Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/164/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a A. B. C. D., v právnej veci žalobcu: NEMCO, s.r.o. so sídlom Ľudovíta Fullu 1641/2, 901 01 Malacky, IČO: 47 367 733, právne zastúpený: TAX LAW, s.r.o., so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100599723/2022 zo dňa 25.03.2022, takt

rozhodol:

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. U žalobcu bola Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec až máj 2018, júl 2018 a október 2018. Daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia č. 101108242/2020 zo dňa 01.07.2020, ktoré prevzal konateľ žalobcu osobne dňa 01.07.2020, pričom daňová kontrola začala dňom uvedeným v oznámení, a to dňa 29.07.2020. Správca dane z dokladov 2 zapožičaných k výkonu daňovej kontroly zistil, že v zdaňovacom období október 2018 žalobca deklaroval faktúrou č. zo dňa 13.09.2018 dodanie reklamných služieb dodávateľom Consult Partner, s.r.o., Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO 50 056 778, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH E. (ďalej len „Consult Partner, s.r.o.“) v súvislosti s reklamou podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2018. Z uvedenej faktúry si žalobca od dodávateľa Consult Partner, s.r.o. uplatnil v zdaňovacom období október 2018 odpočítanie dane v celkovej sume 2 000,- eur. Túto skutočnosť potvrdzovali i údaje uvedené v evidencii DPH ku kontrolnému výkazu DPH, kontrolný výkaz DPH i daňové priznanie žalobcu podané za zdaňovacie obdobie október 2018. Správca dane dňa 29.07.2020 na ústnom pojednávaní vypočul konateľa žalobcu – C. F., ktorý správcovi dane uviedol, že hlavnou činnosťou spoločnosti žalobcu bola sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, konkrétne poradenstvo v príprave náterových hmôt v automobilovom priemysle. Správcovi dane predložil doklady, s ktorými ako konateľ žalobcu disponoval, a ktoré správca dane prijal. Dňa 02.03.2021 vyzval správca dane žalobcu v zmysle ust. a 3 o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), aby predložil dôkazy, ktoré by preukázali, že objednávateľ NEMCO, s.r.o. bol v súvislosti s podujatím BUSINESS GOLF TOUR 2018 zverejnený nielen ako reklamný partner tohto podujatia (zverejnenie „malého“ loga), ale takou formou, že sa verejnosť mohla dozvedieť o činnosti, resp. produktoch NEMCO, s.r.o., pričom v reakcii na výzvu správcu dane žalobca uviedol, že predložil všetko, čím disponoval. Doklady preukázali, že objednané služby boli deklarované faktúrou a predloženou zmluvou o poskytovaní reklamných služieb, čo preukázala hodnotiaca správa, ktorú predložil. Navrhol vypočuť konateľa žalobcu, aj keď už všetko povedal, ďalej konateľov dodávateľov, konateľov subdodávateľov, o ktorých sa správca dane domnieva, že by mohli nezrovnalosti vysvetliť.

Dôkazné bremeno zo strany žalobcu ako daňového subjektu bolo splnené a vyčerpané. Následne správca dane nazrel do daňového spisu spoločnosti Consult Partner, s.r.o. a zistil, že dodávateľom spoločnosti Consult Partner, s.r.o. bola spoločnosť Tener, s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava- mestská časť Petržalka, IČO 50 394 916, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH E. (ďalej len „Tener, s.r.o.“). Bývalý konateľ spoločnosti C. G. na ústnom pojednávaní v inej daňovej kontrole uviedol, že všetky reklamné činnosti zabezpečovala spoločnosť Tener, s.r.o., on zabezpečoval len klientov (reklamných partnerov) podujatia. Oslovoval tých, ktorých na základe vzájomných vzťahov poznal. Klient si vyberal celkový rozsah poskytnutých služieb sám. Nevedel uviesť, či boli klientom poskytnuté aj iné plnenia v súvislosti s podujatím, okrem reklamy (vstupenky, účasť na podujatí, hodnotiace správy a pod.). Nevedel uviesť ani organizátora podujatia. Faktúry spoločnosti Consult Partner, s.r.o. nevystavoval, len podpisoval. K priebehu realizácie reklamy sa nevedel vyjadriť, len zohnal klientelu a doniesol údaje klienta (logo, reklamnú grafiku na nosiči), ktoré odovzdal H. C. (konateľ PVK Consulting, s.r.o.), ktorý to následne spracoval. On vystavil faktúru pre Tener, s.r.o. a ten následne pre svojich klientov. Počas preverovania bolo správcom dane zistené, že organizátorom podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2018 bolo združenie B&D Agency, ktoré uzatvorilo zmluvu so spoločnosťou PVK Consulting, s.r.o., Osadná 267/2, 831 03 Bratislava?mestská časť Nové Mesto, IČO 50 572 555, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH E., pričom predseda združenia B&D Agency C. A. nemal o činnosti spoločnosti Tener, 3 s.r.o. a jej konateľovi vedomosť. Z výsledkov šetrení správcu dane v súvislosti so športovým podujatím BUSINESS GOLF TOUR 2018 bolo preukázané, že reklamné služby pre spoločnosť Consult Partner, s.r.o. neposkytla spoločnosť Tener, s.r.o. Správca dane na základe uvedených zistení preveroval tvrdenia konateľa Consult Partner, s.r.o. a správca dane zaslal dňa 18.02.2021 výzvu spoločnosti Consult Partner, s.r.o., pričom zásielka sa vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Taktiež správca dane zaslal dňa 02.03.2021 výzvu spoločnosti Tener, s.r.o., pričom zásielka sa taktiež vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Správca dane zaslal Oznámenie skutočností zistenými výkonom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie marec až máj 2018, júl 2018 a október 2018 u daňového subjektu – teda žalobcu v zmysle ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 29.04.2021, kde podrobne opísal priebeh dokazovania, predložené doklady (faktúry za predmetné zdaňovacie obdobia), Zmluvu o poskytovaní reklamných služieb uzatvorenú medzi NEMCO, s.r.o. a Consult Partner, s.r.o. pre podujatie BUSINESS GOLF TOUR 2018. Vyjadril sa k návrhu žalobcu na výsluch navrhnutých svedkov, vyjadril sa k poskytnutej službe, ktorá je predmetom faktúry za zdaňovacie obdobie október 2018 a zhrnul vlastné dokazovanie správcu dane (najmä nazretie do daňovej kontroly spoločnosti Consult Partner, s.r.o.). Následne sa žalobca vyjadril k zisteným skutočnostiam podaním zo dňa 12.05.2021, ktorým spochybnil vedenie dokazovania správcu dane, poukázal na podanie disciplinárneho podnetu voči zamestnancom správcu dane a ďalej sa vyjadril k priebehu dokazovania týkajúceho sa ostatných zdaňovacích období, ktoré súvisia so zisteniami správcu dane ohľadom deklarovaného dodávateľa SARCO, s.r.o. a poskytnutých službách ohľadom koncertu H. I., ktorú žalobca navrhol vypočuť správcom dane. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101151952/2021 zo dňa 06.07.2021, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 12.07.2021. Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril a pripomienky k protokolu boli prerokované bez prítomnosti žalobcu, ktorý sa napriek opakovaným výzvam správcu dane na termín nedostavil. Správca dane následne dňa 29.10.2021 spísal úradný záznam č. 102058830/2021 v zmysle ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, v ktorom uviedol stanovisko ku všetkým pripomienkam podaným žalobcom k protokolu z daňovej kontroly. Prvostupňové rozhodnutie 2. Vo vyrubovacom konaní vydal dňa 23.11.2021 správca dane rozhodnutie č. 102356625/2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo aj „rozhodnutie správcu dane“), ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 2 000 eur za zdaňovacie obdobie október 2018, podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí podrobne popísal priebeh daňovej kontroly, dôkazy, ktoré vykonal, skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil, vyjadrenia daňového subjektu (žalobcu), ako aj svoje stanoviská k týmto vyjadreniam. 3. Správca dane nemal dokazovaním preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu služby propagácie a reklamy reklamného partnera NEMCO, s.r.o. dodávateľom Consult Partner, s.r.o. (aj dodávateľom SARCO, s.r.o. – pozn. správneho súdu), tak ako deklarovala 4 predložená faktúra a dodávateľovi Consult Partner, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), čo malo za následok, že daňovému subjektu NEMCO, s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane z uvedenej faktúry. Správca dane uviedol, že právo na odpočítanie dane vzniká po preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok stanovených v a . Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, pričom ak zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené tak, ako deklaruje faktúra, potom len formálna

