Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/144/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

20

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobcu: EUBIRAC, a.s., IČO: 35 683 066, so sídlom Podunajská 23, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária CIMRÁK, s.r.o., IČO: 36 868 876, so sídlom Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti: mesto Trnava, so sídlom Hlavná ulica 1, Trnava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16377-9000/2019 zo dňa 09. apríla 2020, takto

rozhodol:

2

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie č. 16377-9000/2019 zo dňa 09. apríla 2020 zrušuje v treťom odseku výroku v časti úpravy referencie namiesto verejného obstarávateľa: V časti „3.1. HODNOTENIE KVALITY PLNENIA“ rada upravuje referenciu tak, že v časti „Odôvodnenie, či plnenie bolo dodané v rozsahu, kvalite a spôsobom podľa zmluvy alebo koncesnej zmluvy“ dopĺňa hodnotenie plnenia nasledovne: „Listom zo dňa 18.03.2019 dodávateľ oznámil verejnému obstarávateľovi úpravu ceny diela (zohľadňujúcu revidovanú PD a výkaz výmer), pričom v tomto liste dodávateľ taktiež uviedol, cit.: „V zmysle bodu 9.2.3. ZoD si Vás dovoľujeme požiadať, aby ste sa do 5 dní od doručenia k tejto zmene vyjadrili. V prípade, že uvedené nevykonáte v lehote určenej v ZoD, prípadnú zmenu zamietnete, považujte prosím toto oznámenie za odstúpenie od Zmluvy o dielo z dôvodu, že bez týchto naviac prác nie je možné dielo uskutočniť v pôvodnom rozsahu, ktorý bol výsledkom verejného obstarávania. V zmysle ide o nepodstatné porušenie zmluvy, kedy Vám bola poskytnutá primeraná zmluvou dohodnutá lehota 5 dní na odstránenie porušenia zmluvy spočívajúceho v chybnej projektovej dokumentácii. Medzi zmluvnými stranami je teda sporné, ktorá strana platne a účinne odstúpila od zmluvy o dielo.“ a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave žalobu proti rozhodnutiu žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie č. 16377-9000/2019 zo dňa 09. apríla 2020 v časti ,,3.1. HODNOTENIE KVALITY PLNENIA“ rada upravuje referenciu tak, že v časti „Predčasné ukončenie zmluvy, koncesnej zmluvy verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa: Áno“, mení referenciu nasledovne: ,,Predčasné ukončenie zmluvy, koncesnej zmluvy verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa: Nie“, odmieta.

III. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

17

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca doručil Rade žalovaného dňa 03.12.2019 návrh na úpravu referencie podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia (ďalej len „“), ktorým sa domáhal úpravy referencie vyhotovenej mestom Trnava (ďalej aj „“). Túto referenciu mesto Trnava vyhotovilo dňa 05.08.2019 a je uverejnená v Evidencii referencií vedenej žalovaným. Referencia sa týkala plnenia zo zmluvy o dielo, uzatvorenej ako výsledok verejného obstarávania na predmet zákazky „Kompletná rekonštrukcia ZOS, Coburgova v Trnave“, medzi a žalobcom.

2. Žalobca podľa požiadal listom zo dňa 22.10.2019 o úpravu predmetnej referencie, ktorá podľa neho nezodpovedala skutočnému stavu. Verejný obstarávateľ návrhu žalobcu nevyhovel, preto žalobca následne postupoval podľa

3. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že dňa 26.07.2018 verejný obstarávateľ ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzatvorili Zmluvu o dielo č. 658/2018 na zhotovenie stavby „Kompletná rekonštrukcia ZOS, Coburgova v Trnave“ (ďalej len „zmluva o dielo“), ako výsledok verejného obstarávania na predmet zákazky „Kompletná rekonštrukcia ZOS, Coburgova v Trnave“. V dokumente „Zápis o odovzdaní a prevzatí staveniska“ zo dňa 02.08.2018 je okrem iného uvedené: „Zhotoviteľ stavby sa bude riadiť ustanoveniami podpísanej Zmluvy o dielo zo dňa 26.07.2018 (č. 658/2018 účinnej odo dňa 27.07.2018. (...) Na základe hore uvedených skutočností oprávnený zástupca objednávateľa odovzdáva a oprávnený zástupca zhotoviteľa preberá stavenisko pre predmetnú stavbu s právom práv tretích osôb.“

4. Listom zo dňa 13.09.2018 označenom ako Zmluva o dielo č. 658/2018 zo dňa 23.07.2018 na predmet diela Komplexná rekonštrukcia ZOS, Coburgova v Trnave, Žiadosť o poskytnutie súčinnosti žalobca požiadal o stanovisko, resp. stanovenie spoločného postupu vo veci realizácie predmetného diela. V zmysle čl. VII bodu 7.3.6. zmluvy o dielo žalobca upozornil na viaceré závažné nezhody v projektovej dokumentácii. Na tieto upozornil aj na kontrolných dňoch 22.08.2018 a 04.09.2018, ako aj zápismi do stavebného denníka. Pri realizácii predmetného diela žalobca zistil, že projektová dokumentácia a výkaz výmer nesúhlasí so skutočným stavom na stavbe, konkrétne chýbajú položky alebo sú chybné výmery pri búracích prácach a navrhnutý výťah v pristavovanej časti objektu, ktorý vychádza z vnútorných rozmerov šachty je iba pre pacientov na vozíku. Aby bola splnená požiadavka na lôžkový výťah, bolo potrebné zväčšiť šachtu, čím sa úplne zmení celá pristavovaná časť aj prístup z vedľajšej budovy a rampy. Ďalej žalobca upozornil, že nedostatky projektovej dokumentácie skonštatovali aj zástupcovia objednávateľa na začiatku stavby – počet lôžok v jednotlivých izbách nie je zosúladený s legislatívou, ktorá stanovuje k príslušnému počtu lôžok minimálnu plochu miestnosti a tiež požadované vybavenie (umývadlá, sanita a pod.).

5. Z faktúry č. 200800211 zo dňa 14.09.2018 je zrejmá fakturovaná suma 5.870,59 € s DPH (4.892,16 € bez DPH) za vykonané práce na diele ako mesačná čiastková faktúra. V zisťovacom protokole o vykonaných stavebných prácach zo dňa 10.09.2018, ktorý je priložený k faktúre, je okrem iného uvedené, že objednávateľ potvrdzuje uspokojivé vykonanie stavebných prác, ktoré sú predmetom tohto protokolu.

6. V liste označenom ako „Komplexná rekonštrukcia ZOS Coburgova v Trnave – odpoveď zo dňa 04.01.2019“ žalobca uviedol, že mu bola doručená revidovaná projektová dokumentácia vrátane dopracovaného výkazu výmer k predmetu plnenia. Žalobca v ňom ďalej uviedol, že podklady zanalyzuje a pripraví návrh dodatku k zmluve o dielo. Následne dňa 05.02.2019 elektronicky zaslal verenému obstarávateľovi ocenený výkaz výmer a návrh predmetného dodatku č. 3 k revidovanej projektovej

dokumentácii. Dňa 13.02.2019 žalobca elektronicky požiadal o stanovisko k zaslanému rozpočtu po revidovanej projektovej dokumentácii.

7. Dňa 14.02.2019 verejný obstarávateľ ohlásil žalobcovi zatopenie rekonštruovanej budovy, ktoré bolo náhodne zistené dňa 04.02.2018. Verejný obstarávateľ požiadal žalobcu o riešenie vzniknutej situácie a o nahlásenie poistnej udalosti príslušnej poisťovni.

8. V liste zo dňa 18.02.2019 označenom ako „Komplexná rekonštrukcia ZOS Coburgova v Trnave – ohlásenie zatopenia rekonštruovanej budovy a zjednanie nápravy – odpoveď“ žalobca okrem iného uviedol, že doba realizácie diela neplynula od 18.09.2018 z dôvodu prerušenia prác, t.j. dielo sa nezhotovuje v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo. K prerušeniu realizácie diela nedošlo vinou žalobcu, ale z dôvodu chybného projektu. Zo strany bolo deklarované, že revízia projektu prebehne do konca septembra 2018, čo sa neudialo, a realizácia diela mala pokračovať až po uzatvorení dodatku k zmluve. Žalobca ďalej uviedol, že ako zhotoviteľ diela je zodpovedný za realizáciu diela, nie za jeho údržbu počas zimného obdobia v čase prerušenia prác na projekte. V prípade dodržania deklarovanej lehoty dodania revidovaného projektu a výkazu výmer (09/2018) by žalobca mohol na realizácii diela plynule pokračovať a nemuselo dôjsť k zatopeniu objektu. Z týchto dôvodov žalobca odmietol riešiť situáciu vzniknutú po zatopení budovy.

