Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/21/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. X, zast. JUDr. Ján Čipka, advokát so sídlom Hnúšťa, Ul. Partizánska č. 197, proti žalovaným: 1/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K. č. XXX, 2/ B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, O., 3/ M.. M. K., nar. XX.XX.XXXX, X. č. 1, G., 4/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, C., zast. JUDr. Pavol Balog, advokát so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Železničná č. 6/1, 5/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. č. X, zomr. dňa XX.XX.XXXX, zast. Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36, IČO 17 335 345, 6/ J. G., zast. Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36, IČO 17 335 345, 7/ M., zast. Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36, IČO 17 335 345, 8/ O., zast. Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36, IČO 17 335 345, 9/ J., zast. Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36, IČO 17 335 345, 10/ M., zast. Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36, IČO 17 335 345, 11/ M., zast. Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36, IČO 17 335 345, 12/ M., zast. Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36, IČO 17 335 345, 13/ B., zast. Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36, IČO 17 335 345, 14/ M., zast. Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36, IČO 17 335 345, 15/ U., zast. Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36, IČO 17 335 345, 16/ J., zast. Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36, IČO 17 335 345 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných 1/, 4/, 5/ až 16/, proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 15. septembra 2019, č. k.: -194, v spojení s opravným uznesením zo dňa 6. 11. 2019, č. k. -220, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolanie žalovanej 1/ o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že: „I. Návrh daný zástupcom žalovanej 4/ na pojednávaní konanom dňa 15.10.2019 na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.8C/43/2019 zamieta. II. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX pre obec a katastrálne územie C. ako E KN parc. č. XX trvalé trávne porasty vo výmere 1 516 m2. Súd nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva číslo XXX pre obec a katastrálne územie C. ako N. parc. č. XX trvalé trávne porasty vo výmere 1 516 m2 prikazuje do vlastníctva žalobcu B. M., rodeného M., nar. XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom C. č. X. Žalobca je povinný na vzájomné vyporiadanie zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovanej 1/ sumu 2,16 eur; žalovanému 2/ sumu 6,48 eur; žalovanému 3/ sumu 25,93 eur; žalovanej 4/ sumu

233,46 eur, žalovanému 5/ sumu 51,90 eur na depozitný účet - Slovenského pozemkového fondu IBAN: A VS XXXXXXX vedený v Z., žalovanej 6/ sumu 58,37 eur na depozitný účet - Slovenského pozemkového fondu IBAN: A VS XXXXXXX vedený v Z. O., žalovanej 7/ sumu 116,73 eur na depozitný účet - Slovenského pozemkového fondu IBAN: A. vedený v Z., žalovanému 8/ sumu 58,37 eur na depozitný účet - Slovenského pozemkového fondu T. žalovanej 9/ sumu 38,92 eur na depozitný účet

- Slovenského pozemkového fondu T., žalovanej 10/ sumu 12,97 eur na depozitný účet - Slovenského pozemkového fondu T., žalovanej 11/ sumu 58,37 eur na depozitný účet - Slovenského pozemkového fondu T., žalovanému 12/ sumu 58,37 eur na depozitný účet - Slovenského pozemkového fondu T., žalovanému 13/ sumu 233,46 eur na depozitný účet - Slovenského pozemkového fondu T., žalovanému 14/ sumu 233,46 eur na depozitný účet - Slovenského pozemkového fondu T., žalovanému 15/ sumu 116,73 eur na depozitný účet - Slovenského pozemkového fondu T., žalovanej 16/ sumu 4,33 eur na depozitný účet - Slovenského pozemkového fondu T. to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaní 1/ až 16/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v katastrálnom území C. a je vedená Okresným úradom P. A., odborom katastrálnym na LV č.XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres P. A. ako N. parc. č. XX trvalé trávne porasty vo výmere 1 516 m2 tak, že túto nehnuteľnosť súd prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu a súčasne uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely podľa vypracovaného znaleckého posudku. 