Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-76-2018.pdf
PDF · 127.95 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-5Csp/76/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: R Collectors, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovaným: X. A. W.Ž., A.. XX.XX.XXXX, S. W. F. P. Č.. XXX, F. P., 2. H. W., A.. XX.XX.XXXX, W. J. P. S. XXXX/XX, M., o zaplatenie 2.846,59 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1.050,- eur zastavuje.
II. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade spoločne a nerozdielne sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 1.796,59 eur, úrok z úveru v sume 929,85 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy: 2.846,59 eur od 01.09.2018 do 10.06.2019 2.696,59 eur od 11.06.2019 do 09.07.2019 2.546,59 eur od 10.07.2019 do 11.08.2019 2.396,59 eur od 12.08.2019 do 09.09.2019 2.246,59 eur od 10.09.2019 do 09.10.2019 2.096,59 eur od 10.10.2019 do 10.11.2019 1.946,59 eur od 11.11.2019 do 09.12.2019 1.796,59 eur od 10.12.2019 až do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalobca má voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
V. Žalobcovi bude vrátených titulom zaplatenému súdnemu poplatku 56,30 eur prostredníctvom správcu systému Slovenská pošta, a. s. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Poštová banka, a.s. sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 12.09.2018 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2846,59 eur, úrok z istiny vo výške 2800,52 eur, zmluvný úrok vo výške 23,90 % ročne zo sumy 2846,59 eur od 01.09.2018 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2846,59 eur od 01.09.2018 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 59,45 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanými ako spoludlžníkmi Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa
27.06.2014 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, pričom žalovaní podpismi zmluvy potvrdili, že sa s týmito dokumentmi oboznámili a súhlasia s ich obsahom. Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovaným peňažné prostriedky vo výške 2900,- eur. Žalovaní sa zaviazali vrátiť žalobcovi istinu spolu s úrokmi, poplatkami a inými peňažnými plneniami v zmysle zmluvných dokumentov. Žalovaní neplnili úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaných s plnením úveru, žalobca vyhlásil dňa 05.11.2015 úver za predčasne splatný. Žalovaní po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do dňa podania žaloby neuhradili úver ani len z časti. Žalobca k žalobe pripojil aj Obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov.
2. Uznesením č. k. 5Csp/76/2018 - 80 zo dňa 17.10.2018 súd pripustil, aby do konania na miesto žalobcu Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, vstúpila spoločnosť R Collectors, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471.
3. Žalobca doručil súdu dňa 02.11.2018 podanie, v ktorom uviedol, že žalovaní od poskytnutia úveru vykonali úhrady v celkovej výške 548,40 eur, z ktorých bolo na poplatky zaúčtovaných 36,40 eur, na úroky 458,59 eur a na istinu 53,41 eur. Žalobca v podaní vyčíslil zmluvný úrok v celkovej výške 2849,70 eur a úrok z omeškania v celkovej výške 409,39 eur.
4. Žalobca doručil súdu dňa 26.11.2019 čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 900,- eur započítanej na istinu úveru z dôvodu vykonaných úhrad žalovanými po podaní žaloby. Žalovaní vykonali úhradu vo výške 150,- eur dňa 11.06.2019, vo výške 150,- eur dňa 10.09.2019, vo výške 150,- eur dňa 12.08.2019, vo výške 150,- eur dňa 10.09.2019, vo výške 150,- eur dňa 10.10.2019 a vo výške 150,- eur dňa 11.11.2019 t. j. v celkovej sume 900,- eur.
5. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní Okresného súdu Skalica dňa 07.01.2020 uviedol, že pohľadávku od žalobcu spláca po 150,- eur mesačne. Pohľadávku žalobcu doteraz splácal na základe zrážok zo mzdy.
6. Žalobca doručil súdu dňa 21.02.2020 čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 150,- eur započítanej na istinu úveru z dôvodu vykonanej úhrady žalovanými po podaní žaloby a to dňa 10.12.2019. Vo zvyšnej časti žalobca trval na podanej žalobe.
7. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe nevyjadrila.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 2. rade, obchodnými podmienkami (č. l. 4 až 6), všeobecnými obchodnými podmienkami (č. l. 7 - 15), sadzobníkom poplatkov (č. l. 16 - 32), uznaním dlhu (č. l. 34), zmluvou o úvere (č. l. 35), stavom úveru ku dňu 31.08.2018 (č. l. 36), výzvou na úhradu dlžnej sumy (č. l. 37 - 40), výzvou na splatenie dlžnej časti úveru (č. l. 41 - 42), zmluvou o postúpení pohľadávok (č.l. 68 - 71) ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
9. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 25.08.2020 uviedol, že uzatváral uvedenú zmluvu a bol uvedený v zmluve ako spoludlžník. Vtedy žalovaná v 1. rade bola jeho priateľka a bývali spolu. Finančné prostriedky zo zmluvy o úvere si zobrala jej mama W. W., ktorá tieto finančné prostriedky potrebovala na úhradu nájmu. On z týchto finančných prostriedkov nemal žiadnu čiastku. Matka žalovanej v 1. rade im mala dávať finančné prostriedky na splátky tohto úveru. Finančné prostriedky boli vyplatené na jeho účet, on tieto finančné prostriedky vybral a odovzdal ich matke žalovanej v 1. rade. Asi pol roka sa tento úver splácal a potom matka žalovanej v 1. rade prestala poskytovať finančné prostriedky na splácanie úveru. On v tom čase pracoval v spoločnosti EISSMANN Holíč. So žalovanou v 1. rade sa rozišli asi pred rokom. Žalovaná v 1. rade žiadne splátky neuhrádzala z tohto úveru, nakoľko nikde nepracovala. Po podaní žaloby ešte splácal nejaké čiastky, avšak v dôsledku ďalších exekúcií teraz už nesplácal pohľadávku lebo nemal z čoho. Exekúcie má za úveru, ktoré brali spolu so žalovanou v 1. rade. Nevedel presne akú sumu uhradil na splátkach tohto úveru. Splátky však boli uhrádzané od jeho zamestnávateľa. Od januára 2019 už neuhrádzal splátky tohto úveru z dôvodu, že má ďalšiu exekúciu. Býva v prenájme v mestskom byte, mesačne uhrádza 140 eur za nájom, za elektriku 24 eur, TV a rozhlas 5 eur, internet 14 eur. Jeho zárobok je netto 420 eur mesačne. Exekúciu mu strhávajú vo výške 583 eur.
10. Z podania označeného ako „Uznanie dlhu so splátkovým kalendárom“ zo dňa 04.10.2016 (č. l. 34) súd zistil, že žalovaný v 2. rade uznal čo do dôvodu a výšky pohľadávku voči pôvodnému žalobcovi, pričom pohľadávka bola ku dňu 27.09.2016 vo výške 4121,57 eur.
11. Zo zmluvy o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.06.2014 súd zistil, že pôvodný žalobca a žalovaná v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník uzatvorili predmetnú zmluvu, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 2900,- eur s počtom splátok 120 a úrokovou sadzbou vo výške 23,90 %. V zmluve boli ďalej uvedené výška mesačnej úhrady 67,30 eur (úrok a istina vo výške 64 eur a poistenie schopnosti splácať úver vo výške 3,30 eur), dátum prvej mesačnej úhrady do 25.07.2014, RPMN 26,70 %, priemerná hodnota RPMN 17,94 %, celková čiastka úveru 7537,17 eur, splácanie mesačne ku 25. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 25.06.2024, základný súbor poistenia.
12. Z aktuálneho stavu úveru (č. l. 36) predloženého žalobcom súd zistil, že výška vyčerpaného úveru zo strany žalovaných bola vo výške 2900,- eur, pričom na úver bola uhradená suma celkovo vo výške 70,60 eur.
13. Z podania označeného ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 05.11.2015 (č. l. 37) súd zistil, že pôvodný žalobca vyhlásil pohľadávku k 5.11.2015 predčasne splatnou v celom rozsahu. Výška pohľadávky bola v celkovej výške 3380,99 eur (dlžná istina vo výške 2846,59 eur, úrok vo výške 474,95 eur, poplatky za upomienky 39,65 eur a poistné 19,80 eur).
14. Z podania označeného ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 19.10.2015 (č. l. 39) súd zistil, že pôvodný žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy vo výške 327,95 eur (splátka vo výške 272,- eur, poplatkov vo výške 36,15 eur a poistné vo výške 19,80 eur).