9. V liste zo dňa 15.03.2019, doručenom žalobcovi dňa 21.03.2019, verejný obstarávateľ okrem iného uviedol, že žalobca dňa 02.08.2018 protokolárne prevzal stavenisko a dňa 18.09.2018 boli práce na stavbe prerušené do doby odstránenia nedostatkov projektovej dokumentácie tvoriacej podklad k zhotoveniu diela a následnej dohody zmluvných strán o ďalšom postupe pri plnení práv a povinností zo zmluvy o dielo. Prerušením prác však nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu staveniska späť verejnému obstarávateľovi a stavenisko bolo v tom čase na základe odovzdávacieho protokolu v držbe žalobcu. Verejný obstarávateľ týmto listom opätovne vyzval žalobcu na odstránenie vzniknutej situácie s tým, že v opačnom prípade verejný obstarávateľ v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) využije svoje právo odstúpiť od zmluvy.

10. V liste zo dňa 18.03.2019, doručenom verejnému obstarávateľovi dňa 20.03.2019, mu žalobca zaslal upravený výkaz výmer; ocenený výkaz výmer rešpektuje bod 9.2. zmluvy o dielo a jednotkové ceny boli upravené v zmysle bodu 9.2.2. písm. c/ zmluvy o dielo, pričom žalobca vychádzal z toho, že verejný obstarávateľ neakceptoval predložené kalkulácie. V zmysle bodu 9.2.3. zmluvy o dielo žalobca v liste požiadal , aby sa do 5 dní od doručenia vyjadril k tejto zmene. Uviedol, že ak sa nevyjadrí, prípadne zmenu zamietne, má verejný obstarávateľ považovať tento list za odstúpenie od zmluvy o dielo z dôvodu, že bez uvedených prác naviac nie je možné dielo uskutočniť v pôvodnom rozsahu, ktorý bol výsledkom verejného obstarávania.

11. Verejný obstarávateľ v liste označenom ako „Odstúpenie od zmluvy o dielo“ zo dňa 09.04.2019, doručenom žalobcovi dňa 11.04.2019, uviedol, že žalobca bol opakovane vyzvaný na riešenie situácie súvisiacej so zatopením objektu rekonštrukcie. Verejný obstarávateľ mu poskytol na splnenie povinnosti primeranú lehotu do 31.03.2019 pod hrozbou odstúpenia od zmluvy, avšak zo strany žalobcu nedošlo k riešeniu vzniknutej situácie. Z uvedeného dôvodu verejný obstarávateľ podľa odstúpil s okamžitou účinnosťou od zmluvy o dielo.

12. V podanom návrhu na úpravu referencie, doručenom žalovanému dňa 03.12.2019, žalobca namietal, že referencia nemala byť vystavená, lebo ide o prípad, keď od zmluvy o dielo pred dokončením funkčného celku odstúpil dodávateľ z dôvodu jej zmluvného porušenia . V prípade, ak referencia mala byť vyhotovená, žalobca navrhol, aby rada žalovaného vykonala nasledovné úpravy referencie: A. úprava znenia referencie tak, že v časti „Identifikácia plnenia“ bude cena bez DPH stanovená na 4.892,16 €, čo je suma zodpovedajúca skutočne vykonanému objemu stavebných prác a súvisiacich činností (namiesto 490.791,96 € bez DPH), B. úprava znenia referencie tak, že ako hodnotenie plnenia bude vo vzťahu k vykonaným stavebným prácam uvedené „uspokojivé“, C. úprava znenia referencie tak, aby z nej vyplývalo, že k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 25. 03. 2019, pričom odstupujúcou stranou bol dodávateľ ako zhotoviteľ diela,

D. úprava znenia referencie tak, že v časti „Predčasné ukončenie zmluvy, koncesnej zmluvy alebo obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa“ rada uvedie: „Nie“.

13. Vo veci návrhu žalobcu na úpravu referencie žalovaný vydal rozhodnutie č. 16377-9000/2019 zo dňa 09.04.2020, ktoré žalobca napadol správnou žalobou v tomto súdnom konaní. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že sú dané dôvody podľa na úpravu referencie vyhotovenej dňa 05.08.2019 na plnenie zo zmluvy o dielo č. 658/2018 uzatvorenej dňa 26.07.2018 ako výsledok verejného obstarávania na predmet zákazky „Kompletná rekonštrukcia ZOS, Coburgova v Trnave“, medzi a žalobcom ako dodávateľom a referenciu namiesto upravil žalovaný nasledovne:

V časti „3.1. HODNOTENIE KVALITY PLNENIA“ rada upravila referenciu tak, že v časti „Predčasné ukončenie zmluvy, koncesnej zmluvy , alebo obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia povinnosti dodávateľa: Áno“ mení referenciu nasledovne: „Predčasné ukončenie zmluvy, koncesnej zmluvy z dôvodu podstatného porušenia povinnosti dodávateľa: Nie“.

V časti „3.1 HODNOTENIE KVALITY PLNENIA „rada upravila referenciu tak, že v časti „Odôvodnenie, či plnenie bolo dané v rozsahu a kvalite spôsobom podľa zmluvy alebo koncesnej zmluvy“ dopĺňa hodnotenie plnenia nasledovne: „Listom, zo dňa 18.03.2019 dodávateľ oznámil verejnému obstarávateľovi úpravu ceny diela (zohľadňujúcu, revidovanú PD a výkaz výmer), pričom v tomto liste dodávateľ taktiež uviedol, cit.: V zmysle bodu 9.2.3. ZoD si Vás dovoľujeme požiadať, aby ste sa do 5 dní od doručenia k tejto zmene vyjadrili. V prípade, že uvedené nevykonáte v lehote určenej v ZoD, prípadnú zmenu zamietnete, považujte prosím toto oznámenie za odstúpenie od zmluvy o dielo z dôvodu, že bez týchto naviac prác nie je možné dielo uskutočniť v pôvodnom rozsahu, ktorý bol výsledkom verejného obstarávania. V zmysle ide o nepodstatné porušenie zmluvy, kedy Vám bola poskytnutá primeraná zmluvou dohodnutá lehota 5 dní na odstránenie porušenia zmluvy spočívajúceho v chybnej projektovanej dokumentácií. Medzi zmluvnými stranami je teda sporné, ktorá strana platne a účinne odstúpila od zmluvy o dielo.“

14. Žalovaný návrh žalobcu posúdil tak, že predmetná referencia mala byť v zmysle vyhotovená, keďže verejnému obstarávateľovi z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť vyhotoviť referenciu v prípade skončenia plnenia podľa zmluvy. Medzi žalobcom a bolo sporné, ktorým okamihom došlo k skončeniu plnenia podľa zmluvy o dielo, avšak to, že k skončeniu plnenia podľa zmluvy došlo, sporné nebolo. Povinnosť vyhotoviť referenciu verejnému obstarávateľovi nevzniká len v tom prípade, ak dôjde k skončeniu plnenia riadnym odovzdaním a prevzatím diela, ale aj v tých prípadoch, ak nedôjde k riadnemu odovzdaniu diela, ale zmluva je ukončená predčasne.

15. Žalobca namietal, že referencia mala byť vyhotovená len s ohľadom na skutočne vykonané stavebné práce, t.j. v časti „Identifikácia plnenia“ nemala byť uvedená celková suma 490.791,96 € bez DPH, ale len suma 4.892,16 € bez DPH, zodpovedajúca jedinej vystavenej faktúre za skutočne vykonané stavebné práce. Žalovaný dospel k záveru, že predmetná referencia namietanej časti zodpovedala skutočnému stavu, keďže v časti referencie „Identifikácia plnenia“ verejný obstarávateľ uviedol celkovú zmluvnú cenu bez DPH za dielo vo výške 490.791,96 €, pričom následne v časti slovného hodnotenia kvality dodaného plnenia v časti referencie „3.1 Hodnotenie kvality plnenia“ uviedol hodnotu skutočne dodaného (fakturovaného) plnenia vo výške 5.870,59 € s DPH (4.892,16 € bez DPH).

