Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-3054-1999.pdf
PDF · 93.05 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1Er/3054/1999
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: EDMA, s.r.o., so sídlom Hlavná 20, 040 01 Košice, IČO: 36 217 239, proti povinnému: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 2, XXX XX K. o vymoženie 15,33 eur s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Lenkou Borovskou, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť oprávneného z a m i e t a.
II. Návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 24.06.1999 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 15,33 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 11 Cb 10350/94-15 zo dňa 11.11.1998.
2. Poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803 005828 zo dňa 16.08.1999 bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Borovskému doručené v auguste 1999.
3. Dňa 20.05.2020 súdna exekútorka JUDr. Lenka Borovská vydala upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“) účinného od 01.01.2020, pretože podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa ods. 2.
4. Voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote námietky, ktoré odôvodnil tým, že nie je oprávneným v tomto exekučnom konaní, nakoľko dňa 12.12.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť Firenzana, s.r.o., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok - Notárskej zápisnice N 2461/2019, Nz 55111/2019, NCRIs 56004/2019. Oprávnený tvrdí, že na zmenu účastníka konania na strane oprávneného podľa úpravy účinnej do 31.01.2002 nebolo potrebné rozhodnutie súdu, a preto k takejto zmene došlo aj napriek tomu, že súd o nej nerozhodoval. Oprávnený rovnako tvrdí, že súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie, nakoľko nevykonal zápis starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií (ďalej len „CRE“) v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 30.06.2016.
5. Tunajší súd uznesením č. k. 1Er/3054/1999-77 zo dňa 14.08.2020 zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX 12530/99, ktoré odôvodnil tým, že spoločnosť EDMA s.r.o. je oprávneným v tomto exekučnom konaní, nakoľko k zmene účastníka konania na strane oprávneného nedošlo, pretože o takejto zmene nebolo rozhodnuté súdom.
6. Oprávnený dňa 07.10.2020 doručil súdu sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí námietok, ktorú odôvodnil tým, že 1/ napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, nakoľko právna úprava účinná do 31.01.2002 nevyžadovala na zmenu účastníka konania rozhodnutie súdu. Jedinou podmienkou prechodu/prevodu práva z exekučného titulu bolo preukázanie tejto skutočnosti listinou vydanou/ overenou oprávneným orgánom. Oprávnený tvrdí, že splnil všetky podmienky, ktoré vyplývajú z Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, nakoľko súdnemu exekútorovi doručil Zmluvu o postúpení pohľadávok, čím preukázal prevod práva z exekučného titulu, 2/ vyšší súdny úradník sa v uznesení, ktorým zamietol námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie nezaoberal argumentom oprávneného, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie, nakoľko nevykonal zápis do CRE do 30.06.2016, t. j. oprávnený nemá preukázaný dátum zápisu, 3/ povinnosť oprávneného uhradiť paušálne trovy starej exekúcie je v rozpore s ústavou, a preto dáva súdu podnet na podanie návrhu na začatie konanie pred Ústavným súdom SR o súlade právnych predpisov - toto súd posúdil ako návrh na prerušenie konania v zmysle ust. § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
7. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť ZoUNEK, ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a osobitosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, pričom na účely tohto zákona sa starou exekúciu rozumie exekúcia začatá pred 01.04.2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
9. Podľa ust. § 2 ods. 2 ZoUNEK stará exekúcia podľa ods. 1 písm. a) sa nezastavuje, ak a)vymoženie pohľadávky na výživnom, b)uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c)vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d)vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e)vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f)starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g)starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
10. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
11. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
12. Podľa ust. § 6 ods. 4 exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
13. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
14. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd konštatuje, že konanie č. k. 1Er/3218/2001 je exekučným konaním, ktoré sa začalo do 01.04.2017 a je vedené podľa predpisov účinných do 31.03.2017, a teda sa naň vzťahuje ZoUNEK. Nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu
exekútorovi doručené v auguste 2001, k 01.01.2020 nastali účinky zastavenia starej exekúcie podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK.