15. Podľa § 2 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
16. Podľa § 52 ods. 1, 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.08.2014 (ďalej len „zákona o spotrebiteľských úveroch“).
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
21. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
22. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o bankách“), tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
23. Podľa § 92 ods. 8 zákon o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „C.s.p.“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
27. Podľa § 150 ods. 1, 2 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).
28. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).
29. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité
skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).
30. Žalobca svojím podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.02.2020, zobral žalobu čiastočne späť a to v časti o zaplatenie sumy v celkovej výške 1050,- eur z dôvodu úhrad zo strany žalovaného v 2. rade po podaní žaloby. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 1050,- eur podľa § 145 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. C.s.p. zastavil.
31. Súd mal v konaní listinnými dôkazmi preukázané, že pôvodný žalobca - Poštová banka, a.s. postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu v súlade so zákonnými podmienkami v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.
32. Súd mal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanými vznikol dňa 27.06.2014 záväzkový vzťah zo Zmluvy o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto treba na právny vzťah medzi žalovanými a žalobcom aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútny obchod. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.06.2014 je typovou zmluvou, uzatváraná vo viacerých prípadoch, pričom žalovaní jej obsah nemohli reálne ovplyvniť. Vzhľadom na to uvedená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v zákone č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2 citovaného zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť.
33. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne len z časti. Súd mal preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanými došlo dňa 27.06.2014 k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o úvere je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je zároveň aj spotrebiteľským úverom podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom jej základným charakterom je charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 3 cit. zákona. Súd preto pri právnom posúdení veci aplikoval na zmluvu ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľa a tiež zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil obsah zmluvy a má za to, že zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá platne.
34. Súd mal predloženými dôkazmi preukázané, že medzi stranami vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.06.2014, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 2900,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 23,90 % s dohodnutým počtom mesačných splátok 120 s výškou mesačnej splátky 67,30 eur. V zmluve boli ďalej uvedené výška mesačnej úhrady 67,30 eur (úrok a istina vo výške 64 eur a poistenie schopnosti splácať úver vo výške 3,30 eur), dátum prvej mesačnej úhrady do 25.07.2014, RPMN 26,70 %, priemerná hodnota RPMN 17,94 %, celková čiastka úveru 7537,17 eur, splácanie mesačne ku 25. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 25.06.2024 a základný súbor poistenia. Súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, ako aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že zmluva obsahuje zákonnom ustanovené náležitosti zák. č. 129/2010 Z.z. Súd posúdil obsah zmluvy a zmluvné podmienky a má za to, že zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá platne. Súd nezistil rozpor medzi dojednanými ustanoveniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.06.2014 a zákonom. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovaným úver a žalovaní sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 120 mesačných splátkach po 67,30 eur mesačne, pričom žalobcovi patrí aj v zmluve dohodnutý úrok do zosplatnenia úveru a poplatky.
35. Zo zmluvného vzťahu vznikli zmluvné povinnosti žalovanej v 1. rade a tiež žalovanému v 2. rade. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že vyhovel žalobcovi a uložil žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1796,59 eur, ktorá predstavuje nesplatenú istinu spolu s vyčíslenými úrokmi z úveru do zosplatnenia (do 05.11.2015) a poplatkami vo výške 929,85 eur.
36. Keďže žalovaní nezaplatili svoj dlh riadne a včas, dostali sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.846,59 eur od 01.09.2018 do 10.06.2019, zo sumy 2.696,59 eur od 11.06.2019 do 09.07.2019, zo sumy 2.546,59 eur od 10.07.2019 do 11.08.2019, zo sumy 2.396,59 eur od 12.08.2019 do 09.09.2019, zo sumy 2.246,59 eur od 10.09.2019 do 09.10.2019, zo sumy 2.096,59 eur od 10.10.2019 do 10.11.2019, zo sumy 1.946,59 eur od 11.11.2019 do 09.12.2019 a zo sumy 1.796,59 eur od 10.12.2019 až do zaplatenia pretože takto priznané úroky z omeškania sú v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.