16. V súvislosti s hodnotením plnenia „uspokojivé“, resp. „neuspokojivé“, žalovaný dospel k záveru, že medzi žalobcom a nebolo sporné, že marginálna časť skutočne dodaného plnenia vo výške 4.892,16 € bez DPH bola uspokojivá. Hodnotenie uvedené v referencii sa má týkať celkového plnenia zmluvných povinností, ktoré z tejto zmluvy vyplývajú. Práve celkové hodnotenie, a nie len čiastkové, zodpovedá skutočnému stavu. Dodávateľ je ten, kto má v súlade s a preukázať, že sú dané dôvody na úpravu referencie, pričom z týchto dôkazov musí vyplývať, že vyhotovená referencia nezodpovedá skutočnému stavu. Žalovaný posúdil, či zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva opodstatnený záver, že celkové plnenie žalobcu podľa zmluvy o dielo bolo objektívne uspokojivé. Žalovaný uviedol, že žalobca žiadne

také dôkazy nepredložil, jeho argumentácia spočívala najmä v tom, že hodnotenie uvedené v referencii sa malo týkať len skutočne vykonaných stavebných prác, a nie plnenia podľa zmluvy ako celku, preto žalovaný v tejto časti žalobcovi nevyhovel.

17. Námietku žalobcu, týkajúcu sa predčasného ukončenia zmluvy z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa (žalobcu), žalovaný vyhodnotil ako dôvodnú. Žalovaný uviedol, že sám verejný obstarávateľ v tomto prípade nekvalifikoval konanie dodávateľa (žalobcu), ktoré vyhodnotil ako porušenie zmluvných povinností, ako podstatné porušenie jeho zmluvných povinností. Žalovaný dospel k záveru, že je dôvod na úpravu referencie v časti 3.1. Hodnotenie kvality plnenia, tak ako to požadoval žalobca, že nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvy z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa.

18. Žalovaný si v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) urobil úsudok o odstúpení od zmluvy zo strany žalobcu, ako aj o odstúpení od zmluvy zo strany . Uvedené posúdil ako predbežnú otázku, ktorá má význam pre konanie. Z tohto dôvodu doplnil v časti „3.1. Hodnotenie kvality plnenia“ informáciu o tom, že medzi žalobcom a je sporné, ktorá strana platne a účinne odstúpila od zmluvy o dielo, a to v nasledovnom znení: „Listom zo dňa 18.03.2019 dodávateľ oznámil verejnému obstarávateľovi úpravu ceny diela (zohľadňujúcu revidovanú PD a výkaz výmer), pričom v tomto liste dodávateľ taktiež uviedol, cit.: ‘V zmysle bodu 9.2.3. ZoD si Vás dovoľujeme požiadať, aby ste sa do 5 dní od doručenia k tejto zmene vyjadrili. V prípade, že uvedené nevykonáte v lehote určenej v ZoD, prípadnú zmenu zamietnete, považujte prosím toto oznámenie za odstúpenie od Zmluvy o dielo z dôvodu, že bez týchto naviac prác nie je možné dielo uskutočniť v pôvodnom rozsahu, ktorý bol výsledkom verejného obstarávania. V zmysle ide o nepodstatné porušenie zmluvy, kedy Vám bola poskytnutá primeraná zmluvou dohodnutá lehota 5 dní na odstránenie porušenia zmluvy spočívajúceho v chybnej projektovej dokumentácii.’ Medzi zmluvnými stranami je teda sporné, ktorá strana platne a účinne odstúpila od zmluvy o dielo.“

II. Žaloba

19. Žalobca sa včas podanou žalobou (08.06.2020) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16377-9000/2019 zo dňa 09.04.2020, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

20. V podanej žalobe namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozhodoval na základe návrhu žalobcu, predmetom ktorého bolo posúdenie referencie vyhotovenej podľa Podstatou a hlavným argumentom žalobcu bolo posúdenie odstúpenia od zmluvy, ktoré urobil skôr ako od zmluvy odstúpil verejný obstarávateľ. Žalovaný svoju argumentáciu podoprel odkazom na Správneho poriadku tak, že sám si urobil právnu úvahu o platnosti alebo neplatnosti jednotlivých odstúpení od zmluvy o dielo a posúdil odstúpenie žalobcu ako neplatné a odstúpenie za platné. Preto v tejto časti nevyhovel žalobcovmu návrhu na opravu časti referencie vo vzťahu k spôsobu ukončenia zmluvy a k jeho zdôvodneniu.

21. Žalobca poukázal na to, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia výslovne vylúčil použitie Správneho poriadku. Napriek tomu žalovaný na ustanovenia tohto predpisu odkazoval a vychádzal z nich pri jeho správnej úvahe, čo má za následok rozpor so , že ak neupravuje výslovne určitú oblasť z hľadiska konania, tak je možné podporne (nie právne záväzne) využiť postupy podľa všeobecného predpisu t.j. Správneho poriadku, tak by to bolo podľa žalobcu krajne nevyvážené. V tomto smere by preto vyvstala otázka, prečo by si mal správny orgán vyberať ustanovenia iných právnych predpisov a uplatňovať analógiu iba tam, kde mu to vyhovuje a v iných prípadoch odkazovať na Podľa názoru žalobcu žalovaný porušil práva žalobcu keď použil procesné ustanovenia predpisu, ktorého uplatnenie je zákonom priamo vylúčené

22. K meritu správnej úvahy žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia tvrdí, že odstúpenie žalobcu od zmluvy nie je platné z dôvodu, že neposkytol verejnému obstarávateľovi dodatočnú primeranú lehotu na nápravu porušenia jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo. Následne mohol žalovaný posúdiť neskoršie doručené odstúpenie za platné.

23. Žalobca namietal, že si s v zmluve o dielo dohodli lehotu 5 dní, počas ktorej sa mal verejný obstarávateľ vyjadriť k zmenám zmluvy, ktoré žalobca navrhol na základe požiadavky . Proces zmien zmluvy o dielo (čl. IX) v zásade predpokladal iniciatívu a zároveň určoval vzájomné lehoty pre žalobcu ako zhotoviteľa a pre ako objednávateľa. V týchto lehotách boli zmluvné strany povinné poskytnúť si súčinnosť. Ako vyplýva aj zo štádia, kedy bola zmluva ukončená (t. j. skoro hneď na začiatku), a podľa toho, kedy sám verejný obstarávateľ požadoval značný rozsah zmien, nebolo to vinou žalobcu, že sa ďalej nedalo pokračovať na stavbe. Dôvodom, pre ktorý sa nedalo pokračovať bola neprávne vyhotovená projektová dokumentácia. Preto boli aj stavebné práce krátko po odovzdaní staveniska pokynom prerušené a žalobca stavenisko fakticky opustil. Keďže zo strany boli v konaní o zmene projektu prieťahy, bolo zjavné, že nemá záujem na ďalšom pokračovaní spolupráce. Žalobca tiež zdôraznil, že bez schválenia zmeny sa nedalo v stavbe ďalej pokračovať, čo nebolo sporné. Nedodržanie lehoty 5 dní podľa bodu 9.2.3. zmluvy o dielo teda fakticky znamenalo konkludentné oznámenie o ukončení stavby, pričom verejný obstarávateľ sa k zmene výkazu výmer do jeho odstúpenia od zmluvy ani nevyjadril. Bez jeho vyjadrenia sa v zmluve v podstate nedalo pokračovať.

24. V prípade, ak by bola akceptovaná argumentácia žalovaného o neposkytnutí dodatočnej lehoty, tak v zmysle sa odstúpenie od zmluvy nestáva neúčinným, len sa jeho účinnosť posúva o dodatočnú primeranú lehotu. Inak povedané aj takého „predčasne doručené“ odstúpenie je naďalej platné, ale jeho účinnosť nastane uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, pokiaľ dotknutá strana v tejto dodatočnej lehote nesplní svoju povinnosť.

