Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Csp/123/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821 08, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: N. Y., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Z. XX, XXX XX J. Z., občan SR, za účasti osobitného subjektu na strane žalovanej: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 03 Bratislava, IČO: 42 362 960, o zaplatenie sumy 1.938,98 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.938,98 eur spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 14,19 % ročne zo sumy 1.781,25 eur od 04.01.2017 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.918,98 eur od 04.01.2017 do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. so sídlom Panenská 7, Bratislava so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom ako v záhlaví rozsudku. Spoločnosť CETELEMSLOVENSKO, a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. 1.1. Dňa 25.06.2015 uzavrela spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok Cetelem-u poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca do výšky 2.000 eur na splatenie úverov a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 48 mesačných splátok vo výške 99,75eur, so splatnosťou prvej splátky 15.07.2015. Na základe úverovej zmluvy Cetelem poskytol žalovanej úver tak, že dňa 02.07.2015 previedol požadované peňažné prostriedky na účet žalovanej, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovanej. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná spol. Cetelem len časť sumy vo výške 532,06 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca vyhlásil dňa 03.01.2017 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatným v celom rozsahu. Žalovaná voči žalobcovi ku dňu podania žaloby mala neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.938,98 eur (1.781,25 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 18 eur z titulu dlžného poistného z úveru; 20,00 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 14,19% ročne zo sumy 1.781,25 eur od 04.01.2017 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.918,98 eur od 04.01.2017

do zaplatenia (žalobca si neuplatňoval úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). 1.2. Na základe výzvy súdu žalobcovi, na špecifikáciu dlžnej sumy sa žalobca vyjadril, že dňa 25.06.2015 uzavrel Cetelem ako veriteľ na jednej strane so žalovanou ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „úverová zmluva“) podľa o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy mal byť záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanej účelový spotrebiteľský úver vo výške 3.400,00 Eur na splatenie úverov. Žalovaná bola v súlade s bodom 1.2. časti 1. Úverovej zmluvy oprávnená použiť poskytnuté peňažné prostriedky iba na účel uvedený v zmluve - na splatenie úverov. V prípade, ak by ich použila na iný účel alebo v stanovenej lehote nepreukázala účel ich použitia, tak Cetelem mal právo v súlade s vyššie uvedeným zmluvným ustanovením zmeniť dohodnutú výšku úrokovej sadzby a účtovať si poplatok v zmysle aktuálneho sadzobníka poplatkov. Žalovaná bola niekoľkokrát písomne a aj telefonicky kontaktovaná, aby zdokladovala účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov. Vzhľadom k tomu, že žalovaná aj napriek niekoľkým výzvam žalobcu nezdokladovala účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov do výšky uvedenej na zmluve, tak došlo k zmene výšky mesačnej splátky. O tejto skutočnosti bola žalovaná informovaná listom zo dňa 13.10.2015 - „Oznámenie o neposkytnutí zvyšnej časti úveru č. 42743330220002“. Z uvedených dôvodov Cetelem poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.000 eur a súčasne sa žalovaná zaviazala nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a to formou 48 mesačných splátok vo výške 57,84 Eur, so splatnosťou prvej splátky v novej výške dňa 15.11.2015 (nasledujúce vždy k 15. Dňu v mesiaci). Na základe tejto zmluvy