhrádza. V mesiaci 12/2015 uviedol pri platbe poznámku „za prenájom dvoch tre...“ a v mesiaci 12/2016 poznámku „nájomné za 6 mesiaco...“.

20. Z vyhlásenia o nájomnom za 2/3 spoluvlastníckeho podielu zo dňa 09.11.2015 vyplýva, že žalobca sa zaviazal za užívanie dvoch tretín bytu na A. od 01.12.2015 platiť žalovanej nájomné v sume 350,- Eur s tým, že náklady na energie (elektrika, plyn, SIPO, správa objektu spoločnosťou Rustler) nie sú súčasťou nájomného a tieto bude žalobca platiť v plnej výške samostatne.

21. Z lekárskeho potvrdenia zo dňa 21.02.2017 a zo dňa 24.06.2020 súd zistil, že žalobca má od roku 1981 diagnózu diabetes mellitus typ 1, pričom od roku 2010 je liečený pomocou inzulínovej pumpy. Vzhľadom na rozvoj komplikácií so stratou signalizácie hypoglykémie je nutný častý selfmonitoring glykémií v domácom prostredí. Metabolická kompenzácia ochorenia je uspokojivá pri ordinovanej liečbe. Zároveň žalobca trpí diagnózou retinopathia diabetica nonproliferans stredne pokročilá, v dôsledku ktorej musí navštevovať očnú ambulanciu.

22. Z prehľadu platieb voči spoločnosti EPROMA s.r.o. na č.l. 96-106 a č.l. 176-178 vyplýva, že žalobca v období od 01/2016 do 09/2020 platil mesačné zálohové platby za užívanie bytu v sume 69,03 Eur mesačne, počnúc 09/2018 v sume 73,97 Eur mesačne.

23. Z prehľadu platieb dane z nehnuteľností na č.l. 107-108 a č.l. 180 vyplýva, že žalobca za obdobie roku 2016-2020 uhrádzal Hlavnému mestu SR Bratislave daň z nehnuteľnosti súvisiacu s vlastníctvom bytu na A., a to v roku 2016 v sume 38,22 Eur, za roky 2017-2019 v sume 49,68 Eur a za rok 2020 v sume 88,20 Eur.

24. Z prehľadu platieb poistenia domácnosti na č.l. 109-110 a č.l. 185 vyplýva, že žalobca uhrádzal za obdobie rokov 2016 až 2019 platby spoločnosti Union poisťovňa, a.s. súvisiace s poistením domácnosti v sume 26,99 Eur ročne.

25. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 09.11.2015 súd zistil, že žalovaná poslala žalobcovi v uvedený deň o 20:31 e-mail, v ktorom mu navrhla, aby podpísal dve vyhlásenia. Súčasťou e-mailovej komunikácie bolo vyhlásenie o nájomnom za 2/3 vlastníckeho podielu na č.l. 166, v zmysle ktorého sa mal žalobca zaviazať za užívanie dvoch tretín bytu na A. od 01.12.2015 platiť žalovanej nájomné v sume 400,- Eur s tým, že náklady na energie (elektrika, plyn, SIPO, správa objektu spoločnosťou Rustler) nie sú súčasťou nájomného a tieto bude žalobca platiť v plnej výške samostatne. Uvedené vyhlásenie nie je podpísané.

26. Z faktúry spoločnosti alza.sk č. 5200780436 súd zistil, že žalobca dňa 23.04.2020 zakúpil chladničku s mrazničkou zn. BEKO RCSA 270M21W vrátane doručenia až do bytu. Celková suma za predaný tovar vrátane jeho dovozu a vynesenia až do bytu predstavovala 237,89 Eur.

27. Z informatívneho určenia dôchodkového veku zo dňa 23.09.2020 vyplýva, že žalobca by mal dovŕšiť dôchodkový vek dňom 03.12.2020.

28. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24.06.2020 vrátane záručného listu súd zistil, že žalobca zaplatil K. s miestom podnikania F. sumu 1.700,- Eur za výmenu kotla Condens GC2300W.

29. Z e-mailovej správy zo dňa 03.10.2020 vyplýva, že maximálna cena prenájmu celého bytu na A. v podielovom spoluvlastníctve strán sporu v súčasnom stave nemôže byť vyššia ako 200,- Eur mesačne.