25. Žalobca uviedol, že bolo potrebné určiť túto dodatočnú primeranú lehotu. S ohľadom na znenie zmluvy o dielo v bode 9.2.3. bola zmluvnými stranami dohodnutá primeraná lehota 5 dní na splnenie danej povinnosti. Dodatočná primeraná lehota by logicky nemala byť dlhšia a je odôvodniteľné, aby takáto dodatočná lehota bola 5 dní. V tomto prípade by odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť 30.03.2019, t.j. 10 dní od jeho doručenia (5 dní zmluvná lehota + 5 dní dodatočná lehota). Keďže podľa žalovaného nie je sporné porušenie zmluvy zo strany v tomto bode, ale je sporná iba účinnosť odstúpenia, tak s ohľadom na ustanovenie nastala zo zákona účinnosť odstúpenia najneskôr dňa 30.03.2019. Následné odstúpenie od zmluvy o dielo doručené dňa 11.04.2019 je nulitné, keďže nemožno odstúpiť od zmluvy, ktorá už predtým zanikla. Žalovaný posudzoval odstúpenie iba podľa , ale ignoroval ustanovenie toho istého právneho predpisu. Preto bol daný dôvod na zmenu zlej referencie, čo však žalovaný neumožnil.

III. Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že aplikáciou Správneho poriadku si sám posúdil predbežnú otázku, ktorá bola nevyhnutná pre posúdenie správnosti zadanej referencie zo strany . Konkrétne v časti 3.1. Hodnotenie kvality plnenia, kde verejný obstarávateľ uviedol, že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy z dôvodu podstatného porušenia povinností na strane dodávateľa. Žalovaný považoval za nevyhnutné posúdiť otázku, či došlo k platnému a právne účinnému odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany pre podstatné porušenie povinností dodávateľa (žalobcu) alebo nie. Z vyjadrení ako aj žalobcu bolo totiž sporné, ktoré z dvoch odstúpení od zmluvy bolo platné a právne účinné a či v predmetnej referencii malo alebo nemalo byť uvedené, že verejný obstarávateľ odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa.

27. Žalovaný sa z uvedených dôvodov najprv zaoberal otázkou, či v predmetnom konaní môže posudzovať, ktoré z dvoch odstúpení od zmluvy bolo platné a právne účinné. totiž nezveruje žalovanému právomoc rozhodovať o platnosti a účinnosti právnych úkonov. Na druhej strane však zveruje žalovanému právomoc rozhodovať o návrhu žalobcu na úpravu referencie, pričom v tomto prípade bolo pre rozhodnutie žalovaného o návrhu žalobcu nevyhnutné posúdiť, či došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany pre podstatné porušenie povinností dodávateľa alebo nie.

28. Žalovaný z vyjadrení žalobcu a zistil, že medzi nimi neprebieha žiaden súdny spor v súvislosti s predmetnou zmluvou o dielo. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ak sa v správnom konaní vyskytne predbežná otázka, ktorá je podstatná pre rozhodnutie v konkrétnej veci, je správny orgán povinný o nej rozhodnúť. To znamená, že žalovaný nemohol zostať pasívny len preto, že nepoznal odpoveď na otázku odstúpení od zmlúv oboch strán. Právomoc správneho orgánu vyplývajúca z Správneho poriadku slúži na zabezpečenie rýchlosti a pružnosti správneho konania. Správny orgán je však vždy povinný presvedčiť sa, či o takejto otázke už nebolo právoplatne rozhodnuté, čoho sa žalovaný v predmetnom správnom konaní pridržiaval a presvedčil sa o tom aj na strane žalobcu, aj na strane . Ak sú v zmysle dôvody na úpravu referencie, tak je žalovaný povinný pristúpiť k úprave referencie. Pred samotnou úpravou má však povinnosť posúdiť namietané skutočnosti tak, aby bolo rozhodnutie vydané v súlade so zákonom.

29. Žalovaný uviedol, že v správnom konaní platí všeobecná zásada, že správny orgán, ktorý vydáva rozhodnutie v konkrétnej veci, je oprávnený pre svoju potrebu riešiť i otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov, ak to zákon nezakazuje, pričom tento zákaz je uvedený v § 40 ods. 2 Správneho poriadku. Ustanovenie § 1 Správneho poriadku poskytuje základné vymedzenie pôsobnosti Správneho poriadku. Uvedená právna norma deklaruje, že jej všeobecným objektom pôsobnosti je samotné správne konanie ako rozhodovací proces v oblasti verejnej správy. Podstatou predmetného ustanovenia je zakotvenie princípu subsidiarity pri aplikácii Správneho poriadku, čo je vyjadrené slovami „ak osobitný zákon neustanovuje inak“. je teda všeobecným predpisom správneho konania a v zásade sa aplikuje v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna úprava, príp. ak táto osobitná právna úprava nerieši osobitný druh správneho konania v plnom rozsahu, a to napríklad aj v prípade, keď sa na konkrétny správno-procesný postup použije osobitný predpis a sa použije v tých častiach, ktoré osobitná právna úprava neupravuje. V tejto súvislosti má žalovaný za to, že sa použije aj v prípadoch, keď to z osobitného právneho predpisu explicitne nevyplýva.

30. Žalovaný uviedol, že vzťah medzi všeobecným predpisom (Správnym poriadkom) a osobitným predpisom () upravuje , pričom v odseku 1, v ktorom upravuje aplikáciu Správneho poriadku ako celku, vylučuje aplikáciu Správneho poriadku na konania podľa s výnimkou konaní podľa druhej hlavy šiestej časti a vybraných konaní tretej hlavy šiestej časti (, , prvej vety), konania o uložení sankcie za správny delikt a konania o proteste prokurátora, o ktorom rozhoduje Rada Úradu pre verejné obstarávanie podľa a Na uvedené konania sa uplatní ako celok.

31. Žalovaný uviedol, že upravuje aplikáciu Správneho poriadku s vylúčením vybraných ustanovení Správneho poriadku. Konkrétne upravuje vzťah Správneho poriadku k ustanoveniam tak, že zákonodarca výslovne menuje konania, na ktoré sa uplatnia ustanovenia Správneho poriadku, ak neurčuje inak, pričom výslovne vylučuje aplikáciu vybraných ustanovení Správneho poriadku: , , , , , , , , , , , , až 80. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp.zn. zo dňa 23.02.2012, ktorý sa venoval podobnej právnej otázke. Ohľadom odopretia aplikácie alebo Správneho poriadku žalovaný uviedol, že nemá vedomosť, ktoré konkrétne právo bolo žalobcovi odopreté. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že spoľahlivo zistený stav by mal byť podkladom každého rozhodnutia správneho orgánu, ktorý je príslušný rozhodnúť v správnom konaní v danej konkrétnej veci. Žalovaný uviedol, že bez spoľahlivo zisteného stavu veci by každý správny orgán konal v konkrétnej veci v rozpore so základnými zásadami správneho konania. Premietnutie tejto zásady správneho konania sa prelieva aj do iných ustanovení Správneho poriadku, napríklad práve do ustanovenia Správneho poriadku. Preto tvrdenie žalobcu, že jeho práva upravené v predmetných ustanoveniach boli pri výkone rozhodovacej činnosti žalovaného dotknuté, je podľa žalovaného nedôvodné. Žalovaný má za to, že práve aplikácia ustanovenia Správneho poriadku bola v prospech žalobcu, keďže práve posúdením predbežnej otázky bolo možné presne a úplne zistiť skutočný stav veci a rozhodnúť o návrhu žalobcu. Žalovaný bol povinný použiť Správneho poriadku vzhľadom na svoju povinnosť riadne zistiť skutkový stav veci, a to vzhľadom na dôležitosť uplatnenia princípu subsidiarity v správnom konaní. Aplikovaním tohto ustanovenia žalovaný žiadnym spôsobom neuprel žalobcovi právo na použitie alebo Správneho poriadku, ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe.