Cetelem poskytol žalovanej uver tak, že dňa 02.07.2015 previedol peňažné prostriedky v celkovej výške 2.000,00 eur účet žalovanej. Žalovaná má neuhradené záväzky voči žalobcovi po lehote splatnosti v celkovej výške 1.938,98 eur a to z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 1.781,25 eur (časť istiny z mesačnej splátky splatnej k 05.06.2016 vo výške 7,50 eur + istina z mesačných splátok splatných k 15.07.2016 až 15.12.2016, spolu vo výške 209,31 eur + istina z mesačných splátok, ktoré by boli splatné v budúcnosti, keby nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 1.564,44 eur), úrokov z úveru vo výške 119,73 eur (úroky z mesačných splátok splatných k 15.07.2016 - 15.12.2016 ), dlžného poistného z úveru vo výške 18,00 eur (poistné z mesačných splátok splatných k 15.07.2016 až 15.12.2016), nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,00 eur. Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 14,19 % zo sumy 1.781,25 eur od 04.01.2017 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne sumy 1.918,98 eur od 04.01.2017 (deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) do zaplatenia . Žalobca uviedol, že úver bol zosplatnený pre neuhradenie mesačnej splátky splatnej k 15.10.2016 a za prvú neuhradenú splátku považoval žalobca splátku splatnú k dňu 15.06.2016. 2. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania. Právny zástupca žalobcu ako i žalovaná ospravedlnili svoju neúčasť písomne. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb (čl. 13-17), oznámením o neposkytnutí zvyšnej časti úveru č. 42743330220002 (čl. 16), osobný dotazník,( čl. 16pv-17), predpisu splátok a úhrad (čl.18pv-19), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42743330220002 ( čl. 19pv) a zistil tento skutkový stav: 3.1. Dňa 25.06.2015 uzatvoril CETELEM SLOVENSKO, a.s. ako právny predchodca žalobcu so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere s výškou úveru 3.400 eur, výškou úrokovej sadzby 14,19%, počtu mesačných splátok 48, poplatku za poistenie 6,99%, výšky mesačnej splátky 99,75Eur, RPMN 15,15%, odplaty 14,19%, celková čiastka k zaplateniu 4.475,04Eur, priemerná RPMN 18,34%, splatnosti prvej splátky 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške, termín konečnej splatnosti 15.07.2019. 3.2. Dňa 13.10.2015 oznámil žalobca žalovanej, že v zmysle časti 1. bodu 13. Zmluvy bolo dohodnuté poskytnutie spotrebiteľského úveru formou postupného financovania. Do daného oznámenie bol postupne poskytnutý úver v celkovej výške 2000 eur dňa 02.07.2015. Keďže zo strany žalovanej nedošlo k dočerpaniu celkovej výšky úveru do dňa 13.10.2015, za novú výšku úveru sa považovala suma, ktorá bola poskytnutá, t.j. 2000 eur. Nová výška mesačnej splátky bola stanovená v sume 57,84 eur. 3.3. Žalobca listom zo dňa 16.01.2017 oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko žalovaná poskytnutý úver nespláca riadne a včas a to ani po opakovaných výzvach na úhradu. K dňu 03.01.2017 sa stal celý záväzok splatným v celom rozsahu a žalovaná bola vyzvaná na úhradu sumy 1.938,98 eur.

4. právne posúdenie:

4.1. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. ( (ďalej len ako „Obč. Z.“) 4.2. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. ( Obč. Z. ) 4.3. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. ( Obč. Z. ) 4.4. Konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov. ( Obč.z.) 4.5. Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. ( Obč. Z. v znení účinnom od 05.12.2018) 4.6. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). ( prvá veta Obč. Z.) 4.7. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. ( Obč. Z.) 4.8. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. ( Obč. Z.) 4.9. Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. ( Obč. Z.) 4.10. Od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. ( o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“)) 4.11. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“)) 4.12. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. ( v znení neskorších predpisov(ďalej len ako „CSP“)) 4.13. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. ( ) 4.14. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. ( ) 4.15. Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. ( ) 4.16. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. ( )