existencia faktúry ako aj preukázané zaplatenie súm dokladmi nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle . Dôkazy získané počas daňovej kontroly nepreukázali, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (konkrétne október 2018 – pozn. správneho súdu) vzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry vyhotovenej deklarovaným dodávateľom Consult Partner, s.r.o., nakoľko dokazovaním bolo preukázané, že reklamovaným produktom nebolo obchodné meno (v podobe loga) NEMCO, s.r.o., ale športové podujatie BUSINESS GOLF TOUR 2018 a reklamné služby nedodal Consult Partner, s.r.o. Správca dane uviedol, že v priebehu daňovej kontroly požadoval od daňového subjektu – žalobcu predložiť len také dôkazy, ktorými mohol disponovať. Žalobca však predložil len Hodnotiacu správu športového podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2018, pričom ostatné dôkazy zaobstaral správca dane v súlade s ust. a Daňového poriadku. 4. V závere rozhodnutia správca dane uzavrel, že zverejnenie loga reklamného partnera NEMCO, s.r.o. v materiáloch reklamujúcich a propagujúcich športové podujatie BUSINESS GOLF TOR 2018 (mediálna reklamná kampaň, ktorú zabezpečila iná osoba a na jej účet) nie je možné v zmysle všetkých získaných dôkazov uznať ako poskytnutie služieb propagácie a reklamy pre reklamného partnera tohto podujatia. Taktiež nebolo preukázané, že faktúrou deklarovaný dodávateľ Consult Partner, s.r.o. poskytol/zabezpečil reklamnému partnerovi NEMCO, s.r.o. na základe uzatvorenej zmluvy mediálny alebo iný priestor alebo možnosť na vlastnú prezentáciu na reklamu a propagáciu svojho obchodného mena, tovarov a služieb. Správca dane nemal preukázané, aké zdaniteľné plnenie (služby propagácie a reklamy) poskytol dodávateľ Consult Partner, s.r.o. reklamnému partnerovi NEMCO, s.r.o. Dokazovaním správcu dane nebolo preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu služby propagácie a reklamy reklamného partnera NEMCO, s.r.o. dodávateľom Consult Partner, s.r.o. Druhostupňové rozhodnutie 5. Voči rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100599723/2022 zo dňa 25.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo aj „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia a spisového materiálu zistil, že u daňového subjektu NEMCO, s.r.o. bola správcom dane vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec až máj 2018, júl 2018 a október 2018, pri ktorej správca dane preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a následné vyrubovacie konanie, v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie o vyrubení rozdielu 5 dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018. Žalovaný ním vydané a odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, vec posúdil správne a námietky žalobcu uplatnené v odvolacom konaní boli nedôvodné. Žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho stavu, ktorý preveril u daňového subjektu - žalobcu a zároveň ho preveril prostredníctvom vykonaného dokazovania, pričom počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania umožnil žalobcovi, aby sa k prevereným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry od dodávateľa Consult Partner, s.r.o., pričom predmetom fakturácie boli služby v zmysle Zmluvy o poskytnutí reklamných služieb na podujatí BUSINESS GOLF TOUR 2018 s termínom konania v dňoch 25.05.2018 (Zala Spring – Maďarsko), 29.06.2018 (Tále – Slovenská republika), 27.07.2018 (Kácov – Česká republika), 31.08.2018 (Čeladná – Česká republika), 14.09.2018 (Atzenbrugg – Rakúsko). Podkladom k fakturácii bola Zmluva o poskytovaní reklamných služieb, ktorej predmetom boli komplexné marketingové a reklamné služby smerujúce k prezentácii a propagácii žalobcu. V zmysle zmluvy mal poskytovateľ Consult Partner, s.r.o. propagovať logo, obchodné meno, prípadne iné označenie žalobcu ako reklamného partnera podujatia a zaviazal sa zabezpečiť pre žalobcu podpornú mediálnu kampaň v televízii, rozhlase a v printových médiách, pričom žalobca mal získať DVD, ktoré mohol používať na reklamu a propagáciu. Cena za komplexné zabezpečenie reklamných služieb bola dohodnutá v sume 10 000 eur bez DPH. Žalobca predložil súvisiacu hodnotiacu správu, z ktorej vyplývalo, že na plagátoch a LED obrazovkách, v časopisoch a reklamnom spote bolo medzi ďalšími reklamnými partnermi zverejnené logo žalobcu. 6. Žalovaný následne uviedol, že hoci neobsahuje definíciu reklamy ani sponzorstva na účely DPH, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k posúdeniu služby ako predmetu DPH vyplývajú základné princípy, na základe ktorých je potrebné posúdiť aj prezentáciu loga spoločnosti ako predmet dane – služby. 7. Žalovaný uviedol, že je potrebné spornú transakciu predovšetkým posudzovať z pohľadu , tzn. posúdiť, či je transakcia službou – dvojstranným právnym vzťahom za protihodnotu v zmysle a či propagovala hospodársku činnosť žalobcu (). Propagácia loga je službou, teda existuje právny vzťah, pričom finančné vyjadrenie protihodnoty vyplývalo z faktúry. Protihodnotou bolo poskytnutie možnosti prezentovať logo, dodanie služby bolo uskutočnené v tuzemsku a je, teda bolo predmetom DPH a dodávateľ služby bol v čase dodania služby

zdaniteľnou osobou a platiteľom DPH. 8. Zo zmluvy predloženej žalobcom nevyplýva, že na reklamných plochách bude propagovaná konkrétna hospodárska činnosť žalobcu (tovary a služby). Taktiež bolo zistené, že na podujatí bolo propagované len logo žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená podmienka vyplývajúca z . Okrem toho správca dane zistil, že deklarovaný dodávateľ Consult Partner, s.r.o. nepotvrdil vierohodnosť spornej faktúry v 6 zmysle . Z Obchodného registra SR vyplýva, že odo dňa 12.03.2019 je konateľom deklarovaného dodávateľa Consult Partner, s.r.o. občan Rumunska. Súčasťou hodnotiacej správy boli tabuľky deklarujúce odvysielanie reklamných spotov propagujúcich podujatie BUSINESS GOLF TOUR 2018 v televíziách Markíza, TA3, pričom zadávateľom bola spoločnosť JK Media, s.r.o. a nie deklarovaný dodávateľ Consult Partner, s.r.o. V dokumentácii sa nenachádzala žiadna zmienka o deklarovanom dodávateľovi Consult Partner, s.r.o. Vo fotodokumentácii k hodnotiacej správe bolo v spodnej časti zobrazené logo B&D Agency s odkazom na web stránku J.. 9. Deklarovaný dodávateľ Consult Partner, s.r.o. je nespolupracujúcou spoločnosťou, nereagoval na výzvu správcu dane a neposkytol správcovi dane žiadne doklady. Bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa B. C. G., ktorý konal za dodávateľa v čase realizácie sporného plnenia, nemá účtovné doklady spoločnosti Consult Partner s.r.o., odovzdal ich novému konateľovi. Z jeho vyjadrení vyplývalo, že reklamné a marketingové služby pre spoločnosť Consult Partner s.r.o. poskytla spoločnosť Tener s.r.o. B. C. G. nepozná C. A., predsedu združenia B&D Agency, organizátora podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2018 a nepozná ani spoločnosť PVK Consulting s.r.o., ktorá mala práva k mediálnemu priestoru podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2018. Organizátorom podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2018 bolo združenie B&D Agency, ktoré malo oprávnenie na používanie ochrannej známky podujatia. Združenie B&D Agency uzatvorilo zmluvu o nevýhradnom prevode práv k mediálnemu priestoru a udelení licencie k projektu BUSINESS GOLF TOUR 2018 so spoločnosťou PVK Consulting s.r.o. C. A., predseda združenia B&D Agency nemal vedomosť o spoločnosti Tener s.r.o. Uvedené skutočnosti mal žalovaný a správca dane preukázané z prevzatých dokumentov, ktoré tvorili prílohu úradného záznamu č. 100409571/2021. Spoločnosť Tener, s.r.o., subdodávateľ deklarovaného dodávateľa Consult Partner, s.r.o. je taktiež nespolupracujúcou spoločnosťou, nereagovala na výzvu správcu dane a neposkytla správcovi dane žiadne doklady ani informácie k obchodnému partnerovi Consult Partner, s.r.o., ani k podujatiu BUSINESS GOLF TOUR 2018. Na základe uvedených skutočností vznikli dôvodné pochybnosti o dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa Consult Partner, s.r.o.. 10. Žalovaný sa vyjadril ku všetkým odvolacím námietkam žalobcu, pričom uzavrel, že dôvodom pre obmedzenie práva žalobcu na odpočítanie dane bolo porušenie a v nadväznosti na . Správca dane spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi deklarovaným dodávateľom Consult Partner, s.r.o., ktorý reálne nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť a žalobcom, a taktiež zistil, že na podujatí neboli propagované výrobky a služby dodávané žalobcom. Z verejne dostupných informácií vyplynulo, že dodávateľ Consult Partner, s.r.o. nebol reklamnou agentúrou, nepropagoval svoju činnosť na internete. Konanie žalobcu, ktorý realizoval propagáciu svojho loga v značnej sume, prostredníctvom neznámeho dodávateľa, ktorý nie je reklamnou agentúrou, nepropaguje činnosť na internete, ktorého obchodné meno nebolo uvedené na hodnotiacej správe ani na žiadnom plagáte, a ktorý vo finančnom výkaze za obdobie 2018 vykázal len obežný majetok a žiadne mzdové náklady, bolo neopatrné a neobozretné. Zistené skutočnosti posúdené vo vzájomnej súvislosti taktiež spochybňujú konanie žalobcu v dobrej 7 viere. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dôvodu porušenia a v nadväznosti na . 11. K námietke použitia svedeckých výpovedí bez participácie žalobcu na ústnom pojednávaní žalovaný uviedol, že uvedená námietka je neopodstatnená a nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Išlo o výpovede týkajúce sa najmä všeobecných skutočností, o pôsobení spoločností Consult Partner, s.r.o., združenia B&D Agency, o ich subdodávateľoch, nie však skutočností týkajúcich sa priamo žalobcu. K námietke nevykonania dôkazov formou vypočutia svedkov nemeckej pobočky spoločnosti Axalta Coating Systems žalovaný uviedol, že uvedená námietka je bezpredmetná, pretože táto spoločnosť bola odberateľom žalobcu, nebola zúčastnená na plneniach súvisiacich s reklamným partnerstvom. Žalobca neuviedol dôvody za akým účelom požaduje vypočutie svedkov ani ich neoznačil. 12. K námietke nulity rozhodnutia žalovaný uviedol, že splnomocnený zástupca žalobcu počas daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobia október 2016 a november 2016 podal dňa 03.05.2021 podnet na vylúčenie zamestnancov podľa a Daňového poriadku a disciplinárny podnet, ktorý bol u správcu dane zaevidovaný pod č. 6/05580219/2021. Podnet smeroval voči zamestnancom správcu dane B. C. A., vedúcej oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Žilina a voči jej podriadeným zamestnancom B. G. C. a B. C. H.. Rozhodnutím č. 100870582/2021 zo dňa 20.05.2021 vydaným podľa Daňového poriadku B. K. C., poverená výkonom

dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, námestníka riaditeľa úseku kontroly a analýz Daňového úradu Žilina, rozhodla o nevylúčení B. C. A., vedúcej oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Žilina z daňového konania u daňového subjektu NEMCO, s.r.o. začatého dňa 02.02.2021 po doručení protokolu č. 100115022/2021 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia október 2016 a november 2016. B. C. A., vedúca oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Žilina rozhodla o nevylúčení zamestnancov B. G. C. a B. C. H. rozhodnutiami č. 100880845/2021 zo dňa 21.05.2021 a č. 100880920/2021 zo dňa 21.05.2021, ktoré boli doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Splnomocnený zástupca žalobcu považoval vyššie uvedené rozhodnutia vydané podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku za nezákonné, pričom opakovane poukazoval na skutočnosť, že o B. C. A. nebolo rozhodnuté zákonne, nakoľko jej bezprostredne nadriadený neposúdil námietku zaujatosti podľa § 60 ods. 2 Daňového poriadku a venoval sa výlučne námietke zaujatosti podľa § 60 ods. 1 tohto zákona. Žalobca zotrval v názore, že B. C. A. je ex lege vylúčená z rozhodovania vo vzťahu k žalobcovi a vychádzajúc z tohto tvrdenia považuje za nezákonné všetky úkony z daňovej kontroly vykonanej za zdaňovacie obdobia apríl 2017, máj 2017, august 2017, september 2017, október 2017, november 2017 a následného vyrubovacieho konania. Žalobca považoval za nulitné všetky rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe protokolu č. 101124669/2021 zo dňa 30.06.2021 a na základe neho vydané rozhodnutia považuje za nulitné podľa § 64 Daňového poriadku. Dňa 28.07.2021 bola podaná zo strany splnomocneného zástupcu žalobcu námietka zaujatosti evidovaná pod č. 6/08559098/2021. K námietke zaujatosti zaslal správca dane splnomocnenému zástupcovi 8 žalobcu písomné stanovisko listom č. 101488774/2021 zo dňa 13.08.2021, v ktorom oboznámil žalobcu, že v zmysle § 60 ods. 7 Daňového poriadku proti námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky a na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa neprihliada. Žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol čo spôsobilo nulitu rozhodnutia v zmysle konkrétneho ustanovenia § 64 Daňového poriadku, ktorý taxatívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa považuje rozhodnutie za nulitné, preto odvolací orgán považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú. 13. Čo sa týka rozhodnutí uvádzaných žalobcom v podanom odvolaní žalovaný uviedol, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. súd posudzoval výdavky na reklamu v prípade, keď žalobca v pozícii veľkoobchodnej spoločnosti realizoval reklamu v akciových letákoch v maloobchodných prevádzkach pre konečného spotrebiteľa a predmetom reklamy boli konkrétne tovary za účelom ich predaja konečnému spotrebiteľovi, čo nie je prípad odvolávajúceho sa. V rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 (Vikingo Fóvállalkozó Kft.) spoločnosť Vikingo, ktorej hlavnou činnosťou je veľkoobchod s cukrovinkami, uzatvorila zmluvy o dodaní baliacich a plniacich strojov so spoločnosťou Freest Kft, ktoré umožňovali využitie subdodávateľov. Bolo nesporné, že došlo k dodaniu strojov, ktoré boli predmetom zmlúv. V predmetnom prípade boli spochybnení subdodávatelia nachádzajúci sa na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca a daňový orgán dospel k záveru, že osoba, ktorá skutočne stroje dodala bola neznáma a transakcie sa neuskutočnili ani medzi osobami uvedenými na faktúrach ani v nich uvedeným spôsobom. Z uvedeného prípadu vyplývalo, že dodania tovaru, o ktoré išlo v konaní vo veci samej, sa reálne skutočne uskutočnili a spoločnosť Vikingo tieto tovary použila na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. V prejednávanej veci boli hmotnoprávne aj formálne podmienky vo veci samej splnené, pričom právo na odpočítanie dane bolo spoločnosti Vikingo zamietnuté z dôvodu, že obsah faktúr nebol hodnoverný a daňový orgán považoval túto skutočnosť za daňový podvod. Daňový orgán sa domnieval, že tovar nevyrobil ani nedodal priamy dodávateľ Freest, ktorý vyhotovil faktúry ani jeho subdodávateľ, keďže nemali potrebné materiálne a ľudské zdroje, pričom tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená. V posudzovanom prípade žalobcu bolo zamietnuté právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia hmotnoprávneho predpisu, ktorým je . Deklarovaná služba na podujatí BUSINESS GOLF TOUR 2018 nepropagovala hospodársku činnosť (tovary a služby) dodávané a poskytované žalobcom, a teda nebola splnená podmienka vyplývajúca z ustanovenia . Okrem toho správca dane tiež spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom Consult Partner, s.r.o., ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle . 14. V závere žalovaný uviedol, že preskúmaním spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolacích námietok dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Rozhodnutie správcu dane je v súlade s Daňového poriadku, obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a 9 námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver,

pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca nepoužil sporné plnenie v zmysle , pričom bol taktiež preukázateľne spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom Consul Partner, s.r.o., ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle . Správna žaloba – žalobné námietky 15. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného aj s ním súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia, keďže podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( (ďalej len „“), zistenie skutkového stavu, uvedené v oboch rozhodnutiach, bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci ( ) a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí ( ). 16. V prvom rade žalobca namietal nesprávne právne posúdenie hmotnoprávneho nároku, pričom poukázal na zásadu daňovej neutrality, ktorá sa odráža v režime odpočítania dane, ktorého cieľom je úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade podliehajú DPH. DPH sa uplatňuje na všetky transakcie výroby alebo distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu. Z toho vyplýva, že čo sa týka DPH, každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (viď rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-267/15 Gemeente Woerden). Z ustálenej európskej judikatúry teda vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou EÚ (viď najmä rozsudky z 25. októbra 2001 Komisia/Taliansko, C-78/00, Zb. s. I-8195, bod 28; z 10 júla 2008 Sosnowska, C?25/07, Zb. s. I-5129, bod 14, a z 28. júla 2011, Komisia/Maďarsko, C-274/10, Zb. s. I-7289, bod 42). Podľa žalobcu žalovaný a správca dane svojím postupom a rozhodnutím, v ktorom sa premietlo nesprávne právne posúdenie, mali za cieľ daňový subjekt zbaviť práva na odpočet, čím by sa naplnilo porušenie zásady neutrality DPH. Právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou spoločného systému DPH, ktoré nemôže byť obmedzené a uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenie uskutočnené na vstupe (pozri v tomto zmysle rozsudky Mahagében a Dávid, C-80/11 a C142/11, EU:C:2012:373, body 37 a 38, ako 10 aj citovanú judikatúru; Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, body 25 a 26, ako aj Petroma Transports a i., C-271/12, EU:C:2013:297, bod 22). 17. Ďalej žalobca namietal rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní medzi daňovníka a správcu dane, pričom žalobca – daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Podľa žalobcu si svoju povinnosť preukázať svoje tvrdenia splnil, predložil všetky potrebné doklady (Zmluva o poskytovaní reklamných služieb zo dňa 23.08.2018, faktúra č. (správne faktúra č. – pozn. správneho súdu), Hodnotiaca správa s DVD obsahujúca fotografie potvrdzujúce uverejnenie loga žalobcu na podujatí a jeho prezentáciu v zmysle zmluvy zo dňa 23.08.2018, ako aj vysvetlenia k predmetnej kontrole, čím dôkazné bremeno uniesol v plnom rozsahu. Podľa žalobcu správca dane trpel dôkaznou núdzou, no napriek tomu ignoroval žiadosť žalobcu o vykonanie dokazovania prostredníctvom výsluchov konateľov, dodávateľov a subdodávateľov. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.03.2011. Žalovaný ako aj správca dane podľa žalobcu konali v rozpore s právnymi predpismi, keď napriek žiadosti žalobcu nevykonali ďalšie dokazovanie prostredníctvom výsluchov konateľov spoločnosti Tener, s.r.o., Consult Partner, s.r.o. a ďalších konateľov. V konaní len prebrali vyjadrenia predmetných konateľov v iných konaniach. Správca dane zjavne ani nemal záujem o takéto konanie, nakoľko im doručoval podľa vlastných slov len Výzvy na predloženie dokladov a vyjadrenie sa k spolupráci. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že v prípade predmetných prevzatých vyjadrení: „išlo o výpovede týkajúce sa najmä všeobecných skutočností, o pôsobení spoločností Consult Partner, s.r.o., združenia B&D Agency a ich subdodávateľoch, nie však skutočností týkajúcich priamo odvolávajúceho sa.“ Na strane druhej je však z Rozhodnutia správcu dane ako aj rozhodnutia žalovaného zjavné, že sa vo svojej rozhodovacej činnosti opiera najmä o predmetné prevzaté vyjadrenia. Podľa žalobcu žalovaný svojim konaním, resp. nekonaním odsúhlasil správcovi dane konanie vo veci bez akejkoľvek možnosti participácie daňového subjektu a kladenia otázok. Predmetným konaním explicitne porušil ustanovenie Daňového poriadku a teda všetky práva daňového subjektu. 18. Ďalej žalobca odcitoval z rozhodnutia správcu dane: „v prípade športového podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2018 má správca

dane za to, že daňovému subjektu NEMCO, s.r.o. neboli poskytnuté služby od dodávateľa Consult Partner s.r.o.“ a poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-154/20, v zmysle ktorého správca dane i žalovaný konali vo svojej rozhodovacej činnosti zjavne v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ v obdobnej veci, keďže nepovažovali za preukázané, že predmetné plnenie dodal kontrolovanému daňovému subjektu dodávateľ spoločnosť Consult Partner, s.r.o. Nestotožnil sa s argumentáciou správcu dane spochybňujúcu subdodávateľské dodávky od dodávateľov žalobcu, prípadne dôkazné bremeno žalobcu ohľadne týchto vzťahov. Taktiež podľa žalobcu správca dane žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, že by uvedené služby poskytnuté neboli. Je podnikateľským úsudkom každého podnikateľa, či dodá služby subdodávateľsky a či vstúpi do obchodného vzťahu. Prípadné nároky si medzi sebou môžu a majú možnosť riešiť vzájomne. Správca dane nemá dôvod zasahovať do zmluvnej voľnosti, pričom podľa žalobcu únik na dani nevznikol. 11 19. V správnej žalobe žalobca namietal porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúce v absencii náležitosti podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku – číslo konania uvedené v Protokole z daňovej kontroly a tiež podľa § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku – absencia náležitosti číslo a dátum rozhodnutia správcu dane. K uvedenému uviedol, že ak číslo uvedené v záhlaví jednotlivých dokumentov spisu nie je označením spisu, toto jednoznačne potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že správca dane netvorí z daňovej kontroly žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty vydávané správcom dane nie sú žiadnym spôsobom označené a evidované pod jednotným číslom konania. Správca dane ani žalovaný nemohli na základe neexistujúceho spisu dospieť k žiadnemu záveru. Ak dospeli, tak tento záver je absolútne nepreskúmateľný. Podľa stanoviska ministerstva financií zo dňa 06.10.2021, správca dane je povinný viesť spis a mať ho vždy žurnalizovaný. Skutočný spis nikdy nebol. Ak spis v čase podania tejto správnej žaloby existuje, nemôže byť datovaný a žurnalizovaný od začiatku prebiehajúcej daňovej kontroly a Rozhodnutie je na základe týchto skutočností absolútne nepreskúmateľné a naplňuje podstatu ust. , . 20. V žalobe poukázal na podnet na zamestnancov správcov dane v zmysle ust. a Daňového poriadku a zopakoval závery o nulite rozhodnutí v zmysle ust. Daňového poriadku. Podľa žalobcu správca dane nesprávne posúdil námietku zaujatosti podľa Daňového poriadku namiesto ust. Daňového poriadku. 21. V závere žaloby poukázal na rozpor výkonu daňovej kontroly s uznesením Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, v zmysle ktorého je možné zamietnutie práva na odpočítanie DPH možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode, alebo vedela alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Žalobca uviedol, že propagovaná akcia BUSINESS GOLF TOUR 2018 sa reálne uskutočnila, reklamná kampaň bola zrealizovaná a daňový subjekt zaplatil faktúry za reklamné služby na bankový účet spoločnosti Consult Partner s.r.o., a má túto faktúru riadne zaúčtovanú. Daňový subjekt vystupoval na propagovanej akcii ako reklamný partner. Hlavnou reklamnou informáciou bolo logo spoločnosti, ktoré obsahuje kmeň obchodného mena spoločnosti daňového subjektu s doplnením textu TECHNICAL SUPPORT, ktorý bližšie špecifikuje daňový subjekt a jeho činnosť. Pri viac ako desiatich reklamných partneroch nie je dispozične možné, aby na reklamných bilboardoch, baneroch a v reklamných spotoch, bola uvedená aj informácia o predmete podnikania všetkých inzerentov. Potenciálny zákazník, resp. obchodný spoločník môže kontaktné údaje o spoločnosti a bližšie informácie o predmete podnikania zistiť cez napríklad Obchodný register, či portál L.. 22. Na záver žalobca uviedol, že správca dane absolútne chybne viedol a vedie celé dokazovanie. Jednoznačne zotrval na závere, že pokiaľ nie je preukázaná účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, nie je možné rozhodnúť tak, ako uviedol správca dane alebo žalovaný. Navrhol, aby v konaní o tejto žalobe, jej a v nej uvedenému procesnému návrhu na 12 rozhodnutie, teda že rozhodnutie žalovaného bude zrušené a vec mu bude vrátená na ďalšie konanie, bolo v celom rozsahu vyhovené, a aby správny súd, aby po preskúmaní rozhodnutia a správneho spisu žalovaného po vykonanom dokazovaní vyniesol s ohľadom na , a a rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Vyjadrenie žalovaného 23. Žalovaný v úvode zopakoval zistenia týkajúce sa predmetnej veci, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-334/20 M. C. G.. bod 39, z ktorého vyplýva, že je potrebné predovšetkým posúdiť, či na podujatí s cieľom umiestnenia nálepiek na automobily pri príležitosti majstrovstiev automobilových pretekov bola propagácia tovarov a služieb uvádzaných na trh spoločnosťou M. C. G.. a z tohto dôvodu by ho bolo možné zaradiť medzi všeobecné náklady podniku, alebo či výdavky vynaložené v tomto smere nepatrili medzi podnikateľské výdavky, resp. neboli nijako spojené s hospodárskou činnosťou podniku. Z uvedeného vyplýva, že bolo potrebné spornú transakciu predovšetkým posudzovať z pohľadu zákona o