3. Žalobca tvrdil, že ide o pozemok pod stavbou rodinného domu, dvor a záhradu pri rodinnom dome, ktorý užíva, iné využitie nie je možné, lebo rozdelenie pozemku nie je vzhľadom na rozmiestnenie jednotlivých neevidovaných stavieb nachádzajúcich sa na spornej nehnuteľnosti dobre možné. Vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov, a to aj nezistených, rozdelením nehnuteľnosti by nemohli vzniknúť samostatné veci, ktoré by mohli vlastníkom plnohodnotne slúžiť, preto považuje za účelné prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva ako celoživotnému užívateľovi spornej nehnuteľností, a to za primeranú náhradu vyplatenú ostatným spoluvlastníkom. Hodnotu vyporiadavaného pozemku určil podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 03.11.2017 vypracovaného znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác T.. O. O., podľa ktorého hodnota spornej nehnuteľnosti predstavuje sumu 2 334,64 eur. 4. Zástupca neznámych vlastníkov, Slovenský pozemkový fond (ďalej SPF) s navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasil, pretože rozdelenie veci vzhľadom na počet spoluvlastníkov a veľkosti jednotlivých spoluvlastníckych podielov nepovažuje za účelné, navrhovanú náhradu považoval za primeranú. Vo vzťahu k U. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. X, zomr. dňa XX.XX.XXXX, uviedol, že pokiaľ neexistuje dedičské rozhodnutie po U. M., z ktorého by bolo zrejmé, kto sú jeho dedičia a v akých spoluvlastníckych podieloch nadobudli do vlastníctva spornú nehnuteľnosť, má neb. U. M. postavenie nezisteného vlastníka podľa ust. a je nositeľom procesnej subjektivity až do preukázania zmeny vlastníctva spôsobom podľa ust. Vo vzťahu k žalovaným 6/ až 16/ uviedol, že títo sú na LV č. XXX vedení ako nezistení vlastníci, ku ktorých spoluvlastníckym podielom vykonáva správu. Poukázal tiež na to, že v prípade nezisteného vlastníka podľa ust. ide o špecifický subjekt sui generis, ktorý je nositeľom procesnej subjektivity až do okamihu, kedy postavenie tzv. nezisteného vlastníka stratí v dôsledku jeho presnej identifikácie spôsobom predpokladaným v ust. . Na základe výhrady žalovanej 4/ k vlastníctvu rodinného domu navrhovala doplniť dokazovanie na zistenie, kto je jeho vlastníkom. 5. Žalovaná 1/ nenamietala voči navrhovanému spôsobu vyporiadania, namietala len výšku náhrady. 6. Žalovaná 4/ nesúhlasila s navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne namietala pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 6/ až 16/ s poukazom na to, že ide o nezistených vlastníkov, ktorí nedisponujú právnou spôsobilosťou, táto smrťou zaniká ( Obč. zák.) a preto nemajú ani procesnú spôsobilosť ( ). Poukázala na to, že mieni podať žalobu o určenie vlastníctva rodinného domu. 7. Po vykonanom dokazovaní okresný súd mal preukázané, že strany sporu sú zapísané ako podieloví spoluvlastníci k spornej nehnuteľnosti. Konštatoval, že žalobca sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k danému pozemku, pričom tvrdil, že tento celoživotne užíva. Námietku žalovanej 1/ o výške náhrady nepovažoval za adekvátnu vzhľadom na znalecký posudok. Pri rozhodovaní prihliadol na to, že rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné, pozemok pod rodinným domom je určený na užívanie spoločne s ním a využíva sa aj ako dvor a záhrada, tiež prihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov a počet spoluvlastníkov. K námietke žalovanej 4/