32. K meritu veci žalovaný uviedol, že v predmetnom správnom konaní bolo nevyhnutné posúdiť predbežnú otázku, či došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany pre podstatné porušenie povinnosti alebo nie. V prípade posúdenia odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalobcu, žalovaný uviedol, že žalobca za odstúpenie od zmluvy považuje list zo dňa 18.03.2019, verejnému obstarávateľovi doručený dňa 20.03.2019. V tomto liste žalobca zaslal verejnému obstarávateľovi upravený ocenený výkaz výmer a v ktorom v zmysle bodu 9.2.3. zmluvy o dielo požiadal, aby sa k nemu vyjadril do 5 dní od jeho doručenia. Žalobca v tomto liste zároveň uviedol, že v prípade, ak sa verejný obstarávateľ v tejto lehote určenej v zmluve o dielo nevyjadrí, prípadne zmenu zamietne, má považovať toto oznámenie za odstúpenie od zmluvy o dielo z dôvodu, že bez týchto prác naviac nie je možné dielo uskutočniť v pôvodnom rozsahu, ktorý bol výsledkom verejného obstarávania. Žalobca v tomto liste tiež uviedol, že v zmysle ide o nepodstatné porušenie zmluvy, kedy bola verejnému obstarávateľovi poskytnutá primeraná zmluvou dohodnutá lehota 5 dní na odstránenie porušenia zmluvy spočívajúceho v chybnej projektovej dokumentácii.

33. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že porušenie tejto zmluvnej povinnosti nie je v zmluve o dielo pomenované ako podstatné porušenie zmluvy. V nadväznosti na podľa žalovaného vyplýva, že v okamihu, kedy žalobca doručil verejnému obstarávateľovi upravený ocenený výkaz výmer (dňa 20.03.2019), verejný obstarávateľ nemohol byť v omeškaní v súvislosti s plnením tejto zmluvnej povinnosti, keďže v zmysle bodu 9.2.3 zmluvy o dielo verejnému obstarávateľovi v tomto okamihu len začala plynúť zmluvne dohodnutá lehota (v trvaní 5 dní), aby rozhodol, či trvá na vykonaní diela alebo takúto zmenu zamieta. Až následne po nesplnení tejto zmluvnej povinnosti mal žalobca pred samotným odstúpením od zmluvy podľa určiť verejnému obstarávateľovi dodatočnú primeranú lehotu na splnenie tejto povinnosti. Pokiaľ by verejný obstarávateľ túto zmluvnú povinnosť nesplnil ani v dodatočnej primeranej lehote, mal by žalobca možnosť odstúpiť od zmluvy. Keďže k uvedenému nedošlo, vyhodnotil žalovaný, že predmetné odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalobcu bolo predčasné, a teda právne vadné (neúčinné), na ktoré by sa nemalo prihliadať. Žalovaný zdôraznil, že posúdenie predbežnej otázky, ktorá bola dôležitá pre posúdenie a rozhodnutie vo veci správnym orgánom, má význam len pre konkrétne konanie. Skutočnosť, ktoré z dvoch odstúpení od zmluvy bolo platné a právne účinné, ako aj to, či došlo k platnému právne účinnému odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany pre podstatné porušenie povinností žalobcu alebo nie, môže posúdiť iba príslušný súd. Skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami je sporná práve otázka odstúpenia od zmluvy žalovaný nakoniec uviedol aj v ním upravenej referencii v časti „3.1. HODNOTENIE KVALITY PLNENIA“.

34. Ohľadom posúdenia predbežnej otázky žalovaný dodal, že žalobca a verejný obstarávateľ si v zmluve o dielo dohodli lehotu 5 dní, kedy sa má verejný obstarávateľ vyjadriť k zmenám zmluvy, ktoré žalobca navrhol na základe jeho požiadavky. Žalobca mal za to, že nedodržanie lehoty 5 dní podľa bodu 9.2.3 zmluvy o dielo teda fakticky znamenalo konkludentné oznámenie o ukončení stavby, pričom verejný obstarávateľ sa k zmene výkazu výmer do jeho odstúpenia od zmluvy ani nevyjadril. S odkazom na žalobca uviedol, že dodatočná lehota na splnenie danej povinnosti mala byť ďalších 5 dní, a tak by odstúpenie nadobudlo účinnosť 30.03.2019, t.j. 10 dní od jeho doručenia. Žalovaný v súvislosti s touto argumentáciou žalobcu opäť poukázal na bod 9.2.3. zmluvy o dielo s tým, že zmena, na ktorú aplikoval žalobca práve toto ustanovenie zmluvy, sa týka vyjadrenia k upravenému ocenenému výkazu výmer a výpočtu prác naviac, ktoré bolo potrebné vykonať k úplnému rozsahu diela. Zároveň predmetný výkaz výmer mal tvoriť podklad k dodatku k zmluve o dielo. S ohľadom na túto skutočnosť žalovaný uviedol, že poskytnutie lehoty 5 dní na vyjadrenie sa k tak podstatnej zmene, ktorá zásadným spôsobom mala zmeniť cenu diela (z pôvodnej 588.950,35 € na novú 677.890,5 € s DPH) nebolo zo strany žalobcu v žiadnom prípade primerané, bolo jednostranné, pričom žalobca nedal verejnému obstarávateľovi možnosť navrhnúť inú primeranú lehotu na svoje vyjadrenie v súlade s bodom 9.2.3 zmluvy o dielo. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na ustanovenie . V prípade, že pri zhotovení diela vzniknú prekážky, ktoré sú odstrániteľné, má zhotoviteľ oznamovaciu povinnosť voči objednávateľovi. Na podklade oznamovacej povinnosti vzniká zhotoviteľovi právo, nie však povinnosť prerušiť práce na vykonávaní diela. Dôsledky prerušenia prác na vykonávanie diela si musia zmluvné strany dohodnúť uzavretím dodatku k zmluve, v ktorom môžu dohodnúť vplyv prekážok na zmenu rozsahu dohodnutých prác ale aj na zmenu ceny, ak tieto prekážky bude odstraňovať

zhotoviteľ alebo ním poverený dodávateľ. Ak medzi stranami nedôjde k dohode o navrhnutej zmene diela, každej zo strán vzniká právo na odstúpenie od zmluvy.

35. S odkazom na žalovaný uviedol, že vo veci zaslania podkladu „výkazu výmer“, ktorý mal slúžiť ako podklad k podpisu dodatku k zmluve o dielo, mal žalobca dať v prvom rade verejnému obstarávateľovi priestor na dohodu znenia dodatku zmluvy, keďže išlo o podstatnú zmenu zmluvy - zmenu ceny za dielo. Žalovaný má za to, že poskytnutie päťdňovej lehoty na vyjadrenie sa k tak podstatnej zmene dohodnutých zmluvných podmienok bolo výrazne neprimerané a zároveň nemalo byť jednostranné zo strany žalobcu. Skutočnosť, že žalobca doručením predmetného výkazu výmer zároveň prejavil vôľu odstúpiť od zmluvy s účinkami uplynutia 5 dní od doručenia (hoci aj 5+5 dní ako žalobca uviedol vo svojej žalobe), a to v prípade, že verejný obstarávateľ jeho návrh neakceptuje, považoval žalovaný za unáhlené. Podľa žalovaného, žalobca svojím konaním uprel možnosť verejnému obstarávateľovi žiadať k zmene akékoľvek objasnenia, viesť vyrovnaný dialóg s možným výsledkom uzavretia dodatku k zmluve o dielo, a to k spokojnosti oboch zmluvných strán. Žalovaný má za to, že až v prípade, že by medzi a žalobcom nedošlo k dohode o navrhnutej zmene, vzniklo by tak verejnému obstarávateľovi aj žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu bolo predčasné, a teda právne neúčinné, na ktoré by sa nemalo prihliadať.

36. Na záver žalovaný poukázal na skutočnosť, že upravená referencia, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, nemôže mať podľa jeho názoru dopad na subjektívne práva žalobcu. Podľa názoru žalovaného, upravená referencia neovplyvňuje postavenie žalobcu. Uvedeným rozsahom úpravy referencie iba objektivizoval skutkový stav doplnením slovného hodnotenia kvality plnenia a doplnením informácie, že medzi zmluvnými stranami je sporné, ktorá strana platne a účinne odstúpila od zmluvy o dielo. Úprava referencie namiesto je v súlade s riadne preskúmaným skutočným stavom, ako aj v súlade so správnym právnym posúdením danej veci. Posúdenie predbežnej otázky odstúpenia od zmluvy oboch zúčastnených strán v zmysle Správneho poriadku bolo nevyhnutné a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Predčasný prejav vôle žalobcu vo veci odstúpenia od zmluvy, neprimeranosť jednostranne určenej lehoty a zamedzenie poskytnutia priestoru na riadny dialóg s o zmenách, ktoré mali tvoriť dodatok k zmluve o dielo, podľa názoru žalovaného zakladá neúčinnosť jeho odstúpenia od zmluvy.

