Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-29-2023.pdf
PDF · 106.01 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/29/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: JVMP s.r.o., so sídlom 1. mája 62, Vranov nad Topľou, IČO: 48 282 464, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., so sídlom 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 0034, proti žalovanému: A. B., C. XX, IČO: 47 712 562, zastúpený: Hagyari & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 51 473 208, o zaplatenie 12.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 24.8.2022 č.k. 2C/26/2019-160 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ako živnostník vykonával pre žalobcu činnosti na základe zmluvy o výkone prác z 10.11.2015, a to u zmluvných partnerov žalobcu. Žalovaný ukončil spoluprácu so žalobcom ku dňu 23.12.2018 a aj keď žalobca spochybňoval platnosť tohto úkonu, súd prvej inštancie mal za to, že podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebný prejav vôle vykladať podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený známy alebo známy musel byť. Medzi účastníkmi konania v danom čase neexistoval žiaden iný záväzok a žalovaný mal záujem na ukončenie zmluvného vzťahu so žalobcom výpoveďou. Súd prvej inštancie považoval túto výpoveď zo strany žalovaného za platný právny úkon a ustálil, že ku skončeniu zmluvy o výkone prác č. X/XXXX došlo ku dňu 8.1.2019. Žalovaný dňa 1.1.2019 uzavrel zmluvu so spoločnosťou D. E. C. B. F. G., po ktorej majiteľom bol H. D.. Žalobca si voči žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu v sume po 6.000,- eur keď mal za to, že žalovaný porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení povinností uňho a kvôli tomu, že uzavrel v čase 6 mesiacov od ukončenia zmluvného vzťahu s ním inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorú on ako subdodávateľ vykonáva činnosť. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by žalobca vykonával totožnú činnosť ako subdodávateľ prác pre spoločnosť H. D., s ktorým žalovaný následne uzavrel zmluvu 1.1.2019. To, že medzi majiteľmi tejto firmy existuje príbuzenský vzťah nepostačuje na to, aby si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu voči žalovanému. Uzavretím zmluvy nedošlo k porušeniu článku VII. ods. 9 zmluvy o výkone prác. Taktiež žalobca nepreukázal, že by žalovaný porušil záväzok mlčanlivosti žalobcovi a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Preto žalobu zamietol a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvej inštancie podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vydané rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné. Nie je zrejmé ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s jeho argumentáciou v zmysle tom, že žalovaný si bol vedomý, že poruší zmluvu so žalobcom ak uzavrie ďalšiu zmluvu s H. D.. Rozlišovanie medzi H. D. a I. D., ako ho podával v konaní žalovaný, je zavádzajúce. Ide o otca a syna, ktorí pracujú v jednej firme a podľa žalobcu po celú dobu dvojročnej spolupráce bol H. D. jedným z ľudí, ktorí pracovali pre I. D.. V prípade oboch menovaných ide o osoby, ktoré sídlia na tej istej adrese, používajú totožný telefonický kontakt a uvedené neznamená, že ide o odlišné vôbec nesúvisiace a rozdielne podnikateľské subjekty. H. D. sa stretol so žalovaným práve počas doby, kedy žalovaný podľa zmluvy vykonával činnosti pre žalobcu za stavu trvania viazanosťou žalovaného zmluvou, ktorá zakazuje to, aby živnostník vykonávajúci činnosti pre žalobcu ich obišiel a uzavrel zmluvu priamo s nemeckým zákazníkom. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti použil zjednodušený výklad situácie tak, že H. D. nie je I. D. a nič iné ho nezaujímalo. Žalobca pritom upozorňoval, že objednávateľ H. D. bol poverený zmluvou z 1.1.2019 investorom D. na vykonávanie prác stavebného záveru v G. v J. a tiež z označenia zmluvy vyplýva, že ide o subdodávateľskú zmluvu. Znamená to, že H. D. nebol hlavným zhotoviteľom diela pre spoločnosť G., ale išlo o I. D., ktorý je v texte v § 1 bod 1 identifikovaný ako D.. H. D. bol iba subdodávateľ voči I. D., čiže dielo žalovaného bolo vykonávané pre I. D. a nie H. D., čo vyplýva z písomného dôkazu, ktorý predložil samotný žalovaný. S týmto sa súd prvej inštancie nijako nevyporiadal. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že zmyslom a podstatou článku VII. ods. 9 zmluvy o výkone prác č. X/XXXX bolo, aby žalovaný nevyrobil žalobcovi priamu konkurenciu u jeho zákazníka. Súd prvej inštancie túto zmluvnú povinnosť žalovaného vyložil účelovo tak, že žalobca súhlasí s tým, aby si jej spolupracujúci živnostník uzavrel zmluvu so synom ich nemeckého zákazníka, čo má za následok stratu zákaziek od nemeckého zákazníka, ktorý už spoločnosť žalobcu nepotrebuje, hoci predtým im potvrdzoval, že práca – zákazky budú aj naďalej, a že je s ich výsledkami spokojný. Takéto konanie odporuje celkovému zmyslu tohto dojednania medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný musel prezradiť podstatné okolnosti vyplývajúce z jeho zmluvného vzťahu voči žalobcovi pri jednaniach s H. D. o ich novej zmluve, a to minimálne v časti ako sa dá ukončiť jeho predchádzajúca zmluva so žalobcom, akú odmenu žalovaný poberá od žalobcu, aké ďalšie benefity si dohodnú pre spoluprácu. Minimálne v týchto častiach došlo zo strany žalovaného k porušeniu záväzku mlčanlivosti. Žalobca ako dôkaz predložil tiež písomnú internetovú komunikáciu medzi žalovaným a svedkom K. C., ktorý je manažérom spoločnosti žalobcu. Z nej vyplýva, že už 17.12.2018 mal žalovaný všetko s D. dohodnuté. Z celej tejto komunikácie podľa žalobcu plynie, že žalovaný vedel, že aj uzavretie zmluvy s D. – synom, je porušením zmluvy so žalobcom, že tento svoj postup dlhodobo zvažoval, že jednal o zmluvných podmienkach s I. D., nie s jeho synom. To je podľa žalobcu nepochybne relevantný dôkaz, ktorým žalobca preukazuje dôvodnosť podanej žaloby. Žalovaný teda chcel úmyselne obísť zmluvné povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy so žalobkyňou a svoj postup naplánoval, dohodol a koordinoval s oboma D.. Dlho nad tým uvažoval, komunikoval aj s pánom C., dotazoval sa ho čo by preňho znamenalo takéto konanie, či budú od neho žiadať pokutu a či sa to nedá zmeniť. Žalovaný teda celkom presne vedel, že to, čo chce urobiť, nie je v poriadku. Jednanie zo strany žalovaného je konaním, ktoré je obchádzaním zmluvy, a teda obchádzaním zmluvných povinností. V tejto súvislosti poukázal aj na závery vyjadrené Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. 4Obo/161/2007. Žalovaným uzavretá zmluva s H. D. síce neodporuje výslovnému zneniu zmluvného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zmluvné zakazujúce ustanovenie dodržané nebolo, obchádzanie zmluvy žalovaným spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zmluvou zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z pohľadu pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Žalovaný sa teda akoby správal podľa zmluvy, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok zmluvou nepredvídaný a nežiadúci. Zo strany žalovaného tak došlo k obchádzaniu zmluvy, a to obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu, čo znamená, že právny úkon vykonaný žalovaným – uzavretie novej zmluvy neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia zmluvy so žalobcom, ale svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zmluva so žalobcom dodržaná nebola. K uvedenej argumentácii žalobcu sa súd prvej inštancie nevyjadril, preto žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Pokiaľ ide o žalovaného, tento navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Má za to, že súd prvej inštancie vykonal riadne a dostatočné dokazovanie s prihliadnutím na všetky listinné dôkazy a vyjadrenia žalovaného založené
v súdnom spise. Zdôraznil, že žalobca v rámci konania neuniesol bremeno svojich tvrdení ani dôkazné bremeno týkajúce sa ním uplatnených nárokov. Podstatou sporového konania je povinnosť strán preukázať svoje tvrdenia a súdne rozhodnutie nemôže byť podložené len úvahami sporovej strany o tom, čo sa malo stať. Súd nemôže prijať spravodlivé rozhodnutie len na základe domnienok a nepodložených tvrdení sporovej strany tak, ako to od neho požaduje žalobca. Čo nebolo obsahom zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, nemôže zaväzovať zmluvné strany a nemôže byť považované za jej obchádzanie. Tento rozšírujúci výklad, ktorý používa žalovaný, je neprípustný, nakoľko záväzky si vymedzili zmluvné strany a nie je možné dodatočne domýšľať výklad priaznivý pre žalobcu.
5. Žalobca v písomnom podaní z 3.3.2023 zotrval na svojej argumentácii vyjadrenej v priebehu prvoinštančného konania a v podanom odvolaní.
6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnym skutkovým zistením, teda či súd prvej inštancie postupoval procesne správne, či vykonal všetky relevantné navrhované dôkazy, či na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, a to s prihliadnutím k tomu, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí súd poskytnúť odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú zásadný a rozhodujúci význam pre rozhodnutie (k tomu pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/05).
8. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Zároveň odvolací súd neidentifikoval žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže na skutkových a právnych zisteniach sa ani v rámci odvolacieho konania nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len na zdôraznenie dodáva.
9. Zásadnými odvolacími námietkami žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesná práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
10. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia skutkového stavu veci, odvolací súd zdôrazňuje, že civilný sporový proces sa okrem iného riadi dispozičným a prejednacím princípom, princípom kontradiktórnosti konania, princípom koncentrácie a princípom formálnej pravdy, ktorý vyplýva z ust. § 185 CSP. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vysvetlila strana sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaním jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo 256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.
12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej otázky prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (do pozornosti napríklad uznesenie NS SR sp.zn. 9Cdo 23/2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (do pozornosti rozhodnutie NS SR sp.zn. 7Cdo 7/2010).
13. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Odvolací súd v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a v jeho postupe, ktorý vyplynul do prijatia rozhodnutia, naznačené pochybenia neidentifikoval.
14. Žalobca nárok na zaplatenie zmluvných pokút v sume po 6.000,- eur skutkovo a právne odôvodňoval tým, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá podniká v oblasti elektromontážnych a súvisiacich stavebných prác, jeho hlavné činnosti sú vykonávané na území Nemeckej republiky, žalovaný je živnostník podnikajúci v oblasti prípravných a dokončovacích stavebných prác, keď zároveň vykonával pre žalobcu činnosti (diela) podľa písomnej zmluvy, a to priamo u zákazníkov žalobcu (zmluvných partnerov na území Nemeckej republiky). Tvrdil, že žalovaný takýmto spôsobom priamo a bezprostredne získaval informácie o obchodných partneroch a zákazníkoch spoločnosti žalobcu, keď zo strany žalovaného došlo k porušeniu článku VII. ods. 8 a 9 za trvania zmluvného vzťahu tým, že žalovaný uzavrel zmluvu s nemeckým živnostníkom D., sídlo J. XX J. E., L. vykonáva v súčasnosti činnosti na tejto stavbe, kde tieto činnosti mali byť zabezpečované žalobcom od januára 2019. Podľa jeho názoru zo strany žalovaného tým došlo k hrubému porušeniu písomnej zmluvy, v ktorej sa okrem iného zaviazal zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností u objednávateľa a v prípade nedodržania tejto povinnosti sa zaviazal v zmluve zaplatiť vzniknutú škodu v plnej výške a zmluvnú pokutu, ak uzavrie v čase šiestich nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorého ako subdodávateľ vykonáva činnosť objednávateľ. Podľa žalobcu žalovaný tým, že uzavrel zmluvu s H. D. sledoval cieľ, aby zmluvné (zakazujúce) ustanovenie zmluvy dodržané nebolo a obchádzanie zmluvy žalovaným spočíva aj v zámernom použití prostriedkov, ktoré samé o sebe nie sú zmluvou zakázané, v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný.
15. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že dňa 10.11.2015 uzatvoril žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ zmluvu o výkone prác č. X/XXXX, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa v priebehu platnosti tejto zmluvy vykonávať pre objednávateľa elektromontážne práce. Rovnako strany sporu nespochybnili, že k Skončeniu zmluvy o výkone prác č. X/XXXX došlo ku dňu 08.01.2019 tak, ako to vyplýva z bodu IX. ods. 6 predmetnej zmluvy.
16. Podľa bodu VII. ods. 8 zmluvy o výkone prác č. X/XXXX zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahovaných náležitostiach tejto zmluvy a o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností u objednávateľa, a to voči všetkým tretím osobám. Zhotoviteľ berie na vedomie, že objednávateľ ako obchodné tajomstvo špecifikuje najmä výšku dohodnutej odmeny a realizované
zákazky a stavebné práce. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje zhotoviteľa aj po ukončení zmluvného vzťahu. V prípade nedodržania povinnosti mlčanlivosti je zhotoviteľ povinný nahradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu v plnej výške a zmluvnú pokutu.
17. Podľa bodu VII. ods. 9 tejto zmluvy zhotoviteľ sa zaväzuje, že zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu aj v prípade, ak uzavrie v čase šiestich nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu alebo obdobnú zmluvu na výkon činností tretej osobe, pre ktorého ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľ.