30. Z potvrdenia z F. predloženého na pojednávaní konanom 05.10.2020 vyplýva, že banka poskytla žalobcovi sumu 23.500,- Eur, z ktorej doposiaľ uhradil 6.865,68 Eur. Zostáva uhradiť 16.634,32 Eur. Z uvedeného potvrdenia nie je zrejmé o akú formu pôžičky, resp. úveru zo strany banky išlo, kedy boli žalobcovi finančné prostriedky poskytnuté, ani na aký účel.

31. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

32. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

33. Podľa neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

34. Podľa takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

35. Podľa , veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

36. Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

37. Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

38. Podľa z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

39. Podľa (ďalej len „“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

40. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

41. Podľa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

42. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou posúdenia vzťahu strán sporu v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - bytu na A. vrátane existencie povinnosti spoluvlastníka užívajúceho nehnuteľnosť uhrádzať druhému spoluvlastníkovi náhradu za užívanie jeho podielu.

43. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom (spolu)vlastníckeho práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym

dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov.

44. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia v spojení s . Toto právo je nepochybne majetkovej povahy a uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž, a to ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu, a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov.

45. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia . Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

46. V posudzovanej veci je nesporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. XX vo vchode A. na 2. poschodí bytového domu A. so súpis. č. XXXX. zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom B. katastrálny odbor pre okres B. katastrálne územie KT., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9708/591115 a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 19416/1773345 pre žalovanú a o veľkosti 9708/1773345 pre žalobcu k pozemkom reg. „C“, na ktorých je bytový dom postavený, a to parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 262 m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 270 m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 264 m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 971 m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom BJ., katastrálny odbor pre okres B., katastrálne územie A. a to žalovaná v podiele 2/3 a žalobca v podiele 1/3 titulom Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej vklad bol povolený dňa 09.01.2015 pod č. V..

47. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti užíva predmetný byt na A. sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nehnuteľnosť má užívať len v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu (vo vyjadrení zo dňa 21.02.2020) nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná. Toto tvrdenie súd považoval za účelové. Na viac toto tvrdenie nezodpovedá ani vykonanému dokazovaniu, napr. vyhláseniu o nájomnom za 2/3 spoluvlastníckeho podielu zo dňa 09.11.2015, v zmysle ktorého sa žalobca sa zaviazal za užívanie dvoch tretín bytu na A. od 01.12.2015 platiť žalovanej nájomné v sume 350,- Eur s tým, že náklady na energie (elektrika, plyn, SIPO, správa objektu spoločnosťou Rustler) nie sú súčasťou nájomného a tieto bude žalobca platiť v plnej výške samostatne. Okrem toho skutočnosť, že žalobca užíva nehnuteľnosť v celom rozsahu, podporuje aj prehľad platieb na č.l. 13, z ktorého vyplýva, že žalobca v období od 12/2015 do 12/2016 uhradil žalovanej celkom sumu 4.450,- Eur (350,- Eur mesačne), pričom k jednotlivým platbám uvádzal poznámku „nájomné“ s označením čísla mesiaca, za ktoré sa uvedená platby uhrádza. V mesiaci 12/2015 uviedol pri platbe poznámku „za prenájom dvoch tre...“ a v mesiaci 12/2016 poznámku „nájomné za 6 mesiaco...“.