37. Žalobcom uplatnený vyčíslený zmluvný úrok z úveru vo výške 1919,85 eur po 05.11.2015, t. j. po zosplatnení úveru súd nepovažoval za dôvodný. Riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom po dojednanú dobu. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu záväzku, dlžník/spotrebiteľ stráca výhodu splátok a poskytnuté prostriedky už nemá právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú, ale musí ich okamžite vrátiť veriteľovi, čím sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť veriteľovi namiesto úrokov z úveru, úroky z omeškania z dlžnej sumy úveru. Právo na riadny úrok z úveru má žalobca do zosplatnenia istiny úveru ( t.j. do 05.11.2015) a následne má žalobca ako veriteľ právo už iba na zákonný úrok z omeškania. Krajský súd v Prešove už v rozsudku sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30.6.2015 uzavrel, že ak v dôsledku predčasného zosplatnenia úveru nastane stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Rovnako Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012 vyhodnotil v obdobnej posudzovanej veci ako ústavne konformný taký výklad príslušných právnych predpisov v rozhodnutiach okresného a krajského súdu, v zmysle ktorého v prípade, že veriteľ pristúpi k tzv. zosplatneniu úveru, nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru, a teda veriteľ má právo na riadne úroky z úveru len do zosplatnenia úveru. Z týchto dôvodov súd žalobcovi vyčíslený zmluvný úrok z úveru za obdobie po zosplatnení úveru nepriznal, t. j. žalobcom vyčíslený zmluvný úrok vo výške 1919,85 eur, nakoľko zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanými zanikol zosplatnením úveru a po zosplatnení úveru banka už nemá nárok na úhradu zmluvného úroku, ale len na úhradu zákonných úrokov z omeškania.
38. Súd sa odvoláva aj na aplikačná prax súdov, ktorá sa zaoberala otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda popri úrokoch z omeškania či iných sankciách. Najvyšší súd konštatoval cit. Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ (uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98). V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v §
517 ods.2 OZ o administratívnom strope úrokov z omeškania ( napr. rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 182/2011).
39. Podľa § 232 ods. 3 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
40. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
41. Súd povolil žalovaným splácať pohľadávku v splátkach vo výške 50,- eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil z dôvodu, že súd má za to, že nie je v schopnostiach žalovaných splatiť celý dlh naraz s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd tak rozhodol na základe návrhu zo strany žalovaného v 2. rade, ktorý založil do spisu potvrdenie od zamestnávateľa ohľadom uhrádzania pohľadávok zrážkami zo mzdy za rok 2018-2020, fotokópie výplatných lístkov za obdobie jún 2020 - september 2020, evidenčný list prenajatého bytu, doklady súvisiace s úhradou nájmu a energií a exekučný príkaz č. 26Ex683/19-13. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 05.11.2020 uviedol, že žalobcovi neuhradil žiadnu čiastku z pohľadávky v tomto roku z dôvodu realizovaných zrážok z jeho mzdy v dôsledku exekúcie na inú pohľadávku. Na základe vykonávaných zrážok zo mzdy mu na úhradu nákladov súvisiacich s bývaním zostáva okolo 200,- eur. Žalovaná v 1. rade nie je zamestnaná, nemá žiadny príjem a nie je schopná pohľadávku splácať. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k názoru, že nie je v schopnostiach žalovaného splatiť celý dlh naraz. Súd považuje výšku splátok za primeranú k výške priznanej pohľadávky a pomerom žalovaného a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy.
42. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
45. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „zákona o súdnych poplatkoch“), ak sa po podaní návrhu rozšíri predmet poplatkového úkonu, poplatok sa doplatí. V odvolacom konaní sa poplatok doplatí len vtedy, keď sa zvýši cena predmetu poplatkového úkonu na návrh. Ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa zodpovedajúca časť poplatku.
46. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
47. Súd za podanie žaloby vyrubil žalobcovi súdny poplatok vo výške 170,50 eur. Žalobca zobral počas konania pred začatím pojednávania žalobu v časti 1050,- eur späť, ktorej prislúcha súdny poplatok vo výške 63,- eur. Súd preto rozhodol o vrátení zodpovedajúcej časti súdneho poplatku za návrh podľa § 7 ods. 7 zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 56,30 eur za čiastočne späťvzatú časť žaloby, ktorý je krátený, s poukazom na zákonné ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, o sumu 6,70 eur ( 63 eur
- 6,70 eur ) a ktorý bude žalobcovi vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému.
48. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).