18. Zmluvná pokuta definovaná ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, ak dôjde k porušeniu povinnosti, na ktorú seba zmluvou prevzal a pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu povinnosti nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená zmluvná povinnosť. Zmluvná pokuta je upravená aj v Obchodnom zákonníku, ustanovenia § 300-302 Obchodného zákonníka predstavujú lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 544 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z názvu oddielu Niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute je zrejmé, že úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku nemá komplexnú povahu. Rámcovosť úpravy zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku spôsobuje aplikáciu § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
19. Z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom vyplynulo, že žalobca ako zhotoviteľ vykonával stavebné, inštalatérske, kurenárske a ventilačné práce pre objednávateľa, ktorým bola firma D., E.¨X-I., B. + G., J. XX, XXXXX J. E., L., majiteľ: I. D., F.: XXX/XXX/XXXXX (č.l. 44-46 spisu). Podľa Dodatku č. 8 k zmluve o výkone prác č. X/XXXX žalovaný na pokyn žalobcu vykonával stavebné práce pre uvedenú spoločnosť.
20. V priebehu januára 2019, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, žalovaný uzatvoril zmluvu o výkone prác s objednávateľom, ktorým bola spoločnosť D. E.¨X/I. B. F. G., majiteľ: H. D., J. XX, XXXXX J. E., L., Ust.-IdNr.: XXX/XXX/XXXXX M. N..
21. Podľa dohodnutých zmluvných podmienok vo vzťahu medzi stranami sporu povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvné pokuty bola podmienená tým, že by uzatvoril inú respektíve obdobnú zmluvu o výkone prác s treťou osobou, pre ktorú ako subdodávateľ vykonával činnosť žalobca, a to až v období šiestich mesiacov po ukončení zmluvy č. X/XXXX.
22. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť požadovaných nárokov na zaplatenie zmluvných pokút od žalovaného ako bývalého zhotoviteľa prác podľa zmluvy č. X/XXXX. Súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie nepotvrdilo, že by žalovaný uzatvoril v spornom období zmluvu o výkone stavebných prác pre rovnakého objednávateľa, s ktorým mal žalobca uzatvorený zmluvný vzťah pre výkon totožnej činnosti. Ako správne akcentoval prvoinštančný súd, v prípade firmy I. D. a H. D. ide o odlišné právne subjekty, ktorých vlastníkmi sú iné osoby. Ich príbuzenský vzťah bez ďalšieho neznamená, že v prípade spoločnosti H. D. ide o objednávateľa, pre ktorého predtým zabezpečoval subdodávateľské práce žalobca a tieto skutočnosti ani preukázané neboli. V prípade, že ide o dva odlišné právne subjekty nemôže obstáť ani právna argumentácia žalobcu o namietanom obchádzaní zmluvných povinností zo strany žalovaného pri jeho pracovných aktivitách nasledujúcich po ukončení zmluvy so žalobcom. Pokiaľ ide o obsah predloženej elektronickej komunikácie so žalovaným, z tejto plynie len to, že zástupca spoločnosti žalobcu ho upozorňoval na existenciu dohodnutých zmluvných pokút, žalovaný sa dotazoval na ďalší postup žalobcu, ak by ukončil zmluvný vzťah, ale uvedené opätovne nepotvrdzuje to, na čom žalobca založil skutkovú a právnu argumentáciu požadovaných nárokov a síce preukázanie, že by z jeho strany bola vykonávaná akákoľvek činnosť ako subdodávateľa prác pre firmu H. D. – neskoršieho zmluvného partnera žalovaného. Už vôbec nebolo preukázané, akým konkrétnym konaním a akým spôsobom mal žalovaný v súvislosti s uzatvorením zmluvy z 1.1.2019 porušiť zmluvný záväzok mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení povinností v prospech spoločnosti žalobcu.
23. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a rovnako práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo strany sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto právo však nie je právom absolútnym a neznamená povinnosť súdu odpovedať na každý jeden argument strany sporu. To
znamenám že otázku, či súd splnil svoju povinnosť náležite odôvodniť svoje rozhodnutie je potrebné posúdiť vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie si túto povinnosť v zásadných kontúrach splnil. Prvoinštančný súd vykonal všetky dôkazy, ktoré v konaní strany sporu navrhli vykonať a v naznačených súvislostiach je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za dostatočne a presvedčivo zdôvodnené. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie stručne odôvodnil svoje myšlienkové pochody a predstavil úvahy, ktorými sa riadil. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie tak zodpovedá zásadám formálnej logiky a vychádza zo zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci.
24. Po preskúmaní spisu tak odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca v odvolaní proti napadnutému rozsudku neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by neprezentoval v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by mohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďže správnemu výroku rozhodnutia o veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd poukazujúc na uvedené rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.
25. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Na základe toho úspešnému žalovanému odvolací súd priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).