IV. Replika žalobcu

37. Žalobca v podanej replike uviedol, že žalovaný pravdepodobne považuje rozhodovanie podľa a za revízny postup podľa Revízny postup podľa a (po uzavretí zmluvy) je v zásade možný na návrh alebo bez návrhu. Nemožno považovať za sporné, že konanie podľa je návrhové konanie, preto treba posúdiť, či ide o konanie podľa a . Žalobca však nespĺňa podmienky osoby podľa písm. b/ (bol oprávnený podať námietky) ani podľa písm. c/ (nie je štátnym orgánom). Preto nemožno súhlasiť s naznačenou právnou argumentáciou žalovaného, že v prípade postupu podľa a sa postupuje podľa , a teda bolo by možné v súlade s použiť s výnimkou tam uvedených ustanovení.

38. V ďalšom žalobca poukázal na to, že postup žalovaného podľa § 12 ods. 9 a 10 neumožňuje použiť ustanovenie § 40 ods. 1 Správneho poriadku, keďže zákon to výslovne vylučuje. Princíp subsidiarity Správneho poriadku je možný iba v prípade, ak to zákon nevylučuje, čo v tomto prípade nemôže byť sporné. Prípadná nezrozumiteľnosť alebo nejasnosť právnych predpisov nemôže byť v rámci ústavnekonformného výkladu v neprospech fyzickej alebo právnickej osoby domáhajúcej sa nápravy porušenia jej práv.

39. Žalobca poukázal najmä na to, že hlavným argumentom žalovaného je, že poskytnutie päťdňovej lehoty na nápravu bolo „výrazne neprimerané a zároveň nemalo byť jednostranné“. Zo spisu ale z ničoho podľa žalobcu nevyplýva, prečo by to malo byť neprimerané a prečo by to nemalo byť jednostranné. Odstúpenie od zmluvy je totiž jednostranný právny akt a ani žalovaný nemôže žalobcovi zabrániť vo výkone tohto práva, pokiaľ to umožňuje zmluva alebo zákon. Zmluva o dielo dávala žalobcovi právo od zmluvy odstúpiť a toto aj využil v súlade so zákonom. Žalovaný nespochybnil, že existovali

nedostatky zo strany a nie je sporné porušenie zmluvy z jeho strany. V tomto prípade ak je dané porušenie zmluvy, ale lehota je neprimerane krátka, zákonodarca neustanovuje neplatnosť takéhoto úkonu, ale v súlade s účinky odstúpenia nastávajú až po primeranej lehote. Žalovaný nemal zákonnú možnosť určiť, že takýto jednostranný právny úkon žalobcu je neplatný, keďže by to bolo v rozpore so zákonom. Ustanovenie predpokladá platnosť odstúpenia a výklad, ktorý podal žalovaný, je nezákonný, keďže samotná neprimeranosť lehoty nezakladá neplatnosť úkonu.

40. K otázke zásahu do práv žalobcu uviedol, že už len samotné zverejnenie negatívnej referencie je spôsobilé privodiť mu ujmu. Verejné prezentovanie negatívneho názoru na prácu žalobcu, odhliadnuc od právnych následkov, môže mať vplyv na rozhodovanie jeho budúcich klientov.

V. Duplika žalovaného

41. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie o úprave referencie nepovažuje za revízny postup podľa Konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného sa nemôže vzťahovať na úpravu referencie, keďže toto konanie sa vedie voči kontrolovanému, t.j. verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, a nie voči dodávateľovi.

42. Ďalej žalovaný poukázal na Správneho poriadku, podstatou ktorého je zakotvenie princípu subsidiarity pri aplikácii Správneho poriadku, čo je vyjadrené slovami „ak osobitný zákon neustanovuje inak“. je teda všeobecným predpisom správneho konania a v zásade sa aplikuje v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna úprava, príp. ak táto osobitná právna úprava nerieši osobitný druh správneho konania v plnom rozsahu, a to napríklad aj v prípade, keď sa na konkrétny správno- procesný postup použije osobitný predpis a sa použije v tých častiach, ktoré osobitná právna úprava neupravuje. V tejto súvislosti má žalovaný za to, že sa použije aj v prípadoch, keď to z osobitného právneho predpisu explicitne nevyplýva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. .

43. V tomto súdnom konaní je meritom napadnutého rozhodnutia upravená referencia. Napadnutým rozhodnutím podľa žalovaného nedochádza k vzniku, k zmene, ani k zániku práv žalobcu. Len všeobecné konštatovanie žalobcu, že negatívna referencia bola zverejnená, nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, najmä keď prostredníctvom napadnutého rozhodnutia rada úradu upravila referenciu namiesto v jednej časti v prospech žalobcu a v druhej časti len doplnila referenciu o skutočnosť, že medzi žalobcom a je sporné, ktoré z oboch odstúpení je platné. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na uznesenie NS SR sp.zn. , v zmysle ktorého je nevyhnutý negatívny prejav v právnej sfére žalobcu, aby bola daná jeho žalobná legitimácia.

44. Ďalší účastník konania vo veci nepodal žiadne vyjadrenie.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

45. V zmysle o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len „“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. .

46. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 27.03.2024, keďže žalobca ani žalovaný neuviedli, že žiadajú nariadenie pojednávania vo veci.

47. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na

povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení , preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

VII. Relevantné právne predpisy

48. Podľa referenciou na účely tohto zákona je elektronický dokument, ktorý obsahuje potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služby. Referencia obsahuje informáciu, či došlo k odstúpeniu od zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody zo strany alebo obstarávateľa z dôvodu podstatného porušenia povinnosti dodávateľa.

49. Podľa verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní vyhotoviť referenciu do a) 30 dní odo dňa skončenia plnenia podľa zmluvy alebo koncesnej zmluvy alebo jej časti, ktorá spĺňa požiadavku funkčného celku, b) 10 dní odo dňa doručenia žiadosti dodávateľa o vyhotovenie referencie, ak 1. ide o zákazku s nízkou hodnotou, 2. ide o zákazku, na ktorú sa nevzťahuje tento zákon, alebo 3. ide o opakované plnenia a ak nebola vyhotovená referencia podľa písmena a).

50. Podľa dodávateľ je oprávnený požiadať alebo obstarávateľa o úpravu referencie, ak nezodpovedá skutočnému stavu, a to do troch mesiacov odo dňa zápisu referencie do údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov; na úpravu referencie sa použijú ustanovenia odsekov 4 a 5 primerane a verejný obstarávateľ a obstarávateľ ju vykonajú do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú oprávnení postupovať podľa prvej vety aj z vlastnej iniciatívy.

51. Podľa ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevyhovie žiadosti dodávateľa podľa odseku 8, je dodávateľ oprávnený podať rade návrh na úpravu referencie, ku ktorému priloží dôkazy o dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služby, a to do a) 30 dní odo dňa zápisu opravenej referencie do údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevyhovel žiadosti dodávateľa v plnom rozsahu, alebo b) 30 dní odo dňa uplynutia lehoty na úpravu referencie alebo obstarávateľom podľa odseku 8, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ neupravil referenciu v lehote podľa odseku 8.

52. Podľa po predložení návrhu a dôkazov podľa odseku 9 si rada vyžiada stanovisko od alebo obstarávateľa. Ak rada dospeje k záveru, že sú dôvody na úpravu referencie, náležite upraví referenciu namiesto alebo obstarávateľa, a to do 15 pracovných dní.

53. Podľa všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa , , , prvej vety, a o proteste prokurátora.

54. Podľa na konanie podľa až 4, až 179a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú , , , , až 30, , , , , a až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní.

55. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

56. Podľa ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

57. Podľa ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností.

58. Podľa zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.

59. Podľa ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

60. Vychádzajúc z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia, úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, keď žalovaný upravil referenciu vyhotovenú spôsobom uvedeným v napadnutom administratívnom rozhodnutí.