DPH, tzn. posúdiť, či je transakcia službou – dvojstranným právnym vzťahom za protihodnotu v zmysle () a či propagovala hospodársku činnosť žalobcu (). Žalovaný uviedol, že zo zmluvy predloženej žalobcom nevyplýva, že na reklamných plochách bude propagovaná konkrétna hospodárska činnosť žalobcu (tovary a služby). Taktiež bolo zistené, že na podujatí bolo propagované len logo žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená podmienka vyplývajúca z . Okrem toho správca dane zistil, že deklarovaný dodávateľ Consult Partner, s.r.o. nepotvrdil vierohodnosť spornej faktúry v zmysle , . Z Obchodného registra SR vyplýva, že odo dňa 12.03.2019 je konateľom deklarovaného dodávateľa Consult Partner, s.r.o. občan Rumunska. Deklarovaný dodávateľ Consult Partner, s.r.o. je nespolupracujúcou spoločnosťou, nereagoval na výzvu správcu dane a neposkytol správcovi dane žiadne doklady. Na základe zistených skutočností vznikli dôvodné pochybnosti o dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa Consult Partner, s.r.o.. Dôvodom pre obmedzenie práva žalobcu na odpočítanie dane bolo porušenie a v nadväznosti na . Správca dane spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, medzi deklarovaným dodávateľom Consult Partner, s.r.o., ktorý reálne nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť a žalobcom, a taktiež zistil, že na podujatí neboli propagované výrobky a služby dodávané žalobcom. 24. Ďalej sa žalovaný vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné a navrhol správnu žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania. Z verejne dostupných informácií vyplýva, že dodávateľ Consult Partner, s.r.o. nebol reklamnou agentúrou, nepropagoval svoju činnosť na internete. Konanie žalobcu, ktorý realizoval propagáciu svojho loga v značnej sume, prostredníctvom neznámeho dodávateľa, ktorý nie je reklamnou agentúrou, nepropaguje činnosť na internete, ktorého obchodné meno nebolo uvedené na hodnotiacej správe ani na žiadnom plagáte a ktorý vo finančnom výkaze za obdobie 2018 vykázal len obežný majetok a žiadne mzdové náklady, bolo neopatrné a neobozretné. 13 25. K námietke použitia svedeckých výpovedí bez participácie žalobcu na ústnom pojednávaní žalovaný uviedol, že uvedená námietka je neopodstatnená a nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Išlo o výpovede týkajúce sa najmä všeobecných skutočností, o pôsobení spoločností Consult Partner, s.r.o., združenia B&D Agency, o ich subdodávateľoch, nie však skutočností týkajúcich sa priamo žalobcu. 26. K námietke nulity rozhodnutia žalovaný uviedol, že splnomocnený zástupca žalobcu počas daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobia október 2016 a november 2016 podal dňa 03.05.2021 podnet na vylúčenie zamestnancov podľa a Daňového poriadku a disciplinárny podnet, ktorý bol u správcu dane zaevidovaný pod č. 6/05580219/2021. Podnet smeroval voči zamestnancom správcu dane B. C. A., vedúcej oddelenia daňovej kontroly 8 Daňového úradu Žilina a voči jej podriadeným zamestnancom B. G. C. a B. C. H.. Rozhodnutím číslo 100870582/2021 zo dňa 20.05.2021 vydaným podľa Daňového poriadku B. K. C., poverená výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, námestníka riaditeľa úseku kontroly a analýz Daňového úradu Žilina, rozhodla o nevylúčení B. C. A., vedúcej oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Žilina z daňového konania u daňového subjektu NEMCO s.r.o. začatého dňa 02.02.2021 po doručení protokolu č. 100115022/2021 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia október 2016 a november 2016. B. C. A., vedúca oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Žilina rozhodla o nevylúčení zamestnancov B. G. C. a B. C. H. rozhodnutiami číslo 100880845/2021 zo dňa 21.05.2021 a číslo 100880920/2021 zo dňa 21.05.2021, ktoré boli doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Splnomocnený zástupca žalobcu považoval vyššie uvedené rozhodnutia vydané podľa Daňového poriadku za nezákonné, pričom opakovane poukazoval na skutočnosť, že o B. C. A. nebolo rozhodnuté zákonne, nakoľko jej bezprostredne nadriadený neposúdil námietku zaujatosti podľa Daňového poriadku a venoval sa výlučne námietke zaujatosti podľa tohto zákona. Žalobca zotrváva v názore, že B. C. A. je ex lege vylúčená z rozhodovania vo vzťahu k žalobcovi a vychádzajúc z tohto tvrdenia považuje za nezákonné všetky úkony z daňovej kontroly vykonanej za zdaňovacie obdobia apríl 2017, máj 2017, august 2017, september 2017, október 2017, november 2017 a následného vyrubovacieho konania. Žalobca považuje za nulitné všetky rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe protokolu č. 101124669/2021 zo dňa 30.06.2021 a na základe neho vydané rozhodnutia považuje za nulitné podľa o správe daní. Dňa 28.07.2021 bola podaná zo strany splnomocneného zástupcu žalobcu námietka zaujatosti evidovaná pod č. 6/08559098/2021. K námietke zaujatosti zaslal správca dane splnomocnenému zástupcovi žalobcu písomné stanovisko listom č. 101488774/2021 zo dňa 13.08.2021, v ktorom oboznámil žalobcu, že v zmysle Daňového poriadku proti námietke zaujatosti podľa ods. 6 nie sú prípustné opravné prostriedky a na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa neprihliada. Žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol čo spôsobilo nulitu rozhodnutia v zmysle konkrétneho ust.