vo vzťahu k neoprávnenému užívaniu stavby rodinného domu žalobcom bez súpisného čísla zaujal názor, že na predmet sporu to nie je právne významná skutočnosť. Zdôraznil, že predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je žiadna stavba, ale iba pozemok. Vo vzťahu k námietkam žalovanej 4/ konštatoval, že tieto smerovali iba vo vzťahu k neoprávnenému užívaniu stavby rodinného domu žalobcom, pričom nenavrhla iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Taktiež neuviedla, že má o nehnuteľnosť záujem. Mal preukázané, že na pozemku stojacu stavbu užíva žalobca, nikdy nebol v užívaní nikým rušený, vo vzťahu k nehnuteľnosti si plní daňovú povinnosť a je tam prihlásený k trvalému pobytu. Pri rozhodovaní prihliadol na to, že žalobca je najväčším spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ako aj na užívací stav nehnuteľnosti, zohľadnil tiež účelné využitie veci. Otázku vlastníckeho práva k stavbe rodinného domu považoval za právne bezvýznamnú, pretože aj prípadný úspech žalovanej 4/ v konaní o určenie vlastníckeho práva k stavbe rodinného domu by nemal vplyv na rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní pozemku pod stavbou tohto rodinného domu, keď žalovaná 4/ nemá záujem o tento pozemok. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie , pričom zároveň nevyhovel návrhu na prerušenie konania podľa do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. , ktorú podala žalovaná 4/ na súd dňa 11. 10. 2019. O trovách konania rozhodol podľa a . 8. Proti rozsudku sa odvolala žalovaná 4/. Namietala, aby jej pozemok pripadol žalobcovi v časti, ktorý je súčasťou parcely ležiacej v intraviláne. Namietala chybnosť rozsudku, keď v písomnom vyhotovení bol uvedený dátum 15. septembra 2019, správne mal byť 15. októbra 2019. Poukázala na to, že podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu, pričom ten istý deň 11. októbra 2019 sa dostala k dedičskému konaniu po staršej dcére (sestre jej matky M. K.) staviteľov rodinného. V tejto súvislosti poukázala na to, že nehnuteľnosť - rodinný dom nikdy nepatril B. M. nar. XXXX, ani jeho otcovi U., ktorý zomrel v roku XXXX, a jeho matke I. M. (zomr. XXXX), ktorí nehnuteľnosť obývali len z dobrej vôle jej rodičov. Aj toto bolo dohodnuté len do smrti U. M. (nar. XXXX, zomrel XXXX). Následne musel B. M. a jeho matka I. M. odísť bývať do rodiska jeho matky do Z.. 9. Tvrdila, že jej podiel vo výmere 151 m2 je práve pod rodinným domom jej starých rodičov a následne ich potomkov. Táto parcela je priamo v zastavanom území obce. Súd ju nemal prikázať do vlastníctva žalobcu proti jej vôli. Žalobca v roku XXXX tvrdo napadol jej matku, dcéru staviteľov rodinného dobu, kedy bol aj potrestaný rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote. Žalobca si nechal urobiť geometrický plán na parcelu a rodinný dom prakticky na cudzí dom a parcelu, ktorá mu nepatrí v žiadnom prípade. Žalobca parcelu odcudzil. 10. Namietala voči záveru, že ohľadom iného vyporiadania nič neuviedla, pretože chcela povedať, aby si žalobca neprivlastňoval cudzí majetok. Navrhovala, aby žalobca aj naďalej zostal v tomto rodinnom dome bývať, no nie ako majiteľ, ale ako podnájomník. Nárokuje si iba dedičské právo po svojej matke. Žalobca klamal, ak uvádzal, že nikdy nebol rušený v užívaní rodinného domu, pretože už v roku XXXX po otcovej smrti musel odísť spolu so svojou matkou bývať do Z.. Jeho nevlastný brat U. M., nar. XXXX ho nechal bývať v tomto dome, kde sa po odchode svojho nevlastného brata presťahoval. Chce, aby parcela a rodinný dom patrili pravým dedičom. Zdôraznila, že podáva odvolanie voči výrokom II. a III. Tiež poukázala na to, že vlastníctvo k tomuto rodinnému domu je zatiaľ neusporiadané, pričom podala určovaciu žalobu o určenie, kto je vlastníkom tohto rodinného domu. Podľa jej názoru mal súd vyčkať so svojím rozhodnutím do času, kým nebude vyriešené vlastníctvo rodinného domu, pričom poukázala aj na . Predpokladá, že vlastníkom rodinného domu bude niekto iný ako nadobúdateľ pozemku, tak budú iniciované ďalšie súdne spory. Rozhodnutia súdu by mali predchádzať vzniku ďalších nových súdnych konaní. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania uviedla, že je síce pravda, že u žalovaných ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo, no úhrada trov konania spoločne a nerozdielne sa jej zdá v rozpore s dobrými mravmi, pretože je dôchodkyňa. Náhrada trov konania sa dá predpokladať vo väčšej výške ako hodnota spoluvlastníckeho podielu. Z tohto dôvodu žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť. 11. Odvolanie podal aj SPF za nezistených vlastníkov 5-16, a to v zmysle proti výroku I. , II. , III. Odvolanie podal s poukazom na ustanovenie , , . 12. Úvodom uviedol, že po vydaní rozsudku, ešte pred jeho právoplatnosťou došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ na tretiu osobu, ktorá nebola stranou sporu. 13. Namietal, že súd sa nedostatočne vyporiadal s vykonanými dôkazmi vo vzťahu k účelnému využitiu veci v zmysle ako aj s námietkami žalovaných. Nestotožnil sa s názorom súdu, že kto je vlastníkom stavby nachádzajúcej sa na pozemku, ktorý je predmetom vyporiadania, je právne irelevantný a nemá význam pre rozhodnutie o predmete sporu. Tiež nesúhlasil s názorom súdu, že námietku žalovanej 4/ k neoprávnenosti užívania stavby rodinného domu nepovažuje za právne významnú. Súd konštatoval, že stavbu rodinného domu žalobca užíva a v užívaní stavby nebol nikým

rušení. Toto konštatovanie nekorešponduje s vykonaným dokazovaním, z ktorého vyplývali skutočnosti, že žalobca v užívaní stavby zrušený bol, čo vyplynulo z výpovede žalovanej 4/, keď došlo práve pre nezhody v užívaní stavby aj k fyzickému napadnutiu matky a tety žalovanej 4/ žalobcom. Súd tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 14. Vzhľadom na to, že ide o pozemok priľahlý stavbe a pod stavbou, je z dôvodu zistenia účelného využitia veci podstatné skúmať vlastníctvo k stavbe. Vzhľadom na podanú žalobu zo strany žalovanej 4/ o určenie vlastníckeho práva k stavbe nachádzajúcej sa na pozemku, ktorý je predmetom vyporiadania, je toho názoru, že za účelom zistenia účelného využitia pozemku má význam zistenie, kto je vlastníkom stavby, žaloba o určenie vlastníckeho práva k stavbe rieši otázku, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v konaní. Vo vzťahu k súdom uvádzanej hospodárnosti konania a koncentrácie konania vyslovil názor, že táto nemá byť na úkor zistenia skutkového stavu najmä z dôvodu, že vlastnícke právo je nepremlčateľné. 15. Namietal taktiež rozhodnutie o trovách konania, keď súd nezohľadnil povahu sporu. Rozhodnutie vo veci je v záujme všetkých spoluvlastníkov a súd nie je viazaný žalobným návrhom. Podľa jeho názoru žiadna zo strán pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemá v konaní plný úspech. Takéto rozhodnutie je značne nespravodlivé. Je zrejmé, že žalovaných nezistených vlastníkov nie je možné stotožniť. Neznámy vlastník je špecifickým subjektom základe o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Žalovaní nezistení vlastníci majú v súdnom spore špecifické postavenie a môžu vystupovať ako strana v súdnom konaní, avšak výlučne prostredníctvom zákonného zástupcu SPF, na druhej strane špecifickosť subjektu neznámeho vlastníka spočíva v tom, že nemôže byť nositeľom určitých práv a povinností, napr. vo vzťahu k trovám konania. Zákon neumožňuje SPF ako zástupcovi preberať na seba hmotnoprávne povinnosti týkajúce sa akéhokoľvek zaplatenia záväzku. Tiež nie je možné uložiť im ani solidárnou formou povinnosť nahradiť trovy konania, spôsobilo by to nezáväznosť a nevykonateľnosť tohto výroku. Z tohto dôvodu žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 16. Proti rozsudku sa odvolala aj žalovaná 1/. 17. K odvolaniu žalovanej 4/ sa písomne vyjadril žalobca. Rozhodnutie považuje za zákonné a správne. Poukázal na to, že zistený nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej 1/, ktorá previedla spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, nemôže byť dôvodom zrušenia rozhodnutia, ku ktorému došlo až po rozhodnutí vo veci samej. Jej podiel nadobudla obchodná spoločnosť K.. Navrhol odvolaciemu súdu podľa pripustiť zmenu žalovaného 1/ tak, aby do konania na miesto žalovanej 1/ vstúpila táto spoločnosť. Zároveň žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. 