61. Podľa názoru správneho súdu negatívna referencia z hľadiska jej podstaty a materiálneho významu dokáže sama o seba zasiahnuť do právnej sféry osoby dodávateľa. „Evidencia referencií a následky spojené s referenciami, ktoré vyjadrujú neuspokojivé plnenie uzavretých zmlúv, predstavujú odraz negatívnej historickej skúsenosti s dodávateľmi vo vzťahu k budúcim možnostiam takýchto dodávateľov uchádzať sa o verejné zákazky. Voči hospodárskym subjektom sa existencia negatívnych referencií v evidencii referencií môže prejaviť dokonca až v deliktuálnej zodpovednosti a zodpovedajúcej sankcii vo forme zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.“ (Azud, J., Plaváková, L., Bartoš, P. Zákon o verejnom obstarávaní. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2019, s. 1816).

62. Správny súd sa v rozsahu žalobných bodov následne zaoberal námietkou žalobcu, či žalovaný mohol na prejednávanú vec aplikovať ustanovenie Správneho poriadku napriek tomu, že použitie všeobecného predpisu o správnom konaní je v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, výslovne vylúčené v

63. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že aplikácia všeobecného predpisu o správnom konaní je na konanie podľa a vylúčená. Z toho dôvodu žalovaný nemohol v konaní postupovať s odkazom na Správneho poriadku. Avšak údaj o tom, či došlo k podstatnému porušeniu povinností dodávateľa a z toho dôvodu došlo k odstúpeniu od zmluvy, je povinnou obsahovou náležitosťou referencie v zmysle

Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď referencia vystavená obsahovala závery, že žalobca podstatne porušil svoje povinnosti a z toho dôvodu došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy zo strany . Správny súd konštatuje, že ak záver o porušení povinností zo strany dodávateľa, ku ktorému dospel verejný obstarávateľ, dodávateľ namietne v návrhu na úpravu referencie, žalovaný si v rámci revíznej právomoci v konaní o úpravu referencie musí uvedenú otázku zodpovedať. Žalovaný v konaní o úpravu referencie koná v postavení správneho orgánu, kedy rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Z tohto dôvodu sa musí riadiť zásadou objektívnej pravdy a skutkový stav musí riadne zistiť a následne správne právne posúdiť. Uvedená povinnosť žalovaného zahŕňa aj povinnosť preveriť, či dodávateľom namietaný záver o porušení povinností dodávateľom je dôvodný a či zodpovedá skutočnému stavu (, , ).

64. O platnosti a účinkoch právnych úkonov, a teda aj o platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy rozhoduje v prvom rade civilný súd. Právny poriadok ale predpokladá, že v určitých prípadoch rozhoduje o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo súkromnoprávnych zmlúv iný orgán. Takto má Rada Úradu pre verejné obstarávanie právomoc posudzovať otázku odstúpenia od zmluvy pre podstatné porušenie povinností dodávateľom, resp. posúdiť platnosť odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalobcu aj zo strany . Žalovaný má v rámci výkonu svojej právomoci v konaní o úpravu referencie právomoc posudzovať, či došlo k odstúpeniu od zmluvy pre podstatné porušenie povinností zo strany dodávateľa alebo nie, ako aj právomoc posúdiť platnosť odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalobcu. Túto otázku posudzuje žalovaný v rámci výkonu svojej právomoci a rovnako tak môže urobiť aj správny súd, ktorý rozhodnutie žalovaného v správnom súdnom konaní preskúmava. Správny súd si danú otázku môže posúdiť ako predbežnú otázku v zmysle , nemôže však o nej rozhodnúť, pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 20.12.2022.

65. Správny súd posúdil otázku platnosti odstúpenia od zmluvy o dielo na účely preskúmania zákonnosti rozhodnutia o úprave referencie v zmysle , keďže táto otázka sa do obsahu a výsledku referencie priamo premieta. Správny súd nemôže odstúpenie od zmluvy vyhlásiť za neplatné, pretože toto má v právomoci civilný súd. Ak takáto žaloba nebola podaná na civilný súd, musí si túto otázku posúdiť sám žalovaný a následne správny súd v rámci súdneho prieskumu, keďže ide o podstatnú otázku, ktorá má vplyv na zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktoré je predmetom tohto súdneho konania.

66. V prvom rade správny súd konštatuje, že žalovaný posúdil správne, že informácia, ktorú uviedol verejný obstarávateľ v časti ,,3.1. HODNOTENIE KVALITY PLNENIA“ predmetnej referencie, a teda že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa, nezodpovedá skutočnému stavu. Na základe toho žalovaný upravil referenciu v tejto časti namiesto podľa , a to tak, že „nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvy z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa“. Presne toto navrhoval žalobca vo svojom návrhu na úpravu referencie zo dňa 27.11.2019, konkrétne v písmene D záveru návrhu na úpravu referencie. Z toho dôvodu správny súd správnu žalobu v tejto časti výrokom II. odmietol podľa , keďže v tejto časti výroku administratívneho rozhodnutia absentuje u žalobcu dotyk na jeho subjektívnych právach.

67. Správny súd dospel k záveru, že odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo bolo platné a vyvolalo tak právne účinky s tým spojené. Žalobca listom zo dňa 13.09.2018 v súlade s čl. VII, bodom 7.3.6. zmluvy o dielo a upozornil na viaceré závažné nezhody v projektovej dokumentácii: konkrétne že projektová dokumentácia a výkaz výmer nesúhlasí so skutočným stavom na stavbe. Keďže bola nutná komplexná revízia projektovej dokumentácie, nebolo možné plynule pokračovať v realizácii diela. Žalobca si tak splnil svoju povinnosť a bolo na strane , aby zabezpečil revíziu projektovej dokumentácie a až následne na to mohol byť upravený výkaz výmer a uzatvorený dodatok k zmluve o dielo ako dvojstranný právny úkon.

68. Základom pre posúdenie odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalobcu boli ustanovenia v spojení s . Správny súd konštatuje, že žalovaný, rovnako aj správny súd majú právomoc posúdiť otázku, či žalobca alebo verejný obstarávateľ porušili svoje povinnosti a či druhá strana z tohto dôvodu odstúpila oprávnene.

Medzi žalobcom a nebolo sporné, že projektová dokumentácia vykazovala vo svojom spracovaní chyby a bolo ju potrebné prepracovať. Po jej prepracovaní žalobca dňa 05.02.2019 zaslal verejnému obstarávateľovi prostredníctvom e-mailu ocenený výkaz výmer a návrh dodatku č. 3 k revidovanej projektovej dokumentácii. Verejný obstarávateľ mal tak k dispozícii upravený výkaz výmer už od 05.02.2019 a z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, že by k uzatvoreniu dodatku k zmluve o dielo došlo. Napriek tomu, že v danom e-maile nebola stanovená lehota, do kedy sa mal verejný obstarávateľ k zmenám vyjadriť, z obsahu zmluvy o dielo mal mať vedomosť o čl. IX bode 9.2.3., v zmysle ktorého si so žalobcom dohodli lehotu 5 dní na vyjadrenie sa k oceneným zmenám diela. Žalobca zaslal dňa 13.02.2019 verejnému obstarávateľovi e-mail s opakovanou žiadosťou o stanovisko k zaslanému rozpočtu po revidovanej projektovej dokumentácii. Rovnako ani po tomto dátume nie je z obsahu administratívneho spisu zrejmé, že by k uzatvoreniu dodatku k zmluve o dielo došlo. Následne na to zaslal žalobca verejnému obstarávateľovi list zo dňa 18.03.2019 označený ako „Komplexná rekonštrukcia ZOS Coburgova v Trnave, Zmluva o dielo centrálne číslo 658/2018“, kde verejnému obstarávateľovi oznámil, že mu zasiela upravený výkaz výmer s tým, aby sa verejný obstarávateľ k tejto zmene do 5 dní vyjadril. Zároveň upozornil, že ak danú zmenu neakceptuje, má toto oznámenie považovať za odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalobcu, keďže bez týchto prác naviac nie je možné dielo uskutočniť v pôvodnom rozsahu. Ďalej žalobca v liste uviedol, že v zmysle ide o nepodstatné porušenie zmluvy, pričom bola verejnému obstarávateľovi poskytnutá dohodnutá lehota 5 dní na odstránenie porušenia zmluvy, spočívajúceho v chybnej projektovej dokumentácii. Predmetný list bol verejnému obstarávateľovi doručený dňa 20.03.2019.