Daňového poriadku, ktorý taxatívne 14 vymedzuje podmienky, za ktorých sa považuje rozhodnutie za nulitné, preto žalovaný považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú. 27. K námietke žalobcu, že protokol a prvostupňové rozhodnutie neobsahujú číslo konania, daňová kontrola nie je evidovaná pod číslom konania, číslo uvedené v záhlaví dokumentov nie je označením spisu, že správca dane netvorí žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty nie sú žiadnym spôsobom označené a evidované pod jednotným číslom konania. Žalovaný považoval uvedenú námietku za neopodstatnenú. V informačnom systéme Finančnej správy SR je na každý daňový subjekt vedený samostatný spis a teda čísla vygenerované na protokole, v rozhodnutí ako aj všetky úkony vykonávané v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu sa nachádzajú v spise žalobcu, ktorý má právo doň nahliadnuť. Pokiaľ mal žalobca pochybnosti o existencii spisu nič mu nebránilo využiť možnosť nahliadnutia do daňového spisu u správcu, kde pod samostatným číslom konania je vedená celá daňová kontrola za preverované zdaňovacie obdobie a k nej vedené dokumenty. 28. V rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 (Vikingo Fóvállalkozó Kft.) spoločnosť Vikingo, ktorej hlavnou činnosťou je veľkoobchod s cukrovinkami uzatvorila zmluvy o dodaní baliacich a plniacich strojov so spoločnosťou Freest Kft, ktoré umožňovali využitie subdodávateľov. Bolo nesporné, že došlo k dodaniu strojov, ktoré boli predmetom zmlúv. V predmetnom prípade boli spochybnení subdodávatelia nachádzajúci sa na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca a daňový orgán dospel k záveru, že osoba, ktorá skutočne stroje dodala bola neznáma a transakcie sa neuskutočnili ani medzi osobami uvedenými na faktúrach ani v nich uvedeným spôsobom. Z uvedeného prípadu vyplývalo, že dodania tovaru, o ktoré išlo v konaní vo veci samej, sa reálne skutočne uskutočnili a spoločnosť Vikingo tieto tovary použila na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. V prejednávanej veci boli hmotnoprávne aj formálne podmienky vo veci samej splnené, pričom právo na odpočítanie dane bolo spoločnosti Vikingo zamietnuté z dôvodu, že obsah faktúr nebol hodnoverný a daňový orgán považoval túto skutočnosť za daňový podvod. Daňový orgán sa domnieval, že tovar nevyrobil ani nedodal priamy dodávateľ Freest, ktorý vyhotovil faktúry, ani jeho subdodávateľ, keďže nemali potrebné materiálne a ľudské zdroje, pričom tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená. V posudzovanom prípade bolo zamietnuté právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia hmotnoprávneho predpisu, ktorým je . Deklarovaná služba na podujatí BUSINESS GOLF TOUR 2018 nepropagovala hospodársku činnosť (tovary a služby) dodávané a poskytované žalobcom, a teda nebola splnená podmienka vyplývajúca z ustanovenia . Okrem toho správca dane tiež spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom Consult Partner, s.r.o., ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle . 29. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-285/11 zo dňa 06.12.2012 Bonik Súdny dvor konštatoval, že články 2, 9, 14, 62, 63, 167, 168 a 178 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje, aby sa za okolností, ako sú okolnosti 15 dotknuté vo veci samej, zdaniteľnej osobe zamietlo právo odpočítať DPH za dodania tovaru z dôvodu, že so zreteľom na podvody alebo nezrovnalosti spáchané na vstupe alebo výstupe tohto dodania sa toto dodanie nepovažuje za skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov preukázalo, že zdaniteľná osoba dane vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou podvodu týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty spáchaného na vstupe alebo na výstupe v rámci dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. V preskúmavanom prípade bolo preukázané, že fakturovaná služba neslúžila žalobcovi na uskutočňovanie jeho zdaniteľných plnení. Okrem toho bolo spochybnené dodanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúre, ktorý bol do obchodného reťazca vložený účelovo bez riadneho podnikateľského dôvodu , ktorý nepotvrdil vierohodnosť spornej faktúry. 30. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie a uviedol, že pochybnosť pokiaľ ide o totožnosť dodávateľa, by sama o sebe nemala dovoliť daňovému úradu nepriznať právo na odpočítanie dane. Žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil len dodávateľa deklarovaných služieb ale aj samotné použite deklarovaných služieb na dodávky tovarov a služieb ako platiteľa, čo je porušením . 31. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane je v súlade s Daňového poriadku, obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca nepoužil sporné plnenie v zmysle , pričom bol taktiež preukázateľne

spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom, ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle . Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 32. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . 16 33. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, uznesením č. k. -109 zo dňa 02.12.2022 návrh žalobcu zo dňa 13.06.2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.01.2023. 34. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na deň 13.03.2024, na ktorom oboznámil obsah podania žalovaného zo dňa 12.03.2024, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a oznámil, že súhlasí s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, preto súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že podľa žalobcu bolo unesené celé dôkazné bremeno a bola predložená nielen faktúra, ale aj ďalšie dôkazy preukazujúce, že dodanie bolo realizované. Správca dane vyslovil len pochybnosti, ale nevykonal na ich preukázanie dokazovanie a ničím tieto pochybnosti nepreukázal. Ďalej poukázal na to, že bol podaný návrh na vylúčenie zamestnancov správcu dane a o tejto námietke rozhodovala osoba, voči ktorej bola podaná námietka. Správca nemal ucelený administratívny spis, čo bolo jeho povinnosťou, čo vyplýva aj z doloženého stanoviska Ministerstva financií SR, ale v tejto veci administratívny spis nie je a nikdy nebol, a to čo bolo predložené súdu nie je administratívny spis, preto nie je možné vec preskúmať. Ďalej poukázal na absenciu náležitostí protokolu z daňovej kontroly podľa Daňového poriadku, keď protokol neobsahuje číslo konania, a teda daňová kontrola nebola zákonne a riadne ukončená. A preto aj následne vydané rozhodnutia sú nulitné. Správca dane predložil správnemu súdu spis, ktorý ale predtým nikdy neexistoval, preto tento súbor dokumentov možno považovať aj za falšovanie listín. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a skutočnostiach v nej uvedených. Vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcim sa vylúčenia zamestnancov uviedol, že kontrolórkami poverenými vykonaním daňovej kontroly boli B. C. a B. H. a na úkone sa zúčastňovala aj B. A. ako ich priama nadriadená, čo žalobca nenamietal. Bola podaná námietka za účelom vylúčenia B. A. z dôvodu, že bola prítomná na inom úkone ako zamestnanec iného stupňa, a preto to bol dôvod na jej vylúčenie ex offo podľa Daňového poriadku. Táto námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná, ale len v zmysle ust. Daňového poriadku. Podľa žalobcu B. A. nemohla následne rozhodovať o nevylúčení zamestnancov, pretože sa zúčastňovala na inom úkone ako zamestnanec iného stupňa a bola prítomná na úkone, na ktorom sa vzniesli námietky, a preto bola vylúčená ex offo z rozhodovania o týchto námietkach. V podrobnostiach odkázal na zvukový záznam prednesu právneho zástupcu žalobcu. Správny súd odročil pojednávanie v zmysle ust. SPP za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 27.03.2024. 35. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe ( ), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto správnu žalobu zamietol podľa . 36. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou 17 alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . Podľa žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je pri tomto type správnej žaloby, ako sú správne žaloby žalobcu (všeobecná správna žaloba), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie §

134 ods. 2 . V prejednávaných veciach správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy v zmysle nezistil. 37. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 38. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa ,d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 40. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. XX N./XXX/XXXX XX. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 42. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 43. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 44. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa . 45. Podľa Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 46. Podľa Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. XX. Podľa Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 48. Podľa Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 19 49. Podľa Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 50. Podľa Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 51. Podľa Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. XX. Podľa Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v

rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 53. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 54. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 55. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného postupu), či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť 20 rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle , s výnimkami vymedzenými v , pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí (prípadne iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom. 56. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi? n). 57. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva. 58. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. 59. Platiteľ dane si v zmysle môže odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti ( ), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru ( 21 ods. 1 ) alebo služby ( ), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané ( ), a

zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný ( ), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane. 60. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej základným predpokladom pre odpočet DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane, a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre neuznanie odpočítania dane a je pri nich odlišný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane. 61. Z uvedenej úvodnej argumentácie je zrejmé, že , ktorý prevzal právnu úpravu smernice o DPH stanovuje podmienky, za ktorých si daňový subjekt môže uplatniť právo na odpočítanie dane, pričom tieto sú vymedzené kumulatívne a nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok je dôvodom pre neuznanie odpočtu DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok. Splnenie týchto kumulatívne vymedzených podmienok nemožno odpustiť. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane nestačí len predloženie faktúry a ostatných účtovných dokladov preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného plnenia - v tomto prípade poskytnutia služby. Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH požaduje aj preukázanie materiálnej stránky - preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru resp. poskytnutie služby deklarovaným dodávateľom a zároveň, že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. 62. Ohľadom deklarovaného dodávateľa Consult Partner, s.r.o. správny súd uvádza, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva, alebo účasti daňového subjektu na ňom. Zneužitím práva je snaha získania daňového zvýhodnenia, zaťažuje predmet plnenia, pričom zo všetkých skutkových okolností musí byť zrejmé, teda preukázané, že žalobca musel vedieť o samotnom zneužití práva. V prípade daňového podvodu platí, že cieľom plnenia nemusí byť daňové zvýhodnenie žalobcom ako jedným z účastníkov zdaniteľného plnenia, pretože toto môže byť cieľom niektorého z predchádzajúcich alebo nasledujúcich článkov reťazca. Zatiaľ čo pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok SD EÚ 22 v spojených veciach SGI a Velériane, C-459/17 a C-460/17 zo dňa 27.06.2018), v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva je dôkazné bremeno na finančných orgánoch. 63. Vzhľadom na uvedené považoval správny súd žalobné námietky žalobcu týkajúce sa rozporu napadnutého rozhodnutia s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, najmä čo sa týka rozhodnutia C-610/19 Vikingo za nedôvodnú, keďže správca dane a žalovaný založili svoje rozhodnutia o nepriznaní práva na odpočet DPH na kumulatívnom nesplnení hmotnoprávnych podmienok. Keďže v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. zo dňa 30.11.2022) je neprípustné zmiešavanie dôvodov nepriznania práva na odpočet DPH, nepovažoval správny súd za opodstatnenú žalobnú námietku žalobcu ohľadom preukazovania správcu dane, resp. žalovaného účasti žalobcu na daňovom podvode, resp. že žalobca mal alebo mohol mať vedomosť o účasti na daňovom podvode. 64. V prvom rade treba uviesť, že žalobca v prvej časti správnej žaloby uviedol chronologický prehľad priebehu administratívneho konania od Oznámenia o daňovej kontrole č. 101108242/2020 zo dňa 01.07.2020 až do vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia. Následne poukázal na nesprávne právne posúdenie hmotnoprávneho nároku a len všeobecnou námietkou poukázal na spoločný systém DPH, ktorú správny súd nerozporuje, avšak považuje ju za nekonkrétnu, všeobecnú a neopodstatnenú najmä pre chýbajúce žalobné dôvody, ktoré týmto zhrnutím chcel žalobca namietať. Treba uviesť, že systém daňovej kontroly spočíva v postupe správcu dane, resp. žalovaného preveriť skutočnosti vyplývajúce z daňovej kontroly a urobiť o zisteniach záver. Podľa názoru správneho súdu je táto časť správnej žaloby z veľkej časti všeobecná, popisná a bez uvedenia konkrétnych žalobných námietok zakladajúcich nezákonnosť rozhodnutí alebo postupu správcu dane a žalovaného. Správny súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v , pod ktoré ale prejednávaná vec taktiež nespadá. Správny súd zároveň dodáva, že pri všeobecnej správnej žalobe, akou je i správna žaloba žalobcu, nie je oprávnený nahrádzať oprávnenie (povinnosť) žalobcu uvádzať a rozširovať žalobné námietky, konkretizovať žalobné námietky alebo vyhľadávať nezákonnosti v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy nad rozsah žalobných námietok. Nie je úlohou ani povinnosťou

správneho súdu si vyvodzovať alebo konkretizovať žalobné body, nakoľko dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body) sú náležitosťou správnej žaloby ( ). 65. V prejednávanom prípade považuje správny súd za potrebné uviesť, že správca dane i žalovaný v podstate uvádzajú viacero dôvodov, pre ktoré prvostupňový orgán verejnej správy nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH, avšak nejedná sa o „zmiešavanie“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane, pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok a pre možnú účasť na podvodnom konaní, nakoľko všetky dôvody smerujú ku kumulatívnemu nesplneniu hmotnoprávnych podmienok pre uznanie práva na odpočítanie DPH. Keďže správny súd je v prípade všeobecnej správnej žaloby striktne viazaný žalobnými námietkami 23 uvedenými v správnej žalobe ( ) treba uviesť, že žalobca v správnej žalobe nenamietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia, a ani skutočnosť, že dôvody nimi uvedené pre nepriznanie práva na odpočet DPH popri sebe neobstoja. Správca dane spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, medzi deklarovaným dodávateľom Consult Partner, s.r.o., ktorý reálne nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť a žalobcom, a taktiež dospel k záveru, že na podujatí neboli propagované výrobky a služby dodávané žalobcom. Okrem spochybnenia deklarovaného dodávateľa správca dane i žalovaný spochybnili i ďalšiu hmotnoprávnu podmienku, ktorá musí byť splnená pre priznanie práva na odpočet DPH a to, či poskytnutá služba propagovala hospodársku činnosť žalobcu ( ). Tu správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-344/20 Amper Metal Kft., v zmysle ktorých „vzhľadom na okolnosti vo veci samej musí vnútroštátny súd s prihliadnutím na objektívny obsah reklamných služieb v prejednávanej veci posúdiť, či tieto služby priamo a bezprostredne súvisia s transakciou na výstupe, ktorá zakladá právo na odpočítanie, alebo ak nejde o takýto prípad, s celkovou hospodárskou činnosťou spoločnosti Amper Metal, ako súčasť jej všeobecných nákladov na takúto činnosť, alebo či sú predmetné služby výdavkami na reprezentáciu, ktoré nemajú výlučne podnikateľskú povahu v zmysle článku 176 prvého odseku smernice o DPH. Vnútroštátnemu súdu predovšetkým prináleží posúdiť, či cieľom umiestnenia nálepiek na automobily pri príležitosti majstrovstiev automobilových pretekov, o ktoré ide vo veci samej, bola propagácia tovarov a služieb uvádzaných na trh spoločnosťou Amper Metal a z tohto dôvodu by ho bolo možné zaradiť medzi všeobecné náklady podniku, alebo či výdavky vynaložené v tomto smere jednoznačne nepatrili medzi podnikateľské výdavky, resp. neboli nijako spojené s hospodárskou činnosťou uvedeného podniku.“ 66. Uvedené posúdenie prináleží i správcovi dane, resp. žalovanému, pričom v zmysle citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ uzavreli, že na športovom podujatí BUSINESS GOLF TOUR 2018 bolo propagované len logo žalobcu, nie hospodárska činnosť žalobcu, z čoho podľa nich vyplynulo, že nebola splnená podmienka vyplývajúca z , keďže žalobca sporné plnenie (službu) nepoužil v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Záver správcu dane i žalovaného vychádzal zo zistení, že nebola splnená ani tretia z kumulatívne uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH, že prijaté plnenie bolo žalobcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Dôvod neuznania práva na odpočet DPH z preverovanej faktúry nespočíval len v spochybnení dodania služby deklarovaným dodávateľom, ale dôvodom bolo aj nepreukázanie účelu služby v rámci ekonomickej činnosti žalobcu, čo však v správnej žalobe nenamietal. Je teda potrebné uzavrieť, že správca dane a žalovaný nezaložili záver o nepriznaní práva žalobcu na odpočet DPH len na záveroch o spochybnení deklarovaného dodávateľa, resp. na subdodávateľskom stupni, ako žalobca v rámci žalobných námietok poukazoval, ale aj na tom, že žalobca nepoužil prijaté služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo žalobca nenamietal. 67. Čo sa týka ďalšej námietky spočívajúcej v unesení dôkazného bremena žalobcu je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno v daňovom konaní je skutočne primerane rozložené medzi daňovníka a správcu dane, ako tvrdí žalobca. Žalobca namietal, že svoju povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať si splnil predložením Zmluvy o poskytovaní 24 reklamných služieb zo dňa 23.08.2018, uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou Consult Partner, s.r.o., faktúrou č. zo dňa 13.09.2018 a Hodnotiacou správou s DVD, ktoré potvrdzuje zverejnenie loga žalobcu ako reklamného partnera podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2018. Správny súd uvádza, že úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje. Ak správca dane identifikuje konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu, predložených dokladoch alebo údajoch v nich uvedených, je povinný tieto pochybnosti a ich dôvody daňovému subjektu oznámiť a vyzvať ho na vyjadrenie k nim a na opravu alebo doplnenie dokladov, či objasnenie alebo korekciu údajov ( Daňového poriadku). Ak tak správca dane urobí, je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu. Ten je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje ( v spojení s Daňového poriadku, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa

14.11.2018, bod 21. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane vyzval žalobcu dňa 02.03.2020 na podanie vysvetlenia a predloženie dôkazov, pričom správca dane žalobcovi uviedol dôvody a zistenia zo zapožičaných dokladov k výkonu daňovej kontroly, ktoré zistili zamestnanci správcu dane. Z dokladov nebolo jednoznačné, že služby deklarované faktúrou č. boli poskytnuté dodávateľom Consult Partner, s.r.o., a preto požiadali žalobcu o vysvetlenie a predloženie dôkazu/dôkazov, ktorý/é by preukázal/preukázali, že žalobca bol v súvislosti s podujatím BUSINESS GOLF TOUR 2018 propagovaný nielen ako reklamný partner podujatia (zverejnenie „malého“ loga), ale takou formou, že sa verejnosť mohla dozvedieť o činnosti, resp. produktoch žalobcu. V reakcii na výzvu žalobca uviedol, že poskytne vyjadrenie napríklad vo forme výsluchu konateľa daňového subjektu, ktorý však už viackrát pred správcom dane vypovedal. Ďalej žalobca neuviedol nič k zisteným skutočnostiam správcu dane, ani sa nevyjadril k vzneseným pochybnostiam. Správny súd tak nemal preukázané tvrdenia žalobcu, ktoré prezentoval i na pojednávaní dňa 13.03.2024 právny zástupca žalobcu, že správca dane neoznámil žalobcovi žiadne pochybnosti v priebehu daňovej kontroly. V administratívnom spise sa nachádza i Oznámenie skutočností zistených výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty zo dňa 26.04.2021, ktorým správca dane rovnako žalobcovi oznámil pochybnosti a umožnil žalobcovi sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť, rovnako k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť doplnenie skutočností. Vo vyjadrení zo dňa 12.05.2021 žalobca zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa podnetu na zamestnancov správcu dane, zotrval na chybne vedenom dokazovaní správcom dane a v súvislosti s oznámením pochybností navrhol vypočuť H. I., ako svedka (žalobca omylom uviedol podujatie, ktorého sa však netýka daňová kontrola žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2018 – pozn. správneho súdu). Treba uviesť, že správca dane i žalovaný náležite zistili a pomenovali pochybnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane z preverovaných sporných obchodov žalobcu. Žalobca tieto dôvodné pochybnosti nevyvrátil, neoznačil relevantné dôkazy na ich vyvrátenie. Nebolo teda preukázané tvrdenie žalobcu prednesené na pojednávaní, že správca dane, resp. žalovaný neoznámili žalobcovi náležitým spôsobom svoje pochybnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet DPH. 25 68. S uvedeným súvisí aj nedôvodná námietka žalobcu ohľadom nesprávne vedeného dokazovania bez participácie žalobcu. Správca dane postupoval v súlade s ust. § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku, pričom treba uviesť, že žalobca nepodal správcovi dane konkrétny návrh na výsluch svedkov, ale len všeobecne uviedol vo vyjadrení zo dňa 22.03.2021 k výzve správcu dane zo dňa 02.03.2021, že poskytne vyjadrenie napríklad vo forme výsluchu konateľa daňového subjektu, ktorý však už viackrát pred správcom dane vypovedal. Čo sa týka žiadosti žalobcu, že ak má správca dane pochybnosti, žiada o vypočutie svedkov dodávateľov, prípadne subdodávateľov, o ktorých sa práve správca dane domnieva, že by mohli nezrovnalosti vysvetliť, správny súd uvádza, že sa jednalo o všeobecný návrh žalobcu, ktorý nekonkretizoval v podobe jednotlivých osôb, ich mien, adries a návrhov, čo by mohli správcovi dane pre ozrejmenie vznesených pochybností uviesť. Správca dane postupoval v zmysle ust. § 24 ods. 6 Daňového poriadku, pričom správca dane nie je povinný vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy, je však povinný odôvodniť, prečo navrhnutý dôkaz (v tomto prípade výsluch nekonkrétnych osôb) nevykonal, čo správca dane v odôvodnení rozhodnutí urobil a žalobca v správnej žalobe uvedený záver nerozporoval. 69. Čo sa týka žalobných námietok ohľadom porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, tieto nemal správny súd preukázané. Hoci v ust. § 47 písm. b) Daňového poriadku je uvedené ako náležitosť protokolu o výsledku daňovej kontroly „číslo konania“, nemal správny súd preukázanú dôvodnosť podanej námietky žalobcu. Protokol o výsledku daňovej kontroly zo dňa 06.07.2021 je uvedený pod číslom XXXXXXXXX/XXXX. Podľa správneho súdu je protokol o výsledku daňovej kontroly dostatočne a jasne identifikovaný, má požadované náležitosti v zmysle zákona, hoci nie je doslovne označený pod číslom konania ako takým, keďže správca dane nevedie daňovú kontrolu pod jednotným číslom, ale identifikátorom vygenerovaným pre konkrétny daňový subjekt a jemu prebiehajúcu daňovú kontrolu. Rovnakú nedôvodnú námietku vzniesol žalobca i k číslu konania prvostupňového rozhodnutia správcu dane, pričom z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje aj číslo, pod ktorým je identifikované a aj dátum vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia. Je zrejmé, z akej daňovej kontroly bol Protokol vyhotovený, akého daňového subjektu sa týka, akých zdaňovacích období, taktiež aké je jeho identifikačné číslo, je datovaný a podpísaný. Žalobca ďalej namietal nevedenie žurnalizovaného spisu z daňovej kontroly správcom dane, čo správny súd nepovažoval za preukázané, keďže závery tohto rozsudku správneho súdu majú oporu v administratívnom spise, ktorý bol na základe výzvy súdu žalovaným predložený spolu s vyjadrením k správnej žalobe žalobcu. Správny súd nad rámec uvádza, že administratívny spis orgánu verejnej správy predstavuje základný dôkaz o priebehu celého správneho konania, podkladoch rozhodnutia a spôsobe ich obstarania. Má preto zásadný význam v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy a nepochybne aj v kontexte realizácie procesných práv

účastníka konania. I prípadné formálne nedostatky administratívneho spisu, pokiaľ netvoria prekážku pre súdny prieskum a nie je relevantným spôsobom spochybnená úplnosť spisu, nezakladajú zásadnú vadu konania odôvodňujúcu zrušenie vydaného rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.12.2021, bod 53 a 54, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. februára 2020, bod 98). 26 70. Pokiaľ žalobca poukazoval na nulitu rozhodnutí súvisiacich s nevylúčením zamestnankýň správcu dane, treba uviesť, že v ust. § 64 ods. 2 Daňového poriadku sú uvedené konkrétne rozhodnutia, ktoré sa považujú za nulitné a z akých dôvodov, pričom v tejto veci nejde o prípad vymedzený v uvedenom ustanovení Daňového poriadku. Okrem citovania zákonných ustanovení § 60 ods. 1 a 2 Daňového poriadku žalobca nekonkretizoval, prečo mala byť B. A. vylúčená z daňovej kontroly, keďže nebolo preukázané, že sa v tej istej veci zúčastnila daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa. Žalobca nekonkretizoval dôvodnosť podanej námietky zaujatosti v zmysle ust. § 60 ods. 2 Daňového poriadku. Opakovane uviedol, že B. A. mala byť ex lege vylúčená a považoval za nezákonné, že táto zamestnankyňa rozhodla sama o svojom nevylúčení. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že rozhodnutím č. 100870582/2021 zo dňa 20.05.2021 vydaným podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku B. K. C., poverená výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, námestníka riaditeľa úseku kontroly a analýz Daňového úradu Žilina, rozhodla o nevylúčení B. C. A., vedúcej oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Žilina z daňového konania u daňového subjektu NEMCO, s.r.o. začatého dňa 02.02.2021 po doručení protokolu č. 100115022/2021 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia október 2016 a november 2016. Správny súd tak nemal preukázanú dôvodnosť ani tejto podanej žalobnej námietky žalobcu, keďže nebolo preukázané, že by B. A. rozhodla sama o svojom nevylúčení. Keďže B. A. nebola vylúčená, mohla následne rozhodnúť rozhodnutiami č. 100880845/2021 zo dňa 21.05.2021 a č. 100880920/2021 zo dňa 21.05.2021 o nevylúčení zamestnancov B. G. C. a B. C. H.. Nebolo preukázané, že by sa B. A. zúčastnila úkonu v rámci daňovej kontroly ako zamestnanec orgánu iného stupňa, tak ako predpokladá § 60 ods. 2 Daňového poriadku. 71. Správny súd sa vysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami správnych žalôb žalobcu, pričom za rozhodujúce považoval spochybnenie aj tretej hmotnoprávnej podmienky stanovenej zákonom pre odpočet DPH a to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by reklamné služby priamo a bezprostredne súviseli s transakciou žalobcu na výstupe, ktorá by zakladala právo na odpočítanie DPH. Hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH sú vymedzené kumulatívne a nesplnenie čo len jednej z nich má za následok nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Žalobca namietal len nesprávnosť záverov napadnutých rozhodnutí správcu dane i žalovaného vo vzťahu k druhej hmotnoprávnej podmienke, pričom závery daňových orgánov vo vzťahu k nesplneniu tretej hmotnoprávnej podmienky nerozporoval, a preto závery prvostupňového rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného v rámci správnych žalôb žalobcu obstoja. Z uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti správnych žalôb, a preto ich podľa zamietol v znení, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku. 72. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 27 73. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( v znení do 30.06.2023). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.