Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-24-2019.pdf
PDF · 87.33 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore v spore žalobcu: PRIVATdebt s.r.o., Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571 právne zastúpený JUDr. Ján Halko, so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, IČO: 50 589 865, proti žalovanému: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXXX/XXA, XXX XX J. o zaplatenie 141,40 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 31,68 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.04.2019 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 141,40 eur s prísl. na tom skutkovom základe, že žalovaný využil v dňoch 12.06.2018 a 22.06.2018 dopravné služby právneho predchodcu žalobcu Dopravného podniku, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736 bez zakúpenia platného cestovného lístka. Keďže žalovaný cestoval mestskou hromadnou dopravou v Bratislave bez platného cestovného lístka, bolo vyhotovené Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. 1806210 a Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. 1806949 a žalovaný bol zaviazaný v každom z uvedených prípadov na úhradu základného cestovného vo výške 0,70 EUR a prirážky. Žalovaný nástupom do dopravného prostriedku Dopravného podniku Bratislava uzatvoril s týmto subjektom zmluvu o preprave osôb podľa § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okamihom uzatvorenia zmluvy bol žalovaný povinný dodržiavať prepravné a tarifné podmienky. Žalovaný sa dopustil porušenia tarifno prepravných podmienok podľa zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, podľa zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a podľa v tom čase platného Prepravného poriadku Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (verzia 3.1 platná od 29.04.2017, resp. verzia 3.2 platná od 1.4.2018), ktorý platí pri zabezpečovaní mestskej hromadnej dopravy osôb v Hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave zo strany Dopravného podniku Bratislava ako dopravcu (ďalej aj len „Prepravný poriadok“). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nevyužil ani v jednom prípade možnosť uhradiť prirážku na mieste kontroly a ani v dodatočnej lehote 5 pracovných dní odo dňa cestovania bez cestovného lístka (tak ako to predpokladá čl. A.14 Kontrola cestovných dokladov Prepravného poriadku v spojení s Prílohou č. 1, Cenník č. 9 - Sadzby sankčných úhrad Prepravného poriadku), stratil v oboch prípadoch výhodu možnosti úhrady zníženej sadzby prirážky (50 eur). Uplynutím uvedenej lehoty (5 pracovných dní) sa na cestujúceho vzťahuje povinnosť uhradiť základnú sadzbu za cestovanie bez platného cestovného lístka (prirážka), ktorá je 70 eur (uvedené vyplýva z Prepravného poriadku, a to konkrétne Prílohy č. 1, Cenník č. 9 - Sadzby sankčných úhrad). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný cestovné a prirážku neuhradil na mieste, ako ani následne (do dnešného dňa žalovaný neuhradil ani len časť z uvedenej sumy), žalobca žalovaného aj mimosúdne vyzval na úhradu záväzku, a to predsporovou
výzvou zo dňa 07.03.2019, avšak žalovaný pohľadávku neuhradil. Dopravný podnik Bratislava na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.1.2019 postúpil pohľadávky voči žalovanému na žalobcu (spoločnosť PRIVATdebt s.r.o.), čím sa žalobca stal veriteľom žalovaného a právnym nástupcom Dopravného podniku Bratislava, ktorú skutočnosť žalovanému oznámil písomne.
2. Na preukázanie uvedených skutočností predložil súdu: Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. 1806210 a Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. 1806949, predsporovú výzvu zo dňa 07.03.2019 spolu s oznámením o postúpení pohľadávky a poštový hárok.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 19Csp/24/2019-52 zo dňa 24.10.2019 v spojení s dopĺňajúcim rozsudkom sp. zn. 19Csp/24/2019-66 zo dňa 20.02.2020, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 141,40 eur a úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 70,70 eur od 12.7.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 70,70 eur od 22.7.2018 do zaplatenia a trovy konania v rozsahu 100 % a vo zvyšku t.j. nákladov spojených s uplatneným pohľadávky vo výške 31,68 eur žalobu zamietol. Zamietnutie tejto časti žaloby odôvodnil názorom, že náklady na právne alebo iné externé služby spojené s predsúdnym vymáhaním pohľadávok (najmä v súvislosti s vypracovaním a zaslaním predžalobnej výzvy) nemožno považovať za trovy súdneho konania, keďže tomu bráni ust. § 251 C.s.p., ktoré za trovy konania považuje len tie preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Ďalej vyjadril názor, že predžalobnú výzvu ako náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky je možné požadovať len v obchodnoprávnom vzťahu ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (upravenú v Obchodnom zákonníku), a preto vo zvyšnej časti žalobu zamietol. 