15. Podľa ust. § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
16. Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
17. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
18. Podľa ust. § 242 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. 19. Podľa ust. § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 20. Podľa ust. § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
21. Podľa ust. § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
22. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd najprv skúmal, či bola sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí námietok podaná včas, t. j. v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.
23. Z obsahu spisu súd zistil, že uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 24.09.2020, pričom sťažnosť oprávnený podal dňa 07.10.2020, teda v zákonom stanovenej lehote 15 dní.
24. Ďalej súd skúmal sťažnosť oprávneného po obsahovej stránke, pričom dospel k záveru, že nie je dôvodná.
25. Podľa ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
26. Podľa ust. § 37 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.
27. Súd konštatuje, že zmenu účastníka súdneho konania, v čase začatia predmetného exekučného konania, upravoval zákon č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku všeobecným právnym predpisom, t. j. na exekučné konania sa subsidiárne použijú ustanovenia OSP.
28. Podľa ust. § 251 ods. 4 zákona OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
29. Z ustanovenia, v tom čase účinného, § 251 ods. 4 OSP vyplývalo, že na exekučné konania sa použijú ustanovenia prvej až piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. V praxi to znamenalo, že pokiaľ Exekučný poriadok určitú procesnú situáciu neriešil, tak sa na jej riešenie použili príslušné ustanovenia, vtedy účinného, Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade to znamenalo potrebu aplikovať ustanovenia § 92 ods. 2 a ods. 3 OSP o zmene účastníka konania.
30. Podľa ust. § 92 ods. 2 OSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
31. Podľa ust. § 92 ods. 3 OSP súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
32. Pokiaľ ide všeobecne o účastníctvo v civilnom súdnom konaní, ktorého súčasťou je aj exekučné konanie, súdna prax sa zhoduje v názore, že za situácie, keď dôjde k hmotnoprávnemu prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, ktorých sa konanie týka, z doterajšieho účastníka konania na iný subjekt, hmotnoprávny prevod alebo prechod neznamená bez ďalšieho priamu zmenu v rovine procesnej. V prípade, ak dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, k zmene účastníka exekučného konania v procesnej rovine dôjde až na základe právoplatného rozhodnutia exekučného súdu o pripustení takejto zmeny účastníka. V danom prípade, nakoľko exekučné konanie začalo v roku 1999, vzhľadom na ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku bolo nutné na predmetnú exekúciu aplikovať Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.01.2002. Pri rozhodovaní o pripustení/nepripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného však súd nepostupuje podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale podľa ustanovení OSP a zmenu účastníka pripustí len vtedy ak subjekt, ktorý mal vstúpiť dokonania so vstupom súhlasil. Súd nemôže rozhodnúť o pripustení zmeny účastníkov bez návrhu, hoci by sa o skutočnosti spôsobujúcej prevod alebo prechod práva dozvedel.
33. Citované ustanovenia Exekučného poriadku v spojení s ustanovenia OSP upravujú postup exekučného súdu, účastníkov konania a súdneho exekútora v prípade, ak nastanú skutočnosti, na základe ktorých dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, a ktoré majú za následok zmenu dovtedajších účastníkov konania.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že aj v exekučných konania začatých do 31.01.2002, na zmenu účastníka konania bolo potrebné rozhodnutie súdu o pripustení takejto zmeny. V danom prípade o zmene účastníka konania na strane oprávneného nebolo súdom rozhodnuté, a preto súd považuje argument oprávneného 1/ že nie je oprávneným v tomto exekučnom konaní za nedôvodný.
35. K bodu 2/ sťažnosti, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, nakoľko nevykonal zápis exekúcie do CRE do 30.06.2016, súd uvádza, že súdna exekútorka sa vyjadrila, že k zápisu starej exekúcie do CRE došlo dňa 03.06.2016.
36. Súdny exekútor bol po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK povinný skúmať, či vo veci došlo k zastaveniu starej exekúcie zo zákona vznikom niektorého z dôvodov stanovených v § 2 ods. 1 ZoUNEK a ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky, bol povinný vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie a toto zaslať oprávnenému. ZoUNEK súčasne poskytuje oprávnenému pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom opravný prostriedok vo forme námietok.