48. Uvedené vyhlásenie o nájomnom za 2/3 spoluvlastníckeho podielu súd vyhodnotil ako dohodu podielových spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a o náhrade za neužívanie spoluvlastníckeho podielu. Predmetnou listinou sa strany sporu dohodli na to, že nehnuteľnosť, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve, bude užívať žalobca, ktorý sa žalovanej ako väčšinovej spoluvlastníčke zaviazal platiť za neužívanie jej podielu nájomné v sume 350,- Eur s tým, že náklady na energie (elektrika, plyn, SIPO, správa objektu spoločnosťou Rustler) nie sú súčasťou nájomného a tieto mal žalobca platiť v plnej výške samostatne. Žalobca síce v priebehu konania popieral, že by predmetné vyhlásenie podpísal, avšak skutočnosť, že podpis na uvedenom vyhlásení nie je jeho, resp. že žalovaná údajne zneužila jeho časté hypoglykémie na podpis tohto vyhlásenia s tým, že si neuvedomoval čo podpisuje, zostali v konaní len v rovine hypotetických tvrdení. Práve naopak, z obsahu e-mailovej komunikácie zo dňa 09.11.2015 vyplýva, že žalovaná poslala žalobcovi v uvedený deň o 20:31 e-mail, v ktorom mu navrhla, aby podpísal dve vyhlásenia. Súčasťou e-mailovej komunikácie bolo vyhlásenie o nájomnom za 2/3 vlastníckeho podielu na č.l. 166, v zmysle ktorého sa mal žalobca zaviazať za užívanie dvoch tretín bytu na A. od 01.12.2015 platiť žalovanej nájomné v sume 400,- Eur s tým, že náklady na energie (elektrika, plyn, SIPO, správa objektu spoločnosťou Rustler) nie sú súčasťou nájomného a tieto bude žalobca platiť v plnej výške samostatne. Uvedené vyhlásenie nie je podpísané. Po zaslaní e-mailu došlo k stretnutiu medzi žalobcom a žalovanou (ktoré potvrdzuje najmä výpoveď žalovanej ako strany sporu), kde sa strany sporu ústne dohodli na uzatvorení dohody o užívaní 2/3 podielu žalovanej vo vzťahu k bytu na A. vrátane povinnosti žalobcu uhrádzať platby súvisiace s užívaním bytu správcovi. Skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k dohode o povinnosti žalobcu platiť za užívanie bytu žalovanej v sume 350,- Eur napokon vyplýva aj z výsluchu samotného žalobcu, ktorý potvrdil, že platby označované v prehľade platieb na č.l. 13 za obdobie od 12/2015 do 12/2016, ktoré v poznámke označoval ako „nájomné“ platil na základe ústnej dohody. Na viac sám žalobca potvrdil, že v súčasnosti netrpí takou poruchou, ktorá by ovplyvňovala jeho spôsobilosť na právne úkony, a preto ním podpísané vyhlásenie zo dňa 09.11.2015 súd nemal dôvod spochybniť.

49. Pokiaľ žalobca namietal, že vyhlásenie o nájomnom za 2/3 vlastníckeho podielu zo dňa 09.11.2015 nie je dohodou, ale len jednostranným vyhlásením, súd v tomto smere konštatuje, že základným definičným znakom právneho úkonu je jednota vôle a jej prejavu. Právny úkon je prejav vôle, ktorý smeruje k právom predvídaným následkom spočívajúci vo vzniku, zmene a zániku tých občianskoprávnych vzťahov, ktoré normy občianskeho práva s týmto prejavom vôle ako právom uznaným úkonom spájajú. Vôľa je vnútorná, psychická kategória a vyjadruje vzťah osoby, ktorá právny úkon vykonáva, k jeho vonkajšej aktivite, resp. k jej následkom. Z tohto dôvodu je v prípade posudzovania existencie právneho úkonu potrebné najprv zistiť, či konajúci mal nejakú vôľu, či sa jeho vôľa formovala slobodne (teda či nebol k prejavu vôle donútený) a nakoniec to, akú vôľu mal, a teda či navonok prejavený úkon bol zamýšľaný ako úkon, resp. či prejavený úkon bol ten úkon, ktorý konajúci zamýšľal prejaviť. V prípade, ak sa nezhoduje vnútorná, skutočná vôľa s vonkajším prejavom, ide o absolútne neplatný právny úkon.

50. V danom prípade bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou po tom, ako žalovaná zaslala žalobcovi e-mail zo dňa 09.11.2015 o 20:31 hod., došlo k stretnutiu, na ktorom sa strany sporu ústne dohodli, že žalobca bude užívať celý byt na A. vrátane spoluvlastníckeho podielu žalovanej a bude za to platiť žalovanej sumu 350,- Eur. Následné podpísanie vyhlásenia zo dňa 09.11.2015

žalobcom už len bolo potvrdením ústnej dohody strán sporu. Napokon skutočnosť, že žalobca s takouto dohodou súhlasil potvrdzuje aj prehľad platieb na č.l. 13, z ktorého je zrejmé, že žalobca v období od 12/2015 do 12/2016 uhrádzal žalovanej sumu 350,- Eur mesačne, pričom k jednotlivým platbám uvádzal poznámku „nájomné“ s označením čísla mesiaca, za ktoré sa uvedené platby uhrádza. V mesiaci 12/2015 uviedol pri platbe poznámku „za prenájom dvoch tre...“ a v mesiaci 12/2016 poznámku „nájomné za 6 mesiaco...“. Žalobca týmto prejavom vo forme platenia sumy 350,- Eur za obdobie 12/2015 až 12/2016 prejavil súhlas s ústne uzatvorenou dohodou strán sporu potvrdenou podpísaním vyhlásenia zo dňa 09.11.2015.

51. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca bol povinný platiť žalovanej náhradu za neužívanie jej spoluvlastníckeho podielu, a to po celú dobu užívania nehnuteľnosti žalovaným. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný platil žalobkyni náhradu v zmysle uvedeného vyhlásenia, a to až do decembra 2016. Od januára 2017 však svoju povinnosť prestal plniť, preto si žalovaná uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 3.500,- Eur, t.j. za obdobie 10 mesiacov od januára 2017 do októbra 2017 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , kde súd jej návrhu vyhovel. V posudzovanej veci si žalovaná uplatňovala vzájomnou žalobou nárok na náhradu za neužívanie jej spoluvlastníckeho podielu v byte na Kresánkovej 9 v Bratislave za obdobie 11/2017 do 08/2020 v celkovej sume 12.250,- Eur, ktorú vzájomnú žalobu súd s poukazom na vyššie uvádzané odôvodnenie tohto rozsudku (body 46 - 50) považoval za dôvodnú a žalobcu zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako je uvedené vo výroku V. tohto rozsudku.

52. Pokiaľ žalobca žiadal pri posudzovaní nároku žalovanej uplatneného vzájomnou žalobou zohľadniť potvrdenie realitnej kancelárie o tom, že v súčasnosti sa nájom predmetného bytu môže pohybovať najviac v sume 200,- Eur mesačne, súd sa s týmto návrhom nestotožnil. Ako vyplýva z vyššie uvádzaného odôvodnenia tohto rozsudku konajúci súd dospel k záveru, že dňa 09.11.2015 strany sporu uzatvorili ústnu dohodu o užívaní celej nehnuteľnosti na A. žalobcom s tým, že žalobca sa zaviazal uhrádzať za užívanie 2/3 spoluvlastníckeho podielu žalovanej sumu 350,- Eur mesačne. Uvedená dohoda bola následne potvrdená žalobcom podpísaním vyhlásenia o nájomnom za 2/3 vlastníckeho podielu a konaním žalobcu, ktorý do decembra 2016 dobrovoľne uhrádzal žalovanej sumu 350,- Eur za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Súd nemal dôvod akýmkoľvek spôsobom modifikovať takto uzatvorenú dohodu strán sporu a prihliadať na potvrdenie realitnej kancelárie zo dňa 03.10.2020, ktoré neodráža stav nehnuteľnosti do dňa vydania potvrdenia, resp. do augusta 2020, do ktorého si žalovaná uplatnila nárok na zaplatenie náhrady za užívanie jej podielu žalobcom. Na viac skutočnosť, že v súčasnom štádiu konania sa nehnuteľnosť nachádza v stave, v akom je popisovaná v e-maile realitnej kancelárie zo dňa 03.10.2020, je potrebné pričítať najmä na vrub žalobcu, ktorý nehnuteľnosť od decembra 2015 užíva sám v celom rozsahu. V prípade, ak na byte bolo potrebné vykonať akékoľvek opravy či údržbu, žalobcovi nič nebránilo osloviť za týmto účelom žalovanú a dohodnúť sa potrebných opravách či výmenách.