5. Vzhľadom na skutočnosť, že v spore nenastali účinky účinného popretia skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného v zmysle , súd nepovažoval za sporné medzi stranami žiadne skutkové tvrdenia žalobcu. Súd tak medzi stranami považoval za nesporné najmä to, že : 5.1. Zmluva o úvere bola uzavretá; 5.2. Žalovaná z úveru čerpala 2.000 eur a uhradila sumu 532,06 eur; 5.3. Žalovaná nesplácala splátky riadne a včas a dostala sa tak do omeškania so splácaním úveru; 5.4. Predchodca žalobcu (Cetelem) k 03.01.2017 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 16.01.2017, ktorý prevzala dňa 23.01.2017. 6. Vzhľadom na spotrebiteľských charakter Zmluvy o úvere ( Obč. Z.) súd konštatuje, že nepopretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovanej nezbavuje súd povinnosti podrobiť predmetnú Zmluvu o úvere kontrole (a) z hľadiska dodržania jej o spotrebiteľských úveroch ( a ) a ako aj (b) kontrole z hľadiska prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Súd je takisto povinný prihliadať na (c) absolútnu neplatnosť právnych úkonov aj z ostatných dôvodov (napr. podľa Obč. Z.) a na (d) zákonné následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ( Zákona o spotrebiteľských úveroch), pričom s účinnosťou od 05.12.2018 je súd povinný ex offo prihliadať aj na premlčanie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy ( Obč. Z.), a to tak v prospech ako aj v neprospech veriteľa. 7. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné pre premlčanie nároku vyhovieť podľa Obč. Z v spojení s Obč. Z. a preto súd rozhodol tak, ako je vo výroku I. uvedené. 8. Podľa dôvodovej správy Obč. Z. (vo vzťahu k 54a Obč. Z.), pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „exlege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie ( ). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Dôvodová správa teda k schválenému zákonu považuje za vymáhanie premlčaného práva nielen exekučné konanie, ale aj (základné) súdne konanie. 9. K rovnakému záveru dospelo dňa 20.03.2019 aj občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré konštatovalo, že „vzhľadom na to, že účelom novely bolo, aby sa subjektívne majetkové práva zo spotrebiteľskej zmluvy po uplynutí premlčacej doby dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov, z povahy ktorých vyplýva, že ich nemožno vymáhať, potom bez ohľadu na to, že uvedené ustanovenie stiera rozdiel medzi premlčaním a preklúziou, súd by mal prihliadať na premlčanie uplatňovanej pohľadávky ex offo. Novela sa vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na spotrebiteľa aj na dodávateľa. Poukazujeme na prechodné ustanovenie “. 10. Na rozdiel od protiústavného ustanovenia , vychádza ust. Obč. Z. z predpokladu, že súd prihliada (ex offo) na premlčanie nárokov nielen v neprospech veriteľa, ale aj v jeho prospech. 11. Vychádzajúc z ust. (nesporné tvrdenia) a z vykonaného dokazovania súd zistil, že k 03.01.2017 došlo k zosplatneniu úveru (listinné dôkazy na č.l. 19 p.v. ) a to v zmysle bodu 3.1 písm. a) Zmluvy o úvere. V danom čase (03.01.2017) musela byť žalovaná ako dlžník v zmysle Obč.Z. v omeškaní so zaplatením splátky viac ako tri mesiace t.j. 03.10.2016. Podľa Zmluvy o úvere boli splátky splatné do 15. dňa v mesiaci a podľa tvrdenia žalobcu (č.l. 43pv) bola žalovaná v omeškaní už so splátkou splatnou k 15.10.2016 ( podľa prehľadu splácania splátok čl.19, potvrdenia o prijatí splátok čl. 45 bola posledná splátka uhradená 27.06.2016) pričom Cetelem nepredložil výzvu pre žalovanú na úhradu dlžných splátok.