69. Žalobca v spomínanom liste zo dňa 18.03.2019 poskytol verejnému obstarávateľovi lehotu 5 dní na vyjadrenie sa k upravenému výkazu výmer. Verejný obstarávateľ sa vôbec nevyjadril, nezaslal žalobcovi ani oznámenie, že potrebuje dlhšiu lehotu na vyhodnotenie vzniknutej situácie, pričom správny súd opätovne poukazuje na to, že zmenený výkaz mal verejný obstarávateľ k dispozícii už od doručenia e-mailu zo dňa 05.02.2019. Keďže išlo o nepodstatné porušenie zmluvy, bolo potrebné v zmysle určiť dodatočnú primeranú lehotu, ktorú možno stanoviť opäť na 5 dní aj vzhľadom na to, že verejný obstarávateľ sa po doručení listu zo dňa 18.03.2019 nevyjadril ani k tomu, že by potreboval na vyjadrenie dlhšiu lehotu. Účinky odstúpenia tak uplynuli po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností. Odstúpenie tak nadobudlo účinnosť dňa 30.03.2019. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že poskytnutie lehoty 5 dní na vyjadrenie nebolo primerané a žalobca nedal verejnému obstarávateľovi možnosť navrhnúť inú primeranú lehotu na svoje vyjadrenie v súlade s bodom 9.2.3. zmluvy o dielo. Správy súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že verejnému obstarávateľovi nič nebránilo žalobcovi odpovedať na predmetný e-mail zo dňa 05.02.2019 a na list zo dňa 18.03.2019 a navrhnúť dlhšiu lehotu. Tento postup by nepochybne aj pre žalobcu znamenal, že verejný obstarávateľ má záujem na ďalšom pokračovaní spolupráce a nebol by tak dôvod na odstúpenie od zmluvy. Žalobca nemal iné právne prostriedky, ako primäť k dohode, a v prípade, ak by nemal možnosť odstúpiť od zmluvy z tohto dôvodu, bol by v neistote ohľadom ďalšieho pokračovania rekonštrukcie diela. Žalovaný poukázal aj na . Toto ustanovenie sa však týka skrytých prekážok, týkajúcich sa veci, a preto ho nie je možné na danú situáciu aplikovať. Vady projektovej dokumentácie rovnako aj nevyjadrenie sa k zmenenému výkazu výmer nepredstavujú skryté prekážky týkajúce sa veci. Na daný prípad je možné aplikovať ustanovenie , keďže chybnú projektovú dokumentáciu možno považovať za nevhodné pokyny dané objednávateľom, na ktoré aj žalobca listom zo dňa 13.09.2018 v súlade s čl. VII bodom č. 7.3.6. zmluvy o dielo upozornil.

70. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že aj verejný obstarávateľ by mal dôvod na odstúpenie od zmluvy z dôvodov, s ktorými sa žalovaný správny orgán v napadnutom administratívnom rozhodnutí dostatočne vysporiadal. Odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo však bolo potrebné vyhodnotiť ako platné a účinné ku dňu 30.03.2019, ktorý predchádzal dňu odstúpenia od zmluvy zo strany .

71. Správny súd na záver poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 27.03.2012 v zmysle ktorého sa zásady správneho konania musia vzťahovať aj na osobitné správne konania, ktoré subsidiárne pôsobenie Správneho poriadku výslovne vylúčili. Tento záver Najvyšší súd Slovenskej republiky vyvodil z prvej vety a z Rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov. Žalobca

v podanej žalobe namietal, že vylúčením aplikácie Správneho poriadku mu boli upreté práva uvedené v a v Správneho poriadku. Správny súd uvádza, že v žiadnom prípade nedochádza na základe vylúčenia aplikácie Správneho poriadku k ujme na právach žalobcu. Žalovaný má v zmysle , , povinnosť rozhodnúť tak, aby referencia zodpovedala skutočnému stavu. Dodávateľ má v tomto zmysle možnosť predložiť dôkazy. Nemožno tak vyvodiť záver, že by žalobcovi bolo upreté právo, vyplývajúce z ustanovenia alebo Správneho poriadku, keďže výsledná referencia má zodpovedať skutočnému stavu v zmysle

72. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru o existencii vady nesprávneho právneho posúdenia veci a vyhodnotil ju ako dôvod na zrušenie napadnutého administratívneho rozhodnutia žalovaného.

73. Vychádzajúc z uvedených záverov správny súd konštatoval dôvodnosť námietky žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho posúdenia odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, a preto zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.04.2020 podľa (keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci) a v zmysle vrátil vec správnemu orgánu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu, ktorý je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu ( ), zohľadniť prezentovaný právny názor a postupovať primeraným procesným spôsobom. Bude sa zaoberať tým, že verejný obstarávateľ porušil svoje povinnosti, čo bolo oprávneným dôvodom na odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu. Vysporiada sa tiež s námietkami neposkytnutia súčinnosti zo strany po zaslaní upraveného výkazu výmer na základe revidovanej projektovej dokumentácie. Tento právny názor premietne do úpravy referencie vyhotovenej dňa 05.08.2019 na plnenie zo zmluvy o dielo č. 658/2018 uzatvorenej dňa 26.07.2018 ako výsledok verejného obstarávania na predmet zákazky „Kompletná rekonštrukcia ZOS, Coburgova v Trnave“. Len pre úplnosť správny súd opakuje, že toto posúdenie odstúpenia od zmluvy platí len pre toto správne súdne konanie a o neplatnosti odstúpenia od zmluvy rozhoduje všeobecný súd v civilnom sporovom konaní.

74. Správny súd výrokom II. rozhodol o odmietnutí žaloby proti rozhodnutiu žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie č. 16377-9000/2019 zo dňa 09. apríla 2020 v časti ,,3.1. HODNOTENIE KVALITY PLNENIA“ keď žalovaný upravil referenciu tak, že v časti „Predčasné ukončenie zmluvy, koncesnej zmluvy alebo obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa: Áno“, zmenil referenciu nasledovne: ,,Predčasné ukončenie zmluvy, koncesnej zmluvy alebo obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa: Nie“. Žalobca v podanom návrhu na úpravu referencie zo dňa 27.11.2019, adresovanom žalovanému, uviedol pod písmenom D návrh v rovnakom znení, a teda aby žalovaný upravil znenie referencie tak, že v časti „Predčasné ukončenie zmluvy, koncesnej zmluvy alebo obstarávateľom z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa“ uvedie „Nie“. Žalovaný tak rozhodol presne v zmysle návrhu žalobcu, uvedenom pod písmenom D návrhu na úpravu referencie.

75. Správny súd poskytuje ochranu výlučne subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby. Je nespornou skutočnosťou, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania, avšak rozhodnutie žalovaného bolo v predmetnej časti v súlade s návrhom žalobcu, a tak nemohlo zasiahnuť do jeho právnej sféry. Domnienka žalobcu o jeho poškodení na právach nepostačuje. Ukrátenie na právach žalobca nepodložil žiadnym konkrétnym tvrdením, ktoré by ovplyvnilo jeho právnu pozíciu a zasiahlo do jeho právnej sféry, alebo spôsobilo zmenu jeho právneho postavenia.

76. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca bol úspešný v pomernej časti 50 %, keďže časť výroku napadnutého administratívneho rozhodnutia správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v časti žalobu odmietol. Žalovaný mal úspech tiež len v jednej polovici (50% ku 50%), a preto sa vzájomné čiastočné procesné úspechy anulovali. Pri zásadne rovnakých čiastkových úspechoch nemá nárok na náhradu trov konania ani jeden z účastníkov konania. Účastníkovi administratívneho konania, mestu Trnava, žiadne trovy v tomto správnom súdnom konaní nevznikli, preto mu ich náhradu správny súd nepriznal; navyše, vo veci nevykonal také úkony, pre ktoré by mu vznikli trovy.

77. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

17

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní ( v spojení s v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).