53. Napokon súd nemal ani za preukázanú údajnú zmenu pomerov na strane žalobcu. Žalobca poukazoval na to, že trpí chorobou diabetes melitus, pričom z výsluchu žalovanej je zrejmé, že uvedenou chorobou trpel ešte pred uzatvorením manželstva vrátane obdobia, kedy došlo k stretnutiu strán sporu a uzatvoreniu ústnej dohody o spôsobe užívania nehnuteľnosti na A. žalobcom a následnému spísaniu vyhlásenia o nájomnom za 2/3 vlastníckeho podielu zo dňa 09.11.2015. Sám žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že v súčasnosti netrpí takou poruchou, ktorá by ovplyvňovala jeho spôsobilosť na právne úkony a takouto netrpel ani v čase podpisu vyhlásenia dňa 09.11.2015. Od podpisu tohto vyhlásenia a uzatvorenia dohody podielových spoluvlastníkov podľa názoru súdu nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by bránila žalobcovi v pracovnom živote tak, aby bol schopný plniť svoje dohodnuté záväzky. Skutočnosť, že žalobca pravdepodobne k januáru 2021 pôjde do starobného dôchodku, rovnako nie je dôvodom pre neuznanie nároku žalovanej na zaplatenie náhrady za užívanie jej podielu žalobcom, najmä, keď zatiaľ ide len o predpokladaný odchod do dôchodku (do budúcna), pričom žalobca sa môže rozhodnúť zotrvať v pracovnom živote o to viac, keď vystupuje ako konateľ vo viacerých spoločnostiach, dokonca v spoločnosti J.. aj ako jediný spoločník a jej prostredníctvom môže naďalej získavať finančné prostriedky nad rámec prípadného dôchodku.

54. Žalobca sa v konaní (po späťvzatí žaloby v časti zaplatenia sumy 4.450,- Eur) domáhal od žalovanej zaplatenia 2/3 podielu za platby, ktoré vynaložil za žalovanú v súvislosti s vlastníctvom nehnuteľnosti za obdobie 06/2017 do 09/2020, a to:

a/ EPROMA s.r.o. správcovská spoločnosť - zálohové platby v sume 2.888,40 Eur - 2/3 podiel = 1.925,60 Eur, b/ Hlavné mesto SR Bratislava - daň z nehnuteľností v sume 187,26 Eur - 2/3 podiel = 124,84 Eur, c/ poistenie domácnosti UNION a.s. v sume 80,98 Eur - 2/3 podiel = 54,- Eur, d/ servis plynového kotla v sume 1.700,- Eur - 2/3 podiel = 1.133,40 Eur, e/ výmena chladničky v sume 237,89 Eur - 2/3 podiel = 158,60 Eur, t.j. celkom podiel žalovanej v sume 3.396,64 Eur.

55. Žalovaná voči pôvodne vzneseným nárokom žalobcu v podaní doručenom súdu 21.02.2020 vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k nasledovným nárokom: a/ platba poistenia za byt spoločnosti UNION v sume 26,99 Eur, uhradená žalobcom dňa 24.10.2016, trojročná premlčacia doba uplynula dňa 24.10.2019, nakoľko žalobca nárok uplatnil podaním (vyjadrením) doručeným súdu dňa 21.02.2020, teda tento nárok je premlčaný, b/ platba dane z nehnuteľnosti - bytu Hlavnému mestu SR Bratislava v sume 38,22 Eur, uhradená žalobcom dňa 25.04.2016, trojročná premlčacia doba uplynula dňa 25.04.2019, žalobca nárok uplatnil podaním (vyjadrením) doručeným súdu dňa 21.02.2020, teda tento nárok je premlčaný. V tejto súvislosti súd konštatuje, že vznesená námietka premlčania by vo vzťahu k uvedeným nárokom bola dôvodná, avšak žalobca podaním doručeným súdu 25.09.2020 zmenil svoju žalobu tak, že sa od žalovanej (okrem iného) domáhal a/ zaplatenia 2/3 podielu na uhradenej dani z nehnuteľností za roky 2018 až 2020 nasledovnými platbami - dňa 03.09.2018 v sume 49,68 Eur, dňa 01.04.2019 v sume 49,68 Eur a dňa 17.06.2020 v sume 88,20 Eur; b/ zaplatenia 2/3 podielu na uhradenom poistnom spoločnosti UNION nasledovnými platbami - dňa 18.10.2017 v sume 26,99 Eur, dňa 18.10:2018 v sume 26,99 Eur a dňa 22.10.2019 v sume 26,99 Eur. Nakoľko uvedené nároky boli žalobcom uplatnené v trojročnej premlčacej lehote, súd na vznesenú námietku premlčania žalovanou neprihliadol.

56. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie 2/3 podielu zo zálohových platieb za byt za obdobie 06/2017 až 09/2020 spoločnosti EPROMA s.r.o. v sume 1.925,60 Eur súd tento nárok nepovažoval za dôvodný.