37. Súd má za to, že upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK. Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEK a v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky
- predĺženie rozhodnej doby).
38. Centrálny register exekúcií je verejným zoznamom dostupným na webovom sídle Slovenskej komory exekútorov, do ktorého sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii zapisujú údaje stanovené ust. § 211a Exekučného poriadku, pričom exekútor je povinný v prípade právoplatného zastavenia exekúcie alebo jej skončenia inak ako zastavením vymazať z registra všetky údaje týkajúce sa vedenej exekúcie.
39. Napriek tomu, že zápis exekúcie v CRE nie je predpokladom, ktorého splnenie je podmienkou na vydanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie, súd lustráciou v CRE zistil, že exekúcia je v CRE zapísaná. Súd súčasne poznamenáva, že pokiaľ oprávnený v období od 30.6.2016 zistil, že exekúcia (údaje o nej) nebola zapísaná v CRE podľa § 243d ods. 3 Exekučného poriadku, mal možnosť podať podnet Slovenskej komore exekútorov na preskúmanie, kontrolu a zápis absentujúcich (nesprávnych) údajov v CRE.
40. Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. I. ÚS 220/2020-18, IV. ÚS 239/2020-19, III. ÚS 237/2020-18) konštatoval, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Ústavný súd tiež vo svojich uzneseniach zdôraznil, že je potrebné si uvedomiť, že právna úprava ZoUNEK nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver.
41. Súd poukazuje na skutočnosť, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. ZoUNEK síce upravuje podmienky, kedy exekútor nemá nárok na paušálne trovy, ako to vyplýva z dôvodovej správy k § 6 ZoUNEK, ich nesplnenie má oprávnený možnosť namietať v prípadnej exekúcii podanej na základe upovedomenia o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov.
42. Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že ZoUNEK nepripúšťa námietky proti paušálnym trovám ako takým, teda ani voči nároku na tieto trovy. Ustanovenie § 7 ods. 1 ZoUNEK nerozlišuje medzi nárokom a výškou, ale jednoznačne z neho vyplýva, že námietky nie sú prípustné proti paušálnym trovám (nie iba proti výške paušálnych trov).
43. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania.
44. Podľa ust. § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
45. K argumentu 3/ sťažnosti, že povinnosť oprávneného uhradiť paušálne trovy je v rozpore s ústavou, a preto dáva súdu návrh na prerušenie konania, súd uvádza nasledovné - Súd názor oprávneného nezdieľa, a preto v zmysle §162 ods. 1 písm. b) CSP nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konanie, nie ak k takémuto záveru dospeje účastník konania. Súd má za to, že účelom ZoUNEK je odbremenenie všeobecných súdov od exekučnej agendy. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd. Na všeobecných súdoch sa tak postupne vytvorí väčší priestor (materiálny aj personálny) na riešenie iných druhov agendy, čím sa potenciálne zrýchli súdne konanie ako také. Toto bola základná predstava zákonodarcu pri prijímaní predmetného zákona a s touto sa zároveň exekučný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo svojom rozhodnutí č. III. ÚS 36/2019 Ústavný súd SR konštatoval, že uznesenie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných práv a slobôd (napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Navyše obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania. Z tohto dôvodu súd nevidí dôvod na prerušovanie konania a podávanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných skutočností a na okolnosť, že konanie je ex lege v zmysle ZoUNEK zastavené, súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol v zmysle § 162 ods. 3 CSP. Súd taktiež odkazuje na aktuálne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 220/2020, I. ÚS 221/2020, IV. ÚS 239/2020, III. ÚS 237/2020, II. ÚS 241/2020. Ústavný súd SR skonštatoval, že napadnuté upovedomenia o zastavení starej exekúcie vydané podľa ZoUNEK sú ústavne udržateľné.
46. Súd považuje uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. 1Er/3054/1999-77 zo dňa 14.08.2020, ktorým súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol, za vecne správne, a preto súd rozhodol tak, že v zmysle ust. § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného proti tomuto rozhodnutiu zamietol a v zmysle ust. § 162 ods. 3 CSP návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v spojení s ust. § 357 Civilného sporového poriadku).