12. V zmysle § 103 Obč. Z. tak odo dňa zročnosti splátky splatnej dňa 15.07.2016 ( posledná zaplatená splátky v mesiaci 6/2016), začala plynúť trojročná premlčacia doba (§ 101 Obč. Z.), ktorej koniec pripadol v zmysle § 122 ods. 2 Obč. Z. na 15.07.2019. 13. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná mala byť v omeškaní minimálne so splátkou splatnou 03.10.2016, tak by odo dňa zročnosti splátky začala plynúť trojročná premlčacia doba (§ 101 Obč. Z.), ktorej koniec pripadol v zmysle § 122 ods. 2 Obč. Z. na 03.10.2019. 14. Nakoľko bola žaloba podaná na súd až dňa 18.12.2019, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby a za účinnosti § 54a Obč. Z., súd v zmysle citovaného ustanovenia § 54aObč. Z., v spojení s § 103 Obč. Z. a § 879v Obč. Z. nemohol tento premlčaný nárok žalobcovi priznať. 15. Z ustanovenia § 103 druhá veta Obč. Z. je zrejmé, že zákon viaže začiatok premlčania na dátum zročnosti tej nesplatenej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh. V prípade, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu má dodávateľ povinnosť v zmysle čakať s uplatnením práva na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, čo však nič nemení na skutočnosti, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade počíta odo dňa zročnosti omeškanej splátky. Je pravdou, že takouto právnou úpravou zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu o 3 mesiace, keďže prvé 3 mesiace omeškania dlžníka s danou splátkou dodávateľ nemôže zosplatniť celý dlh, pretože by tým porušil ustanovenie , avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu ustanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne, ale len za predpokladu, že takto stanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv teda, že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, respektíve k podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva. Veriteľ mal dostatok času uplatniť svoj nárok na plnenie celého predčasne splateného dlhu na súde. 16. Súd zároveň konštatuje, že nebolo možné žalobcovi priznať ani nárok na zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania (výrok I.), ktoré v dôsledku nesplatenia istiny dlhu narastali a plynuli v čase, nakoľko počiatok plynutia premlčacej doby úrokov a úrokov z omeškania je totožný s počiatkom plynutia premlčacej doby samotného peňažného dlhu, teda úroky a úroky z omeškania z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky zdieľajú právny osud samotnej (premlčanej) pohľadávky. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi záväzkovo-právneho vzťahu nový vzťah (nové právo),ale dochádza len k zmene pôvodného vzťahu a to tak, že popri hlavnom záväzku (na zaplatenie istiny) je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi aj vedľajší záväzok (úroky z omeškania). Nie je preto možné prijať záver, že za každý deň omeškania vzniká veriteľovi nové a nové právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to až do splatenia istiny, pričom každé jednotlivé právo na úroky z omeškania by sa malo premlčovať osobitne v samostatnej 3-ročnej premlčacej dobe, nakoľko by sa tým poprela samotná podstata úrokov z omeškania ako príslušenstva hlavnej pohľadávky a tiež by sa tým popieral inštitút premlčania ako taký. Pre vznik povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. z 29.06.2010 dospel k rovnakému záveru, keď uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne(nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku a týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. 17. Z obsahu žaloby (č.l. 1-3) vyplýva, že súčasťou uplatneného nároku sú aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v sume 20 Eur a z titulu dlžného poistného vo výške 18 eur. Žalobca však tento nárok nezdôvodnil a ani nepreložil žiadnymi dôkazmi a preto mu súd ani tento nárok nepriznal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch (od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere) a na ust. Zákona o ochrane spotrebiteľa (od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.) Vzhľadom na uvedené nebolo možné vyhovieť ani tejto časti žalobného návrhu (výrok I.). 18. Pre premlčanie nároku nebolo potrebné a ani hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie a súdnu kontrolu ohľadom neprijateľných (neplatných zmluvných podmienok) v Zmluve o úvere, ani ohľadom dodržania zákonných náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy a nebolo tiež potrebné zaoberať sa ani súladom výšky dohodnutých úrokov s dobrými mravmi. 19. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konaniach, žalovaná mala v spore plný úspech a preto by jej v zmysle mal prislúchať nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania (100%). Nakoľko však žalovanej preukázateľne v spore žiadne trovy nevznikli, súd jej v zmysle nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (výrok II.). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.02.2018, podľa ktorého „ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov (procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).