18. K vyjadreniu žalobcu žalovaná 4/ v replike uviedla, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že k zmene spoluvlastníka na strane žalovaných došlo po vyhlásení rozsudku a že to nemá vplyv na jeho vykonateľnosť. Vo vzťahu k náhrade trov konania považuje rozhodnutie súdu za nesprávne. 19. K odvolaniam sa písomne vyjadril aj žalovaný 3/. S odvolaním súhlasil, zvlášť v bode, kde sa hovorí o tom, že s rozhodnutím o predmetnom pozemku by mal súd počkať do doby, kým nebude vyriešená otázka vlastníctva rodinného domu, najmä preto, aby sa predišlo ďalším možným sporom. Podľa jeho názoru treba dôkladne preskúmať, ako žalobca nadobudol parcelu spomínanú žalovanou 4/, aby sa vylúčilo, že sa k nej dostal nečestne. Tiež nesúhlasil s úhradou trov konania žalobcovi spoločne nerozdielne. Stotožnil sa so všetkými bodmi odvolania SPF. Do tohto sporu vstúpil nedobrovoľne, prichádza o pôdu za smiešnu finančnú kompenzáciu a má sa podieľať na úhrade trov konania, ktoré nijako neinicioval, preto rozhodnutie súdu o trovách konania považuje za nespravodlivé, ba až absurdné. 20. K odvolaniu sa vyjadril písomne aj žalovaný 2/. Nesúhlasil s platením trov konania, keďže sa s nikým nesúdi. Je ochotný previesť bezodplatne svoj podiel vo výmere 2,6 m2 na väčšinovú vlastníčku nehnuteľnosti pani M. M.. 21. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). 22. Odvolanie žalovanej 1/ odmietol z dôvodu, že bolo podané oneskorene. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rozsudok jej bol doručený 4. novembra 2019. Odvolanie bolo možné podať do pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, pričom posledným dňom lehoty, kedy bolo možné podať odvolanie bol deň 19. novembra 2019. Odvolanie však bolo podané až 5. decembra 2019, teda oneskorene. Podľa odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej 1/ z dôvodu, že bolo podané oneskorene. 23. Preskúmaním odvolania ostatných strán sporu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. V tomto konaní sa žalobca domáha vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku, ktorého je spoluvlastníkom, pričom na tomto pozemku sú postavené nehnuteľnosti, rodinný dom

bez súpisného čísla. Žalobca tvrdí, že tento dom užíva od nepamäti. Predmetom vyporiadania spoluvlastníctva je len pozemok. 24. Žalovaní považovali za dôležité, aby pred rozhodnutím o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku, boli vyporiadané aj vlastnícke vzťahy k rodinnému domu, pričom žalovaná 4/ tvrdí, že žalobca rodinný dom iba užíva, a to neoprávnene, nie je jeho vlastníkom. Z tohto dôvodu žalovaná 4/ podala žalobu o určenie vlastníctva k tomuto rodinnému domu, zároveň žiadala prerušiť konanie do skončenia konania, ktorým bude rozhodnuté o vlastníctve rodinného domu. 25. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že predmetom konania je iba pozemok. Námietky, že treba vyporiadať aj rodinný dom stojaci na tejto nehnuteľnosti, nepovažoval za relevantné, preto návrh na prerušenie konania zamietol. Pre rozhodnutie považoval za určujúce to, že žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti, nikto iný nenavrhol iný spôsob vyporiadania, prípadne neuviedol, že chcel prikázať pozemok do svojho vlastníctva. Prihliadol taktiež na účelné využitie veci, keď vyšiel zo záveru, že žalobca užíva nehnuteľnosti na spornom pozemku. 