57. V tomto smere súd opätovne poukazuje na vyhlásenie o nájomnom za 2/3 spoluvlastníckeho podielu zo dňa 09.11.2015, z ktorého vyplýva, že žalobca sa zaviazal za užívanie dvoch tretín bytu na A. od 01.12.2015 platiť žalovanej nájomné v sume 350,- Eur s tým, že náklady na energie (elektrika, plyn, SIPO, správa objektu spoločnosťou Rustler) nie sú súčasťou nájomného a tieto bude žalobca platiť v plnej výške samostatne.

58. Uvedenú listinu súd (ako bolo už vyššie uvedené) vyhodnotil ako dohodu podielových spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a o náhrade za neužívanie spoluvlastníckeho podielu, vrátane úhrady nákladov za užívanie bytu. S poukazom na uvedené súd preto nárok žalobcu na zaplatenie 2/3 nákladov za byt vo vzťahu k správe bytu považoval za nedôvodný, nakoľko vyhlásením zo dňa 09.11.2015 sa žalobca zaviazal tieto náklady platiť v celom rozsahu sám z dôvodu, že sám predmetnú nehnuteľnosť užíval. Vzhľadom na uvedené súd nárok žalovaného v tejto časti zamietol.

59. Za nedôvodný súd považoval aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy 158,60 Eur titulom výmeny chladničky. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že chladnička predstavuje hnuteľnú vec v zmysle , pričom kúpou novej chladničky žalobca nadobudol túto chladničku do svojho výlučného vlastníctva. Je preto pre súd nezrozumiteľné, prečo sa žalobca aj po poučení súdu v rámci pojednávania domáhal zaplatenia 2/3 podielu na kúpnej cene chladničke, keď vo vzťahu k tejto chladničke žalovaná nikdy nenadobudla spoluvlastnícky podiel v rozsahu 2/3 tak, ako to má na mysli žalobca.

60. Súd však považoval za dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie 2/3 podielu na sume vynaloženej žalobcom za obdobie 06/2017 do 09/2020, a to a/ titulom zaplatenia dane z nehnuteľností vo výške 124,84 Eur, b/ titulom zaplatenia poistenia domácnosti UNION a.s. vo výške 54,- Eur a c/ titulom zaplatenia výmeny plynového kotla vo výške 1.133,40 Eur, t.j. celkom v sume 1.312,24 Eur. Tento nárok žalovaná ani nepopierala, vo svojom vyjadrení predloženom na pojednávaní sama uvedený nárok uznala, pričom tieto sumy žalobcovi neuhradila len z dôvodu, že žalobca jej je dlžný oveľa viac. S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.312,24 Eur, ktorá zodpovedá

rozsahu jej 2/3 spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti na A., keď povinnosť uhrádzať náklady na zaplatenie dane z nehnuteľností a poistenia domácnosti jej vyplýva priamo z existencie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Na viac pokiaľ ide o samotnú potrebu výmeny kotla, žalovaná potvrdila, že ju o výmene žalobca informoval a s touto súhlasila.

61. Pokiaľ ide o ďalšie námietky strán sporu prednesené v tomto konaní, súd sa nimi nezaoberal, nakoľko tieto nepredstavujú také námietky, ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou. Na viac súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania (napr. , , , ).

62. O náhrade trov konania v časti týkajúcej sa žaloby žalobcu súd rozhodol v zmysle v spojení s podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu 7.846,64 Eur. Súd priznal žalobcovi sumu 1.312,24 Eur a v časti 4.450,- Eur, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, zavinenie na zastavení konania bolo spôsobené žalobcom, ktorý zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Súd zavinenie žalobcu posúdil ako úspech žalovanej v konaní. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 16,72 % (1.312,24 Eur z 7.846,64 Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 83,28 % (6.534,40 Eur z 7.846,64 Eur). Odrátaním úspechu žalobcu od úspechu žalovanej vyjde čistý úspech žalovanej v pomere 66,56 %. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v súvislosti so žalobou žalobcu v rozsahu 66,56 %.

63. O náhrade trov konania v súvislosti s uplatneným nárokom žalovanej titulom vzájomnej žaloby súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní o vzájomnej žalobe úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

64. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).