4. Na odvolanie žalobcu súd druhej inštancie uznesením sp. zn. 10CoCsp/14/2020-86 zo dňa 30. júna 2020 v odvolaní napadnutej zamietajúcej časti rozsudok (dopĺňací) súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v odvolacom konaní nie je možné zistiť, prečo súd prvej inštancie rozhodol tak, ako rozhodol pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, čím znemožnil žalobcovi uplatnenie jemu patriacich procesných práv, nakoľko úplnou absenciou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a teda jeho arbitrárnosťou, žalobcovi odňal možnosť v podanom opravnom prostriedku skutkovo a právne argumentovať, a teda mu odňal možnosť riadne konať pred súdom a porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd druhej inštancie vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že náklady na právne, prípadne iné služby spojené s predsúdnym vymáhaním pohľadávok, najmä v súvislosti s vypracovaním a zaslaním predžalobnej výzvy, nemožno považovať za trovy súdneho konania, keďže tomu bráni ustanovenie § 251 C.s.p. avšak upozornil, že žalobca si sumu 31,68 eur za predžalobnú výzvu neuplatnil v rámci požadovanej náhrady trov konania, ale ako samostatný žalovaný nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v štádiu pred začatím súdneho sporu v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol, že žalobca bude povinný preukázať vynaloženie nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky v žalovanej výške, ktoré súd prvej inštancie povinný potom posúdi, či tieto náklady priamo súviseli s uplatnením pohľadávky a či boli účelne vynaložené, pričom sa vysporiada aj s argumentáciou žalobcu, ktorý v žalobe tvrdil, že predžalobná výzva bola nevyhnutným predpokladom prípustnosti návrhu v upomínacom konaní.
5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Podľa § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
8. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, keď ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd vo veci rozhodol opätovne rozsudkom bez nariadenia pojednávania.
9. Súd viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie vo svojom zrušujúcom rozhodnutí doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinného dôkazu a to predsporovou výzvou/pokus o zmier zo dňa 07.03.2019 (č.l.7) spolu s podacím hárkom ako dôkazom o jej doručovaní na č.l. 8, čím súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca preukázal, že vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny 141,40 eur, úrokov z omeškania ako aj uplatnených nákladov predstavujúcich trovy právneho zastúpenia spojené s touto výzvou vo výške 31,68 eur.
10. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v žalobe žiadal priznať sumu 31,68 eur ako náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky a trovy právneho zastúpenia.
11. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
12. Právny základ uplatneného nároku na zaplatenie 31,68 eur je zakotvený v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením. Pre správne posúdenie žalovaného nároku v predmetnom spore súd odkazuje v plnej miere na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít; v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.6.2010, sp. zn. 3M Obdo 2/2010, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2010 pod č. 6 je judikované, že príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.
13. Keďže sa jedná sa o rozhodnutie zásadného významu uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR, vyššie uvedené uznesenie predstavuje ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, od ktorej (okrem celkom výnimočných prípadov) nie je v obdobných veciach možný odklon.
14. V nadväznosti na uvedené možno dospieť k právnemu záveru, že v danom prípade vzniklo žalobcovi právo na úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s uplatnením (vymáhaním) pohľadávky v podobe trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby pred podaním návrhu - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej, ktorým je predsporová výzva zo dňa 07.03.2019 vo výške odmeny podľa § 13a ods. 1, písm. c) vyhlášky o odmenách advokátov - 16,60 eur + 1x režijný paušál 9,80 eur,+ DPH 5,28 eur t.j. spolu 31,68 eur. Z obsahu spisu odôvodnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky proti žalovanému jednoznačne vyplývajú (č.l. 7, č.l. 8) a zaplatením tejto odmeny advokátovi zo strany žalobcu vznikli žalobcovi skutočné náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Zo spisu nepochybne vyplýva, že žalobca žiada zaplatiť náhradu vynaložených nákladov na uplatnenie pohľadávky prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktoré nemožno subsumovať pod úkony, ktoré upravuje vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca si uplatňuje náklady v sume 31,68 eur za výzvu na úhradu zo dňa 07.03.2019 (č.l. 7 spisu) do 7 dní od doručenia výzvy, keď v tom čase bol dlh žalovaného v sume 141,40 eur s príslušenstvom (ich výšku vyrátal obdobným, a najbližším, spôsobom ako trovy právneho zastúpenia a síce podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v nadväznosti na podobný úkon; 1 úkon právnej služby v sume 16,60 eur, jeden krát paušálna suma náhrad 9,80 eur a 20 % DPH v sume 5,28 eur. Náklady na uplatnenie pohľadávky nepredstavujú trovy právneho zastúpenia, sú hmotnoprávnym nárokom strany sporu (v predmetnej veci žalobcu) v súvislosti s uplatnením si pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalobca vznik nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 31,68 eur ich existenciu a samotnú výšku preukázal.
15. Na základe vyššie uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
16. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
18. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Žalobca mal vo veci plný úspech preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.