26. V konaní nie je sporné, že žalobca užíva uvedené nehnuteľnosti, pričom je spoluvlastníkom pozemku, ktorý žiada vyporiadať. Vzťah k stavbe nepovažuje za podstatný, poukazuje na svoj užívací vzťah. S týmto názorom sa stotožnil aj okresný súd. Odvolatelia, ale aj ostatní spoluvlastníci, ktorý sa vyjadrili, považujú za dôležité, aby bol vyriešený vlastnícky vzťah k rodinnému domu. Z tohto dôvodu je napadnuté aj rozhodnutie súdu, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania. 27. Odvolací súd považuje argumenty zástupcu nezistených vlastníkov, SPF, ale aj žalovanej 4/ za prijateľné. Záver súdu o nedeliteľnosti pozemku nebol namietaný. Vzhľadom na vyjadrenie žalovanej 4/ nie je však vylúčené iné je vyporiadanie nehnuteľnosti, ktoré môže závisieť od rozhodnutia vo veci, kde sa žalovaná 4/ domáha určenia vlastníctva k rodinnému domu. V zmysle súd pri rozhodovaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Právna úprava zakotvuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. 28. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, vysloveného vo vzťahu k účelnému využitiu danej nehnuteľnosti. Súd vyšiel iba zo zistenia, že žalobca je väčšinový spoluvlastník pozemku. Ďalšie dve kritéria nehodnotil, hoci žalovaná 4/ túto skutočnosť namietala. S týmito kritériami úzko súvisí aj vlastníctvo rodinného domu. Účelné využitie pozemku súd odvodil z predčasného záveru o užívaní nehnuteľnosti, hoci v konaní vyšlo najavo, že žalobca nevie dostatočne preukázať vlastníctvo k rodinnému domu a snažil sa tento významný argument žalovaných zjednodušiť. Súd založil účelnosť využitia pozemku iba na tom, že žalobcu rodinný dom užíva, avšak bez preukázania jeho vlastníctva. To, kto je vlastníkom rodinného domu, má význam pre rozhodnutie vo veci. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nepreukázal ani nerušené užívanie rodinného domu, vyšlo najavo, že došlo k amorálnemu správaniu žalobcu, keď tento napadol matku žalovanej 4/. Súd nevenoval pozornosť tvrdeniam žalovanej 4/, ktoré smerovali práve k tomu, že išlo o nezhody práve v užívaní rodinného domu, z ktorého sa musel v minulosti žalobca vysťahovať. 29. Zmysluplná je argumentácia žalovaných, ktorí upozorňujú na to, že zmyslom súdneho sporu nie je vytváranie ďalších súdnych konaní. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje, pretože na základe úvahy okresného súdu by mohol nastať stav, kedy by žalobca bol vlastníkom pozemku, vlastníkom rodinného domu by bol niekto iný, čím by nastala situácia, že túto nehnuteľnosť by nemohol vôbec užívať, pretože by nemal zabezpečený prístup k nehnuteľnosti. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že veľkosť podielu nie je jediným určujúcim faktorom pri rozhodovaní v danej veci. Preto je dôležité, aby súd toto konanie prerušil do skončenia konania, ktorým sa žalovaná 4/ domáha určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu. Nie je vylúčené, že toto vlastníctvo môže nadobudnúť žalovaná 4/ ako dedička, prípadne ďalší dedičia. Taktiež z vyjadrenia žalovanej 4/ nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že po určení vlastníctva rodinného domu jednoznačne nenavrhne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že žiada, aby bol pozemok prikázaný do jej vlastníctva. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca doteraz nijako nespochybniteľne nepreukázal vlastníctvo rodinného domu. Je teda vysoko pravdepodobné, že tento dom užíva neoprávnene, a preto nemožno vychádzať z predpokladu, že je oprávneným užívateľom tohto domu, a preto ide o účelné využitie veci vo vzťahu aj k rozhodovanému pozemku. Vzhľadom na prebiehajúci spor je dôležité, aby spor o právo bolo vyriešený, a to nielen čiastočne, ale aby boli vyriešené všetky sporné otázky tak, aby týmto rozhodnutím nebol zložený taký skutkový a právny stav, aby bolo potrebné podávať ďalšie žaloby. Z tohto pohľadu je rozhodnutie okresného súdu formálne, nesprávne, keď právne závery nezodpovedajú skutkovým zisteniam. 30. V ďalšom konaní bude okresný súd postupovať podľa vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, preruší toto konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. . Pri rozhodovaní o zrušení podielového spoluvlastníctva

pozemku potom pri posúdení veci bude vychádzať aj zo zistení a rozhodnutia v tomto konaní, a to vo vzťahu k účelnému využitiu veci, pričom zohľadní skutočnosť, aby svojím rozhodnutím nezavdal príčinu na ďalšie vedenie súdnych konaní. Odvolací súd dopĺňa, že môže pri rozhodovaní nastať situácia, keď spoluvlastníctvo bude vyporiadané tak, že vec sa prikáže niektorému zo spoluvlastníkov, ale sa môže prikázať aj niektorým spoluvlastníkom, prípadne vzhľadom na veľkosť podielu žalovanej 4/ by mohla nastať aj situácia, ak by bola určená za vlastníčku rodinného domu s pozemkom pod ním a prístupovou cestou, čo je však závislé od týchto možností v teréne a návrhu strany, či strán sporu. 31. Ostatné závery súdu o procesnom postavení žalovaných, nezistených vlastníkov, ako aj žalovaného 5/, sú správne, keď ich postavenie vyplýva z právnej úpravy, z ktorej vychádzal aj okresný súd. SPF vystupuje ako správca a aj zástupca žalovaných, nie je priamo nositeľom práv a povinností, teda sa naň nevzťahujú priamo práva a povinnosti, teda ani povinnosť hradiť trovy konania. 32. Pretože odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu, nerozhodoval z dôvodu hospodárnosti o návrhu žalobcu podľa o zmene strán sporu vo vzťahu k žalovanej 1/. O tomto rozhodne okresný súd. 33. K otázke rozhodovania o trovách konania odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, že rozhodovanie záleží od situácie v tom ktorom individuálnom spore, nepochybne však možno vysloviť záver, že žalovaní, ktorí nenamietali voči zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, hoci majú postavenie nerozlučných spoločníkov, nemusia byť zaviazaní na náhradu trov konania s prihliadnutím na ich postoj v konaní, teda je namieste aplikovať . V takomto prípade je relevantná aj staršia judikatúra, napr., ak v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má pre použitie ustanovenia (teraz , pozn. odvolacieho súdu) význam zistenie toho, či navrhovateľ pred podaním návrhu na súd ostatným spoluvlastníkom navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech vo veci. (rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 24.2.1971, sp. zn. , R 31/1972). Úspech vo veci, ktorá je predmetom rozhodovania súdu, je tou okolnosťou, ktorá podľa ustanovenia , a (teraz ) určuje nárok na náhradu trov. K rozhodovaniu o trovách konania treba zistiť podklady pre ich priznanie, vrátane zistenia, či u niektorého z účastníkov nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd výnimočne náhradu trov celkom alebo sčasti priznať ( ). Takýmto dôvodom môže byť aj stanovisko k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred podaním návrhu na súd. Ak spoluvlastník súhlasil so zrušením spoluvlastníctva a jeho vyporiadaním spôsobom, aký navrhovateľ navrhoval aj v návrhu na začatie súdneho konania, potom takýto postoj umožňoval uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva podľa ustanovenia . Z hľadiska použitia ustanovenia má teda význam aj zistenie, či žalobca pred podaním žaloby na súd urobil spoluvlastníkom návrh na zrušenie spoluvlastníctva a či navrhoval jeho vyporiadanie spôsobom, ktorý potom uplatnil v žalobe a dosiahol plný úspech vo veci. 34. Tiež podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. ). Pri rozhodovaní o náhrade trov je podľa ustanovení smerodajný úspech v konaní. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaní bránili alebo navrhovali, a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil toto ustanovenie a aby žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Iný je, pravda, prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. Tu bude opodstatnené uvažovať, či by nebolo vhodné použiť ustanovenie . V konaní o zrušenie spoluvlastníctva bude odôvodnené použitie ustanovenia (porovnaj rozhodnutie uverejnené pod č. 31/1972 Zbierky rozhodnutí a stanovísk). So zreteľom na rozmanitosť prípadov treba však riešiť každý prípad individuálne s prihliadnutím na celý priebeh konania a postup jednotlivých strán sporu ako aj na to, do akej miery sú jednotlivé strany sporu dotknuté na svojich záujmoch vyneseným rozsudkom. 35. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).